http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/YoNoSoyMarineroSoyMariconSoyMaricon je odkaz na fotky
plus su tam fotky este z oaxacy a pobrezia pacifiku
utorok 29. mája 2007
Druhy tyzden
Ofialne nam zacala huricanova sezona, zacina viac prsat, fukat, uz to nie je take ako byvalo, rano bez vetra, hladinka jak zrkadlo, na obed trochu a poobede tak akurat, teraz fuka ako chce, meni sa sila aj smer, mame vetromerac, tak skusame, bezne je tak 15-25 km za hodinu, vacsinou z severovychodu, ked zasne fukat z juhu, tak ide burka, a neba stmavne, voda ma vsetky odtiene od zelenej, cez modru, sivu, hnedu, niekedy nevidno, kde konci more a zacina obloha. Vcera prisla taka fajna burka, fukalo, prsalo, a mi sme tahali lode von z vody, stahovali plachty, vsetci vonku, rychlovka, zasahovka, dazd bol ako male ihlicky, ale pobehovali sme ako mali po plazi, do mora sme sa hadzali, len hlavy nam trcali aby nas dazd nepichal. A potom sme to vsetko zavreli a len tak kvasili asi 2 hodiny lebo prsalo...
Predvcerom sme skusali chytit iguanu, velkeho jastera s pichliacmi na chrbte, 4 sme ho obklucili ale nam usiel. Byvaju pod kamenmi, a ked svieti slnko, tak vychadzaju na cesticky sa vyhrievat, a na vsetkych vyplazuju svoje jazyky. Este tu je iny jaster, kus mensi, ale ten je taky smiesny, ked beha, tak nepouziva predne koncatiny, vyzera ako utekajuci malicky Velociraptor.
Oblubena sranda, ked prichadza auto, tak strcia do niekoho kto ide na kraji cesty s vykrikom SALVATE TU VIDA, zachran si svoj zivot a postrcia ho do krikov.
Windsurf...uz som mal prvu lekciu, 4 amici, z toho 3 taky indoidny, tak velmi chceli vyjst na dosku ze zabudali vsetko co som im hovoril, ale sa snazili. Uz pouzivam 5.5 m2 plachtu, na vysku nejakych 4 a nieco metra, a ked riadne fuka tak je to sila, rychlost, na nu uz treba sedacku a zakvacit sa do plachty, ale to sa mi este nepodarilo, zatial to drzim v rukach, ale to sa unavim po pol hodine, a tak radsej beriem mensiu plachtu a s nou skusam otocky, uz zacinam aj surfovat, tak rychlo menit doprava dolava len naklonom dosky, uz som skusal aj prevratit dosku naopak a ist tak, videl som to na YOUTUBE, ale zatial nic moc. Da sa na tom vyblaznit, stale nieco skusat, uz sa mi podaril waterstart aj s hlbokej vody, plachta tesne nad vodou, pomalicky nohy na dosku, nadvihnut plachtu nech sa do nej zaprie vietor a nech ma vidvihne, ale zase nie moc zapriet, lebo to otoci celu dosku a je to cele v prdeli...
A ked je dobry vietor, tak vytiehneme hobiecat, katamaran s plachtou a skusame jazdit iba na jednom pontone, sila, jazdenie na hrane, sam v lodi, tak meter nad vodou, tesne pred prevratenim, stale moze prist narazovy vietor a cele to prevrhnut, ale adrenalin vyteka a vyteka, a raz prisiel taky vietor, celu lod prevratil, ale nastastie len nabok, navrchu staziara je mala biela vec, ktora zabranuje aby sa cela lod prevratila na korytnacku, stoziarom na dno, a tak rychlo lano cez bocny rigging a tahat, rychlovka a zasa skusaat. Ale aspon uz sef vie, ze viem prevratit lod, mam vyhodu, ze som velky a tazky, chalani mexici ked to skusaju, tak musia sebou nagabovat, nadskakovat aby chytli dostatocnu hybnost, a tak ich niekedy zaveje na koral.
Dnes mam skusku z anglictiny, nestaci im Cambridge certificate, musim ist do lokalnej jazykovej skoly a absolvovat to tam. Tak dufam ze to vyjde. A ze mi do toho nehodia nemcinu...buuuu nieeee
Jedlo. Uz viete ze je paradne, ale asi v stredu boli steaky, plna misa, vsetky medium rare, s ruzovym uprostred, zemiaciky opekane, 5 krat som otocil, bolo mi jedno kolko priberiem, ta to bola zranica, skoda ze nebolo pivko alebo vinko na zapijane, tak sme barbarsky zapijali s horchatou, to je ako rozriedena ryzkasova voda, fajna, sladka, ale... nieco tomu chyba.
Ideme sa dat na tipsy, lebo oficialne nemozme nic brat, ale medzi recou to mozme povedat, tak sme sa dohodli, ze ideme zarabat. A zacina sezona, summer break, studenti z high schools s priatelmi a rodinou si pridu vyhodit z kopytka, jaky bordel po nich zostava na plazi, naraz ich pride tak 30 a chcu vsetko naraz, nikoho nepocuvaju, nechavaju veci kde ich napadne, no una mierda.
Ale uz ma zase zacina karat, pomalicky, ako sa mi dnes v noci snivalo o ceste do Indii, zase som bol zbaleny a siel po ceste, cele sa to odohravalo v Lipanoch, neviem preco, ale zase som cestoval. A Belize je takych 150 km odtialto, Guatemala, me kare, me kare.
Ale spokojny som, nic mi nechyba, prestahoval som sa do druhej izby, s chalanmi z vodnych sportov, vecer sme lepili hviezdicky fosforeskujuce na strop, plna izba, srandovali sme ze sme maysky bohovia, este mame cierne svetlo, tak sme asi o 10 dokoncili robotu ( este ostalo asi 15 oveciek na pocitanie, ale tie vydrzia) a len tak cumeli do stropu, pocuvali hudbu a tak sme vsetci zalomili. natvrdo. Zase jak na intraku, vokol su izby plne ludi, plne hudby, da sa ist na navstevu, len tak si pohadzovat loptu z postele na postel a debatit o knihach, o Coelhovi, Hessem, tak sme sa celkom trafili s Lusiom a Miguelom, treti je Flako ( chudy v spanielcine), ten je fakt vychudnuty, robi v posilnovni, a stale ma chut salir, ist do mesta a zabavat sa, konik nevyskakany.
Uz sa mi nechce. Idem na kavu, na cigu.
ta tak. dobry vietor do plachiet...
r.
Predvcerom sme skusali chytit iguanu, velkeho jastera s pichliacmi na chrbte, 4 sme ho obklucili ale nam usiel. Byvaju pod kamenmi, a ked svieti slnko, tak vychadzaju na cesticky sa vyhrievat, a na vsetkych vyplazuju svoje jazyky. Este tu je iny jaster, kus mensi, ale ten je taky smiesny, ked beha, tak nepouziva predne koncatiny, vyzera ako utekajuci malicky Velociraptor.
Oblubena sranda, ked prichadza auto, tak strcia do niekoho kto ide na kraji cesty s vykrikom SALVATE TU VIDA, zachran si svoj zivot a postrcia ho do krikov.
Windsurf...uz som mal prvu lekciu, 4 amici, z toho 3 taky indoidny, tak velmi chceli vyjst na dosku ze zabudali vsetko co som im hovoril, ale sa snazili. Uz pouzivam 5.5 m2 plachtu, na vysku nejakych 4 a nieco metra, a ked riadne fuka tak je to sila, rychlost, na nu uz treba sedacku a zakvacit sa do plachty, ale to sa mi este nepodarilo, zatial to drzim v rukach, ale to sa unavim po pol hodine, a tak radsej beriem mensiu plachtu a s nou skusam otocky, uz zacinam aj surfovat, tak rychlo menit doprava dolava len naklonom dosky, uz som skusal aj prevratit dosku naopak a ist tak, videl som to na YOUTUBE, ale zatial nic moc. Da sa na tom vyblaznit, stale nieco skusat, uz sa mi podaril waterstart aj s hlbokej vody, plachta tesne nad vodou, pomalicky nohy na dosku, nadvihnut plachtu nech sa do nej zaprie vietor a nech ma vidvihne, ale zase nie moc zapriet, lebo to otoci celu dosku a je to cele v prdeli...
A ked je dobry vietor, tak vytiehneme hobiecat, katamaran s plachtou a skusame jazdit iba na jednom pontone, sila, jazdenie na hrane, sam v lodi, tak meter nad vodou, tesne pred prevratenim, stale moze prist narazovy vietor a cele to prevrhnut, ale adrenalin vyteka a vyteka, a raz prisiel taky vietor, celu lod prevratil, ale nastastie len nabok, navrchu staziara je mala biela vec, ktora zabranuje aby sa cela lod prevratila na korytnacku, stoziarom na dno, a tak rychlo lano cez bocny rigging a tahat, rychlovka a zasa skusaat. Ale aspon uz sef vie, ze viem prevratit lod, mam vyhodu, ze som velky a tazky, chalani mexici ked to skusaju, tak musia sebou nagabovat, nadskakovat aby chytli dostatocnu hybnost, a tak ich niekedy zaveje na koral.
Dnes mam skusku z anglictiny, nestaci im Cambridge certificate, musim ist do lokalnej jazykovej skoly a absolvovat to tam. Tak dufam ze to vyjde. A ze mi do toho nehodia nemcinu...buuuu nieeee
Jedlo. Uz viete ze je paradne, ale asi v stredu boli steaky, plna misa, vsetky medium rare, s ruzovym uprostred, zemiaciky opekane, 5 krat som otocil, bolo mi jedno kolko priberiem, ta to bola zranica, skoda ze nebolo pivko alebo vinko na zapijane, tak sme barbarsky zapijali s horchatou, to je ako rozriedena ryzkasova voda, fajna, sladka, ale... nieco tomu chyba.
Ideme sa dat na tipsy, lebo oficialne nemozme nic brat, ale medzi recou to mozme povedat, tak sme sa dohodli, ze ideme zarabat. A zacina sezona, summer break, studenti z high schools s priatelmi a rodinou si pridu vyhodit z kopytka, jaky bordel po nich zostava na plazi, naraz ich pride tak 30 a chcu vsetko naraz, nikoho nepocuvaju, nechavaju veci kde ich napadne, no una mierda.
Ale uz ma zase zacina karat, pomalicky, ako sa mi dnes v noci snivalo o ceste do Indii, zase som bol zbaleny a siel po ceste, cele sa to odohravalo v Lipanoch, neviem preco, ale zase som cestoval. A Belize je takych 150 km odtialto, Guatemala, me kare, me kare.
Ale spokojny som, nic mi nechyba, prestahoval som sa do druhej izby, s chalanmi z vodnych sportov, vecer sme lepili hviezdicky fosforeskujuce na strop, plna izba, srandovali sme ze sme maysky bohovia, este mame cierne svetlo, tak sme asi o 10 dokoncili robotu ( este ostalo asi 15 oveciek na pocitanie, ale tie vydrzia) a len tak cumeli do stropu, pocuvali hudbu a tak sme vsetci zalomili. natvrdo. Zase jak na intraku, vokol su izby plne ludi, plne hudby, da sa ist na navstevu, len tak si pohadzovat loptu z postele na postel a debatit o knihach, o Coelhovi, Hessem, tak sme sa celkom trafili s Lusiom a Miguelom, treti je Flako ( chudy v spanielcine), ten je fakt vychudnuty, robi v posilnovni, a stale ma chut salir, ist do mesta a zabavat sa, konik nevyskakany.
Uz sa mi nechce. Idem na kavu, na cigu.
ta tak. dobry vietor do plachiet...
r.
utorok 22. mája 2007
instruktaz na windsurfing
http://www.youtube.com/watch?v=8GbSXn37f5k&mode=related&search=
fuu, este vela ostava, hlavne tie otocky
fuu, este vela ostava, hlavne tie otocky
Po tyzdni v robote
Sak to ani robota nie je. Vazne. Ani neviem co skor napisat. Ako Miguel napodobnuje iguanu, ktore sa premavaju v oazach zelene v hotele, na kazdom kroku, Migueal vypuli oci, skrivy usta a zacne vyplazovat jazyk, ma obocie ako postavicky z mexickych telenoviel, to sa neda nesmiat.
Windsurfing. Uz ho viem poskladat, uz sa viem nanho postavit a uz viem aj niekam ist. Jaka je to parada, a ked fuuuuuka silny vietor, tak je to uplne dobre. Cim lepsie fuka, tym to rychlejsie ide. Este som sa neodvazil na plachtu 5.5 m2, zatial 4.7m2 ( easy fun), ale aj tak, dost je to zaberak na chrbat, uz zacinam citit, ale asi je to skor z tahania lodiek, chvilu som tahal so zohnutym chrbatom, ale chalani mi vysvetlili co a ako, a tak uz taham s vystretym chrbatom. Ale taky katamaran vytiahnut sam z vody na plaz, otocit ho proti vetru, treba mu nadvihnut predok a tahaaaaj, ale uz viem ako nastavit plachty, aby mi vietor pomohol, ked ich okladame, a treba ich potiahnut aspon 5 metrov, tak je to lepsie sup s nimi do vody a rychle otocky spravit. A viem uz spravit aj otocku na surfe, zatial len taku, kde musim prejst okolo mastu( stazen ?), treba spravit asi 3 kroky, potom naklonit mast dopredu a este to vyvazovat pokial sa cely board neotoci a nechyti vietor, a ked este do toho pridu vlny, tak je to sila...praaask do vody, zase hore, zase praaask, no, a tak sa bavime stale po robote, zatvarame o 5 poobede, rychlo spraceme veci ( aspon mame motivaciu), tak polhodinka a uz tahame surfy do vody, dvaja, traja a uz skusame, a vlastne to mame povolene a doporucene, aby sme vsetci vedeli davat lekcie windsurfu. Heeej, a uz viem vystartovat aj z vody, zatial iba z takej po stehna, z uplne hlbokej neviem, na to treba silny silny vietor, ale vsetko bude. A este, da sa otocit plachta dookola a pokracovat v jazde, toto zatial iba skusam, a este sa da spravit helikoptera, to sa plachta natoci proti vetru a cely clovek prejde dookola mastu, ale to uz je vysoka skola surfu...
Jedlo. Kapitola sama o sebe. Su tu tri jedalne, jeden je v nasej dedinke, pre ludi z udrzby, upratovac a vsetkych. Potom su dva v hotele a to je luxus, hudba, krasne cisto, klimatizacia, tri pulty, jeden so salatmi, zeleninka, dressingi, a stale nieco nove, potom su medzi prvym a druhym salsy a za nimi ohrievac s tortillami, druhy pult je s hlavnymi jedlami, tak 5 druhov, stale nejake rybicky, bola aj paella, ale kolko potvor v nej bolo, problem k ryzi sa dostat, a vedia varit. No a hlvane, kolaciky, samostatny pult, ojojoj, s ovocim, nakrajanym, naservirovanym, kombinacia kolacikov s ovocim, niekedy donesu jednohubky, zatial vyhrava jamon serano obtoceni okolo kocky papaye, sladke so slanym...no dakedy otocim aj 4-5 krat, aby som vsetko vyskusal, ked to pojde tak dalej, tak sa vratim s takym malym pupkom, ale nevadi, take jedlo nechat tak, to sa neda. A ranajky, banany s jogurtom a hrozienkami, cerealie, vajicka, do toho nejake masko, kavicka, cottage syr, sunka, syry, sladke zemle, posypane, pocukrovane, plnene, cerstvy dzus, abo dva, delicious delicious, de verdad.
