Vykupany, s mokrym trickom, ktore prijemne chladilo som sa zase vydal na cestu. A na moste traja chlapi, len tak posedavali, opreti o zabradlie, sak co, porobene je, lepsie ako na telku pozerat, bez vsetkeho, nie ako nasi gumkaci, co posedavaju, s flastickou poruke, oni len tak, do pohodky, ved pekne je, tak sme sa dali do reci, ze vraj v dalsej dedine je fiesta, trojdnova, svateho stavitela, ( Nascak) a dnes vecer ma byt tancovacka. Ta nepojdem, vraj pesi je to len desat minut, co mi zase zopakovali v dalsej polodedinke, ze vraj zase 10 minut, ale nevadi, okolo chodili zelene Nissani pickupi plne mladych aj starych, ovesanych na konstrukcii, povybliekani, ale oni to tu az tak vazne neberu, tak to vyzeralo ako v rozpravke, vsetko nasvietene len ziarovkami, stanky s oblecenim, jedlom, hrala hudba, pred kostolom predavaci sviecok, vonavych bylin, aj mna do toho chceli zatiahnut, pridu, taka mala procesia je v kostole, nad oltarom je kriz v kaplnke, tam pridu, sviecku zapalia, polozia kvety a idu dalej a tak to slo cely vecer, ale aky mily kostol, jednoduchy, ani nemal murovanu strechu, len tak plech, tak sa mi pacil, konecne ziadna prehnana barokova vyzdoba, marnive ornamenty, steny a strop a kriz. Tak na malom namesticku zahrala miesta dychovka, aj im to celkom slo, potom par zatancoval nejake pohanske ritualy, cupitali okolo seba s pierkami na hlave, potom sa tam este pomotala cela skola doobliekana na sposob Aztekov a uz sa vsetci tesili na tancovacku. A kedze domaci popijali, tak zrazu boli odvaznejsi, a kazdy si myslel ze uz vie dost anglicky a chceli po anglicky rozpravat, ale nevedia, povie ze bol 4 roky v Amerike a vie tak anglinu na urovni naseho tretiaka, bida no. Aj ma pozyvali na pivko, ale nie, vobec nemam teraz chut si nejak vypit, uz som okostoval, ale nechyba, pekne dal som si refresco, co je Cola, volaju ju KOKA, ta si nedaj. Tancovacka mala zacat o 22.00, ale nic, tak som siel spat, stan som postavil, pri rieke, v tieni, uz si aj lahol, ale tak nejak zacala hudba plynule hrat, aj menej do nej kecali, tak ze este skocim pozriet, ale stale nic, okolo podia a priestoru pred nim bol natiahnuty plot, vsetci z okolici okolo a cakali co sa bude diat. No aj keby tam mal dakto frajerku a chcel s nou tancovat, tak nehrozi, pekne divadielko robit ostatnym, a uz ma aj karalo, tam vyskocit, kus sa poblaznit, nejaku vytiahnut a polku s nou dat, ale pekne som predychal, dal si este zo 3 tacos ( a mi nalozili masa, som pozeral kolko davaju ostatnym, tak stedro mi dali), este cigu a siel som spat.
Celu noc ta hudba hucala.
Rano. ta co, zobudil som sa, rieka po ruke, sup do nej, nahanal som takeho vtaka, bieleho s dlhym krkom, biologovia uz urcite vedia ktory to je a ako sa vola, ale utekal, tak som sa na holaka do vody hodil, pekna zatocinka, plavem si plavem, a zrazu dva senority, tak som pekne pozdravil, buenos dias, a zacal ich varovat, ze som na holaka, ze mne to nevadi ked ma uvidia, ale ze keby im to vadilo, tak nech sa otocia, nevadilo im, konecne nejakeho bieleho uvideli...hohoho.
Inac maju peknu prihovorku, treba robit ako cierny aby som mohol zit ako biely. tengo que trabajar como negro para vivir como blanco.
Tak som zbalil stan, vysiel na ulicu, tam este kopa opituckych chlapov, davali dalej do tela, kupil si vodu a spytal sa kde by mi mohli spravit kavu, tak zlati ludia, v obchode mi ju spravili, zase nechceli aby som zaplatil, a siel som stopovat. A nic. Ani auto. za hodinu a pol asi 2 auta. Ale potom zastavili chalani ( Miguel a Juan Antonio) s nakladakom, vzali ma do Esperanzi, tam dedusko na kaplnke mlatil do dvoch zvonov, hral sa s rytmom, s kamaratom hovoril nejakym sekanym dialektom, vysoko v horach, dookola taka dzungla, obrovske praslickoidy, nepriechodny les, a zase chlapici s pivkom v ruke, pred obchodom, debatka, tak som si aspon vody nabral, ze tam v horach piju vodu z pramena, ze mozem, mohol som ( spatne, presli uz asi 3 dni, nic mi nie je..chvalabohu), a ze nech si dam s nimi, eee, nechcem, tak aspon kolu, tak to si mozem dat, lebo to vyzeralo, ze chvilu si zasa pockam, ale chlap doniesol Coronu, ta co uz, porozpravali mi o zivote v horach, o dialektoch... a uz chceli nech ich pozvem na Slovensko, ze v pohode, uz som im daval adresu ked prisiel cerveny passat, v nom mladas, siel za frajerkou do Oaxaci, ma podnik so zelezom, taky cool mlady muz, zastavil mi hore na najvyssom mieste, kus som pofotil a sli dalej. Ale ta to ne jak nase hory, jeden pas a dost, ale tam zasa a zasa, nekonecne, vkuse v pohori, hore dole, uz som sa necudoval, preco nikto nechodi. Az som mu v aute zaspal. A fest.
Vysadil ma v Oaxace.
piatok 4. mája 2007
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára