Playa el tunco

Zacinam byt nejaky unaveny.
Zo severu na juh, cez hlavne mesto San Salvador, dokopy s predmestiami ma skoro 3 miliony obyvatelov, zase civilizacia, rychlo prec, zastavili mi dvaja surferi, tak vzadu na vlecke, medzi tablami som sa dival na oblohu. A cestou okolo pobrezia, jeeeee, wauuu, jake vlny, jake velke more, oni sli surfovat, ja hladat hotel, nasiel iba za 10 dolcov, ale take miesto, plaz s ciernym pieskom a na nom porozsypane cierne kamene ako m en ms, zapad slnka s vecerou, ryba na grile, debatka s troma mierne pripitymi slavadorcanmi, nechali mi maly zeleny darcek, tak som si spravil pekny vecer na plazi, a ake ine more, po takom case co som si zvykol na caribik, zrazu pacifik, ine vlne, iny vietor, uplne nieco ine, ovela silnejsie, divokejsie, potom hra utekacka pred vlnami ale zase aby som co najviac siel po zaplavenom uzemi.
A rano na druhy den som pozical surf a pekne s doskou pod pazuchou siel skusat stastie, 3 hodinky skoro vkuse padlujuc, hladajuc okraj vlny aby ma nezalialo, a zase aby to nebola mala vlna, no neslo to, zase ma par krat zomlelo, par krat som sa skoro postavil, ale to uz bolo na vrchole vlny, fest komplikovany sport, vyzera to super, ale zacat, no. Ranajocky u tiet pri ceste, s deckom v chodaku a psikom lenivcom, ciga a zase na vlny, ale teraz som ostal pri brehu a skusal co sa da. Par krat som sa len tak zviezol s vlnou, jaku to naberie rychlost, ani ma nenapadlo aby som sa postavil, ta kde, strasnu silu to ma. No a potom ma nejak vlna zboku zobrala, zhodila z dosky, doska tak riadne po ramene zozadu treskla, ja mam toho dost. Ked som siel naspat, pozeram ze zadny kyl je nejak vykryveny, no doprdle, este som dosku dodrbal, no fasa, rano som ju odniesol do opravy, 15 dolcov, este dobre to dopadlo.
A tak som sa len tak flakal, polihoval v hamake, pozeral na more, popijal kavicku v pobreznej restike a myslel na eriku.
Rano som myslel ze pojdem skoro, ale stretol som sa s dvoma salvodrcanmi co ziju v LA, a debatka debatka, do toho snupali kokain, ale pohodaci, v 15 rokoch ich z military school poslali vramci cvicenia do skutocnej vojny, teraz ziju v holywoode a tak mali co rozpravat.
Zase stopom, popri pobrezi, cesta tak 100 metrov nadmorom, nadherne vyhlady, dedusko z Nikaragui, tak mi rozpraval ako je tam, dost bieda, super lacno. Potom ruta de las flores, kvietkova cesta, na korbe auta, akurat kvietkov nebolo, ale cesta pekna, coze.
Na hraniciach s Guatemalou som mal problem, presiel som kontrolou na salvadorskej strane, potom si stopol auto, a len tak nas nechali prejst, tak v pohode, a potom asi po 5 kilakoch, policajti, zastavili nas, specialni sli po mne, ze som nepresiel imigracnym, a ze mala pokuta to spravi, a tahali zo mna, alebo ze mozme ist na imigracne, ze tam sa to ujasni, tak zlaty chlapik, yuri, siel so mnou naspat, na imigracnom uplna pohoda, ale bal som sa ze budu chciet nejaku fest masnu pokutu, ale mal som stastie, lebo som mal peciatku,ked som prvy krat prekrocil hranice z Belize do Guatemali. Skoro zdrbali pohranicnika co ma priviedol.
A tak som dosiel do Cuipi ( tak nejak sa to vola), siel na net, siel si kupit vodu a ze idem bivakovat, ale nejak som sa zase zadebatil s ludkami v obchode, oni fakt nemaju co robit, len tak sa rozpravaju, tak ma pozvali na pivko, jeden ma pozval do svojho domu prespat, ale do toho sa tam este pohadal s dalsim co bol v obchode, a tak som sa asi o pol druhej v noci vydal cez cele mesto hladat miesto na spacak, ale jaka sila, nikde nikoho, len jeden starucky dedko si pytal jede quetzal, taky vytraseny, ze je hladny, tak jasne, ale potom cez centrum, ani zivacika, len vietor prefukoval odpadky z jednej strany na druhu, kus zima, bal som sa ze niekto vybehne a mi bude zle chciet spravit, ale nie, take to bolo jak Vtedy v mexiku, divocina. Ani som potom nemusel moc daleko ist, zaliezol som do kavovnikoveho pola, vytiahol spacak a schuti zaspal. Akurat ma rano slnko zobudilo, pieklo, tak som siel dalej. Do Guatemala city, a to zase, kopa obchodov, komercie, supermarketov, hluk, smog, trafik, ale namesticko paradne, kopa holubov, vsetci ich tam krmili, do toho asi 5 koz, bacovia priamo na mieste ich dojili a predavali kozie mlieko v poharikoch, predavacky s sladkostami, pletenymi vecami, a do toho obrovska katedrala a prezidenstky palac, a fontana ktora nefunguje ale plavu v nej odpadky.
A z hlavneho mesta do byvaleho hlavneho mesta, Antigua, pekne mestecko.
Uz sa mi nechce, idem daco zajest.

El Salvador

Mam pocit, ze idem moc rychlo. Kazdy druhy den ina krajina. Ale dobre mi tak.
S takou svalovkou som sa zobudil, buuu, lytka v prdeli, v pohode stopiky az na hranicu, polnohospodar, sofer z povolania, ktori si pred zenou dokazoval ako vie po anglicky rozpravat, menic penazi na super aute ( som si zmenil lempiri na dolare, fasa, dostal som 2$). Z hranice na dzipe s Estebanom Floresom, ma pozval domov, tam 5 dcer, ale ani jedna k sveta, ma vcely, tak mi ukazal plasty, ze ma asi 100 rodin v hore, nalial medu na tanierik, tak som lizal a debatili sme. Inac, keby som nemal kde prespat, tak ze u neho v pohode. Ale siel som do San Ignaca, odtiahl busom hore do Rio Chicito ( 8.5 km sop 10-15 stupnovym stupanim s nadhernym zapadom slnka. ) A hore kosaaa, fukalo, nasiel som taku malu chatku, doniesli mi dva hrube deky, siel som pohladat nieco na jedenie, bola otvorena pupuseria, tak ze 8 placiek, z muky a v strede fazula a syr, na vrch kapusticka a jemne zakusovat do chile, ale po stvrtke mini chile som to vzdal, lebo stipalo. A decka okolo, pes na stolicke, chlapi prisli na cokoladu, a len tak zlahka srandovali. Rychlo spat, o 7 rano na kopec, nejakych 2750 n.m.n, dookola mini domceky, pestuju kapusticku a vyzera ze su celkom spokojny. Zase som si zabudol prachy, zase ma pustili zadarmo na vrchol, na vrchole antena, vobec to nebola taka divocina ako v Hondurase, zato bolo viac vtacikov, asi ako vrabce, no ale mne vtaky moc nevravia. Tak podho dole, a zacalo svietit slniecko, vyhlady dookola pecka, a vobec sa mi nechce pisat, chcem spat, mam svalovku, idem daco zajest a tak. Snad sa este vecer k niecomu dostanem.