No a potom do robotky, napchaty, o pol deviatej zaciname ( vyborny napad, nezacinat o 7 rano) a uz vsetko tahame na plaz, bicykle tlacime, kajaky tahame, napiname plachty na katamarany, som local odbornik na uzly ( dikes skauting - skryta reklama, dajte deti na skauting...), predvcerom prisli 4 nove katamarany, tak uz napol viem aj kompletizovat, vylievame vodu zo vsetkeho, lebo aj ked je to uzavrete, tak sa tam nejak dostane, o 9 zaciname pre ludi,rano vacsinou nie je ziadny vietor, voda cistucka, jak zrkadlo, tak si ideme zaplavat, alebo robime strecing, brusaky, niekto beha, mame aj palicu na lane, tak sa dvihame, jak keby nam to tahanie nebolo dost, potom cigaretka na zachode a uz pomahame ludom do lodi a z lodi. Rano este treba davat trochu pozor na manta raye, maju na chvoste hrot, nezabijaju, len to boli, inac je to ta potvora, co zabila chlapika co sa hral s krokodilami a hadmi, ale on nemal stastie, trafila ho do srdca, potvora jedna kridlata. Tu su vacsinou take male, takze ked pridu, tak ich nahaname s snorklami. Snorchling.. asi 100m od brehu zacina reef, takze dakedy ked skoncime, berieme okuliare a plutvy a davaj objavovat. A na mieste kde sa miesa tepla voda a hotelovej zatoky ( tych 100m je hlbka tak meter a pol az dva metre), tak to vyzera ako keby bola voda zmiesana s olejom. A vraj su tu aj korytnacky, kazdy ich uz videl iba ja nie, ale aj to bude, aj zraloky, ale iba tie altruisticke, ne humanocarnivorne :-)
A poobede sa dviha vietor, ludia zacinaju s plachtenim, surfami, o 15.00 mame lekcie windsurfu a plachtenia, o tej tretej je uz celkom slusny vietor, stava sa zo mna specialista na lekcie pre amerikanov, ale tie lekcie to uz vobec nie je robotka, hodina na lodke, debatime, smejeme sa, ucim ich odkial vietor fuka, motaju sa hore dole, ale sak zozaciatku vediet ako a kam, to je skor taky pocit, ze co treba robit. Ale ti co to skusia, tak sa vracaju, kazde poobedie, s frajerkami, zenami, detmi, beru lod a skusaju, a zatial vsetci z mojich kurzov nemali problem. Inac, ziadne skolenie alebo nieco take, raz prisli 3 amici, povedal som sefovi ze ich beriem, on ze ok a slo sa. a odvtedy pohoda. surf este neucim, ale aj to bude.
Vkuse sme mokry, na slnku, pri potapani Diego nasiel asi 3 slnecne bryle, tak uz jedne nosim.
Vecerne shows. Profesionali spevaci, tanecnici a tanecnice, hudobnici, vsetko live, namakane, klasiky Broadway, Chicago, ale maju aj fiesta latina, a to ked zacnu tancovat, tak vsetci sa hybaju do rytmu, potom maju predstavenie s klasickymi tancami mexika, od starych majskych tancov, jeden bubon s priemerom pol metra, z kmena stromu, jak ten duni, uz som si udrel, buuuch. Potom tance s macetami, vyzeralo to ako odzemok, akurat ze vo vyskoky riadne sekli dvoma macetami pod sebou, fuuu, mariachi, heej, ale co bolo najlepsie, jedna tanecnica, s gatkami a ritkou ako babenka z reklamy na reef ( the best of ass in the world), presne take...uf, este ze sme to sledovali z dialky. Tento tyzden som si musel odkrutit vsetky shows, aby som vedel ked sa ma na nich budu pytat, inac nasa robotka je par krat do tyzdna prist tak polhodiny pred vystupenim a dookola opakovat hola, buenas noches... to je vsetko, plus nejaky usmev..oproti spanielsku pohodka.
V strvtok bola rozlucka s Petro. Mexicania stale vravia vamos a salir, podme si vyjst, su schopny ist aj par dni do tyzdna, ziju tu a teraz, nejake sporenie pre nich vela neznamena, preto aj hotel im dava urcitu ciastku do fondu, a tie peniaze dostanu pri odchode, aby mali na cestu, lebo sa stava, ze na nu nemaju. Ale ked si vyjdu, tak vtedy prachy vela neznamenaju, bezne minu 300-500 pesos, aj 1000 za vecer, naspat taxikom, pred odchodom domov si daju este pizzu, chcu zit, uzivat si, kazdy vecer su ulice plne ludi, vraj tu nie je rozdiel medzi piatkom a pondelkom, kazdy den je fiesta, o polnoci ulice plne ludi, stoliky na uliciach, kluby s vyhadzovacmi, radami,nas pustali zadara, lebo sme z animacie, a necudo, ked zacali tancovat nasi, salsu, tak len sanka dole a cumiet, ani sa nemuseli poznat, zacali a tancovali, celym telom, ziadne nejake opakujuce sa kroky, improvizacie, otocky, uj, tak toto mozme trenovat cely zivot a asi to nebudeme schopny tancovat ako oni, celym telom, vsetko sa hybe, inac v tme mexicania a mexicanky vyzeraju ako chodiace ffigurky z cokolady, uz sa len zahryznut :->>>>()
Uz nevladzem pisat, zhrniem - fasaaaaaa.
dal som dalsie fotky na picassa
http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/FotkyZRobotky
any comentares will be appreciated
pekne dni vsetkym
utorok 15. mája 2007
Playa del Carmen
Fuuuj, do Cancunu ani nechodte, to je kentus mesto, pokial tam nepridete ako bohaty amik v ramci kupeneho baliku, na par dni, so vsetkymi sluzbami, tak tam priemerny turista nema co robit, vsetky plaze su obostavane hotelmi, na plaz sa neda dostat, prehnane ceny, ma len obrovske meno, ale inac nic, neodporucam, fuuuj.
Aj dalej na juh, je to komercne, same velke hotely skupuju parcely na plazi, cele to obohnaju plotom, jeden vedla druheho, takze sa ani lokalni ludia na plaz nedostanu. ale plaz je verejna...
po celom pobrezi sa tiahne jedna velka cesta, rychla, siroka, ale da sa stopovat, zastavuju, aj tu su zlati ludia, len uz su zvyknuty na turistov.
Tak som prisiel, zbehol na plaz, otovril usta na siroko a cumel, brutal parada, nadhera, raj v reali, cista voda, mierne vlnky, vietor od mora, zopar lodiek, zopar plachetnic, ludia kvasia, dal som kavicku na plazi, casnik taky tipek s cirom na hlave, na boso, nestihal, skoro behal okolo ludi, vo velkom mi dolieval zasa a zasa, tak som sedel,cumel, fajcil a usmieval sa. Ale hlavne jak som tam sadol, tak som nevydrzal, len som zhodil kapsicku z pasu a supho do vody, jaky som bol, a potom zo mna voda tiekla. A prisla kapela, hrala chillout, jazz, s dedom vysusenym slnkom, ktory hral na vsetkom do coho sa dalo fukat, s babenkou, ktora spievala so zatvorenymi ocami, chalanom, ktory hral na keyborde ale vedel, deformoval zvuky, menil ladenie, improvizovali, hrali sa... ale potom zacal fukat vietor, padat dazd, burka tropicka, tak som zasiel do obchodu s potapanim, a debatil s annou, o praci v mexiku, o potapani, o spraveni si certfikatu na divemastra, talianka, uz je tu dva roky, a vonku prsalo a bolo dobre. Potom som zavolal petre, povedal jej co a ako, a ona, ze sef uz na mna caka, nema kto robit, petra odchadza do kanady, ze budem robit vo vodnych sportoch, windsurf, sailling, kajak, vodne bycikle, ze ma chce za sefa, ked sa len trochu zaucim, lebo mexikanci co tam robia, tak su mlady a nezodpovedny, nechapal ako mozem s takym CV chciet pracovat v animacii, ale keby ste boli so mnou dnes v robote, ta...
vlastne som prisiel v sobotu, celu nedelu oddychoval, tulal sa po Playa del Carmen, tu na juhu uz je to kludnejsie, menej hotelov, ale aj tak. Siel som po plazi a co nevidim, babenka na natiahnutom lane medzi palmami, slackline, taky jak sme si robili v parku v Poprade, tak som len sa na nich dival, parik z Washingtonu, uz zenaty, ale asi 25 rocny, a jak na tom vedeli, skoro poskakovali, dievca sa na tom prechadzala ako keby nic, dajte si slackline do youtube, su tam ine kulehy. A tak ma zavolali, a uz sme santili, asi 3 hodiny, kus na lane, kus do vody, len skoda, ze mi zablbla karta vo fotaku, nemam ziadne fotky, ale tak dobre to vyzeralo, palmy a more...
tak som este po plazi pochodil, asi zo 5 km, zase zacalo prsat, a tak 5 km naspat uz pomedzi domceky v dazdi, jak som fajne zmokol, ale sak ked je stale tak 25-28 stupnov, ta kus mokra nevadi, do kostolka som zasiel, dvaja mariachisti robili hudobny doprovod, pekny moderny otvoreny kostol, vzdusny, fajne.
A v pondelok uz som zacal s dokladmi, aj dnes, neviem ako to dopadne, hovorili nieco o potrebe aposilovanych dokladov, tak neviem, ale ze u niekoho to chcu, u niekoho nie. Ale dnes som uz bol na plazi, maju 9 windsurfov, 8 katamaranov, motorovy cln, 20 kajakov, 10 vodnych byciklov, a jaky su vsetci pohodaci co tam robia, vkuse dajake srandy, sme sa hodili do vody, vyvalali v piesku, komplet, aj ksichty, potom robili pyramidy, tahali lode do vody a z vody, ako celkom aj fyzicky aj makacka, ale uz sa tesim, aj svaly budu, take dobre to je, na plazi so surfami robit, dookola kopa miciek, ale maju brut pravidla na kontakt s hostkami z hotela, nic, ani tuk sa nesmie, keby uz dakto nemohol vydrzat, tak si ich ma doviest do mesta a tu riesit...Ale v hotele pracuje 1700 ludi, kopa z nich byva v mestecku pri hotele, a vidol som aj vystavne kusy sa premavat. A uz som zacal riadne jest, uz mozem jest v zamestneneckom komedore, tak tlacim, rybicky, kusiska masa, zeleninka, melony, vsetko, a este vela oddychujem, aj keby to nevyslo, tak celkom dobre padne taky oddych. Dlho sa neda zit na ceste v kuse.
Asi sa budem trosku zriedkavejsie ozyvat, v mestecku nie je internet, inac pre truby hostov stoji hodina 12 dolcov, pekne ich zdieraju.
Uz sa tesim, jak sa postavim na bord, jak sa zacnem ucit. Parada, skola windsurfingu plus ubytko a strava ( to keby nevysli papiere, keby vysli, tak aj zaplatena.)
Uvidime ako to vsetko dopadne. Mozno 3 jula som doma, stretneme sa na Pohode... ( inac sa mi snivalo ze som tam, normalne hyperexcitovany som sa zobudil, v sne som poskakoval, tesil sa na kapely, na zabavu, dokelu aj s pohodou...)
A este. Predo mnou tu bol chalan, Martin, inac naucil mexicanov same nadavky, ale su do popuku ako to rozpravaju s mexik prizvukom, no ale mi povedali ze uz teraz rozpravam lepsie ako on. Skola jazykov via stopy sa vyplatila. Aj uz chapem viac suvislosti, malicke detaily, ktore by som nechapal, keby som len tak tu vystupil z lietadla.
Cufte vsetci.
Aj dalej na juh, je to komercne, same velke hotely skupuju parcely na plazi, cele to obohnaju plotom, jeden vedla druheho, takze sa ani lokalni ludia na plaz nedostanu. ale plaz je verejna...
po celom pobrezi sa tiahne jedna velka cesta, rychla, siroka, ale da sa stopovat, zastavuju, aj tu su zlati ludia, len uz su zvyknuty na turistov.
Tak som prisiel, zbehol na plaz, otovril usta na siroko a cumel, brutal parada, nadhera, raj v reali, cista voda, mierne vlnky, vietor od mora, zopar lodiek, zopar plachetnic, ludia kvasia, dal som kavicku na plazi, casnik taky tipek s cirom na hlave, na boso, nestihal, skoro behal okolo ludi, vo velkom mi dolieval zasa a zasa, tak som sedel,cumel, fajcil a usmieval sa. Ale hlavne jak som tam sadol, tak som nevydrzal, len som zhodil kapsicku z pasu a supho do vody, jaky som bol, a potom zo mna voda tiekla. A prisla kapela, hrala chillout, jazz, s dedom vysusenym slnkom, ktory hral na vsetkom do coho sa dalo fukat, s babenkou, ktora spievala so zatvorenymi ocami, chalanom, ktory hral na keyborde ale vedel, deformoval zvuky, menil ladenie, improvizovali, hrali sa... ale potom zacal fukat vietor, padat dazd, burka tropicka, tak som zasiel do obchodu s potapanim, a debatil s annou, o praci v mexiku, o potapani, o spraveni si certfikatu na divemastra, talianka, uz je tu dva roky, a vonku prsalo a bolo dobre. Potom som zavolal petre, povedal jej co a ako, a ona, ze sef uz na mna caka, nema kto robit, petra odchadza do kanady, ze budem robit vo vodnych sportoch, windsurf, sailling, kajak, vodne bycikle, ze ma chce za sefa, ked sa len trochu zaucim, lebo mexikanci co tam robia, tak su mlady a nezodpovedny, nechapal ako mozem s takym CV chciet pracovat v animacii, ale keby ste boli so mnou dnes v robote, ta...
vlastne som prisiel v sobotu, celu nedelu oddychoval, tulal sa po Playa del Carmen, tu na juhu uz je to kludnejsie, menej hotelov, ale aj tak. Siel som po plazi a co nevidim, babenka na natiahnutom lane medzi palmami, slackline, taky jak sme si robili v parku v Poprade, tak som len sa na nich dival, parik z Washingtonu, uz zenaty, ale asi 25 rocny, a jak na tom vedeli, skoro poskakovali, dievca sa na tom prechadzala ako keby nic, dajte si slackline do youtube, su tam ine kulehy. A tak ma zavolali, a uz sme santili, asi 3 hodiny, kus na lane, kus do vody, len skoda, ze mi zablbla karta vo fotaku, nemam ziadne fotky, ale tak dobre to vyzeralo, palmy a more...
tak som este po plazi pochodil, asi zo 5 km, zase zacalo prsat, a tak 5 km naspat uz pomedzi domceky v dazdi, jak som fajne zmokol, ale sak ked je stale tak 25-28 stupnov, ta kus mokra nevadi, do kostolka som zasiel, dvaja mariachisti robili hudobny doprovod, pekny moderny otvoreny kostol, vzdusny, fajne.
A v pondelok uz som zacal s dokladmi, aj dnes, neviem ako to dopadne, hovorili nieco o potrebe aposilovanych dokladov, tak neviem, ale ze u niekoho to chcu, u niekoho nie. Ale dnes som uz bol na plazi, maju 9 windsurfov, 8 katamaranov, motorovy cln, 20 kajakov, 10 vodnych byciklov, a jaky su vsetci pohodaci co tam robia, vkuse dajake srandy, sme sa hodili do vody, vyvalali v piesku, komplet, aj ksichty, potom robili pyramidy, tahali lode do vody a z vody, ako celkom aj fyzicky aj makacka, ale uz sa tesim, aj svaly budu, take dobre to je, na plazi so surfami robit, dookola kopa miciek, ale maju brut pravidla na kontakt s hostkami z hotela, nic, ani tuk sa nesmie, keby uz dakto nemohol vydrzat, tak si ich ma doviest do mesta a tu riesit...Ale v hotele pracuje 1700 ludi, kopa z nich byva v mestecku pri hotele, a vidol som aj vystavne kusy sa premavat. A uz som zacal riadne jest, uz mozem jest v zamestneneckom komedore, tak tlacim, rybicky, kusiska masa, zeleninka, melony, vsetko, a este vela oddychujem, aj keby to nevyslo, tak celkom dobre padne taky oddych. Dlho sa neda zit na ceste v kuse.
Asi sa budem trosku zriedkavejsie ozyvat, v mestecku nie je internet, inac pre truby hostov stoji hodina 12 dolcov, pekne ich zdieraju.
Uz sa tesim, jak sa postavim na bord, jak sa zacnem ucit. Parada, skola windsurfingu plus ubytko a strava ( to keby nevysli papiere, keby vysli, tak aj zaplatena.)
Uvidime ako to vsetko dopadne. Mozno 3 jula som doma, stretneme sa na Pohode... ( inac sa mi snivalo ze som tam, normalne hyperexcitovany som sa zobudil, v sne som poskakoval, tesil sa na kapely, na zabavu, dokelu aj s pohodou...)
