pokracovanie

Uz som musel ist, jeden inzinier, co ma vzal, si bol vybavit veci v municipiu a sme sli na pivko, ale o tom neskor..
Takze este stale v Jalcomulcu, uz som bol kus na nervi, stale som nevedel zohnat kajak, sameho ma nechceli pustit, sam s instruktorom by to vyslo asi na 3000 korun na tri hodiny, tak som zasiel do kostolka, kus sa ukludnil a siel za dedinu stopovat, ale uz bola tma tak som zalahol niekomu na poli, medzi rastlinky ani neviem ake.
Rano pekne naspat do dediny, luxusne ranajky v restike ( prazenica s klobasou), ale este predtym asi liter pomarancoveho dzusu na namesti, pri debatke so 70rocnym dedkom v plnej sile, ktory sa chystal sekat cukrovu trstinu, ale okrem toho ma este 3 hektare kukurice, tam hore na kopci, nad riekov. Nakoniec som nasiel agenturu v ktorej ma aj pustili, ale zase bol problem, ze som sa do kajaku nevedel zmestit, ako su ti mexikanci malicky, tak si aj malicke kajaky kupuju, a tie vsetky playboaty s kratkymi predkami a zadkami, s ktorymi sa da blaznit, tak tie som musel pustit z hlavy a pekne si vziat taky vacsi, neohrabanejsi, ale hlave ze nebol nafukovaci, lebo aj do takeho ma chceli dat, ale tak to uz asi radsej nic. Ale vyrazili sme asi o pol jedenastej, spolu s dalsimi troma raftami, pokial im vysvetlili, tak ma poslali na rieku, nech sa este kus s lodou zoznamym, tak som rychlo este eskimaka trenoval, prisiel chlapik, ukazal som mu ako viem, prisiel kajakovy instruktor, kus sme rieku potraverzovali, okolo kamenov sa potocili, uznali ma hodneho splavu a uz sa slo. Paradna rieka, taka kus do hneda, ale vraj to je iba bahno, v kakavku sme sa plavili, narocnost WW III-IV, ale fatk, huste miesta, nazvy ako Biela carodejnica, jaskyna, okno vetra ( len na jednom mieste fukalo ), maliar ( na skale boli namalovane zvierata), 22 ( pocet mrtvych - ale nie, ale tak si zo mna Costa srandu robil, rieka robi take zakruty ze to ako 22 vyzera), a okolo jaka krajina, kanon, pieskovec, palmy, divne rastlinky, na kamenoch klietky z prutia do ktorych chytaju rakov, nejake vzacne vtaky, deti chytajuce ryby, ze po veceroch chalani instruktori zoberu siete, take ake hazdu v dokumentoch, na konci s olovkami, okruhle, roztocia a hodia a chytaju si veceru. Zo zaciatku bolo dobre, potom prislo miesto, kedze bolo kus menej vody, a bolo viac kamenov, bolo medzi nimi treba pekne rychlo sa vyhybat, no na jeden som nabehol bokom, natocilo ma a uz som bol pod vodou, aj som skusal eskimaka, ale ked tak smiesne mi buchali kamene do prilby, tuk tuk tuk tuktuk, tak som radsej z lode usiel, skoda, lebo na konci bola taka paradna perej, asi meter a pol prepad so zakrutov, tak Costa uz lod chytal. a ze odteraz uz pojdeme lahsie linie, nie nie nie, daj mi este sancu, ked sa este raz vykotim, tak potom, ale potom to uz slo, presiel som tie najtazsie, a take vysvetlovacky, tu teraz pojdes tesne vedla kamena, tesne ho obides z lava, a potom musis ist rychlo doprava a padlova, potom kus sa naspat vratit, a ked nie tak ta strhne do viru pod skalou, sice ta vyvrhne, ale ta potoci a pomelie, taze treba makat, to vsetko v spanielcine, tak mi kus lepilo, ale paradne to slo, kopa fleku tam bola, s prehladom. No ale potom zase prisiel problem, sme sli taku kamenistu perej, surfovanie medzi sutrakami, som siel moc blizko za nim a nejak som to nestihol a nabehol medzi dva kamene, stocilo ma bokom, otocilo a zase to zname tuk tuk, ale som sa snazil, asi 4 krat, aj 3 som bol nad vodou, ale nedotocil som to, a to stale medzi kamenmi vo vlnach, tak zasa von, lod sa zasekla medzi kamenami, tak Costa musel ponu hore, ale dostali sme ju a pekne sme dosli az do dediny. Vitazne. Smadny, pripaleny od slnka, s hlavou plnou vody, este som siel chalanom pivo kupit, maju taku dohodu, kto sa okoti, kupuje pivko, ale s radostou, nakoniec ma to vyslo 450 pesos ( 45 dolcov) aj s pivkom pre chalanov. A siel som na vypadovku, mala to byt taka skratka na Vera Cruz, ale som poslapal asi hodinu, v bolestiach, mal som plne stredne ucho vody, dunelo mi v nej, nemohol som chodit, slunko pieklo, cesta do kopca, jedno auto za 10 mintu, tak ked islo jedno naspat, tak som siel s nim, uplne naspat, na krizovatku este pred Jalcomulcom, a tam uplne zle, bolesti na nevydrzanie, zalahnute v usiach, ked som prefukoval tak este horsie, prislo na ibuprofen, pre istotu 1200mg, ale pomohlo, vedla predavaca kokosov a kokakoly, tak som ho sledoval ako