Honduras

Kosaaaa. Je tu zima, poprchava, skoro sa citim ako doma. Uz som v kopcoch, z Esquipulas som mal super stop. Slapal som, okolo prechadzal dialkovy autobus, pristavil sa, kam idem, ze na hranicu, tak sadaj, vezmeme ta. A z hranice ma potiahli az do San Rosa Copan, co je este riadny kus. Ale jaka kosa v San Rose, tak 10-15 stupnov, studeny vietor, tma, hmla, tak to som kde dosiel, sak toto je stredna amerika, tu by malo byt vsade teplo. rychlo som utekal hladat nejaky hostel, normalne boli plne tak som skoncil v jednom hospedaje, a to bol teda kentus, ja nie som vyberavy, znesiem vela, ale toto co bolo, dvere zvnutra sa zatvarali kladou ( meter a pol, hrubka tak 20 cm), vsade vlhko, plesnive steny, jedna biidna ziarovka, ani zastrcka v izbe ( to ma najviac rozcertilo, lebo som chcel nabijat pred vystupom na kopec), sprcha.. na dvore, skoro open air, kosova voda, ups. Nevadi, rano stopom do Gracias, zase na korbe, akurat ze poprchavalo a v 80tke na korbe v dazdi v zime to uz nebola az taka sranda, normalne som az budnu vytiahol. Ale sandalky ostavali na nohach. V Gracias ranajky v hotele, nechal som tam tasku s vecami co som nepotreboval na vystup, inac mali dobru kavicku, vyfasoval som mini mapku nakreslenu na A4 a o pol druhej sa vybral do hor. Narodny park Celaque, vrchol je Cerro Las minas, tak 2850 m.n.m, stopol truck smerom na vstup do parku, nechali ma pri futbalovom ihrisku, hrali vo velkom mlady chalani, vsetko, dresi, rozhodca, divaci, obcerstvenie, akurat ze to ihrisko malo sklon tak 10 stupnov prinajmensom. Vazne. Ponahlal som sa, lebo podla mapky to bolo k prvemu kampingplazcu s malou chatkou tak 5-6 hodin, a tu sa teraz stmieva tak okolo 6. No a v horach este skor. Pri vstupe zrazu chlapik vypytal 100 lempirov, vsetky prachy som nechal v malom batozku v hoteli, ledva som naskrabal 48, a ze mozem ist. A tie vone, listie, zem, hnijuce listie, vedla cesty potok, na zemy ihlicie, prebrodil som rieku, hladal chodnik, naberal vodu z potocikov, pil z dlane, juchu. Ale kosa bola za to riadna. A ked som pri jednom potoku zacitil dym, tak uz som bol rad, ze som to nasiel, lebo som ani netusil, ci Acampamiento don Tomas v 2050 n.m.n. je daleko alebo nie, ale dosiel som tak o pol siestej, postahovali sme konare ku chate, teda chata jak chata, podopreta strecha na viacerych miestach, 5x5 metrov, 50% strechy mimmo, ale nefukalo tam a Jacov, amik, po 2 rokoch na ropnej plosine ide cestovat okolo sveta ale uz ma bradu taku polrocnu, s nemkou spolucestovatelkou, dalsi par holandkso mexicky, a kecali sme o cestach, kde je ako, kde su pekne miesta, Jacob predtym stopoval po zapadnom pobrezi USA a pasoval marihuanu z Mexika, takze dobre historky mal.
Rano asi o 8 som vyrazil na vrchol, sam, po ceste som tak 5x sa musel vracat, lebo som stratil chodnik a zle som odbocil, chvilami to bolo skoro lezenie po mokrych kamenoch, ale vacsinou to bola zemina s prikrivkou z listia a konarov, konare tu opadavaju s listim este zelenim, riadne fukalo, vecer ked sme boli dnu v chate tak asi 20 metrov od chaty sa zlomil strom alebo len padla vetva, ale jaky hukot buchot, uz sme mysleli, ze pada stom na chatu, rychla utekacka z chaty s miernou panikou, ale nic, potom sa to stalo este raz, ale nastasie nic nepadlo na chatu. Pekne som dosiel az na druhy camping, la naranja, to bolo tak 2550. Siel som dalej, asi hodinu, ale jaky les, vsade hmla, viditelnost tak 30 metrov, kazdy kus stromu obrasteny machom alebo lisajnikmi, stromy v dialke sive, blizko zelene zelene a vsade voda, dole hore, nabokoch, v machu, mozno aj prsalo, ale ten les bol taky husty, ze voda kvapkala len z listov ale pravidelne, mozno sa to len ta hmla kondenzovala, fukal studeny vietro, teplota tak 5 stupnov, premokli mi botasky, odchadzali mi prsty na rukach, premenil som tricko za koselu a gombik som zapinal 5 minut, sa bojim navratu do zimy. Potom som dosiel na usek, kde cesta zacala klesat, prudko, siel som po nej asi 20 minut, a vobec to nevyzeralo, ze je to len prechodne, vyzeralo to ako cesta na vrchol z druhej strany, aj okolie, mal som pocit, ze som niekde presiel povodny chodnik na vrchol, z mapky to malo byt jednoznacna cesta hore, a cele to zacinalo byt na mna moc, sam, polo strateny, zima, vlhko, radsej som sa vratil. Pomalicky sa zacinalo ozyvat koleno, tak aj kvoli tomu.
Ale cestou dole som mal pocit, ze som sa na vrchol dostal, casovo podla mapky by to aj mohlo byt, ak som siel rychlo, co som sa snazil. Az potom dole v hoteli, kde som si nechel veci, tak som zistil, ze ta cesta este riadne klesa a potom zase riadne stupa az na vrchol. Takze tak blizko a tak daleko. Z najvyssieho kopca v Hondurase niec nebolo. Ale ta dzungla stala zato, dazdovy prales.
Nasiel som hotel, skusal kus vyprat veci ale este stale smrdia za dymom z chatky, zjedol dva palicky s grilovanim hovadzim, tortillami a kapustou, siel do kostola, kde omsu doprevadzala svadbova kapela a klavirista sa tak vyhral s hudbou, srandu si robil, svaty svaty bola polo salsa, namakane.
A teraz idem do Salvadoru.
r.