A este. Predo mnou tu bol chalan, Martin, inac naucil mexicanov same nadavky, ale su do popuku ako to rozpravaju s mexik prizvukom, no ale mi povedali ze uz teraz rozpravam lepsie ako on. Skola jazykov via stopy sa vyplatila. Aj uz chapem viac suvislosti, malicke detaily, ktore by som nechapal, keby som len tak tu vystupil z lietadla.
Cufte vsetci.
nedeľa 13. mája 2007
dalsie fotky
Z Palenque, z Yucatanu, z Playa del Carmen.
http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/TretiTyzden
http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/TretiTyzden
sobota 12. mája 2007
Yu a ca tan
Ked prisli spanieli prvy krat na Yacatansky polostrov, stretli indianov, pekne sa im pozdravili a pytali sa ich ako sa toto miesto vola. A kedze indiani im nejako moc nerozumeli, lebo rozpravali maysky, tak im hovorili Yu a ca tan, nerozumiem co hovoris. A takto vznikol Yucatan.
Rovinaty polostrov, v minulosti to bola samostatna Yucatanska republika, bohata, s culym obchodom s amerikou, europou, lebo po mori to vtedy bolo kratsie a rychlejsie ako po zemi.
Z Palenque na korbe pickupu na velku krizovatku ciest, chcel som ist na Escarcegu a potom na vychod a po pobrezi na sever, ale nesiel som, lebo mi zastavil Alberto, sofer pre turisticku agenturu, odviezol turistov do Comitanu a siel naspat a sa nudil. A siel az do Meridy, tak ma ukecal, ze cez Meridu je to lepsie, rychlejsie, zaujimavejsie. Aj bolo, hlavne ze sme vela kecali, aky maju zajimavy zivot s turistami, opravoval ma ked som nieco zle povedal, nove slovicka mi hovoril, aj keby som v mexiku nic nezazil, tak toto cele je jedna velka skola spanielskeho jazyka. O historii mi hovoril, zozaciatku sme sa len tak otukavali, ale ked prislo na fajcenie, a ze tiez fajcim, tak jak sa potesil, vyhodil krabicku na palubnu dosku a ze fajcime !!!! Tak som este na pumpe kavicky kupil, a uz sme sli, po pobrezi, a uz bola zelena voda, malicke vlny, vraj ani priliv nie je, ani vlny, ze je viac menej stale tak, na pobrezi sem tam nejaky stari domcek rybarov, vzduch fajny, vlhky, slalny, zdravy, taky by som chcel dychat stale. A tak sme sli sli, az do Meridy, v ten dej to bolo nejakych 530km, ako som vystupoval, v centre Meridy, zase ma bolela hlava, na grcanie, tak zasa ibuprofen, ani som nerozmyslal na hladanim nejakeho fleka na zakempovanie, do hotela, 100 $ na noc, ale jaky hotel, cely ruzovy, brutal, izby uz boli biele, ventilator, riadny hucak, jemnucka plachta na prikrytie, ale aj ta bola prilis.
Ale dobre padlo, po prespani pod uhorkovnikom uz som potreboval oddych.
A rano som si nakupil tie ich kolaciky, banany, Kolu ( ako oni hovoria KOKU), sadol do parku a papal. Dobre som sa napapal, a pozeral na holuby, asi 200 holubov, a oni sedeli v strede parku, pozerali kto je, a ked im nieco hodil, tak vse5tky prileteli k nemu. Ta davaaaaj, a uz som hadzal, jaky pocit, 150 holubov robi nalet, fuuu, az vietor spravili. Kus som este po Meride pobehal ( inac je to uz moja druha Merida, prva je v spanielsku, plna rimskych pamiatok, ruin, ved aj ked prisiel zakladatel mesta, kuknul na tie vsetky mayske ruiny, tak to nazval Meridou, a pre istotu vsetky kamene pouzil na stavbu kolonialnych budov. Takze uz tam ziadne ruiny nie su.)
Mesto kolonialne, pekne ale nic moc, uz som si aj sadol do holicstva, ze sa dam oholit, ale jak tam sedim, do zrkadla pozeram, asi este nie, este sa to stale da. Mexikanom az tak brada nevadi. Nie ako europanom. Mas bradu, tak si alkoholik, luser a bezdomovec. A bacha na teba.
Busikom na vypadovku, tam asi 10 minut a s kamionom plnym kurciat (2000 kusov, priemerne po ceste zomrie asi 40, ale uz sa stalo aj 300), so spokojnym dedkom, ktoremu som malo rozumel, lebo motor vrcal a z okien fucalo, siel az do Tulumu, ale kedze sa mi nejak menia plany, tak som vyskocil v Chitzen Itza, vraj naj Majska pamiatka, ta ideme ne. Chlapici opravari cesty mi povedali ze je to tak 3km, tak som zacal slapat, nastastie mi zastavil par v strednych rokoch z Californie, lebo inac to bolo takych 8-9km, az k vstupu. Ruiny... vsade zakazany vystup, vsade sa da len okolo, ale celkom zachovane, hlavna pyramida je sila, jednoducha pyramida, na ktorej sa kazdy slnovrat deju divy, hadie hlavy sa spoja chvostami vytvorenymi z tiena na vrchole pyramidy... najvacsie ihrisko na pelotu v celej strednej amerike, dobre zachovane reliefy, observatorium ( normalne jak nase, okruhla strecha, akurat ze z nej necumel dalekohlad, asi mali mayovia dobre oci.)
A jasne, ze vsade vela turistov, uz aj amikov, predavacov masiek, majskych kalendarov, triciek, bussines platz.
Los Cenotes. Dzitnup. Prirodzene jaskyne vo vapenci ( cely Yucatan je z vapenca), v nich cistucka voda, zhora diera, cez nu ma asi 15metrove korene strom, ktory rastie na vrchu, vnutri netopiere, chladok a prijemne studena voda, v nej cierne rybicky, ako okrasne japonske kapre, a plavanie medzi nimi. Skoda ze ked som tam bol, tak bolo zatiahnute, musi to byt sila, ked cez dieru v strope svieti slnko. Ale takych Cenot je vraj na celom polostrove kopa, tak snad este nieco bude.
A vecer vo Valladolide zacalo prsat. Jak fajne, tak zlahka, akurat na osviezenie, do stopovania. Ako som siel na vypadovku, tak sme sa nejak stretali s jednou mexikankou, tahala kufrik, a sme sa na seba usmievali. Pekna bola, coze. Akurat ze mamu mala pri sebe, tak som radsej krotil hormon. A zastavil mi zasa pickup, a v dazdi na korbe je to sila, male ihlicky pichaju, vsade, ale zachvilu prestalo prsat, a ako sme sli, tak som stihol aj vyschnut. Lahol som si a pozoroval oblaky. Inac, sranda je, ked si z korby odplujete dozadu, taku celistvu slinku, az bago, a ako dopadne na asfalt, tak skoci dopredu, v smere jazdy. Zabavka na dlhe chvile.
A uz som v Cancune, zatial nic moc, asi len pojdem na juh. Maju cele mesto rozdelene na Zona comercial a zona hoteliera. No co este viac este treba. Prec odialto. Ale videl som ponuku na letecky zajazd na tri dni odtialto na Kubu za 300 dolcov. Ta dobre ne ?
Rovinaty polostrov, v minulosti to bola samostatna Yucatanska republika, bohata, s culym obchodom s amerikou, europou, lebo po mori to vtedy bolo kratsie a rychlejsie ako po zemi.
Z Palenque na korbe pickupu na velku krizovatku ciest, chcel som ist na Escarcegu a potom na vychod a po pobrezi na sever, ale nesiel som, lebo mi zastavil Alberto, sofer pre turisticku agenturu, odviezol turistov do Comitanu a siel naspat a sa nudil. A siel az do Meridy, tak ma ukecal, ze cez Meridu je to lepsie, rychlejsie, zaujimavejsie. Aj bolo, hlavne ze sme vela kecali, aky maju zajimavy zivot s turistami, opravoval ma ked som nieco zle povedal, nove slovicka mi hovoril, aj keby som v mexiku nic nezazil, tak toto cele je jedna velka skola spanielskeho jazyka. O historii mi hovoril, zozaciatku sme sa len tak otukavali, ale ked prislo na fajcenie, a ze tiez fajcim, tak jak sa potesil, vyhodil krabicku na palubnu dosku a ze fajcime !!!! Tak som este na pumpe kavicky kupil, a uz sme sli, po pobrezi, a uz bola zelena voda, malicke vlny, vraj ani priliv nie je, ani vlny, ze je viac menej stale tak, na pobrezi sem tam nejaky stari domcek rybarov, vzduch fajny, vlhky, slalny, zdravy, taky by som chcel dychat stale. A tak sme sli sli, az do Meridy, v ten dej to bolo nejakych 530km, ako som vystupoval, v centre Meridy, zase ma bolela hlava, na grcanie, tak zasa ibuprofen, ani som nerozmyslal na hladanim nejakeho fleka na zakempovanie, do hotela, 100 $ na noc, ale jaky hotel, cely ruzovy, brutal, izby uz boli biele, ventilator, riadny hucak, jemnucka plachta na prikrytie, ale aj ta bola prilis.
Ale dobre padlo, po prespani pod uhorkovnikom uz som potreboval oddych.
A rano som si nakupil tie ich kolaciky, banany, Kolu ( ako oni hovoria KOKU), sadol do parku a papal. Dobre som sa napapal, a pozeral na holuby, asi 200 holubov, a oni sedeli v strede parku, pozerali kto je, a ked im nieco hodil, tak vse5tky prileteli k nemu. Ta davaaaaj, a uz som hadzal, jaky pocit, 150 holubov robi nalet, fuuu, az vietor spravili. Kus som este po Meride pobehal ( inac je to uz moja druha Merida, prva je v spanielsku, plna rimskych pamiatok, ruin, ved aj ked prisiel zakladatel mesta, kuknul na tie vsetky mayske ruiny, tak to nazval Meridou, a pre istotu vsetky kamene pouzil na stavbu kolonialnych budov. Takze uz tam ziadne ruiny nie su.)
Mesto kolonialne, pekne ale nic moc, uz som si aj sadol do holicstva, ze sa dam oholit, ale jak tam sedim, do zrkadla pozeram, asi este nie, este sa to stale da. Mexikanom az tak brada nevadi. Nie ako europanom. Mas bradu, tak si alkoholik, luser a bezdomovec. A bacha na teba.
Busikom na vypadovku, tam asi 10 minut a s kamionom plnym kurciat (2000 kusov, priemerne po ceste zomrie asi 40, ale uz sa stalo aj 300), so spokojnym dedkom, ktoremu som malo rozumel, lebo motor vrcal a z okien fucalo, siel az do Tulumu, ale kedze sa mi nejak menia plany, tak som vyskocil v Chitzen Itza, vraj naj Majska pamiatka, ta ideme ne. Chlapici opravari cesty mi povedali ze je to tak 3km, tak som zacal slapat, nastastie mi zastavil par v strednych rokoch z Californie, lebo inac to bolo takych 8-9km, az k vstupu. Ruiny... vsade zakazany vystup, vsade sa da len okolo, ale celkom zachovane, hlavna pyramida je sila, jednoducha pyramida, na ktorej sa kazdy slnovrat deju divy, hadie hlavy sa spoja chvostami vytvorenymi z tiena na vrchole pyramidy... najvacsie ihrisko na pelotu v celej strednej amerike, dobre zachovane reliefy, observatorium ( normalne jak nase, okruhla strecha, akurat ze z nej necumel dalekohlad, asi mali mayovia dobre oci.)
A jasne, ze vsade vela turistov, uz aj amikov, predavacov masiek, majskych kalendarov, triciek, bussines platz.
Los Cenotes. Dzitnup. Prirodzene jaskyne vo vapenci ( cely Yucatan je z vapenca), v nich cistucka voda, zhora diera, cez nu ma asi 15metrove korene strom, ktory rastie na vrchu, vnutri netopiere, chladok a prijemne studena voda, v nej cierne rybicky, ako okrasne japonske kapre, a plavanie medzi nimi. Skoda ze ked som tam bol, tak bolo zatiahnute, musi to byt sila, ked cez dieru v strope svieti slnko. Ale takych Cenot je vraj na celom polostrove kopa, tak snad este nieco bude.
A vecer vo Valladolide zacalo prsat. Jak fajne, tak zlahka, akurat na osviezenie, do stopovania. Ako som siel na vypadovku, tak sme sa nejak stretali s jednou mexikankou, tahala kufrik, a sme sa na seba usmievali. Pekna bola, coze. Akurat ze mamu mala pri sebe, tak som radsej krotil hormon. A zastavil mi zasa pickup, a v dazdi na korbe je to sila, male ihlicky pichaju, vsade, ale zachvilu prestalo prsat, a ako sme sli, tak som stihol aj vyschnut. Lahol som si a pozoroval oblaky. Inac, sranda je, ked si z korby odplujete dozadu, taku celistvu slinku, az bago, a ako dopadne na asfalt, tak skoci dopredu, v smere jazdy. Zabavka na dlhe chvile.
A uz som v Cancune, zatial nic moc, asi len pojdem na juh. Maju cele mesto rozdelene na Zona comercial a zona hoteliera. No co este viac este treba. Prec odialto. Ale videl som ponuku na letecky zajazd na tri dni odtialto na Kubu za 300 dolcov. Ta dobre ne ?
štvrtok 10. mája 2007
Ako som v palenke pri ruinach pod uhorkovnikom prespal
Palenque. Ruiny mayskych chramov. Odkryta tak stvrtina, o nu bojuju s dzunglou. Ovela zachovalejsia ako aztecke alebo olmecke pamiatky, este s povodnou omietkou, sem tam farba, system ventilacie cez T otvory v stenach, zachovale chodby, tmave, vlhke, hrobky, v povodnom dome kde byvala cela rodina, navrch domu postavili dalsiu vrstvu a uz z toho bola hrobka.
40000 ludi na jednom mieste okolo roku 800 n.l.
Vecer som slapal smerom k ruinam, je to 9 km od mesta, tak ze niekde zalomim, cim dalej som siel, tak to bolo hotelovejsie, dosiel som k zaciatku narodneho parku, zavora, vojaci, fuuu, ale pustili ma dalej, tak som nasiel cestu odbocujucu do dzungle, na nej zachvilu strom, velky, s travickou pod nim, tak co mi viac treba. POstavil som stan, zalahol, ale tak horuco, sparno bolo, nedalo sa, asi 3x preslo okolo auto, po 10 minutach zacali v hotele hrat kubanske rytmi pekne nahlas a z stromu stale nieco padalo. Ale riadne pecky. Tak som pozrel co to pada, take ako uhorky, akurat kus svetlejsie, tvrde, asi nejedle. Raz to na mna padlo, ale nastastie som mal ruku cez oci, tak to trafilo ruku. Divna noc to bola. Moc som sa nevyspal, ale sak nevadi.
Co vadi, su zle vysledky ockovej histologie. Asi melanom. Este neviem presne.
Vadi. Vadi.
40000 ludi na jednom mieste okolo roku 800 n.l.
Vecer som slapal smerom k ruinam, je to 9 km od mesta, tak ze niekde zalomim, cim dalej som siel, tak to bolo hotelovejsie, dosiel som k zaciatku narodneho parku, zavora, vojaci, fuuu, ale pustili ma dalej, tak som nasiel cestu odbocujucu do dzungle, na nej zachvilu strom, velky, s travickou pod nim, tak co mi viac treba. POstavil som stan, zalahol, ale tak horuco, sparno bolo, nedalo sa, asi 3x preslo okolo auto, po 10 minutach zacali v hotele hrat kubanske rytmi pekne nahlas a z stromu stale nieco padalo. Ale riadne pecky. Tak som pozrel co to pada, take ako uhorky, akurat kus svetlejsie, tvrde, asi nejedle. Raz to na mna padlo, ale nastastie som mal ruku cez oci, tak to trafilo ruku. Divna noc to bola. Moc som sa nevyspal, ale sak nevadi.
Co vadi, su zle vysledky ockovej histologie. Asi melanom. Este neviem presne.
Vadi. Vadi.
San Cristobal de las casa
Fajne mestecko. Kludne. Chladne. Na ranajky ryza s mliekom, tamal od predavacky, sediac vedla povodnych indianok. Tazko sa fotia, nechcu sa. Tak ich radsej nefotim.
