San Cristobal de las casa

Fajne mestecko. Kludne. Chladne. Na ranajky ryza s mliekom, tamal od predavacky, sediac vedla povodnych indianok. Tazko sa fotia, nechcu sa. Tak ich radsej nefotim.
S detmi som blbol, malymi indiackatkami. Na podstavci kriza na namesti som sedel, pozeral, deti na mna pozerali, tak sme zacali hrat hru, kde som, TUUUU som, kde som , tu som, a uz sme sa vsetci smiali. Potom sme na seba zacali vrcat, piskat, fukat, take troj az patrocne ufulatka, sviecky pod nosom, ale hviezdy v ociach, ciernych, takych ako vlasy.
Vecer v kostole. Ruzenec, netusil som co hovoria, kazdy svojim tempom, rytmom, znelo to ako zaklinanie, pritmie, poloprazdne lavice, tmave tvare, malicky kostol. Omsa, len tak si suskaju odpovode, ked spievaju tak len tak pre seba, ako keby tam ani neboli, vlastne ako keby tam okrem farara ani nikto nebol.
Vecer, 4 argentincanky, ktore miesto j hovoria makke s, tam mi to prislo smiesne, a vkuse nieco zosuskali, pustili svoje pesnicky, a zacali tancovat, na nadvori hotela, pomalicky, so satkami v rukach, naboso, tocili sa okolo seba, popijali sme mate, vecer majitel baru ubalil brko, tak si dal kto mal chut, ja nie, netreba, dobre je aj tak.
Ale dobre vonala.
Nechal som si vyprat veci v pracovni. Dokazali to. Z sivocierneho tricka spravit biele, ziarivo biele. Uz som zase el blanco.
Chiapas. Dzungla, medzi nou domy, zopar poli, okrem mexikanov sa tu motaju indiani, hlavne indianky zajimavo vyzeraju, skoro kazda ma na chrbte v plachte zabalene dieta, ale tak ze ho ani nevidno, vyzera to ako nejaky sulok, len zrazu to zamrci, zaplace, da o sebe vediet. A kopa deti okolo nej, len tak sa motaju, nevidno na nich, zeby im to prenasanie v plachte vadilo. A zena si sadne, zacne splietat naramky, vedia ako na to, potom ich daju detom, nech obehavaju belochov, nech predavaju, deculo skor preda. A ked deti nepredavaju, tak sa len tak vesaju po mamach, hore dole, spokojny vsetci ze mozu byt spolu. Ale este deti aj zobru, niektore, len sa im nema davat, lebo si zvyknu, nepojdu do skoly a tak sa nic nenaucia. Ine deti vyberali prachy na pomocky do skoly, tak som dal im.
Na cestach, vidno ako uz aj deti robia. nalozia im do plachty, drevo, jedlo, cokolvek, plachta cez celo a uz slapu. Zeny takisto. Tvrdy zivot. Ale ze len zeny z dedin su robotnice, ze v mestach su take paradnice, len po nakupoch, malovat sa, nic nerobit, dobre sa vydat a potom muzovi rozkazovat. Takeho fajneho chlapa som stopol, robi cesty v lesoch ku osadam v dzungli, tak o rodinach, zenach, detoch sme podebatili, od deciek pri ceste si kupili KOKO de aqua, s odseknutym vrchom a slamkou vnutri, pocucavali po ceste v starom chrobaku volkswagene, a hovorili si la vida es buena. zapadalo slnko na vsetkymi tymi divnymi stromami s lianami, parazitmi, pamami a inymi ludmi naokolo.