Guatemala

No uz je dobre. Guatemala je nadherna, ludia mili, usmievavy, vitajuci, zdravime sa s usmevmy, kyvame si z aut, vacsina stopov je na korbe pickupov, stopy idu ako po masle - dekedy trosku zamrznutom, ale maslo.
Z Flores som zobral mini busik na krizovatku, lebo to bolo 5 km, ani na stopa ani na peso, a vraj som mal zaplatene az do najblizsej dediny, ale som vystupil na krizovatke, tak sa na mna divali ako na hlupeho, ale sak dobre, za 5 min uz som bol v prazdnom kamione co si frcal do Hondurasu a ze frcal. A kamionista, ani do autoskoly nechodil, len ho kamarati naucili, potom po case, ked uz chodil, tak si spravil len skusky a hotovo, a vraj, fizli nemeraju hladinu alkoholu v krvi, takze kazdy si jazdi, pivko nepivko. Vraj kolko kto vydrzi. An tych policajtov na cestach nevidno. Tak sme dosli do Rio Dulce, este predtym si dali prestavku na Colu a sladky chlieb, v sladkej rieke milion stankov s jedlom a ovocim a oblecenim, pozeram nejaka osamotena turistka, kus stratena, tak utekacka za nou, skocili sme na kavu, na brehu rieky, okolo lodicky, plachetnici, povodne som chcel pokracovat rychlo smerom na Honduras, ale tak nejak sme si sadli a sli sme spolu do Finca Paraiso. Chceli sme stopovat, ale leniva, nechcelo sa jej chodit, nemka, zije uz 3 roky v San Salvadore s jednym surferom, uci anglinu a neminu a raz za cas musi opustit krajinu aby si predlzila viza. Tak zastavil autobus, ale pllllny ludi, natlaceny School bus z ameriky, este bol aj zlty, ani zo zadu sme sa nezmestili, tak som sa spytal, ci mozme ist na strechu, a ze hej, a tam jaka parada, vyhlad, vone, zvysoka sme robili fotecky, skoro ako odstrelovaci, surfovali sme chvilami na streche, drzali sa ruspakov, watch out, davali si baha na konare, dvakrat ju tak svihlo, ups.Cesta skoro hodinu, zastavvoval na kazdom rohu, oni su kus truby, stoja dvaja od seba 30 metrov ale ani napad aby sa postavili vedla seba, eee, najprv zastavi bus pri jednom potom pri druhom, cesta okolo bananovikovych plantaz, kopa krav, kovboji, real, kon, klobuk, laso, cizmy, spinavy, ale vystrety.
Finca del paraiso, potom a zrazu do neho zboku pada ako vodopad horuca voda, tak 45 stupnov, vyska das 4 metre, skala do zlta, voda v potoku studena, vo vodopade teplucka, pod vodopadom skryvacka, aj som skusal daco poliezt, ale ma nepusti pravy laket, bude treba ho dat dokopy, hura, zase pojde sadra. Potom sme este skusali kus postopovat, ale uz padala tma, tak sme sli do hotela pri jazere, za hamaku dali 30 quecalov, restika uz bola zavreta, tak vecera bola dva nanuky a pifko, ale jake molo sme nasli, vsade ticho, voda plynule prechadzala do oblohy, na oblohe hviezdy, pifko Gallo celkom do pohody, akurat ze som tak tretinu vylial, ked som hladal cigi, na holaka som sa hodil do jazera, kus zaplaval, akurat ze sa mi moc nedalo, vkuse myslienka na nejake filmy, anakonda, krokodili, co ja viem aka potvora v tom jazere je, a veeelke jazero, velke jazero veeelke potvory, sak tu trebars aj zralok bude, no ale nic ma nechytili, ani sa na mojho cervicka neulakomilo, tak pozeram, Isabelle na mole nejaky divne veci doraba, stretchingovala, tak davaj yogovali sme asi pol hodinu, dostala ma ked chcela aby som zo sviecky dal ruky oba hore, a bol som na kraji mola, eeee, toto budem skusat na zemy, a potom debatka, o linearnej historii, o evolucii, rozdiele hodnot medzi strednou amerikou a europou, o nemoznosti odsudit bohateho belocha v Belize, o cestach, no...dobre bolo. Vsetko slusne, potom sme este sli hladat druhe pivko, aj sme nasli a pokracovali v debatke, potom ona sla do hamaky, ja som ostal na mole, vytiahol spacak a cumiac na tie daleke slnka zachrapal. V noci ma zobudil mesiac, svicil jak saleny, tak som sa siel skryt do hamaky.
A bolo rano dalsi den.
Stopom naspat do Rio Dulce, ranajky ( vajicka, smotana, syr a hrube tortilli) ale the best bola macicka co tam bola, bielucka, pritulna, hlavu si mi skryvala do dlane, zobral som ju do lona a uz zaryvala pazury mi do brucha, ale moja toto nieeee, au, som je daval vajcie, syr, nic, az na smotanu zabrala, ale ziadne ze na zem, aspon na stolicku.
A tak. Teraz som v Esqupilas, pred Hodnurasovskymi hranicami, skusim sa este dostat cez hranicu dnes a uvidime ako bude.
Dzte palce y que le vaya bien.
Erika mi chyba brutal. Piseme si maily.

Isla de Flores

Sevaaas moji premileni, uz je dobre, uz vsetci dookola kecaju po spanielsky, uz si rozumieme, uz su zdvorili, usmiati, jedlo je ako ma byt, no uz je to Guatemala.
Jedinu noc v Belize som stravil squattovanim, a dobre ze tak, lebo v noci bola burka, akurat rano ma prisiel zobudit majitel, ze co tu vlastne robim, tak som ho ukludnil, este som si chcel trosku zdriemnut, ale vratil sa po 5 minutach, ze z driemania niec nebude, idu prec a ze ja tiez. No sak dooobre.
San Ignacio - mestecko v kopcekoch, konecne kopceky, az sa mi dakedy zdalo ze to vyzera ako zaciatok Bachurne, moje krasne kopceky pri Sabinove, po 5 mesiacoch roviny to bolo pohladenie po dusi. S.Ignacio uz turisticke mesto ale s riadnymi palkami, vylet do jaskyne 80 dolcov, tak to nie, stopikom na hranicu, tam si odo mna s kludnym svedomim vypytali 15 us dolcov za manipulacny poplatok za prechod hranicou. No ale hlavne, ze uz som bol v Guatemale. A kolko farieb z kazdej strany, a uz sme si zdravili s neznamymi ludmi, kupil som si chocoplatano, banan na palicke, zmrazeny a obaleny cokoladou, jamiii, lizal som a slapal na vypadovku smerom na Lago Peten, ale dob, slapal som blbym smerom, tak som sa musel asi kilak vraciat, ale vobec nevadilo, bolo na co pozerat, najvacsim hitom je tu pivo kohut, ktory ma plagat na kazdom druhom kroku, a pre istotu ma plagaty aj krizom cez ulice kazdych 10 krokov.
Heeeej, do Flores jaky som mal stop, cakal som na krizovatke, zastavil pick up, velky, vystupil chlapik, zacal si ostiavat koleso, tak sme zacali kecat a podho, prasna nevyasfaltovana cesta, sem tam blato, sem tam kone, sem tam kravy alebo bicyklista a chlapik frcal okolo 100km plus minus, ja vzadu na korbe a jak na sajdke, nadhadzovalo, do bokov vyhadzovalo, raz tesne tesne, akurat nadskocil na hrbole a v tom momente to stocil do boku, ja pol telom vo vzduchu a zrazu na bocnici, tak som sa tttaaaaaaak dzal , potom som uz sa drzal nizsie. No ale dosli sme stastne, Flores je mestecko v strede jazera, ostrov s kopcom v strede, na ktorom je kostol a skola a basketbalove ihrisko, ulice su vydlazdene kamenmi a vsetci ludia su pohodaci. Jaky hostel som nasiel, buenisima onda, taka dobra vibracia, rodinka, american s guatemalkov, s malim decom co sa mota popod nohy, spod strechy pada voda do nadoby na prizemi, na druhom poschodi je chill out s hamakami, na streche teraska, vecer sefko zapalil ohen, vyhlad na jazero, vsade kopa kvetov ( hej aj fikus je kvet).
Chyba mi Erika.
Mozno sa nedostanem do Hondurasu, mozno ani do El Salvadoru, mozno sa len po Guatemale budem tulat, dobre tu je.
bude ako nebolo, okolo nas