S detmi som blbol, malymi indiackatkami. Na podstavci kriza na namesti som sedel, pozeral, deti na mna pozerali, tak sme zacali hrat hru, kde som, TUUUU som, kde som , tu som, a uz sme sa vsetci smiali. Potom sme na seba zacali vrcat, piskat, fukat, take troj az patrocne ufulatka, sviecky pod nosom, ale hviezdy v ociach, ciernych, takych ako vlasy.
Vecer v kostole. Ruzenec, netusil som co hovoria, kazdy svojim tempom, rytmom, znelo to ako zaklinanie, pritmie, poloprazdne lavice, tmave tvare, malicky kostol. Omsa, len tak si suskaju odpovode, ked spievaju tak len tak pre seba, ako keby tam ani neboli, vlastne ako keby tam okrem farara ani nikto nebol.
Vecer, 4 argentincanky, ktore miesto j hovoria makke s, tam mi to prislo smiesne, a vkuse nieco zosuskali, pustili svoje pesnicky, a zacali tancovat, na nadvori hotela, pomalicky, so satkami v rukach, naboso, tocili sa okolo seba, popijali sme mate, vecer majitel baru ubalil brko, tak si dal kto mal chut, ja nie, netreba, dobre je aj tak.
Ale dobre vonala.
Nechal som si vyprat veci v pracovni. Dokazali to. Z sivocierneho tricka spravit biele, ziarivo biele. Uz som zase el blanco.
Chiapas. Dzungla, medzi nou domy, zopar poli, okrem mexikanov sa tu motaju indiani, hlavne indianky zajimavo vyzeraju, skoro kazda ma na chrbte v plachte zabalene dieta, ale tak ze ho ani nevidno, vyzera to ako nejaky sulok, len zrazu to zamrci, zaplace, da o sebe vediet. A kopa deti okolo nej, len tak sa motaju, nevidno na nich, zeby im to prenasanie v plachte vadilo. A zena si sadne, zacne splietat naramky, vedia ako na to, potom ich daju detom, nech obehavaju belochov, nech predavaju, deculo skor preda. A ked deti nepredavaju, tak sa len tak vesaju po mamach, hore dole, spokojny vsetci ze mozu byt spolu. Ale este deti aj zobru, niektore, len sa im nema davat, lebo si zvyknu, nepojdu do skoly a tak sa nic nenaucia. Ine deti vyberali prachy na pomocky do skoly, tak som dal im.
Na cestach, vidno ako uz aj deti robia. nalozia im do plachty, drevo, jedlo, cokolvek, plachta cez celo a uz slapu. Zeny takisto. Tvrdy zivot. Ale ze len zeny z dedin su robotnice, ze v mestach su take paradnice, len po nakupoch, malovat sa, nic nerobit, dobre sa vydat a potom muzovi rozkazovat. Takeho fajneho chlapa som stopol, robi cesty v lesoch ku osadam v dzungli, tak o rodinach, zenach, detoch sme podebatili, od deciek pri ceste si kupili KOKO de aqua, s odseknutym vrchom a slamkou vnutri, pocucavali po ceste v starom chrobaku volkswagene, a hovorili si la vida es buena. zapadalo slnko na vsetkymi tymi divnymi stromami s lianami, parazitmi, pamami a inymi ludmi naokolo.
S detmi som blbol, malymi indiackatkami. Na podstavci kriza na namesti som sedel, pozeral, deti na mna pozerali, tak sme zacali hrat hru, kde som, TUUUU som, kde som , tu som, a uz sme sa vsetci smiali. Potom sme na seba zacali vrcat, piskat, fukat, take troj az patrocne ufulatka, sviecky pod nosom, ale hviezdy v ociach, ciernych, takych ako vlasy.
Vecer v kostole. Ruzenec, netusil som co hovoria, kazdy svojim tempom, rytmom, znelo to ako zaklinanie, pritmie, poloprazdne lavice, tmave tvare, malicky kostol. Omsa, len tak si suskaju odpovode, ked spievaju tak len tak pre seba, ako keby tam ani neboli, vlastne ako keby tam okrem farara ani nikto nebol.
Vecer, 4 argentincanky, ktore miesto j hovoria makke s, tam mi to prislo smiesne, a vkuse nieco zosuskali, pustili svoje pesnicky, a zacali tancovat, na nadvori hotela, pomalicky, so satkami v rukach, naboso, tocili sa okolo seba, popijali sme mate, vecer majitel baru ubalil brko, tak si dal kto mal chut, ja nie, netreba, dobre je aj tak.
Ale dobre vonala.
Nechal som si vyprat veci v pracovni. Dokazali to. Z sivocierneho tricka spravit biele, ziarivo biele. Uz som zase el blanco.
Chiapas. Dzungla, medzi nou domy, zopar poli, okrem mexikanov sa tu motaju indiani, hlavne indianky zajimavo vyzeraju, skoro kazda ma na chrbte v plachte zabalene dieta, ale tak ze ho ani nevidno, vyzera to ako nejaky sulok, len zrazu to zamrci, zaplace, da o sebe vediet. A kopa deti okolo nej, len tak sa motaju, nevidno na nich, zeby im to prenasanie v plachte vadilo. A zena si sadne, zacne splietat naramky, vedia ako na to, potom ich daju detom, nech obehavaju belochov, nech predavaju, deculo skor preda. A ked deti nepredavaju, tak sa len tak vesaju po mamach, hore dole, spokojny vsetci ze mozu byt spolu. Ale este deti aj zobru, niektore, len sa im nema davat, lebo si zvyknu, nepojdu do skoly a tak sa nic nenaucia. Ine deti vyberali prachy na pomocky do skoly, tak som dal im.
Na cestach, vidno ako uz aj deti robia. nalozia im do plachty, drevo, jedlo, cokolvek, plachta cez celo a uz slapu. Zeny takisto. Tvrdy zivot. Ale ze len zeny z dedin su robotnice, ze v mestach su take paradnice, len po nakupoch, malovat sa, nic nerobit, dobre sa vydat a potom muzovi rozkazovat. Takeho fajneho chlapa som stopol, robi cesty v lesoch ku osadam v dzungli, tak o rodinach, zenach, detoch sme podebatili, od deciek pri ceste si kupili KOKO de aqua, s odseknutym vrchom a slamkou vnutri, pocucavali po ceste v starom chrobaku volkswagene, a hovorili si la vida es buena. zapadalo slnko na vsetkymi tymi divnymi stromami s lianami, parazitmi, pamami a inymi ludmi naokolo.
streda 9. mája 2007
V zdravotnictve nie je ziadna kriza
Tak ked toto vyhlasia Fico s Valentovicom, tak ja si este chvilu pocestujem. Ti dvaja dokazali tu krizu zazehnat, vyliecit. Ako to len vedia.
Ta toto neni mozme, sak to je salene.
Ta toto neni mozme, sak to je salene.
utorok 8. mája 2007
Por la costa.
A potom mi zastavili dvaja pani, jeden z nich vedel 7 jazykov, aj po japonsky, plynule, a vyzeralo to ze neodrbava. Tak sme sli na nuda plaz, tam vsetci obleceni, tak kavicka pod slnecnikmi z paliem, v hojdacej sieti, dookola amici, zasa vlny, slnko, no klasika (...), ale potom prisla babenka, zhodila vrch, tak aspon daco, ale to nic, prisiel chlapik, zhodil vsetko, a to bolo rehotu, culo blanco, biela rit, normalne svietil mezdi tymi vsetkymi cokoladami, ale dobre. V sprievodcovi o tom mieste( Zipolite) pisali ako o raji, o liberalnom pristupe k drogam, hubicky a tak, ale bol klud, celkom fajne je ze som tu mimo sezony, vsade len par turistov, tak nam davavaju pokoj, aj ked ponukaju naramky alebo nahrdelniky, tak len tak zlahka, jemne, decentne, no gracias, ale hned pocut, kto ako povie gracias, jedno slovo a pocut, ze clovek nie je odtial, podla rcka, podla ska na konci, hned vedia. Tak som siel dalej, nemam dobry pocit z toho pobrezia, ani neviem preco, zastavili mi mladi, 4 v chrobakovi, ale zmestil som sa, ked som sa spytal, ze ako sa tu zije, tak ze do relaxu, a ze sa vela pije, kazdy den. Ta. Este stale ma to drzi, nepit. Pokial nemusim. Peer presure. V Puerte Angel akurat mladez chytajuca minirybky, a hrajuca futbal v piesku, v prilive, stale ked kus uz bol horuco, skok do vody krkolomnym sposobom a hrali dalej. Ale slo im, take klucky, zmeny smeru, v piesku, klobuk dolu. A stopom do Huatulca, tam ma vysadili na vypadovke na Salina Cruz, ale tam nic, nic, jedno auto za 25 minut, a rychlo, a nebolo kde zastavit, cakal som asi hodinu a pol, uz bez vody, hladny, vonku horuco, vlhko, spoteny, uz vyzeram jak robinson, brada, mastne vlasy, copik rozpleteny, len tak povlava, oci silene, tak som siel do mesta, konecne sa dosyta najedol ( vaprazane maso, ryza, tortilli, salsa), potom som este musel rubnut daco, tak las flautas, tortilli plnene masom, skrutene do tenkych valcekov, oprazene do chrmukava v oleji, posypane syrom, salatom a smotanou. Mastne ale dobre. Inac vyrobcovia Simvastatinu tu musia mat raj. Zle isli stopy, komplikovane mesto, zacal som slapat, na miesto kde sa mali spojit cesty do Salina Cruz, popri hoteloch, ponad hlavou zacali lietat nejake divne vtaky, zlte, cervene, papa gajo idne, straky v bielom co sa na korely podobali. A tak som slapal, slapal a slapal, potil sa, nasiel som cerstvo rozseknuty orech, tak som si vydlabal duzinu a slapal a chrumal, asi som to kus prehnal, lebo mi bolo divne, vypral triko v fontanke ktora striekala z prasknutej hadice na polievanie, tak konecne kus chladu, stretol chalana, ze kde je najblizsia dedina, ze 15 min, tak zasa, no dokopy som preslapal tak 20 km, po asfalte, asi hodinu potme, po lese, stopujuc, ale ani sam sebe by som si nezastavil, kriza, uz som myslel, ze prespim tam kde som bol, nejak do lesa zajdem a prespim, ale stale este kus, kus, uz som ani vodu nemal, uz som si aj tabulku napisal, TAXI TAMBIEN, aj taxiky, lebo ani tie mi nechceli zastavit, netusil som ako daleko este, fuu, zle, ale potom, jak som zbadal v dialke svetla, juchuuu, juchuuu, predsa !!! Tak este asi polhodina, ale dosiel som, prvy dom, popytal som vodu, dali mi, ze nech si sadnem, a debatili sme, taka pohodka, zahradne plastove stolicky, na stole mini DVD prehravac, tam kresleny filmik o zvieratach, starsia zena ( alma de casa) v hojdacej sieti, a nic, nic sa nedej, chlapi vedla popijali pivko, mi ponukli, ze mozem prespat v hamaku, rupsak mozem dat dodnuka, ta jaka paradka, oleee, zozaciatku kus divne, dost blizko to bolo cesty, hamak taky nejaky nerovnomerny, vytiahol som spacak, strcil nohy dodnuka, nech ich musky nepokusu a uz som spal. A dobre celkom. Akurat rano, krc v pravom lytku, este aj teraz ho mam, ale co uz.
Ranajky klasika, lupacka bez naplne s banami, kola, ciga, aj som kus skusal stopovat, ale ked iba same taxiky chodili, tak uz som sa na to vybodol, vzal bus do Salina Cruz, 50 $( peso je dolar ale iba s jednou ciarkou, delte 10 a dostanetecenu v dolcoch), a tak si fajne oddychol, plavky z okna vysusil ( este do surfu, sak kus vydrzia ne ?), pospal, vystupil v Saline, akurat na vypadovke, a stamadial to uz slo, viacmenej cely den len tak prestopovany, uz sa mi to krati, do 13.maja musim byt v Playa del Carmen, aby som stihol Petru pred odchodom do Kanady. Tiez na jednom blbom fleku, v horucave, malo aut, asi 2 hodky, ale zastavil kamionista, ze ide az na hranicu s Guatemalou, ale tu to funguje tak, ze tam musia prekladat, kamiony z Mexika nemozu ist tam a naopak, ta, ich vec, ale pukla mu pneumatika, tak sme menili, u zlateho chlapika, asi 60tnik, ale jaky brudny, zacapany od oleja, opaleny od slnka, ruky cierne, ale kecal tak spokojne, robil si svoju robotky, bez nejakych frflani, ja to nechapem ako to robia, aj ja chcem tak robit svoju robotku, kludne a spokojne. Ale asi mi nieco chyba.
Co, spravil na kavicku, este s dalsimi dvoma kamionistami sme pokecali, sice ked medzi sebou mleli kamionstinou tak som len kus rozumel, ale dobre bolo, pruser bol, ked zrazu zacal odkrucat dalsie koleso, dalsia hodina v prdeli, a to uz bolo asi 11 v noci, tak som nasiel hamak, hodil sa na nan, kus sa odtisol, nech se to houpa, a zaspal. A tak sme sli v noci, aj som sa snazil nezaspat, ale uz som mal dost, aj sofer ( Kavi) mal dost, na chvilu zastal, ze musi zdriemnut, potom sme sli dalej, ale paradne ma potiahol, za Tuxtlu Gutierez, vysadil na odbocke, zase som zalahol, kde prislo, asi keby ste to videli tak pokrutite hlavou, ale mne to uz bolo jedno, spat, spat, ale len som lahol uz komare bzucali, tak marocku satku nad spacak, stan som ani nevyberal, nejak som zaspal, asi o pol tretej, a rano uz o 7 hore, uz svitalo, siel som stopovat, do Chiapa del Corso, tam stopom, ale potom mi zastavil collectivo, do San Cristobal las Casas, tak uz som ho bral, uz sa mi nejak nechcelo, este som bol trochu nesvojpravny zaranky, ale uz som tu, a je tu pekne, tak prijemne chladno, horske kolonialne mestecko, domy pri sebe, skridlove strechy, na uliciach indiani z okolici predavajuci somarinky, na ranajky ryzkasa, tak fajna, tamal ( kukuricne cesto s kurcatom varene v bananovom liste), kavicka s novinami o rekorde v pocte odfotenych nahacov v Ciudad de Mexico ( 12000 ludi na holaka), uz mam hotel ( 45$) a uvidime co bude dalej.
Cim dalej na juh, tak su zeny krajsie. Uvidime, pokadial to bude fungovat, lebo potom v takej Nikarague to uz bude na neudrzanie.Uz nie su take tucne, uz ani tvare nemaju uplne odflaknute, take jemne pokozticky, do hneda, cokoladka k zakousnuti... no co, uz su to dva tyzdne co cestujem...
Trimce palce.
r.
Ranajky klasika, lupacka bez naplne s banami, kola, ciga, aj som kus skusal stopovat, ale ked iba same taxiky chodili, tak uz som sa na to vybodol, vzal bus do Salina Cruz, 50 $( peso je dolar ale iba s jednou ciarkou, delte 10 a dostanetecenu v dolcoch), a tak si fajne oddychol, plavky z okna vysusil ( este do surfu, sak kus vydrzia ne ?), pospal, vystupil v Saline, akurat na vypadovke, a stamadial to uz slo, viacmenej cely den len tak prestopovany, uz sa mi to krati, do 13.maja musim byt v Playa del Carmen, aby som stihol Petru pred odchodom do Kanady. Tiez na jednom blbom fleku, v horucave, malo aut, asi 2 hodky, ale zastavil kamionista, ze ide az na hranicu s Guatemalou, ale tu to funguje tak, ze tam musia prekladat, kamiony z Mexika nemozu ist tam a naopak, ta, ich vec, ale pukla mu pneumatika, tak sme menili, u zlateho chlapika, asi 60tnik, ale jaky brudny, zacapany od oleja, opaleny od slnka, ruky cierne, ale kecal tak spokojne, robil si svoju robotky, bez nejakych frflani, ja to nechapem ako to robia, aj ja chcem tak robit svoju robotku, kludne a spokojne. Ale asi mi nieco chyba.
