Fajne mestecko v udoli medzi horami, take vacsie, az velke, aj bohatsie.
The best of Oaxaca. Carne asado. Na trhovisku, stanky s masom, si vyberies, ti ho upecu na drevenom uhli, pol kila za 4 dolce, k tomu nejaka zeleninka, nejaka, lebo tak polku som netusil co je, a aby bolo kde sadnut, ta si treba kupit kolu. Ta je povinna. Ale fajne masko, aj sa ma pytali, ze preco si nedam tortilli, ale nie, pre nich je podla mna tortilla len obal na maso, nieco aby to nejedli lyzickami, malicko prilohy a kopa plnky. A zasa debatka s prisediacimi, vraj je to miesto kde vodia navstevi, miestna specialitka. A kobylky, omyte, uvarene a okorenene, male velke, aj som skusil, ale kentus, presolene, take ako keby stare, aj mi povedali, ze netreba kupovat od velkopredajcov, babky co maju male cerstve kobylky, ze tie su fajn. Inac konzistencia taka tycinkova, chrupka to chrupka, ale chut hrozna. Inac, som pripraveny na dalsie chutovky. Kedy uz konecne budu mat tucne mastne husenice, kedy... musim byt trpezlivy.
Zasa prechadzacky po meste, po kostoloch, nasiel som Casu de Bellas artes, nasa ludova skola, ale jaka, taka ako atrium, v nom arkady, a v nich studenti, s nastrojmi, cvicili, kecali, na nadvori dalsi studenti s hackies, aj som si s nimi zahral, s dalsimi pokecal, gitarista, dvaja saxofonisti, niekto prisiel a odisiel, maju svoje dlanove pozdravy, tak ma pozvali, ze vecer hraju v jednom bare kubansku hudbu, oj, tak som prisiel, zo zaciatku tak do pohody, ale potom sa to rozbehlo, to ani nebol koncert ako stretnutie priatelov, predtym ani neboli, ale nejak sa nimi stali, ani vela nepili, ale tequila sla, hlavne saxofonistovi, dali aj par hitov z Buena Vista Social Club, potom hodil bubenik vajicko s ryzov niekomu du publika, schvatil babenku a uz dorabali, ale ako, ta sak to sa neda, to nema nijaky postup, kroky alebo nieco, to slo z nich, motkali sa okolo seba, vobec nezakopli, nahodny par, blbli, vajicko sa mi dostalo do ruk, jaka fasa, len tak si robit rytmiku s kvazi kubanskou kapelou, a zacali vsetci tancovat, spievat, kazdy uz robil hudbu, buchal po com mal, taky zivel tam bol. Och. veru.
No a na jednom namesti maju najlepsie zmrzlinu v Mexiku. So zvlastnymi chutami, ako napriklad prihorene mlieko ( Lechce quemado), tequila, mezcal, ale dal som nejake dva nezname ovocne chute, jedna sa volala Atun, co je vlastne tuniak, ale vraj aj ovocie, tak ta bola dobra, ale ta druha...hmmm, nic moc, ale sak nemusi vsetko chutit.
Prespal som v hotele, zase cestovatelia, ked som sa ubytovaval, tak vraj v mojom dormitoriu uz su tri babenky, ta sak dobre, nevadi. Ked som sa sprchoval, strhla sa burka, ale riadna, buchanica na plastovu strechu, ako maju domy s atriami, schodiskami na strechu tak to bolo riadne pocut, rychlo som sa obliekol ( konecne ciste slusne veci) a davaj na strechu, na blesky pozerat, poskakovat, na okraj som vyliezol, na ludi dole v ulici pozeral, zase sa daco vnutri utrhlo a sa nedalo zastavit, burka spustac, a krical som uaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa.
Dnes som bol na Monte Alban. Zapotecke pyramidy, vraj tam chodia busy za 40 pesos, siel som busom za 3 peso, kus poslapal, stopol pickup, pomohol chlapikovi vylozit stanok na predavanie, predtym zobral aj zenu s dietatom, ze preco som nechal zenu len tak, pri stanku s obcerstvenim, taze stale len chce jest, a zacali sme zartovat, aj zena sa pridala, ze dieta je vlastne moje, nevadi ze je kus tmavsie, paradka. Pyramidy do pohody, akurat kus pasivne. Ale take miesto, staci sa posadit, kus si nechat fantaziu uletiet, poobliekat ludi co su tam do ineho oblecenia a uz sa da.
Naspat som siel peso, Eric Clapton v usiach, Unplugged, och och och, jake dobre, nic mi netrebalo, vysmiaty, zhodil som triko a slapal si po asfaltke, pozeral dookola, svrbeli ma lytka, mam ich dostipane, musim asi zacat nosit dlhe nohavice ako vsetci mexikanci, neda sa, male potvory, cierne musky, stipaju, svrbi to, treba to skrabat, rozskrabem to a bude zle.
Ale dal som triko, zastavil otec so synom, sli smerom akurat na La Tula, kde je strom stary viac ako 2000 rokov, sirsi ako vyssi, nejaky druh tisovca alebo tak, na nom vela vtakov, divnych tvarov, plochych kmenov, zvlastne. Stary druid, dedko Stromofousa, reliquia davnych casov.
No a este cokoladka, v hoteli, v atriu, nadherne difuzne svetlo, tmave drevo a zelene schodisko, cokolada s chilli, ani nie moc cokoladova, skor mlieko, ale hmmm, tak prijemne cokoladove, a vela a vela aj s penou, vedla dedusko asi storocny nahlas niekomu pomalicky sekane zelal vsetko dobre, jemu, jeho mame, jeho celej rodine, tak ako dedkovia vedia blahozelat.
Nic. Idem k moru. Sak som sa k nemu este nedostal. Vraj je tam nejaky strateny raj, skryty pristav, nudisticka plaz, surfisti a tak. Ta som zvedavy. Trimce palce.
Inac, vraj mate prizemne mraziky doma. oj. uf. sila. a ja v noci nemozem pre horucavu zaspat.
:-)
piatok 4. mája 2007
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
Karibik? parada....tak stari Olmecovia vyzeraju byt pohodovi...lajt som sa v tej cokoladke na zaver stratil, nevadi, pokracuj.
este ma napadlo, to Monte Alban mi pride ako nejake byvale sportove centrum, take ihriska, sem tam nejaky bazenik....vsak kto si pamata, co to naozaj bolo?
Sevas Svistik, jaka fajna travcika bola na Monte albane, aj na futbal aj na freesbe. mali aj hrisko na pelotu, len nikto netusi presne pravidla...skoda, lebo vyzeral to byt fajn sport. Pridem a mozeme skusit, lakte a nohy, taky futbal aj s laktami akurat ze treba trafit basketbalovu obruc.
Inac diki moc za comentarios...
Zverejnenie komentára