link na hostel - http://www.florestikal.com/

Belize

Akurat pozeram fotky a vyzera to ze kamera mi dosluzila, uz nezaostruje na pravej strane, uz ju to ocividne nebavi. No dokelu. Co teraz, kupit novu kameru ? Len tak ?
Baterky co som si kupil tak mi nefunguje, takze teraz mam 12 bateriek a z nich funguju len 4. A la verga.
A Erika je daleko. Strasne daleko. Lejos de mi.
Toto vobec nie je dobre. No hay placer en eso sin ella.
Mi chyba. Veeeela.
No dobre, dobre, uz som sa dostazoval, mal by som byt strasne vyhapppaeny ze som na ceste, ale nejak nie som. Utekam. Pol dna travim myslienkami na Eriku a nejak mi unika, kde som a co sa vlastne deje.
Namesacnik.
Belize. Juh spojenych statov, roky 60, drevene domce, roztrusene medzi zelenou, daleko od cesty, ludia rozpravaju anglictinou, ktora je ako jamajcina, ludia od bieluckych po najciernejsich, aj sikmooky su tu, prveho stopa som mal od korejcana, ani som nestopoval, akurat som si tak slapal od hranice, nemaju tu znacenie ktora cesta kam vedie, chlapik zastavil a tinton tuntung a to bola anglictina, potom odbocil na riadnu polnu cestu, vraj ideme po robotnikov, co budu sekat cukrovu trstinu, tak sme hladali, nasli jedneho, ze hoci aj hned ( cierny, vychudnuty, dredaty), alebo ze mu moze pozicat 40 korun a ze pojde zajtra lebo nema ani fuka. Ale spokojny chlapik, ziadna kysla tvar, dajak bolo dajak bude, sak prinajhorsom si pojde odtrhnut kokosovy orech. Tak oni sli sekat, ja som siel na inu stranu, prve auto, vystrcim ruku, brzdicka jak o dusu, juchu, jaky su tu fajny ludia, naskocim, debatka, a ze ujo je taxikar, no teda, a kde mas znacky, na zemi v aute, a mam ako vediet, ci je auto taxi alebo nie, no, to mas tak, kukni na znacku a ked je zelena tak je to taxikar. Takze uz vieme ako na nich. Potom zacalo poprchavat. Chodil som si po Corozale, sledoval co a ako, je to tu menej rozvinute ako v mexiku, menej obchodov so zakladnymi vecami, uz musim viac veci nosit do istoty so sebou, vyzera to ze nikto vlastne ani nepracuje, vsetci len tak postavaju, beseduju, do pohody. Akurat 4 robotnici na stavbe, maltu z miesacky do vedra davali a vedro pekne na hlavu. na hlave uz pripraveny klobucik z obaly z cementu, zakruteny aby kepen nebolela a vedro sa nesmykalo a sup ho a rebrik s vedrom na hlave. Restekp. Je to tu take viac raperske, aj oblecenym, aj hudba, regeton, reaggea( netusim ako sa to ma pisat oficialne, ale sak viete no no woman, no woman no cry). Poprchavalo. Schoval som sa po striesku vedla deduska s puskou co sa podobala na pusky z prvych svetovych vojen, mal iba dolne zuby a aj tie iba kazdy druhy, ale mili bol, a ze vraj chladny front a USA k nam lezie, a ze bude trochu chladnejsie. Dikiiii dedo, kus prestalo, idem ja dalej a dob do mlaky. Vacsinu stopov tuto mam na korbe pick upov, na jednom som krasne zaspal, a ked ma uz budili, ze uz je koniec, poobzeram sa, a dzuuuuura, dzuuuungla, jedna rovna cesta na ktorej auta davaju tak pekne 110km\h, a rodinka si pekne ide do svojho domceka. No sak nevadi, dakto zastavi, pomalicky krokom dalej a ani 10 min a uz brzdil dalsi pan. Stastie som mal, a to mi este povedal, ze v tejto oblasti skoro nikto nezastavuje, ze sa boja ze ich okradnu. Ale celkovo, nejak sa im belizanom belizcanom nechce zastavovat. Este ked stojim na spomalovacoch, tak to ide, ale mimo je to bieda. Uz som sa nejak naucil brat autobus na vecer, tak ked sa stmieva o pol siestej, tak to to neee, co uz budem o 7 spat? Tak som sa nejak dostopoval co Belize city, a tam ciernava, kolko negrov, huste to tam bolo, trochu mi zredlo, bal som sa fotak tahat, lebo len co som ho vytiahol, take pohlady, no... kolko by mi zanho dali, keby som ho slohol... oplati sa alebo nie...tak som trochu pochodil, popozeral ale radsej podme na vidiek. Na busovu stanicu, tam na bus, narvaty, plno skolakov a skolaciek ( cernule, v skolskej uniforme... no daktore boli ..esteticke), ze pojdem do prveho mesta smerom na Belmopan a potom zase budem stopovat, ale ked sme prisli do Belmopanu, tak uz bola tma, tak ze idem dalej az do Belmopanu a tam zaplatim chlapikovi zvysok ( po buse beha chlapik a vybera cestovne, vodic ma v trubke a na autobusovej stanici nie je ani okienka ani zoznamu nejakych destinacii alebo casov). No ale ako sme prisli do Belmopanu ( zvlastne miesto, po huracane v 70-80 rokoch sa rozhodli prestahovat vacsinu administrativy viac do vnutrozemia, a tak to mesto je jak ..radsej rychlo prec...)sofer a vyberac listkov rychlo utekali niekam prec, asi na cigu, alebo ktoho vie co, no sak sa nebudem hadat, tak takto som dosiel ja do Belmopanu.
Tam uz noc, povodne som chcel ist uplne na juh Belize, a odtial lodov do Guatemaly, ale nejak mi nesedi ta ich jamaijko anglictina, chyba mi spanielcina, tak idem smer Flores v Guatemale a tam bude stopovat dalej na juh. A uvidime kam az dojdem, tak aby som sa stihol do Mexico city vratit.
Este belizke tacos. 3 za dolar, ale oproti mexickym biida, len take malicke zosulane rolky z tortil, kusok masa s cibulkov vnutri a hotovo.Zato licuado z papaje bolo chutnucke.