Co, spravil na kavicku, este s dalsimi dvoma kamionistami sme pokecali, sice ked medzi sebou mleli kamionstinou tak som len kus rozumel, ale dobre bolo, pruser bol, ked zrazu zacal odkrucat dalsie koleso, dalsia hodina v prdeli, a to uz bolo asi 11 v noci, tak som nasiel hamak, hodil sa na nan, kus sa odtisol, nech se to houpa, a zaspal. A tak sme sli v noci, aj som sa snazil nezaspat, ale uz som mal dost, aj sofer ( Kavi) mal dost, na chvilu zastal, ze musi zdriemnut, potom sme sli dalej, ale paradne ma potiahol, za Tuxtlu Gutierez, vysadil na odbocke, zase som zalahol, kde prislo, asi keby ste to videli tak pokrutite hlavou, ale mne to uz bolo jedno, spat, spat, ale len som lahol uz komare bzucali, tak marocku satku nad spacak, stan som ani nevyberal, nejak som zaspal, asi o pol tretej, a rano uz o 7 hore, uz svitalo, siel som stopovat, do Chiapa del Corso, tam stopom, ale potom mi zastavil collectivo, do San Cristobal las Casas, tak uz som ho bral, uz sa mi nejak nechcelo, este som bol trochu nesvojpravny zaranky, ale uz som tu, a je tu pekne, tak prijemne chladno, horske kolonialne mestecko, domy pri sebe, skridlove strechy, na uliciach indiani z okolici predavajuci somarinky, na ranajky ryzkasa, tak fajna, tamal ( kukuricne cesto s kurcatom varene v bananovom liste), kavicka s novinami o rekorde v pocte odfotenych nahacov v Ciudad de Mexico ( 12000 ludi na holaka), uz mam hotel ( 45$) a uvidime co bude dalej.
Cim dalej na juh, tak su zeny krajsie. Uvidime, pokadial to bude fungovat, lebo potom v takej Nikarague to uz bude na neudrzanie.Uz nie su take tucne, uz ani tvare nemaju uplne odflaknute, take jemne pokozticky, do hneda, cokoladka k zakousnuti... no co, uz su to dva tyzdne co cestujem...
Trimce palce.
r.
pondelok 7. mája 2007
oceano pacifico
Z Oaxaci som radsej zobral autobus do Almas Trujano ( pokial som to konecne vyslovil spravne, tak asi 6x som musel kuknut mapu). Tazko sa mi odchadzalo z hotela, tak fajne tam bolo, a s vsetkymi cestovatelmi dookola, este som kavu dal a siel. Ale uz ked som bol na vypadovke, tak pohodka, zase volnost, sloboda, mimo mesta, taky iny pocit, potrhali sa mi nohavice, uz aj tak boli dost dodrate, ale tak fajne mi na zadku pukli, cez polku, a kedze som bol na free, tak to aj dost bolo vidno, ale zatial som neriesiel, sak uz sa stmievalo. No. Zastavili mi starosta a sef miestnej policie, celkom mlady, aj som sa pytal na miestne komunalne problemy, ale vraj ani nemaju, prechadzali sme cez dedinku, z nej siel hukot, hudba, ze co sa deje, a ze maju koridu. Ta ja dalej neidem, ostavam, siel som za svetlom a co tam bolo, hladisko, pred hladiskom ohrada, v nej nejaky byk, spolu so sasom a chlapom, ktori rychlo rozpraval do mikrofonu. Uz bolo asi 9 hodin vecer, tma, krizoma krazom potahane farebne ziarovky, do toho dym z stankov s obcerstvenim a vona jedal. A pani s lasami chytali bykov, tahali ich do koridy, tam ich zavreli, na rohy im nasadili take jak vypchate pol litrove flase od Spritu, okolo trupu lano, prisiel chlap v kovbojskom klobuku, s cizmamy s ostrohami, ruky si osusil v prachu zo zeme, postavil sa nad byka, dal signal chlapom, oni otvorili dvere a uz chlapik lietal nad a okolo byka, vraj to su lokalny cavovia, ale niektore pady vyzerali husto, raz sa chlapik chytil ohrady, noha mu ostala za lanom, ktore bolo okolo byka a byk tahal. Au. tak ho nejak vyslobodili, ale krivkal, za nohu sa drzal, neviem ako mu teraz vravia jeho ligamenta, ale asi nie moc pekne. A ja som behal dookola, skusal fotit, baterky mi dosli, rychlo som menil, a chlapik stale nieco mlel, mlel, zacal castejsie opakovat meno guerro ( tak ma volaju, lebo vyzeram inac ako mexikanec), az zrazu je pri mne saso, a taha ma do ohrady, tak som sa citil ako Sasha Cohen, a zasa otazky, odkial, ako co, ze mam daco povedat po slovensky, ale bol som slusny, a ci si dam mezcal alebo pivko, rychlo som chcel zdrhnut z centra, ale chlapik uz asi nemal o com kecat, tazko mu bolo rozumiet, rychlo mlel do mikrofonu, do toho z podia ( inac namakana) kapela, 3xtrubky, 3xklarinety, 3 trombony, 2 bubny, perkusionista, ale davali, take zive rytmy do koridy, no chaos. Uz som sa nejak vymotal z ohrady, a tu zrazu mi vsetci chceli kupit pivko, uz som mal asi tri, len som rychlo odmietal, mezcal do mna tlacili, mali fiestu, santa Cruz, tak uz treti den oslavovali, kazdy den 10 bykov, potom mlade dievcata odmenili jazdcov, pekna cervena stuha okolo krku a uz zase vsetci chlastali. No a este tancovali, ale najviac sa bavili hudobnici, si poskakovali do trubenia, ludia v ohrade len tak z nohy na nohu, motkali sa okolo seba, pary na seba ani nepozreli, no cakal som od nich viac, Batmanov...tak radsej pod podiom, s hudobnikmi, a stale niekto prisiel, kto uz mal dost vypite, aby si myslel ze uz vie rozpravat aj po anglicky, tak uvod v anglictine, a potom uz po spanielsky, stale ci nechcem pivko, najest, ci mam kde prespat, ale radsej som neriesil a pozeral a fotil. Ale dost problem nafotit koridu. Tma, vo vzduchu prach, takze s bleskom su vo vzduchu kusky hviezd, kazdy sa rychlo hybe, no sak uvidite.
Dal som este 4 tacos, nic moc, ale uz mi tie 3 pivka zacinali ucinkovat, nalacno, a este od jednych starsich panov som si dal za kalistok mezcalu, sak som ho este neochutnal, take jak nasa slivovica, silne a vyrazne a funguje. Oni uz mal vkurene, a stale sak este jeden, iba maly, no jak vsade, ale odolal som. Pri tacos debata s kameramanom, ze vlastne toci vsetky fiesty v okoli a potom to posiela/predava do statov odidencov, nech vedia co sa dialo doma.
Hej, este som zabudol. Cele predstavenie v centre koridy som absolvoval s poloholou ritou. Potom som rychlo utekal do zachodu nahodit trenky. Potom uz bolo dobre.
A vytratil som sa do pola, tam zalahol a zaspal.
Na druhy den som pomalicky snazil dostat do Puerta Escondida, surferskeho raja, tak som sa dostal az okolo 4 , zase cesta cez hory, bol som asi 2 hodiny na korbe pickupu, s ciernou farbou, akurat od obeda do druhej, a ze si trosku poopalujem predkolenia, lebo ako som ich mal dokusane od musiek, tak ze mi to zdezinfikuje. Aj hej, len vecer som moc kolena nemohol zohynat. Vsetko cervenucke, ale uz nesvrbelo. Uz iba palilo. No a to ma viezli 3 mexikanci v klobukoch a ked som vystupoval, dakoval, chlapik ze chce prachy. ??? Predtym nic nepovedal, prvy krat sa to stalo, zapytal si 50 dolarov, ostatni dvaja okolo, ja som nechapal, najprv som myslel ze zartuje, ale nie, tak som to nejak skecal na 50 pesos a smutny siel dalej. Ale sak nevadi. Vysadili ma v poslednej dedine, a tam uz iba taxiky, nechapem, tu okolo pobrezia uz chodia iba taxiky, tazko sa stopuje, tak som vzal taxika, za 5 pesos do Puerta, kilo bananov za 8 korun, moj obed, v jednom dome dedusko sil nieco na sijacom stroji, tak som sa ho spytal co by chcel za opravu, ale jak sa na to pozrel, tak zakrutil s hlavou, ze z tych uz nic, vytiahol kopku nohavic, ze nech si vyberiem z tychto, aj som sa bal, mexicka velkost nie je moja velkost, ale take krasne svetlomodre tesilacky tam mal, hned ma za srdce chytili, este mi aj velke boli, tak ich v pase zmensil, cely cas som v trenkach sedel, tak a uz beham v novych gatiach.
Puerto Escondido. Velke vlny, piesok, stanky s oblecenim, na plazi chatky s jedlom a pitim, hudba. Taka pohodka, ale nic prekvapive. V El Palmari v spanielsku bolo nejak prijemnejsie, hipisackejsie, tu vsade amici... Tak som dal kavu na plazi, trikrat si nechal doliat, posedel zato paradne, pofajcil tiez celkom slusne, az do zapadu slnka, zopar surferov skusalo vecerne vlny, ludia posedavali po plazi, psi sa nahanali, pohodka. Chcel som prespat na plazi, siel az na koniec, ale este som sa spytal v poslednom dome ako je to s prespanim na plazi, ze nie nie nie, od zlodejov s macetami az po policiu, ze nech prespim u nich na dvore, teda dvor, domcek len tak pri mori, par stoliciek a vsade morsky piesok, dva palmy, idylka, piesok mali este aj namiesto podlahy, vsade bordel, ale farebna telka, tak ze hej, rupsak som dal dovnutra, dal som si nabit baterky do siete, a siel k moru, pekne naholaka, potme, silne vlny, tak som sa motkal len do vysky stehien, ze maju silne spodne prudy, asi aj mali, s takymi vlnami....
Len tak som sa hodil do spacaku na piesok, rano plny spacak piesku, ale nevadiiiiii, nevadiii, stacilo vytrepat.
Ranajky lupacky s babanmi. Cola. Ciga. V tieni.
A siel som skusit surf. Aj sa majitel pytal, ci daco uz viem, ze su tu huste vlny, ale ze ked neviem, mozem ist skusit tam nakraj, ze tam by sa este dalo aj zaciatocnikom. Dal mi velky modry surf a siel som skusat. Problem uz prebit sa cez vlny smerom za ne, ale to uz som mal odpozerane, spicu surfu aj hlavu pod vodu a ide to, aj ked to trosku melie, prvych par krat ma aj zo surfu zhodilo, ale nejak som sa prebil. Tak som to vsetko predychal, chvilku chlapikov popozoroval ako to robia, tak lahko to vyzeralo, vyhliadol si vlnu, zacal plavat smerom po vlne, aj som ju chytil, akurat ze to bolo vsetko co som spravil, zrazu sa to nejak preklopilo, moc strmo zacalo byt a uz som nevedel kde je sever, hore dole, uz som len na snuru k bordu co som mal na nohe daval pozor, aby sa moc okolo mna neomotala, tak si ma to mlelo, mlelo, ale asi 10 - 15 sekund, pokial som nejak nahor zistil a hlavu nad vodu dal. Rychlo nadycnut, pozriem kde som, a nadomnou, tesne, dalsia vlna....doprdele... a zase....pracka....susicka....nic....ani tuk...len tak...a toci a toci...potom este raz, ale uz iba na par sekund, rychlo som tahal surf z mora na breh a zacal kaslat, smrkat,dychat a krutit hlavou. A len som sedel a nechapal ako to robia, preco sa neboja, kto s tym zacal, ako to musi vyzerat ked niekoho zomelie tak 10 metrova tahitska vlna a tak. sila. Potom som este chvilku skusal len tak okolo breha, a potom ze este raz musim skusit, predtym ako to vzdam, sak co ked sa zadari.... nezadarilo sa, uz som si vyberal taku mensiu vlnu, ked zrazu za nou bola velka, tak rychlo som tocil surf siel proti nej, pod vodu, ale asi uz bolo neskoro, alebo som siel prilis plytko a zasa pracka. A za nou druha, ale to uz som bol frajer, uz som si jednou rukou nos chytil. Tak som sa nejak von dostal, vzal prkno a siel ho vratit. Ani som moc nemal chut ho polamat. No nic, surf asi nie je to prave pre suchozemca zo slovenska. Tak sa aj chlapici posmiali v shope, ze treba kurz, zbalil sa a siel. Este pol dna mi voda len tak znicoho nic z dutin vytekala. jak sa mi fajne dycha.
Na dnes uz staci. Uz nevladzem pisat. Nejak sa prestavaju darit stopy, uz zacinam chodit castejsie aj autobusmi, uz sa mi aj cas krati, musim sa vymotat z tejto turistickej oblasti niekam medzi normalnych ludi. Vcera som dokopy presiel asi 25 km. Krce v pravom lytku. ale sak o tom tiez napisem.
Dal som este 4 tacos, nic moc, ale uz mi tie 3 pivka zacinali ucinkovat, nalacno, a este od jednych starsich panov som si dal za kalistok mezcalu, sak som ho este neochutnal, take jak nasa slivovica, silne a vyrazne a funguje. Oni uz mal vkurene, a stale sak este jeden, iba maly, no jak vsade, ale odolal som. Pri tacos debata s kameramanom, ze vlastne toci vsetky fiesty v okoli a potom to posiela/predava do statov odidencov, nech vedia co sa dialo doma.
Hej, este som zabudol. Cele predstavenie v centre koridy som absolvoval s poloholou ritou. Potom som rychlo utekal do zachodu nahodit trenky. Potom uz bolo dobre.
A vytratil som sa do pola, tam zalahol a zaspal.
Na druhy den som pomalicky snazil dostat do Puerta Escondida, surferskeho raja, tak som sa dostal az okolo 4 , zase cesta cez hory, bol som asi 2 hodiny na korbe pickupu, s ciernou farbou, akurat od obeda do druhej, a ze si trosku poopalujem predkolenia, lebo ako som ich mal dokusane od musiek, tak ze mi to zdezinfikuje. Aj hej, len vecer som moc kolena nemohol zohynat. Vsetko cervenucke, ale uz nesvrbelo. Uz iba palilo. No a to ma viezli 3 mexikanci v klobukoch a ked som vystupoval, dakoval, chlapik ze chce prachy. ??? Predtym nic nepovedal, prvy krat sa to stalo, zapytal si 50 dolarov, ostatni dvaja okolo, ja som nechapal, najprv som myslel ze zartuje, ale nie, tak som to nejak skecal na 50 pesos a smutny siel dalej. Ale sak nevadi. Vysadili ma v poslednej dedine, a tam uz iba taxiky, nechapem, tu okolo pobrezia uz chodia iba taxiky, tazko sa stopuje, tak som vzal taxika, za 5 pesos do Puerta, kilo bananov za 8 korun, moj obed, v jednom dome dedusko sil nieco na sijacom stroji, tak som sa ho spytal co by chcel za opravu, ale jak sa na to pozrel, tak zakrutil s hlavou, ze z tych uz nic, vytiahol kopku nohavic, ze nech si vyberiem z tychto, aj som sa bal, mexicka velkost nie je moja velkost, ale take krasne svetlomodre tesilacky tam mal, hned ma za srdce chytili, este mi aj velke boli, tak ich v pase zmensil, cely cas som v trenkach sedel, tak a uz beham v novych gatiach.
Puerto Escondido. Velke vlny, piesok, stanky s oblecenim, na plazi chatky s jedlom a pitim, hudba. Taka pohodka, ale nic prekvapive. V El Palmari v spanielsku bolo nejak prijemnejsie, hipisackejsie, tu vsade amici... Tak som dal kavu na plazi, trikrat si nechal doliat, posedel zato paradne, pofajcil tiez celkom slusne, az do zapadu slnka, zopar surferov skusalo vecerne vlny, ludia posedavali po plazi, psi sa nahanali, pohodka. Chcel som prespat na plazi, siel az na koniec, ale este som sa spytal v poslednom dome ako je to s prespanim na plazi, ze nie nie nie, od zlodejov s macetami az po policiu, ze nech prespim u nich na dvore, teda dvor, domcek len tak pri mori, par stoliciek a vsade morsky piesok, dva palmy, idylka, piesok mali este aj namiesto podlahy, vsade bordel, ale farebna telka, tak ze hej, rupsak som dal dovnutra, dal som si nabit baterky do siete, a siel k moru, pekne naholaka, potme, silne vlny, tak som sa motkal len do vysky stehien, ze maju silne spodne prudy, asi aj mali, s takymi vlnami....