to vsetko s macetov seka, vyrezava, chillim posypava a ludom dava. Zabralo, kus debatka s policajtom, sa ponukol ze mi auto zastavi, ale radsej nie, nech zastavi kto chce, nie kto ma zoberie, lebo mu policajt povedal, aj sa zadarilo, ucitel, ktory chcel pokecat po anglicky, ale mu moc neslo, tak sme kecali, spanglish, krasna krajina, vlastne druha strana Pica de Orizaby, na jednej strane polopust, na druhej polo dazdovy prales, kopceky, vsetko zelene, bananovniky, kavovniky, nechali ma pri dialnici, dal som tortillu, od dedka, nechapem, oni dokazu sediet cely den, stoicky, len tak, pozerat na ulicu, kazdy den, a nebyt nastvany, spokojny, predaju mozno len trosku, ale tak si funguju, fajne pikantna bola, traja mladasi ma vzali do Cordoby, tam uz sa stmievalo, stopoval som skoro na dialnici, vsetko slo okolo rychlo, uz som mal aj flek na spanie vyhliadnuty, ale nastastie prisiel pickup, starsi par, dali ma dozadu a sa slo, so stmievanim na streche auta, zasa mi fajne bolo, zasa pocit, ze den bol uplne plny, najplnejsi, potiahli ma asi 29 km, nechali ma na pumpe, tam pozeram ze niekto stopuje, banda z Mexica City, vyrobcovia koralok a artesanii, pofajcievali z malej fajky, aj ma ponukli, ale vobec mi to nechyba, tak sme pokecali ako, 5 boli, doobliekani, veseli, taki, ze sak co, hodinka ci 5, nejak to pojde, ale kedze uz bol vecer, siel som do pola, medzi cukrovu trstinu sa zvalil, skoro ako slama, bez karimatky, bez spacaku, len do stanu, horuco bolo, nedalo sa zaspat, potil som sa, ale dajak noc presla. Rano pri baleni debatka s deduskom o cukrovej trstine, cestovani, kavicka a sladky chlieb z pumpy, do La Tinajy kamionom, takym s velkym nosom, chlap siel az do Cancunu, ale na ten este pride cas, v latinaje som zmenil prachy, v obchode mi spravili zasa prazenicu so sunkou, pekne v chladku pod stromom som si dal, fajna bola, obloha z paradajocek, siel som platit, a oni ze nie, a to jak ze nie, sak zaplatim, ze nie, aj mi divne bolo, ale ta co uz. Dakovala. A zacinalo slunko palit, brutalne, o 11 bolo asi 30-33 stupnov, len rychlo z tiena vystupit, kus postopovat a zase naspat, uz som aj opalovaci krem kupil, a riadnu 50 pre deti, sak na, zastavil mi civilny inzinier, cesty, mosty a tak, a sli sme cez najhorucejsiu cast juzneho mexika, tierra blanca, biela zem, oblast ananasov, do Tres Valles, troch udoli, tam siel vybavit zakazku od mucipiatu, mna nechal na nete, kus som popisal, a sli sme na pivko, jedno sme dali uz pocas cesty, ze to je ich liek na horucavu, predtym zil asi tri roky v Tres Valles, zenaty s dvoma detmi, ale vraj tam mal tak 7 zien, a ze su tam krasne zeny, no co ja viem, ale uz zacinaju byt menej skarede, asi si zacinam zvykat, take tucnejsie cokoladky, ale tvare maju niektore zajimave.
tak sme prisli do baru, no par stolov, par stoliciek, mokra podlaha, zapach po detergente, dvaja pani v klobukoch pri Corone, jedna tucna casnicka a jeden transvestita v kratkej sukni, vonku bolo 38, dnu tak 32, dali si jedno, zacali debatku aj s panmi v klobukoch, o nasich pivach, a tak o vsetkom moznom, o nasich transvestitoch, tali sme po tri pivka a sli dalej. Odviezol ma na vypadovku, bolo asi pol tretej, ale ani sanca na stopovanie, tak som sa siel najest, comida corrida, za 25 pesos, polievocka, ryza, taka zeleninka s kuratom, salsa, tortillas, sladka voda s jamajskou prichutou, tak som zjedol, vodu popijal, sprievodcu cital a cakal na chlad, ale chlad nikde. No kus to skratim, dajak som nieco stopol, do Tuxtepecu, tam zasa horuco, take mestke, kus som poslapal, obrovske mesto, tak som radsej miestny autobus vzal do dediny, z ktorej uz to slo len na Oaxacu, dal si banany, zastavil mi zase pickup, zasa dozadu na vlecku, parada, vsetko vonalo, kvitlo, kopce dookola, do Valle National, taka spokojna dedinka v kopcoch, komunita kde su vsetci spokojny, kde chodia zelene Nissani, aby miestny moc vela nenachodili, a chodia na nich navesani ako ceresne, dosiel som nakoniec dediny, a tam jaka riecka, v nej kopa ludi, rybarcili, decka blbli v perejach, zeny prali, ja spoteny, ta toto nevynecham, aj keby som tu mal spat, rychlo som rupsak zhodil a jaky som bol tak davaj do vody, medzi deti do pereji, deti mali radost, ja som mal radost, dospeli mali radost, zase sme zacali kecat, kus som pofotil, triko vypral, ....uz ma vyhanaju, som v Oaxace, pred chvilou bola burka de puta madre. aj s bleskami
dakujem za koments.