Barcelo free

No uz som mal byt davno na ceste. A az teraz som. Co sa stalo.
Pekne v stvrtok som skoncil v robote, tak smutne, posledna lekcia saillingu, posledny krat v nasej zatoke, posledny krat chvilku na windsurfe, posledny krat tahat kayaky, katamarani, zapad slnka a rychlo po poslednu vyplatu. Ale rychlo, lebo za 15 minut sa vyliahnu korytnacky na plazi. Tak tam, tam kopa ludi, ze este stale nemaju peniaze, nevadi, korytnacky nekorytnacky, do mora sa doplazia aj bezo mna, cakame, peniaze prisli, dosiel rad na mna, a ze moju vyplatu nemaju. Tak sa zacal pingpong, z caja general do nominas, odtial zase do caja general, odtial na recursos humanos, nikto nic nevie, nikto nic nema, ja uz pripraveny ze zajtra sa zacne vyyyyyyyyyylet, ale vyzeralo to blede, taky som bol nasrany, uz uz vypadnut z Barcela Carcela, ziadna nostalgia, ziadna romantika, zasraty byrokrati, nakoniec sme zistili ze zapotrosili moj papier s vypovedou a tak nemohli mi pripravit vyplatu a ze musim pockat az do pondelka. Okey, znamenie, ostavam, par dni s milou, ma to byt tak, aj mamka bude radsej, dobre. A vecer sme sli do Mambo Cafe, zasalsovat si, jemne sme sa pohadali, lebo som spravil otocku, ktora sa nerobi, pritom ze vraj mam citit hudbu a hybat sa podla nej, ale do toho prasknu tolko pravidiel, ze az, tak som sa nasral, ze ja mozem dobat taky tanec, ked nemozem robit co chcem, no kus jak male decko, bo nemozem spravit taku otocku jaku sa mi paci. No ale dobre, uzmierili sme sa. Den prespaty, prejedeny, prepozerana telka, vecer na party v Playa del Carmen, v Erikinom dome ( druha Erika, z detskeho klubu), domcek nieco ako nasa zahradna kuchyna, dvojposchodovy, jedna izba dole, jedna izba hore, schody bez zabradlia, v izbe postel, telka, mini kuchyna, mini zachod ale vsetci stastni. Navarene, masko, salsa, tostadas, pifko, muzicka, debatky, slusne az do 4 rana. Uz sa zacina okosovat aj tuto, normalne v noci az 21 stupnov, no toto, tricko uz je malo, ale dalo sa aj s trickom, sak treba trenovat na slovensko. V nedelu sme sli do Akumalu, plaz, flasa vina, postelna plachta, chceli sme fotit fotky v plavkach, ale zdochli baterky, a to som kupil novy pack 4 bateriek, a la verga !!! Nevadi, domaci sa kupali, snorchlovali, v zatoke kotvili lode, jeden veeelky katamaran ( ked budem velky tak si taky kupim, ale lepsi), sli na veceru, ale nas kusali komare, tak rychlo naspat do hotela. No a dnes, buuu. Rozlucka. Kopa vybavovaciek, ale nakoniec som sa k vyplate dostal, rozlucil sa s ludmi, ale nikto mi nejak zvlast neprirastol k srdcu, zato Erika mi to milionkrat vynahradila, som sa snazil snazil ale ked som uz priprinal flasu k rupsaku, tak som vybuchol, buuuu, slzicky, a tak sme si vraveli ako sa lubime, co bolo pekne, ako sme si pomohli navzajom, ako sa da boh nejak stretneme ( jar na slovensku ???), isla ma odprevadit, no nedalo sa, raz som odisiel, presiel 20 metrov a utekal naspat, buuuu, Erikaaaaaa, ja antiromantik, ach jo, nevedel som odist, chcel som tam ostat, ale uz sa nedalo, uz som nemohol vojst zase do Carcela, a tak som siel, plakal, otacal sa a plakal.
Teraz som v Puerto Ferocarril, je mi smutno, je tma, vsetko je mokre, stopoval som asi hodinu, ale vyzera to ako cesta z Pecovskej do Lutiny, a to je hlavny tah na Belize. Idem ja trosku autobusom, vyzera to tak, ze kazdy km co som dalej, tak to boli trosilinka menej. Trosilinka.
Drzte palce, idem zase tahat tigra za fuzy.

Zijem

Aspon rychlo. Zijem, mam sa fajne, v piatok koncim s robotou a odchadzam zase cestovat. Posledne dni v robote su fasa, nic nerobime, posledny tyzden bol zavrety pristav, tak ziadne lode nemohli opustit nase oddelenie vodnych sportov. A tak sme hrali sach, sem tam nas poslali pomoct do animacnej chatky, kde sme hravali volejbal, viac sachu, alebo citali knihy. A ako dobre je citat po spanielsky stale s niekym poruke, ocuvaj ogare, a co je toto za slovicko, no to ti je tak.
Dal som vypoved, v sobotu uz dufam budem v Belize, a budem davat viac prihodiek na tento blog. Zivot to su prihodky, ako hovori doktor bobor.
Hej, windsurf. Minule taaaak fukalo, achci, tak som vytiahol 5.5 plachtu (6.5 som roztrhal, ja debil, som sa citil ako keby som si frajerku zabil, a keby aspon pri surfovani, ale nie, 6.5 uz bola zavesena, odkladal som jednu mensiu, nosim ich vodorovne na hlave, takto nechytia vietor a ked som ju skladal dole, riadne fukalo, prisiel narazovy vietor a praaask ju proti mojej najmilsej plachte, skaredy zvuk a smutok v ociach, diera ako predlaktie, no uznajte. Ale keby boli opravili jednu stenu co nam ju bol hurakan odniesol, tak sa to nemuselo stat. Este stastie, ze mi to nedali k nahrade, lebo to by som sa asi nedoplatil. No ale dobre. A s tou 5.5, s sedackou, rychlo von a vietor fukal z boku, tak pekne proti vlnam a naspat surfovanie na vlnach, ale konecne som sa mohol cely zavesit do sedacky, vsetka vaha bola na plachte a nohy uz boli iba na soferovanie, a zrazu sa doska len tak zacala odrazat od vody, uz v nej bola len kusok, a ta rychlost, pocit, ze zrazu je nieco uplne inac, iny sposob pohybu, prednu ruku som spustil vedla tela, plachtu kormidloval iba so zadnou rukou a prednu pomalicky do vody daval a takto siel...
A vodny start, stacilo trosicku plachtu dvihnut a fuuuu, rychlo plachtu naspat do neutralu dat, aby radka zase na druhu stranu nedoblo.
A odvazujem sa povedat ze uz viem tancovat salsu. Pekne po veceroch sme s mladou trenovali, sem tam s flasou vina, naboso, postele odsunute na stranu a podme, kolko pravidiel ma ten tanec, vyzera ze to robia vsetko sponntanne, ale ked clovek nevie pravidla, tak je mimo, po tejto otocke ide tato, ked chces skoncit otocky musis spravit toto, a tak sme sa sa jeden pekny stvrtok po robote dostali do Mambo Cafe, so zivou hudbou, traja chlapi v maskacoch s kanadami spievaju a tancuju salsu, a som si myslel ze uz viem, ale jak som videl ako sa ostatni hybu, tak mi az luto prislo kazit takyto pekny dojem z tancovania, no ale jedno dve pivka, a uz som tancoval..
krutil ritou, tocil sa a potil sa.
A jak sa mi sniva s medicinou, zachranujem, v cervnenom beham, asi si budem musiet zase precitat ten moj prvy nastvany clanok na blogu aby sa mi prilis nechcelo.
tak jo moji mili nech na vas slniecko svieti.