Len tak som sa hodil do spacaku na piesok, rano plny spacak piesku, ale nevadiiiiii, nevadiii, stacilo vytrepat.
Ranajky lupacky s babanmi. Cola. Ciga. V tieni.
A siel som skusit surf. Aj sa majitel pytal, ci daco uz viem, ze su tu huste vlny, ale ze ked neviem, mozem ist skusit tam nakraj, ze tam by sa este dalo aj zaciatocnikom. Dal mi velky modry surf a siel som skusat. Problem uz prebit sa cez vlny smerom za ne, ale to uz som mal odpozerane, spicu surfu aj hlavu pod vodu a ide to, aj ked to trosku melie, prvych par krat ma aj zo surfu zhodilo, ale nejak som sa prebil. Tak som to vsetko predychal, chvilku chlapikov popozoroval ako to robia, tak lahko to vyzeralo, vyhliadol si vlnu, zacal plavat smerom po vlne, aj som ju chytil, akurat ze to bolo vsetko co som spravil, zrazu sa to nejak preklopilo, moc strmo zacalo byt a uz som nevedel kde je sever, hore dole, uz som len na snuru k bordu co som mal na nohe daval pozor, aby sa moc okolo mna neomotala, tak si ma to mlelo, mlelo, ale asi 10 - 15 sekund, pokial som nejak nahor zistil a hlavu nad vodu dal. Rychlo nadycnut, pozriem kde som, a nadomnou, tesne, dalsia vlna....doprdele... a zase....pracka....susicka....nic....ani tuk...len tak...a toci a toci...potom este raz, ale uz iba na par sekund, rychlo som tahal surf z mora na breh a zacal kaslat, smrkat,dychat a krutit hlavou. A len som sedel a nechapal ako to robia, preco sa neboja, kto s tym zacal, ako to musi vyzerat ked niekoho zomelie tak 10 metrova tahitska vlna a tak. sila. Potom som este chvilku skusal len tak okolo breha, a potom ze este raz musim skusit, predtym ako to vzdam, sak co ked sa zadari.... nezadarilo sa, uz som si vyberal taku mensiu vlnu, ked zrazu za nou bola velka, tak rychlo som tocil surf siel proti nej, pod vodu, ale asi uz bolo neskoro, alebo som siel prilis plytko a zasa pracka. A za nou druha, ale to uz som bol frajer, uz som si jednou rukou nos chytil. Tak som sa nejak von dostal, vzal prkno a siel ho vratit. Ani som moc nemal chut ho polamat. No nic, surf asi nie je to prave pre suchozemca zo slovenska. Tak sa aj chlapici posmiali v shope, ze treba kurz, zbalil sa a siel. Este pol dna mi voda len tak znicoho nic z dutin vytekala. jak sa mi fajne dycha.
Na dnes uz staci. Uz nevladzem pisat. Nejak sa prestavaju darit stopy, uz zacinam chodit castejsie aj autobusmi, uz sa mi aj cas krati, musim sa vymotat z tejto turistickej oblasti niekam medzi normalnych ludi. Vcera som dokopy presiel asi 25 km. Krce v pravom lytku. ale sak o tom tiez napisem.
piatok 4. mája 2007
Oaxaca
Fajne mestecko v udoli medzi horami, take vacsie, az velke, aj bohatsie.
The best of Oaxaca. Carne asado. Na trhovisku, stanky s masom, si vyberies, ti ho upecu na drevenom uhli, pol kila za 4 dolce, k tomu nejaka zeleninka, nejaka, lebo tak polku som netusil co je, a aby bolo kde sadnut, ta si treba kupit kolu. Ta je povinna. Ale fajne masko, aj sa ma pytali, ze preco si nedam tortilli, ale nie, pre nich je podla mna tortilla len obal na maso, nieco aby to nejedli lyzickami, malicko prilohy a kopa plnky. A zasa debatka s prisediacimi, vraj je to miesto kde vodia navstevi, miestna specialitka. A kobylky, omyte, uvarene a okorenene, male velke, aj som skusil, ale kentus, presolene, take ako keby stare, aj mi povedali, ze netreba kupovat od velkopredajcov, babky co maju male cerstve kobylky, ze tie su fajn. Inac konzistencia taka tycinkova, chrupka to chrupka, ale chut hrozna. Inac, som pripraveny na dalsie chutovky. Kedy uz konecne budu mat tucne mastne husenice, kedy... musim byt trpezlivy.
Zasa prechadzacky po meste, po kostoloch, nasiel som Casu de Bellas artes, nasa ludova skola, ale jaka, taka ako atrium, v nom arkady, a v nich studenti, s nastrojmi, cvicili, kecali, na nadvori dalsi studenti s hackies, aj som si s nimi zahral, s dalsimi pokecal, gitarista, dvaja saxofonisti, niekto prisiel a odisiel, maju svoje dlanove pozdravy, tak ma pozvali, ze vecer hraju v jednom bare kubansku hudbu, oj, tak som prisiel, zo zaciatku tak do pohody, ale potom sa to rozbehlo, to ani nebol koncert ako stretnutie priatelov, predtym ani neboli, ale nejak sa nimi stali, ani vela nepili, ale tequila sla, hlavne saxofonistovi, dali aj par hitov z Buena Vista Social Club, potom hodil bubenik vajicko s ryzov niekomu du publika, schvatil babenku a uz dorabali, ale ako, ta sak to sa neda, to nema nijaky postup, kroky alebo nieco, to slo z nich, motkali sa okolo seba, vobec nezakopli, nahodny par, blbli, vajicko sa mi dostalo do ruk, jaka fasa, len tak si robit rytmiku s kvazi kubanskou kapelou, a zacali vsetci tancovat, spievat, kazdy uz robil hudbu, buchal po com mal, taky zivel tam bol. Och. veru.
No a na jednom namesti maju najlepsie zmrzlinu v Mexiku. So zvlastnymi chutami, ako napriklad prihorene mlieko ( Lechce quemado), tequila, mezcal, ale dal som nejake dva nezname ovocne chute, jedna sa volala Atun, co je vlastne tuniak, ale vraj aj ovocie, tak ta bola dobra, ale ta druha...hmmm, nic moc, ale sak nemusi vsetko chutit.
Prespal som v hotele, zase cestovatelia, ked som sa ubytovaval, tak vraj v mojom dormitoriu uz su tri babenky, ta sak dobre, nevadi. Ked som sa sprchoval, strhla sa burka, ale riadna, buchanica na plastovu strechu, ako maju domy s atriami, schodiskami na strechu tak to bolo riadne pocut, rychlo som sa obliekol ( konecne ciste slusne veci) a davaj na strechu, na blesky pozerat, poskakovat, na okraj som vyliezol, na ludi dole v ulici pozeral, zase sa daco vnutri utrhlo a sa nedalo zastavit, burka spustac, a krical som uaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa.
Dnes som bol na Monte Alban. Zapotecke pyramidy, vraj tam chodia busy za 40 pesos, siel som busom za 3 peso, kus poslapal, stopol pickup, pomohol chlapikovi vylozit stanok na predavanie, predtym zobral aj zenu s dietatom, ze preco som nechal zenu len tak, pri stanku s obcerstvenim, taze stale len chce jest, a zacali sme zartovat, aj zena sa pridala, ze dieta je vlastne moje, nevadi ze je kus tmavsie, paradka. Pyramidy do pohody, akurat kus pasivne. Ale take miesto, staci sa posadit, kus si nechat fantaziu uletiet, poobliekat ludi co su tam do ineho oblecenia a uz sa da.
Naspat som siel peso, Eric Clapton v usiach, Unplugged, och och och, jake dobre, nic mi netrebalo, vysmiaty, zhodil som triko a slapal si po asfaltke, pozeral dookola, svrbeli ma lytka, mam ich dostipane, musim asi zacat nosit dlhe nohavice ako vsetci mexikanci, neda sa, male potvory, cierne musky, stipaju, svrbi to, treba to skrabat, rozskrabem to a bude zle.
Ale dal som triko, zastavil otec so synom, sli smerom akurat na La Tula, kde je strom stary viac ako 2000 rokov, sirsi ako vyssi, nejaky druh tisovca alebo tak, na nom vela vtakov, divnych tvarov, plochych kmenov, zvlastne. Stary druid, dedko Stromofousa, reliquia davnych casov.
No a este cokoladka, v hoteli, v atriu, nadherne difuzne svetlo, tmave drevo a zelene schodisko, cokolada s chilli, ani nie moc cokoladova, skor mlieko, ale hmmm, tak prijemne cokoladove, a vela a vela aj s penou, vedla dedusko asi storocny nahlas niekomu pomalicky sekane zelal vsetko dobre, jemu, jeho mame, jeho celej rodine, tak ako dedkovia vedia blahozelat.
Nic. Idem k moru. Sak som sa k nemu este nedostal. Vraj je tam nejaky strateny raj, skryty pristav, nudisticka plaz, surfisti a tak. Ta som zvedavy. Trimce palce.
Inac, vraj mate prizemne mraziky doma. oj. uf. sila. a ja v noci nemozem pre horucavu zaspat.
:-)
The best of Oaxaca. Carne asado. Na trhovisku, stanky s masom, si vyberies, ti ho upecu na drevenom uhli, pol kila za 4 dolce, k tomu nejaka zeleninka, nejaka, lebo tak polku som netusil co je, a aby bolo kde sadnut, ta si treba kupit kolu. Ta je povinna. Ale fajne masko, aj sa ma pytali, ze preco si nedam tortilli, ale nie, pre nich je podla mna tortilla len obal na maso, nieco aby to nejedli lyzickami, malicko prilohy a kopa plnky. A zasa debatka s prisediacimi, vraj je to miesto kde vodia navstevi, miestna specialitka. A kobylky, omyte, uvarene a okorenene, male velke, aj som skusil, ale kentus, presolene, take ako keby stare, aj mi povedali, ze netreba kupovat od velkopredajcov, babky co maju male cerstve kobylky, ze tie su fajn. Inac konzistencia taka tycinkova, chrupka to chrupka, ale chut hrozna. Inac, som pripraveny na dalsie chutovky. Kedy uz konecne budu mat tucne mastne husenice, kedy... musim byt trpezlivy.
Zasa prechadzacky po meste, po kostoloch, nasiel som Casu de Bellas artes, nasa ludova skola, ale jaka, taka ako atrium, v nom arkady, a v nich studenti, s nastrojmi, cvicili, kecali, na nadvori dalsi studenti s hackies, aj som si s nimi zahral, s dalsimi pokecal, gitarista, dvaja saxofonisti, niekto prisiel a odisiel, maju svoje dlanove pozdravy, tak ma pozvali, ze vecer hraju v jednom bare kubansku hudbu, oj, tak som prisiel, zo zaciatku tak do pohody, ale potom sa to rozbehlo, to ani nebol koncert ako stretnutie priatelov, predtym ani neboli, ale nejak sa nimi stali, ani vela nepili, ale tequila sla, hlavne saxofonistovi, dali aj par hitov z Buena Vista Social Club, potom hodil bubenik vajicko s ryzov niekomu du publika, schvatil babenku a uz dorabali, ale ako, ta sak to sa neda, to nema nijaky postup, kroky alebo nieco, to slo z nich, motkali sa okolo seba, vobec nezakopli, nahodny par, blbli, vajicko sa mi dostalo do ruk, jaka fasa, len tak si robit rytmiku s kvazi kubanskou kapelou, a zacali vsetci tancovat, spievat, kazdy uz robil hudbu, buchal po com mal, taky zivel tam bol. Och. veru.
No a na jednom namesti maju najlepsie zmrzlinu v Mexiku. So zvlastnymi chutami, ako napriklad prihorene mlieko ( Lechce quemado), tequila, mezcal, ale dal som nejake dva nezname ovocne chute, jedna sa volala Atun, co je vlastne tuniak, ale vraj aj ovocie, tak ta bola dobra, ale ta druha...hmmm, nic moc, ale sak nemusi vsetko chutit.
Prespal som v hotele, zase cestovatelia, ked som sa ubytovaval, tak vraj v mojom dormitoriu uz su tri babenky, ta sak dobre, nevadi. Ked som sa sprchoval, strhla sa burka, ale riadna, buchanica na plastovu strechu, ako maju domy s atriami, schodiskami na strechu tak to bolo riadne pocut, rychlo som sa obliekol ( konecne ciste slusne veci) a davaj na strechu, na blesky pozerat, poskakovat, na okraj som vyliezol, na ludi dole v ulici pozeral, zase sa daco vnutri utrhlo a sa nedalo zastavit, burka spustac, a krical som uaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa.
Dnes som bol na Monte Alban. Zapotecke pyramidy, vraj tam chodia busy za 40 pesos, siel som busom za 3 peso, kus poslapal, stopol pickup, pomohol chlapikovi vylozit stanok na predavanie, predtym zobral aj zenu s dietatom, ze preco som nechal zenu len tak, pri stanku s obcerstvenim, taze stale len chce jest, a zacali sme zartovat, aj zena sa pridala, ze dieta je vlastne moje, nevadi ze je kus tmavsie, paradka. Pyramidy do pohody, akurat kus pasivne. Ale take miesto, staci sa posadit, kus si nechat fantaziu uletiet, poobliekat ludi co su tam do ineho oblecenia a uz sa da.
Naspat som siel peso, Eric Clapton v usiach, Unplugged, och och och, jake dobre, nic mi netrebalo, vysmiaty, zhodil som triko a slapal si po asfaltke, pozeral dookola, svrbeli ma lytka, mam ich dostipane, musim asi zacat nosit dlhe nohavice ako vsetci mexikanci, neda sa, male potvory, cierne musky, stipaju, svrbi to, treba to skrabat, rozskrabem to a bude zle.
Ale dal som triko, zastavil otec so synom, sli smerom akurat na La Tula, kde je strom stary viac ako 2000 rokov, sirsi ako vyssi, nejaky druh tisovca alebo tak, na nom vela vtakov, divnych tvarov, plochych kmenov, zvlastne. Stary druid, dedko Stromofousa, reliquia davnych casov.
No a este cokoladka, v hoteli, v atriu, nadherne difuzne svetlo, tmave drevo a zelene schodisko, cokolada s chilli, ani nie moc cokoladova, skor mlieko, ale hmmm, tak prijemne cokoladove, a vela a vela aj s penou, vedla dedusko asi storocny nahlas niekomu pomalicky sekane zelal vsetko dobre, jemu, jeho mame, jeho celej rodine, tak ako dedkovia vedia blahozelat.
Nic. Idem k moru. Sak som sa k nemu este nedostal. Vraj je tam nejaky strateny raj, skryty pristav, nudisticka plaz, surfisti a tak. Ta som zvedavy. Trimce palce.
Inac, vraj mate prizemne mraziky doma. oj. uf. sila. a ja v noci nemozem pre horucavu zaspat.
:-)
Ako som sa na feriu v horskej dedinke dostal.