Xcaret

Jeden den. Po robote. S maskou a trubicou v ruke, naboso po ostrych kamenoch po brehu mora prec od hotela. S kazdym krokom lahsi a lahsi pocit. Viac prirody a menej ludi, menej civilizacie. V Xpu-Ha, vo vedlajsom hotele, hotele duchov, ktori je uz asi 3 roky zniceny, neobnoveny po masakre sposobenou hurikanom Vilma. Z polozrucaneho mola skok do vody a zase v kralovstve koralov a rybiciek. Ale v ten den neboli podstatne rastlinky alebo zvieratka, zo skal, z utesov sa stali rozpravkove bytosti, skamenele potvory, obrovske kamenne velryby, plaval som medzi nimi a vedel som, ze ked sa ich dotknem tak ich prebudim a utecu. A tak som plaval medzi, daval si pozor kde mam nohy a kde ruky aby som ich nevyrusil. Stretol som dve ryby, ploche a velke a farebne, a tie sa nebali, ostali na mieste a pozerali co budem robit. Ja som sa prestal hybat, pomaly sa nadychol aby som sa len tak vznasal a divali sme sa na seba. Po case ich to prestalo bavit, zaliezli pod koral a odtial zase len tak cumeli co ten velky tien na hladine bude robit. Potom smer ostrov, na strane od sireho oceana bolo vsade plno malickych bubliniek, vyzeralo to ako hmla, viditelnost meter, Misty Mountains, podo mnou zahrada vejarovitych koralov, hybali sa v rytme vln, ja nad nimi, menili farbu od hnedej po ziarivo fialovu, podla uhla, a toto robia cely cas. A vsade klud, rytmus 6 vln za minutu. A zdvihol som hlavu nad vodu a tam hukot, rozbijane vlny na ostrych skalach, chaoticky zo vsetkych stran, ina pesnicka. Tak radsej naspat do ticha, medzi postavy z mayskych legiend, medzi koraly. Presla okolo lod s potapacmi, bol som tak 3 metre od skal a prisla vlna od lode, a fuuu, z jednej strany na druhu, az som sa lakol, ze ma na skaly odnesie, ale neodnieslo, staci par krat zabrat a uz som bol daleko. Potom uz mi bola zima, vyliezol som naspat, pozeral ako v dialke cervenie obloha, pocuval rozbijanie vln a rozmyslal.
V utorok sme boli v Xcarete, najnavstevovanejsom parku v Mexicu, dostali sme zadara listky, tak s Erikou sup ho, a parada, podzemne rieky, s vodou 17 stupnou, po hodke uz s fialovymi perami, ladil som s uterakom, papagaje, zvyknute na ludi, jeden mi vysiel na ruku, potom na plece, ked som ho chcel dat dolu tak ma ukusol, do krvi, potvora jedna, musel som cakat, az sa mu zachce dole, prisiel talian, natiahol ruku a papagaj presiel na neho. Neviem ako ho zo seba dostal, ale asi to dobre dopadlo.
Jaskyna netopierov, nasvietena cervenym svetlom, sem tam, uplne ticho len trepot kridel netopierov, sami dvaja a pocit magickeho miesta, jazierko, nizky strop, vlhko.
Obed v restauracii, sushi, salmon, grilovane masa, kolaciky, kavicka, to vsetko vedla vybehu jaguara a pantera, panter to je zviera, obrovske, ladne, lenive, oblizovalo sa ako macicka, len chudak, ako sa tam musi nudit. A nevyzeralo ze su s jaguarom kamarati. A to este museli dat pumu na vedlajsi ostrov, medzi nimi vodna priekopa s krokodilmi.
A vecer najlepsia cast. Show s hrou pelota, konecne som to videl ako sa hra, vyzera to divne, prihravali si bokmi, stale sa museli hodit o zem tak aby sa trafili do lopty, potom uz ked mala rychlost a dostala so do vzduchu tak to uz vyzeralo byt celkom zaujimava hra, ale vobec nepouzivali lakte ani kolena, niekde som cital ze sa hralo aj s nimi, no nevadi, trafili sa do kosa. Potom este dalsia hra, ako hokej, ale s velkou horiacou gulou ako futbalka, bez branky, len stacilo dostat gulu na druhu stranu. A to vsetko na pocest boha ohna. A potom tance, dostali ma, tanec deduskov, prisli deduskovia s palickami, ohnuty v chrbtoch, krivkali, chytali sa za chrbty, ale na tvarach mali masky, tak som si myslel, ze dajaky tanecnici tancuju, a zacali krepcit, krutit sa, za palice sa chytat, davali dedovia, a potom si dali dole masky a zrazu sive vlasy, kde tu plesina, spotene tvare, obrovsky aplauz a zase tancovali. Tance z jednotlivych krajov mexika, farby a rytmi, grand finale s konmi, s papagajmi poletujucimi po divadle, frajeri s lasom ( to co robili, utekali a prepletali si laso pomedzi nohy, tanier z jednej strany na druhu na vzdialenost 3 metrov, fakt specialisti).
Zrazu je v hotele viac nemcov, stava sa zo mna specialist na nich, vela z nich nevie po anglicky, tak uz ma volaju, minule som mal lekciu windsurfingu po nemecky sucasne po spanieslky, to bola hroza, tahal som slovicka aj z paty, ako sa vedia poschovavat, keby ma ucitelka z gympla pocula, tak sa zhrozi, ale chalan sa nakoniec na ten surf postavil, aj sa pohol, takze nakoniec vsetko dobre, ale fuuua, ta nemcina je chaos. A der die das je uplne jedno, davam co mi pride na um, a jaka pecka, nikto ma neopravuje, radi su aj za to. Hlavne no worries.
Dobry vietor a vela slnka.
r.

Night diving

No tak toto bola fakt sila. Na den nezavislosti mexika, ked Zocalo bolo plne ludi a vsetci vraj su riadne opiti a s chutou revu viva mexico, viva independencia, lietaju vybuchujuce svetla a na balkone stoji prezident Filip v objati so svojou manzelkou a dvoma detmi pred sebou a vyzeraju ako idealna rodinka ( chudak milenka ), s instruktorom ktory mal v ten den narodky a bol nasraty, lebo cicuska pipina mu prisla az z Meridy, teda frajerka, ktoru ma na stalo, medzi tymi vsetkymi turistkami, prisiel po mna na riadnom trucku, pusteny Tupak, na plne gule sme sa vymotali z Playe, dosli do jedneho hotela smerom na Cancun, nalozili vystroj do lodicky, spolu s 3 dalsimi deutche sprachengujucimi obyvatelmi tejto zvlastnej planety a podho na sire more so zapadajucim slnkom. Stale netusim ako dokazu prist viacmenej na meter presne nad utes, ked najblizie orientacne body su tak 2 km od lode, ale sak to robia skoro cely zivot, malicky chlapi opaleni od slnka, zosuverety, vyschnuty a slachovity. Kazdy dostal jednu baterku, teda co ja viem podla prirucky by mal kazdy mat dva, keby jedna zlyhala, tak nastupuje druha a konci sa ponor, ale sak nevadi, on je instruktor a vie co a ako, inac na kazdej lodi by mal byt aj kompletny balisko prvej pomoci, ale ze vraj nie je flek, tak maju kyslik a zopar malickosti... Najvacsi problem bol ci si mam dat 6 kil alebo 4.5kg, ale vraj sa nema skusat nove veci pri nocnom ponore, tak som siel do vody tazky, horsie sa mi kontrolovala bouyanci, ale co bolo tam dole, tak to bolo daco. Vsade tma, na hladine zvysky svetla, po case uz ani to nie, len podla bublin sa dalo zistit kde je hore a dole, no dobre, teda sak aj dno bolo, no ale keby nebolo, tak by bolo byvalo nebolo. Nesli sme hlboko, tak 15 metrov, ale buuuu, zo tmy sa vynarali kuzele svetiel, na dne kruhy osvetleneho piesku alebo koralov, kusky tiel, alebo noh v serosvite, ticho a bublinky a sykot regulatora, udery srdca. 40 minut halucinacie vo svete pod morskou hladinou. Moreny vonku zo svojich skrys, zelene potvory na love, ryby na boku, oprete o koral, nevnimajuce okolie, dalo sa k nim prist skoro na dotyk, s otvorenymi ocami ale spali, uz uz som sa ich isiel dotknut ked sa zobudili a fuuuk prec. Videli sme maleho hadika, taky pindur, 20-30 cm, s ustockami ako spendlik na spodku hlavy, len tak sa motal po dne, ked sme vystupili, tak mi povedali, ze vraj riadna potvora, ked uhryzne, tak ostava 5 minut do zomretia. Ale vraj neopren neprekusne, sak bodaj by aj nie, s takym pystekom. Mozgovy koral vypustil vyrastky, a to vsetko len v kruhu svetla z baterky. Na konci sme si klakli na dno, vypli baterky a zacali mavat rukami a spod ruk zacali vyskakovat iskricky, svetielka, vsade dookola bola magia, hmatelna, viditelna, vzruseny plankton nas osvetloval, zrazu bolo vidno dookola. Ked sme vystupili, este asi hodinu som nevedel co povedat, cesta naspat oprety o tyc vpredu vedla kapitana, noha spustena cez okraj lode, osplechovana vlnami rozbijanymi provou lode, vsade tma, len svetla hotelov a mala tmava cerven na zapade. Uf.
A v hoteli som sa dal na snorchling. Skoro ako potapanie, a ako je to plytke, tak sa da zakvasit a pozorovat jednu rybku aj pol hodinu. Ako sa mota, kde sa skryva, s kym sa kamarati, koho sa boji, co jej chuti, okolo akych koralov sa mota, kto sa jej paci, je to iny svet ostat chvilku s jednou podmorskou potvorou, len tak sa vznasat a dychat a pozorovat. A raz som tak cumel na rybu, celkom velku, ona sem tam na mna pozrela, okusovala podmorsku travicku, tu som este neochutnal, ale ako tak o tom pisem, tak by som mal, papa si ta potvora papa, a znicoho nic, fuuuuk a uz jej nebolo, tak pozeram co sa deje, otocim sa a za mnou taka metrova barakuda, so svojim vecne nasratym xsichtom, pootvorenymi ustami, a len tak tam stala, bez pohybu, vsetky ryby pekne v zakryte, pod koralmi, len par malych odvazlivkyn sa motalo okolo nej, az mi to prislo divne, ako keby ju provokovali, popred usta, okolo, bez strachu. Ale asi vedeli, ze barakudam nechutia. Alebo zeby novy adrenalinovy sport v podmorskom svete ? A fotografy fotiac z ukrytu ? A fotky na stenach v rybovskych domcekoch ? A tak s respektom som sa na nu dival, az ju to prestalo bavit, trochu mavla chvostom a uz jej nebolo, a to sa fakt pohla asi meter, blizko hladiny a uz ju nebolo vidno, ako svetlo prenika pod hladinu, tak barakuda ma taku farbu ze splyva s okolim, no pokial som neprisiel tak na dva tri metre tak ani tuk, znicoho nic zrazu veeelka ryba. A dnes som sa dotkol manta raye. Pred obedom, ze si vyjdem zaplavat, sak kondicka ne, so snorchlom, sak komu sa chce stale dvihat hlavu, plavem naspat a podomnou raya, ale nezlakla sa, este bola prikryta pieskom, tak pomalicky s rukou blizsie a blizsie az som ju jemne chytil medzi prsti, taka jemna guma, asi nemam jemne prsty, dvihla sa a elegantne mi dala najavo, ze dnes nic nebude, ani pusa.
Heeeej, a prisli Lovaci, Jurko a Tanou a Verka s Misom, jaka fasa, bielucky, neopaleny, plny zazitkov z ciest, s foteckami, skoro sme sa nestretli, cakal som ich na jednej autobusovej stanici a oni boli na druhej, ale potom cez mail sme sa stretli, jaka radost, a sli na plaz a tam otvorili six pack, a durko zasypaval tanu, a miso rozpraval o moctezumovej pomste, chytilo ho srackovanie, a potom sme sli na pivko do Los litros, a potom do La rana, kde boli kamosi z hotela, a tak sme popijali a kecali, prestavil som im Eriku a chalanov, a jak fajne boli, skoda ze boli unaveny, a museli odist, lebo tak nejak ako som si krajanov stretol tak aj slina nejak prisla. Ale slusne. No a na ceste naspat, jak odisli tak aj slina odisla, tak ze idem do hotela, ale nechcelo sa nam platit velky taxik, tak ze si stopneme taxik pri ceste, namiesto 160 pesos to vyjde 20 pesos, tak nam jeden zastavil, neopytal som sa ho, kolko chce a pri hotele zrazu zapytal 180, potom ze 160, a mi ze nie, ze nie sme turisti, ze tu nie sme prvy den, ale on ze nie, tabulky zacal vytahovat, potom zamkol dvere a ze ideme na policiu, ze v pohode, my mame pravdu, nechal nas zamknutych, normalne jak unos, jak mu Erika nadavala, sa v nej ukazalo tepito, som ju normalne musel drzat, zeby nanho neskocila, potom nas uz pustil, policajt debil, ze bud zaplatime alebo nas da do basy, no nezaplat, fakt kus policajta, ono je to medzinarodne, a ze ked sa nam nepaci, tak sa mozeme ist stazovat na Syndikat taxikarov, nechcel nam taxikar ukazat svoj preukaz, nakoniec siel s nami policajt, opisal udaje z taxikarovho preukazu a dal mi ho. A jak sme prisli do hotela, Erika zistila ze zabudla kabelku v taxiku, a v nom vsetko, vsetky doklady, prachy, mobil, pas, juuuuj, tak ta vybuchla, zle bolo, no nejak sme sa pohadali, nebolo s nou reci, tak na pol ceste do Playe sme sa rozisli, ja som siel naspat do Playe, pytal som sa taxikarov ze ako ho mozem najst, zavolal som na Syndicat, oni zavolali taxikarovi, ten ze ziadna kabelka v taxiku nie je, siel som na policiu, ze ci nemoze zavolat taxikara na stanicu, taxikar mal v prdeli, ze mozem podat staznost. A volal som na erikin mobil, ten uz vypnuty, tak naspat do hotela, to uz bolo tak pol siestej rano, hodinka spanku a hura do roboty. No kus som trpel, ale som aj co to zdriemol, ako nie je vela ludi, tak len hlbsie do stolicky, okuliare na oci, a akoze sledujem more...
More je fasa. Dakedy nam chyba riadne radio, masinka s hudbou, ale tak cely den pocuvame vlny a vietor. A cele je to take kludnejsie.
Tak pokoj vam vsetkym.
r.