Vykupany, s mokrym trickom, ktore prijemne chladilo som sa zase vydal na cestu. A na moste traja chlapi, len tak posedavali, opreti o zabradlie, sak co, porobene je, lepsie ako na telku pozerat, bez vsetkeho, nie ako nasi gumkaci, co posedavaju, s flastickou poruke, oni len tak, do pohodky, ved pekne je, tak sme sa dali do reci, ze vraj v dalsej dedine je fiesta, trojdnova, svateho stavitela, ( Nascak) a dnes vecer ma byt tancovacka. Ta nepojdem, vraj pesi je to len desat minut, co mi zase zopakovali v dalsej polodedinke, ze vraj zase 10 minut, ale nevadi, okolo chodili zelene Nissani pickupi plne mladych aj starych, ovesanych na konstrukcii, povybliekani, ale oni to tu az tak vazne neberu, tak to vyzeralo ako v rozpravke, vsetko nasvietene len ziarovkami, stanky s oblecenim, jedlom, hrala hudba, pred kostolom predavaci sviecok, vonavych bylin, aj mna do toho chceli zatiahnut, pridu, taka mala procesia je v kostole, nad oltarom je kriz v kaplnke, tam pridu, sviecku zapalia, polozia kvety a idu dalej a tak to slo cely vecer, ale aky mily kostol, jednoduchy, ani nemal murovanu strechu, len tak plech, tak sa mi pacil, konecne ziadna prehnana barokova vyzdoba, marnive ornamenty, steny a strop a kriz. Tak na malom namesticku zahrala miesta dychovka, aj im to celkom slo, potom par zatancoval nejake pohanske ritualy, cupitali okolo seba s pierkami na hlave, potom sa tam este pomotala cela skola doobliekana na sposob Aztekov a uz sa vsetci tesili na tancovacku. A kedze domaci popijali, tak zrazu boli odvaznejsi, a kazdy si myslel ze uz vie dost anglicky a chceli po anglicky rozpravat, ale nevedia, povie ze bol 4 roky v Amerike a vie tak anglinu na urovni naseho tretiaka, bida no. Aj ma pozyvali na pivko, ale nie, vobec nemam teraz chut si nejak vypit, uz som okostoval, ale nechyba, pekne dal som si refresco, co je Cola, volaju ju KOKA, ta si nedaj. Tancovacka mala zacat o 22.00, ale nic, tak som siel spat, stan som postavil, pri rieke, v tieni, uz si aj lahol, ale tak nejak zacala hudba plynule hrat, aj menej do nej kecali, tak ze este skocim pozriet, ale stale nic, okolo podia a priestoru pred nim bol natiahnuty plot, vsetci z okolici okolo a cakali co sa bude diat. No aj keby tam mal dakto frajerku a chcel s nou tancovat, tak nehrozi, pekne divadielko robit ostatnym, a uz ma aj karalo, tam vyskocit, kus sa poblaznit, nejaku vytiahnut a polku s nou dat, ale pekne som predychal, dal si este zo 3 tacos ( a mi nalozili masa, som pozeral kolko davaju ostatnym, tak stedro mi dali), este cigu a siel som spat.
Celu noc ta hudba hucala.
Rano. ta co, zobudil som sa, rieka po ruke, sup do nej, nahanal som takeho vtaka, bieleho s dlhym krkom, biologovia uz urcite vedia ktory to je a ako sa vola, ale utekal, tak som sa na holaka do vody hodil, pekna zatocinka, plavem si plavem, a zrazu dva senority, tak som pekne pozdravil, buenos dias, a zacal ich varovat, ze som na holaka, ze mne to nevadi ked ma uvidia, ale ze keby im to vadilo, tak nech sa otocia, nevadilo im, konecne nejakeho bieleho uvideli...hohoho.
Inac maju peknu prihovorku, treba robit ako cierny aby som mohol zit ako biely. tengo que trabajar como negro para vivir como blanco.
Tak som zbalil stan, vysiel na ulicu, tam este kopa opituckych chlapov, davali dalej do tela, kupil si vodu a spytal sa kde by mi mohli spravit kavu, tak zlati ludia, v obchode mi ju spravili, zase nechceli aby som zaplatil, a siel som stopovat. A nic. Ani auto. za hodinu a pol asi 2 auta. Ale potom zastavili chalani ( Miguel a Juan Antonio) s nakladakom, vzali ma do Esperanzi, tam dedusko na kaplnke mlatil do dvoch zvonov, hral sa s rytmom, s kamaratom hovoril nejakym sekanym dialektom, vysoko v horach, dookola taka dzungla, obrovske praslickoidy, nepriechodny les, a zase chlapici s pivkom v ruke, pred obchodom, debatka, tak som si aspon vody nabral, ze tam v horach piju vodu z pramena, ze mozem, mohol som ( spatne, presli uz asi 3 dni, nic mi nie je..chvalabohu), a ze nech si dam s nimi, eee, nechcem, tak aspon kolu, tak to si mozem dat, lebo to vyzeralo, ze chvilu si zasa pockam, ale chlap doniesol Coronu, ta co uz, porozpravali mi o zivote v horach, o dialektoch... a uz chceli nech ich pozvem na Slovensko, ze v pohode, uz som im daval adresu ked prisiel cerveny passat, v nom mladas, siel za frajerkou do Oaxaci, ma podnik so zelezom, taky cool mlady muz, zastavil mi hore na najvyssom mieste, kus som pofotil a sli dalej. Ale ta to ne jak nase hory, jeden pas a dost, ale tam zasa a zasa, nekonecne, vkuse v pohori, hore dole, uz som sa necudoval, preco nikto nechodi. Az som mu v aute zaspal. A fest.
Vysadil ma v Oaxace.
Celu noc ta hudba hucala.
Rano. ta co, zobudil som sa, rieka po ruke, sup do nej, nahanal som takeho vtaka, bieleho s dlhym krkom, biologovia uz urcite vedia ktory to je a ako sa vola, ale utekal, tak som sa na holaka do vody hodil, pekna zatocinka, plavem si plavem, a zrazu dva senority, tak som pekne pozdravil, buenos dias, a zacal ich varovat, ze som na holaka, ze mne to nevadi ked ma uvidia, ale ze keby im to vadilo, tak nech sa otocia, nevadilo im, konecne nejakeho bieleho uvideli...hohoho.
Inac maju peknu prihovorku, treba robit ako cierny aby som mohol zit ako biely. tengo que trabajar como negro para vivir como blanco.
Tak som zbalil stan, vysiel na ulicu, tam este kopa opituckych chlapov, davali dalej do tela, kupil si vodu a spytal sa kde by mi mohli spravit kavu, tak zlati ludia, v obchode mi ju spravili, zase nechceli aby som zaplatil, a siel som stopovat. A nic. Ani auto. za hodinu a pol asi 2 auta. Ale potom zastavili chalani ( Miguel a Juan Antonio) s nakladakom, vzali ma do Esperanzi, tam dedusko na kaplnke mlatil do dvoch zvonov, hral sa s rytmom, s kamaratom hovoril nejakym sekanym dialektom, vysoko v horach, dookola taka dzungla, obrovske praslickoidy, nepriechodny les, a zase chlapici s pivkom v ruke, pred obchodom, debatka, tak som si aspon vody nabral, ze tam v horach piju vodu z pramena, ze mozem, mohol som ( spatne, presli uz asi 3 dni, nic mi nie je..chvalabohu), a ze nech si dam s nimi, eee, nechcem, tak aspon kolu, tak to si mozem dat, lebo to vyzeralo, ze chvilu si zasa pockam, ale chlap doniesol Coronu, ta co uz, porozpravali mi o zivote v horach, o dialektoch... a uz chceli nech ich pozvem na Slovensko, ze v pohode, uz som im daval adresu ked prisiel cerveny passat, v nom mladas, siel za frajerkou do Oaxaci, ma podnik so zelezom, taky cool mlady muz, zastavil mi hore na najvyssom mieste, kus som pofotil a sli dalej. Ale ta to ne jak nase hory, jeden pas a dost, ale tam zasa a zasa, nekonecne, vkuse v pohori, hore dole, uz som sa necudoval, preco nikto nechodi. Az som mu v aute zaspal. A fest.
Vysadil ma v Oaxace.
štvrtok 3. mája 2007
sanitka a dalsie fotky
dalsie fotky
http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/SanitkaADalsieFotky
dalsie som uz nestihol skoda
http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/SanitkaADalsieFotky
dalsie som uz nestihol skoda
pokracovanie
Uz som musel ist, jeden inzinier, co ma vzal, si bol vybavit veci v municipiu a sme sli na pivko, ale o tom neskor..
Takze este stale v Jalcomulcu, uz som bol kus na nervi, stale som nevedel zohnat kajak, sameho ma nechceli pustit, sam s instruktorom by to vyslo asi na 3000 korun na tri hodiny, tak som zasiel do kostolka, kus sa ukludnil a siel za dedinu stopovat, ale uz bola tma tak som zalahol niekomu na poli, medzi rastlinky ani neviem ake.
Rano pekne naspat do dediny, luxusne ranajky v restike ( prazenica s klobasou), ale este predtym asi liter pomarancoveho dzusu na namesti, pri debatke so 70rocnym dedkom v plnej sile, ktory sa chystal sekat cukrovu trstinu, ale okrem toho ma este 3 hektare kukurice, tam hore na kopci, nad riekov. Nakoniec som nasiel agenturu v ktorej ma aj pustili, ale zase bol problem, ze som sa do kajaku nevedel zmestit, ako su ti mexikanci malicky, tak si aj malicke kajaky kupuju, a tie vsetky playboaty s kratkymi predkami a zadkami, s ktorymi sa da blaznit, tak tie som musel pustit z hlavy a pekne si vziat taky vacsi, neohrabanejsi, ale hlave ze nebol nafukovaci, lebo aj do takeho ma chceli dat, ale tak to uz asi radsej nic. Ale vyrazili sme asi o pol jedenastej, spolu s dalsimi troma raftami, pokial im vysvetlili, tak ma poslali na rieku, nech sa este kus s lodou zoznamym, tak som rychlo este eskimaka trenoval, prisiel chlapik, ukazal som mu ako viem, prisiel kajakovy instruktor, kus sme rieku potraverzovali, okolo kamenov sa potocili, uznali ma hodneho splavu a uz sa slo. Paradna rieka, taka kus do hneda, ale vraj to je iba bahno, v kakavku sme sa plavili, narocnost WW III-IV, ale fatk, huste miesta, nazvy ako Biela carodejnica, jaskyna, okno vetra ( len na jednom mieste fukalo ), maliar ( na skale boli namalovane zvierata), 22 ( pocet mrtvych - ale nie, ale tak si zo mna Costa srandu robil, rieka robi take zakruty ze to ako 22 vyzera), a okolo jaka krajina, kanon, pieskovec, palmy, divne rastlinky, na kamenoch klietky z prutia do ktorych chytaju rakov, nejake vzacne vtaky, deti chytajuce ryby, ze po veceroch chalani instruktori zoberu siete, take ake hazdu v dokumentoch, na konci s olovkami, okruhle, roztocia a hodia a chytaju si veceru. Zo zaciatku bolo dobre, potom prislo miesto, kedze bolo kus menej vody, a bolo viac kamenov, bolo medzi nimi treba pekne rychlo sa vyhybat, no na jeden som nabehol bokom, natocilo ma a uz som bol pod vodou, aj som skusal eskimaka, ale ked tak smiesne mi buchali kamene do prilby, tuk tuk tuk tuktuk, tak som radsej z lode usiel, skoda, lebo na konci bola taka paradna perej, asi meter a pol prepad so zakrutov, tak Costa uz lod chytal. a ze odteraz uz pojdeme lahsie linie, nie nie nie, daj mi este sancu, ked sa este raz vykotim, tak potom, ale potom to uz slo, presiel som tie najtazsie, a take vysvetlovacky, tu teraz pojdes tesne vedla kamena, tesne ho obides z lava, a potom musis ist rychlo doprava a padlova, potom kus sa naspat vratit, a ked nie tak ta strhne do viru pod skalou, sice ta vyvrhne, ale ta potoci a pomelie, taze treba makat, to vsetko v spanielcine, tak mi kus lepilo, ale paradne to slo, kopa fleku tam bola, s prehladom. No ale potom zase prisiel problem, sme sli taku kamenistu perej, surfovanie medzi sutrakami, som siel moc blizko za nim a nejak som to nestihol a nabehol medzi dva kamene, stocilo ma bokom, otocilo a zase to zname tuk tuk, ale som sa snazil, asi 4 krat, aj 3 som bol nad vodou, ale nedotocil som to, a to stale medzi kamenmi vo vlnach, tak zasa von, lod sa zasekla medzi kamenami, tak Costa musel ponu hore, ale dostali sme ju a pekne sme dosli az do dediny. Vitazne. Smadny, pripaleny od slnka, s hlavou plnou vody, este som siel chalanom pivo kupit, maju taku dohodu, kto sa okoti, kupuje pivko, ale s radostou, nakoniec ma to vyslo 450 pesos ( 45 dolcov) aj s pivkom pre chalanov. A siel som na vypadovku, mala to byt taka skratka na Vera Cruz, ale som poslapal asi hodinu, v bolestiach, mal som plne stredne ucho vody, dunelo mi v nej, nemohol som chodit, slunko pieklo, cesta do kopca, jedno auto za 10 mintu, tak ked islo jedno naspat, tak som siel s nim, uplne naspat, na krizovatku este pred Jalcomulcom, a tam uplne zle, bolesti na nevydrzanie, zalahnute v usiach, ked som prefukoval tak este horsie, prislo na ibuprofen, pre istotu 1200mg, ale pomohlo, vedla predavaca kokosov a kokakoly, tak som ho sledoval ako to vsetko s macetov seka, vyrezava, chillim posypava a ludom dava. Zabralo, kus debatka s policajtom, sa ponukol ze mi auto zastavi, ale radsej nie, nech zastavi kto chce, nie kto ma zoberie, lebo mu policajt povedal, aj sa zadarilo, ucitel, ktory chcel pokecat po anglicky, ale mu moc neslo, tak sme kecali, spanglish, krasna krajina, vlastne druha strana Pica de Orizaby, na jednej strane polopust, na druhej polo dazdovy prales, kopceky, vsetko zelene, bananovniky, kavovniky, nechali ma pri dialnici, dal som tortillu, od dedka, nechapem, oni dokazu sediet cely den, stoicky, len tak, pozerat na ulicu, kazdy den, a nebyt nastvany, spokojny, predaju mozno len trosku, ale tak si funguju, fajne pikantna bola, traja mladasi ma vzali do Cordoby, tam uz sa stmievalo, stopoval som skoro na dialnici, vsetko slo okolo rychlo, uz som mal aj flek na spanie vyhliadnuty, ale nastastie prisiel pickup, starsi par, dali ma dozadu a sa slo, so stmievanim na streche auta, zasa mi fajne bolo, zasa pocit, ze den bol uplne plny, najplnejsi, potiahli ma asi 29 km, nechali ma na pumpe, tam pozeram ze niekto stopuje, banda z Mexica City, vyrobcovia koralok a artesanii, pofajcievali z malej fajky, aj ma ponukli, ale vobec mi to nechyba, tak sme pokecali ako, 5 boli, doobliekani, veseli, taki, ze sak co, hodinka ci 5, nejak to pojde, ale kedze uz bol vecer, siel som do pola, medzi cukrovu trstinu sa zvalil, skoro ako slama, bez karimatky, bez spacaku, len do stanu, horuco bolo, nedalo sa zaspat, potil som sa, ale dajak noc presla. Rano pri baleni debatka s deduskom o cukrovej trstine, cestovani, kavicka a sladky chlieb z pumpy, do La Tinajy kamionom, takym s velkym nosom, chlap siel az do Cancunu, ale na ten este pride cas, v latinaje som zmenil prachy, v obchode mi spravili zasa prazenicu so sunkou, pekne v chladku pod stromom som si dal, fajna bola, obloha z paradajocek, siel som platit, a oni ze nie, a to jak ze nie, sak zaplatim, ze nie, aj mi divne bolo, ale ta co uz. Dakovala. A zacinalo slunko palit, brutalne, o 11 bolo asi 30-33 stupnov, len rychlo z tiena vystupit, kus postopovat a zase naspat, uz som aj opalovaci krem kupil, a riadnu 50 pre deti, sak na, zastavil mi civilny inzinier, cesty, mosty a tak, a sli sme cez najhorucejsiu cast juzneho mexika, tierra blanca, biela zem, oblast ananasov, do Tres Valles, troch udoli, tam siel vybavit zakazku od mucipiatu, mna nechal na nete, kus som popisal, a sli sme na pivko, jedno sme dali uz pocas cesty, ze to je ich liek na horucavu, predtym zil asi tri roky v Tres Valles, zenaty s dvoma detmi, ale vraj tam mal tak 7 zien, a ze su tam krasne zeny, no co ja viem, ale uz zacinaju byt menej skarede, asi si zacinam zvykat, take tucnejsie cokoladky, ale tvare maju niektore zajimave.
tak sme prisli do baru, no par stolov, par stoliciek, mokra podlaha, zapach po detergente, dvaja pani v klobukoch pri Corone, jedna tucna casnicka a jeden transvestita v kratkej sukni, vonku bolo 38, dnu tak 32, dali si jedno, zacali debatku aj s panmi v klobukoch, o nasich pivach, a tak o vsetkom moznom, o nasich transvestitoch, tali sme po tri pivka a sli dalej. Odviezol ma na vypadovku, bolo asi pol tretej, ale ani sanca na stopovanie, tak som sa siel najest, comida corrida, za 25 pesos, polievocka, ryza, taka zeleninka s kuratom, salsa, tortillas, sladka voda s jamajskou prichutou, tak som zjedol, vodu popijal, sprievodcu cital a cakal na chlad, ale chlad nikde. No kus to skratim, dajak som nieco stopol, do Tuxtepecu, tam zasa horuco, take mestke, kus som poslapal, obrovske mesto, tak som radsej miestny autobus vzal do dediny, z ktorej uz to slo len na Oaxacu, dal si banany, zastavil mi zase pickup, zasa dozadu na vlecku, parada, vsetko vonalo, kvitlo, kopce dookola, do Valle National, taka spokojna dedinka v kopcoch, komunita kde su vsetci spokojny, kde chodia zelene Nissani, aby miestny moc vela nenachodili, a chodia na nich navesani ako ceresne, dosiel som nakoniec dediny, a tam jaka riecka, v nej kopa ludi, rybarcili, decka blbli v perejach, zeny prali, ja spoteny, ta toto nevynecham, aj keby som tu mal spat, rychlo som rupsak zhodil a jaky som bol tak davaj do vody, medzi deti do pereji, deti mali radost, ja som mal radost, dospeli mali radost, zase sme zacali kecat, kus som pofotil, triko vypral, ....uz ma vyhanaju, som v Oaxace, pred chvilou bola burka de puta madre. aj s bleskami
dakujem za koments.
Takze este stale v Jalcomulcu, uz som bol kus na nervi, stale som nevedel zohnat kajak, sameho ma nechceli pustit, sam s instruktorom by to vyslo asi na 3000 korun na tri hodiny, tak som zasiel do kostolka, kus sa ukludnil a siel za dedinu stopovat, ale uz bola tma tak som zalahol niekomu na poli, medzi rastlinky ani neviem ake.
Rano pekne naspat do dediny, luxusne ranajky v restike ( prazenica s klobasou), ale este predtym asi liter pomarancoveho dzusu na namesti, pri debatke so 70rocnym dedkom v plnej sile, ktory sa chystal sekat cukrovu trstinu, ale okrem toho ma este 3 hektare kukurice, tam hore na kopci, nad riekov. Nakoniec som nasiel agenturu v ktorej ma aj pustili, ale zase bol problem, ze som sa do kajaku nevedel zmestit, ako su ti mexikanci malicky, tak si aj malicke kajaky kupuju, a tie vsetky playboaty s kratkymi predkami a zadkami, s ktorymi sa da blaznit, tak tie som musel pustit z hlavy a pekne si vziat taky vacsi, neohrabanejsi, ale hlave ze nebol nafukovaci, lebo aj do takeho ma chceli dat, ale tak to uz asi radsej nic. Ale vyrazili sme asi o pol jedenastej, spolu s dalsimi troma raftami, pokial im vysvetlili, tak ma poslali na rieku, nech sa este kus s lodou zoznamym, tak som rychlo este eskimaka trenoval, prisiel chlapik, ukazal som mu ako viem, prisiel kajakovy instruktor, kus sme rieku potraverzovali, okolo kamenov sa potocili, uznali ma hodneho splavu a uz sa slo. Paradna rieka, taka kus do hneda, ale vraj to je iba bahno, v kakavku sme sa plavili, narocnost WW III-IV, ale fatk, huste miesta, nazvy ako Biela carodejnica, jaskyna, okno vetra ( len na jednom mieste fukalo ), maliar ( na skale boli namalovane zvierata), 22 ( pocet mrtvych - ale nie, ale tak si zo mna Costa srandu robil, rieka robi take zakruty ze to ako 22 vyzera), a okolo jaka krajina, kanon, pieskovec, palmy, divne rastlinky, na kamenoch klietky z prutia do ktorych chytaju rakov, nejake vzacne vtaky, deti chytajuce ryby, ze po veceroch chalani instruktori zoberu siete, take ake hazdu v dokumentoch, na konci s olovkami, okruhle, roztocia a hodia a chytaju si veceru. Zo zaciatku bolo dobre, potom prislo miesto, kedze bolo kus menej vody, a bolo viac kamenov, bolo medzi nimi treba pekne rychlo sa vyhybat, no na jeden som nabehol bokom, natocilo ma a uz som bol pod vodou, aj som skusal eskimaka, ale ked tak smiesne mi buchali kamene do prilby, tuk tuk tuk tuktuk, tak som radsej z lode usiel, skoda, lebo na konci bola taka paradna perej, asi meter a pol prepad so zakrutov, tak Costa uz lod chytal. a ze odteraz uz pojdeme lahsie linie, nie nie nie, daj mi este sancu, ked sa este raz vykotim, tak potom, ale potom to uz slo, presiel som tie najtazsie, a take vysvetlovacky, tu teraz pojdes tesne vedla kamena, tesne ho obides z lava, a potom musis ist rychlo doprava a padlova, potom kus sa naspat vratit, a ked nie tak ta strhne do viru pod skalou, sice ta vyvrhne, ale ta potoci a pomelie, taze treba makat, to vsetko v spanielcine, tak mi kus lepilo, ale paradne to slo, kopa fleku tam bola, s prehladom. No ale potom zase prisiel problem, sme sli taku kamenistu perej, surfovanie medzi sutrakami, som siel moc blizko za nim a nejak som to nestihol a nabehol medzi dva kamene, stocilo ma bokom, otocilo a zase to zname tuk tuk, ale som sa snazil, asi 4 krat, aj 3 som bol nad vodou, ale nedotocil som to, a to stale medzi kamenmi vo vlnach, tak zasa von, lod sa zasekla medzi kamenami, tak Costa musel ponu hore, ale dostali sme ju a pekne sme dosli az do dediny. Vitazne. Smadny, pripaleny od slnka, s hlavou plnou vody, este som siel chalanom pivo kupit, maju taku dohodu, kto sa okoti, kupuje pivko, ale s radostou, nakoniec ma to vyslo 450 pesos ( 45 dolcov) aj s pivkom pre chalanov. A siel som na vypadovku, mala to byt taka skratka na Vera Cruz, ale som poslapal asi hodinu, v bolestiach, mal som plne stredne ucho vody, dunelo mi v nej, nemohol som chodit, slunko pieklo, cesta do kopca, jedno auto za 10 mintu, tak ked islo jedno naspat, tak som siel s nim, uplne naspat, na krizovatku este pred Jalcomulcom, a tam uplne zle, bolesti na nevydrzanie, zalahnute v usiach, ked som prefukoval tak este horsie, prislo na ibuprofen, pre istotu 1200mg, ale pomohlo, vedla predavaca kokosov a kokakoly, tak som ho sledoval ako to vsetko s macetov seka, vyrezava, chillim posypava a ludom dava. Zabralo, kus debatka s policajtom, sa ponukol ze mi auto zastavi, ale radsej nie, nech zastavi kto chce, nie kto ma zoberie, lebo mu policajt povedal, aj sa zadarilo, ucitel, ktory chcel pokecat po anglicky, ale mu moc neslo, tak sme kecali, spanglish, krasna krajina, vlastne druha strana Pica de Orizaby, na jednej strane polopust, na druhej polo dazdovy prales, kopceky, vsetko zelene, bananovniky, kavovniky, nechali ma pri dialnici, dal som tortillu, od dedka, nechapem, oni dokazu sediet cely den, stoicky, len tak, pozerat na ulicu, kazdy den, a nebyt nastvany, spokojny, predaju mozno len trosku, ale tak si funguju, fajne pikantna bola, traja mladasi ma vzali do Cordoby, tam uz sa stmievalo, stopoval som skoro na dialnici, vsetko slo okolo rychlo, uz som mal aj flek na spanie vyhliadnuty, ale nastastie prisiel pickup, starsi par, dali ma dozadu a sa slo, so stmievanim na streche auta, zasa mi fajne bolo, zasa pocit, ze den bol uplne plny, najplnejsi, potiahli ma asi 29 km, nechali ma na pumpe, tam pozeram ze niekto stopuje, banda z Mexica City, vyrobcovia koralok a artesanii, pofajcievali z malej fajky, aj ma ponukli, ale vobec mi to nechyba, tak sme pokecali ako, 5 boli, doobliekani, veseli, taki, ze sak co, hodinka ci 5, nejak to pojde, ale kedze uz bol vecer, siel som do pola, medzi cukrovu trstinu sa zvalil, skoro ako slama, bez karimatky, bez spacaku, len do stanu, horuco bolo, nedalo sa zaspat, potil som sa, ale dajak noc presla. Rano pri baleni debatka s deduskom o cukrovej trstine, cestovani, kavicka a sladky chlieb z pumpy, do La Tinajy kamionom, takym s velkym nosom, chlap siel az do Cancunu, ale na ten este pride cas, v latinaje som zmenil prachy, v obchode mi spravili zasa prazenicu so sunkou, pekne v chladku pod stromom som si dal, fajna bola, obloha z paradajocek, siel som platit, a oni ze nie, a to jak ze nie, sak zaplatim, ze nie, aj mi divne bolo, ale ta co uz. Dakovala. A zacinalo slunko palit, brutalne, o 11 bolo asi 30-33 stupnov, len rychlo z tiena vystupit, kus postopovat a zase naspat, uz som aj opalovaci krem kupil, a riadnu 50 pre deti, sak na, zastavil mi civilny inzinier, cesty, mosty a tak, a sli sme cez najhorucejsiu cast juzneho mexika, tierra blanca, biela zem, oblast ananasov, do Tres Valles, troch udoli, tam siel vybavit zakazku od mucipiatu, mna nechal na nete, kus som popisal, a sli sme na pivko, jedno sme dali uz pocas cesty, ze to je ich liek na horucavu, predtym zil asi tri roky v Tres Valles, zenaty s dvoma detmi, ale vraj tam mal tak 7 zien, a ze su tam krasne zeny, no co ja viem, ale uz zacinaju byt menej skarede, asi si zacinam zvykat, take tucnejsie cokoladky, ale tvare maju niektore zajimave.
tak sme prisli do baru, no par stolov, par stoliciek, mokra podlaha, zapach po detergente, dvaja pani v klobukoch pri Corone, jedna tucna casnicka a jeden transvestita v kratkej sukni, vonku bolo 38, dnu tak 32, dali si jedno, zacali debatku aj s panmi v klobukoch, o nasich pivach, a tak o vsetkom moznom, o nasich transvestitoch, tali sme po tri pivka a sli dalej. Odviezol ma na vypadovku, bolo asi pol tretej, ale ani sanca na stopovanie, tak som sa siel najest, comida corrida, za 25 pesos, polievocka, ryza, taka zeleninka s kuratom, salsa, tortillas, sladka voda s jamajskou prichutou, tak som zjedol, vodu popijal, sprievodcu cital a cakal na chlad, ale chlad nikde. No kus to skratim, dajak som nieco stopol, do Tuxtepecu, tam zasa horuco, take mestke, kus som poslapal, obrovske mesto, tak som radsej miestny autobus vzal do dediny, z ktorej uz to slo len na Oaxacu, dal si banany, zastavil mi zase pickup, zasa dozadu na vlecku, parada, vsetko vonalo, kvitlo, kopce dookola, do Valle National, taka spokojna dedinka v kopcoch, komunita kde su vsetci spokojny, kde chodia zelene Nissani, aby miestny moc vela nenachodili, a chodia na nich navesani ako ceresne, dosiel som nakoniec dediny, a tam jaka riecka, v nej kopa ludi, rybarcili, decka blbli v perejach, zeny prali, ja spoteny, ta toto nevynecham, aj keby som tu mal spat, rychlo som rupsak zhodil a jaky som bol tak davaj do vody, medzi deti do pereji, deti mali radost, ja som mal radost, dospeli mali radost, zase sme zacali kecat, kus som pofotil, triko vypral, ....uz ma vyhanaju, som v Oaxace, pred chvilou bola burka de puta madre. aj s bleskami
dakujem za koments.
streda 2. mája 2007
Bomberos, kajak a tak.
No ale co sa nestalo, po ceste na vypadovku na Xico, pozeram, vedla sanitky postava chlapik a tvari sa tak volnocasovo, tak som za nim zasiel, predstavil sa, a ci by mi neukazal sanitku, ze co maju, ako to tam vyzera, co mozu podavat, a uz to slo, je to prerobeny kampingovy van z 80 rokov, bez defibrilatora, oblozeny drevom, s televizorom a reprakami, bez ventilatora, zakladne vybavenie 90 rokov, ale mozu podavat tramal, atropin, adrenalin, roztoky, nemaju lekarov v sanitke, len paramedikov, je ich viac organizacii, takze sa snazia si uchmatnut pacientov, maju 3 12hodinove sluzby do tyzdna, viac menej sponzoruju celu sanitku, debatili sme asi hodinu, mam aj fotky, keby bol zaujem, tak sme este zasli na cigu k bomberom ( hasici), ti uz mali paradnejsie vybavenie, tak zasa debatka, som sa spytal, ci je tu nejake zasite miesto kde by sa dalo prespat, stan postavit, ze mam chvilku pockat a uz som mal vybavene prespanie na hasicskej posteli, paradka, povodili ma hore dole, na tej tyci som sa spustil, osprchoval sa, opral, baterky dobil, este mi aj fotky zo zasahov poukazovali, vkuse debatka, potom zrazu sirena, ze vyjazd, a ci chcem ist... no ta, chcem ne, a ze mam vziat aj fotak, ty kokso, tak davaj, isli sme na poziar rodinneho domu, asi 10 km, ked sme tam prisli tak to bol falosny poplach, nastastie, joj, ale bol by som si dal akciu...tak mi este filmik pustili, ktory sa nedavno natacal v Xicu, Zlocin patra Amarilla, chlapik z Amorres perros hral knaza, tak to bola sila, a ze tento kostol je vlastne tu dva bloky dohora, a toto je park v Xico, vela filmov sa v tej oblasti natacalo, Collateral damage napr., taka mala romanticka dzungla. V Xico som si dal kavu, mala byt lepsia ako v Cuatepecu, ale nebola, asi som na blby flek natrafil, ale zato debatka s casnikmi o hadoch, horach a rastlinach bola dobre, cascady boli tiez dobre, kopa supov vo vzduchu, hmyz znel ako keby bol elektronicky, ako ked tikaju hodinky, zneje budik, zvoni mobil, tak nejak. Este od vodopadov ma vzali taky 3 mlady, z nich jedna Gulian z Anglicka, uz 4 roky zije v mexiku, a sa jej paci, bodaj by nie, ved aj Petra vravela, ze Spanielsko je super krajina, ale Mexiko je 100 krat lepsie, som jej neveril, ale je, ale sa ani neda povedat ako, proste je. Tak sme sli naspat do Cuatepecu, spytali sme sa na najlepsiu kaviaren, dali kavu ( a tato uz bola exkluzivna, silna, bohata, vonava, cigoska sadla...fajne) a davaj na Jalcomulco. Popytat sa na kajak. Dost som sa presiel, zabludil, skoncil pred fabrikou Nestle Mexiko, tak spat, pozrel ako hraju male decka baseball s velkou zltou loptou, so zapalom, potom mi zastal byvaly instruktor raftingu, koncil a odchadzal pracovat pre Pemex, mexicka firma co robi s naftou, velmi dobre plati, tak ma zviezol tam kde robil, velky park so chatkami, lezeckou stenou, raftami, barom, ohniskou, prekazkovou drahou, tak sme si sadli, pokecal som s typkami, instruktori, jeden sa vola Porfyropiedra, lebo pozna kazdy kamen v rieke, druhy sa vola Mini me, lebo sa na neho podoba, ale fakt, dali mi telefon na sefa, ze keby mi nevysla robota v Cancune, zeby som mohol robit instruktora na kajaku alebo rafte... este sme zasli do dediny, pozriet na rieku, obehali sme dalsich instruktorov, aleb vacsina iba raftuje. Tak bol problem zohnat kajak na dalsi den, vsetci..uz musim ist, dopisem zajtra. Idem do Oaxacy
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)