Advanced diving course

Tak mlada mi odisla na dovolenku do Mexico City a ja aby som nesmutil a nemarnil cas, tak som sa dal na potapanie. A je to fasaaaaa, v pondelok prve dva ponory, tak 15 metrov hlbka, koraly, rybicky, a dnes deep dive, do 30 metrov a na dne potopena byvala rybarska lod, specialne pre potapacov, so silnym prudom okolo, kalamare popri dne, barakudy okolo, male rybicky okolo, vosli sme dovnutra, po kabinach sa tulali, zachodi, spolu s Krisom z nemecka, instruktorka Anna z talianska, do kapitanskej miestnosti sme zasli, preplavala okolo nas tak meter a pol barakuda, obluda, usta jak moja hlava, tak som na chvilu zamrzol, po ceste naspat otocky, hore nohami, dole nohami, nevratim sa spat s plnym tankom, blbol som, druhy ponor bol ku koralovemu utesu, ale tento uz bol uplna pecka, pestry vyber koralov, hufy ryb, stretli sme dve tortugy ( korytnacky), zachytili sa tak 2 metre od nich a sledovali ako obkusuju vodne travy, veeeelke tortugy, tak 80cm na dlzku, vegetacky. Inac, vajicka, ktore nakladla tortuga vedla nasej chatky vo vodnych sportoch prezili hurakan, schody do chatky, ktore su par metrov od hniezda rozbili vlny, ale vajicka su stale tam. Uvidime, ci sa z nich nieco vyliahne, mozno nejake potvory. A instruktorka sa ma spytala, ci by som nechcel pracovat ako instruktor potapania, ze sa porozprava so sefom, a nejak vyhaluzime dive mastera...buuu, jaka sanca, ale uz toho blbnutia bolo dost, uz je na case vratit sa, ale potesila ponuka. este bude aj potapanie.
Teraz ostava uz len cakat kedy sa nazbiera dostatocny pocet ludi na nocny ponor a budem mat kompletny kurz pre pokrocilych.
Minule, ked boli riadne vlny, vzal som najmensi kajak, vybehol na more a skusal sa postavit surfujuc na vlne. Tak som parkrat pekne drbol, raz som skoro az skulky stratil, ale potom sa zadarilo, takych 10 metrov pekne s vlnou, juchuuu, nevedel som zatacat, ale stal som. Fasa. A potom este raz, a este raz, da sa blbnut. Toto by mi slo, blbnut, ale seriozna robota to nie...
Haluz. Bol som odprevadit Eriku na letisko do Cancunu, a naspat ako inac stopom, kracam si, este chybalo asi 1km na odbocku, a tak som len tak dvihol ruku, prve auto, zastalo, v nom tucnejsi pofajcievajuci vegetak, talian, instruktor a majitel potapacskej firmy, uz zije tu asi rok, debatka, a ze tiez bol odprevadit frajerku na letisko, a frajerka z Prievidze. No toto, ta toto neni mozne.
Zajtra idem po mladu zase na letisko, tak som zviedavy kto mi zase zastane. Stopy z a do Cancunu su zvlastne, cvicitel delfinov, instruktor potapania...
majte sa pekne vsetci moji mili

Dalsie dni

Co noveho v Mexiku.
Obisiel nas dalsi hurakan, zamieril viac na juh, tu akurat tak prijemne fukalo a boli vacsie vlny. Raz sa mi skoro podarilo vyskocit s windsurfom, mozno som aj skocil, ani neviem, len zrazu som bol nad vlnou a potom som uz bol vo vode. Ale uz viem dat nohy do footstrapov a neist proti vetru.
Jaky mame vegeeeet, buuu, milujem slabu sezounu, ked sme predtym mali tak 500-600 ludi denne, teraz sa tak tocime okolo 100, boli uz aj dni s 50 ludmi, a sme aj tak 4, no cely den si sedime, pozerame na more, debatime, pofajcievame, ako nam hurakan znicil schody tak teraz mame slnecnik a stol a stolicky na plazi a tak tam kvasime. Jeden den prisiel Brian, kanadan, chcel lekciu z windsurfingu, ale more bolo jak mlady konik, vzburene, vlnive a riadne fukal vietor, tak sme len debatili o zivote a chlapik nam zacal nosit margarity, pekne s ladom, tak sme sa nejak prepracovali cez 4 pohare, debata sa zvrtla na travicku, a cirou nahodou Jorge nieco mal, tak sme zbalili jointa a pekne na pracovisku aj s Brianom sme sa jemne skurili. Tieto dni mame fakt platenu dovolenku. Skusam sa naucit salto vzad, ale vysledok su akurat tak efektne pady na rozne casti tela. Nejak sa mi nechce chrbtica ohybat dozadu, skocim a chrbtica sa nie a nie ohnut, ale sak pockaj chrbtica, ty sa este ohnes.
Od zajtra mi zacina dovolenka. Tyzden volna. Jaka parada. Erika ide pozriet domov, ja rozmyslam nad Advanced kurzom potapania, ale som clekom pripraveny tyzden nic nerobit, len lezat a citat knihy a spat.
Uz sa mi zacina cniet. Ked rozpravam Erike o lezeni, o horach, tak sa tak rozcitim, aj. Uz je pomaly cas vratit sa domov. A tak by som niekoho uspal, ihlicku si do zily pichol, aj do chrbta, aj hocikam, len aby sa nechali. Hura spat do mediciny.
Nejak sa nam podarilo vyhaluzit spolocne dni volna s erikou tak sme pofotili co to, teda mam uz asi 500 erikinych fotiek, zopar spolocnych som dal na web, tak ak je chuta a cas tak kook na http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/AkeKrasneJeBytDvaja

Welcome Dean, do you want a beer ? Stay as long as you want...

Ta uz je po hurikane. A slaboch, nic nebolo, kus pofukalo, ani stromy nepovyvracalo, ani strechy, vlny nam kus znicili schody do palapy, ale inac pohoda. O 9 vecer nas uz nepustali z izieb, kricali na nas, ked sme otvorili dvere. My s mladou sme boli na navsteve u Anicky z Blavy ne, tak sme otvarali Cabernet Savignoun postupne 2005, 2004 a 2003 a zakoncili sme to uzasnym vinkom z krabicky. Dalej sme davali tequilu, pivka, pozerali na Raya a cakali kedy to uz konecne zacne. A stale nic, potom sme uz aj dvere otvorili a uz nikto nekrical, zvysok noci v dobrej naladke, robiac si srandy z chudaka Deana. Do 4 rano sa nic neudialo a tak sme sli spat. Rano konecne kus fukalo ( no tak 60km/h), fantasticke vlny boli, konecne idealne pocasie na surf, ale nehrozi, juj, tak by som si bol vybehol, zapriahli nas do robot, vytahovali sme plazove postele z kupalisk, cistili plaz od kamenov a padlych stromov. Ale pekny den, ako fukalo tak som citil kopu energie, ked nefuka tak som ako zvedli tulipan. A stale nieco nove, na inych miestach, rychlo to zbehlo.
Taze hurikan nehurikan, vsetko uz ide po starych kolajach, akurat vodne sporty budu este asi tyzden mimo provoz, musia nam opravit schody a my dotiahnut vsetky nase hracicky zasa na plaz. Huraaaa.
Inac, vcera sme tahali veci cely den, makacka, a poslali nas pomoct do posilovne. A my jak hluchy slepy, podho na masinky, ako keby sme spali cely den, a davaj a vsetci. A plus sme si doniesli dva 30 kilove cinky do nasej palapy, tak budeme este silnejsi.
A inac vsetko dobre.
Pepo sa zeni,,,,buuuu,,,, ta....uz ho zlapala....

Hurricane Dean update

Takze novinky.
Huhuhuhurikan sa blizi. Prehnal sa Jamaicov, ponicil domy, polamal stromy a nezmenil svoju trajektoriu, riti sa na naaas. Pripravy v plnom prude, vsetci nakupuju vodu, cigi, potraviny, vino, pivka, kondomy...Vseci pribijaju drevene dosky na okna, zovsadial sa ozyva hukov vrtaciek a kladiv, ale viacmenej vsetci si ziju svojim zivotom. Dnes som mal mat interview na imigracnom ohladom mojho pracovneho povolenia, ale bolo zavrete pre hurikan, tazke zase na buduci pondelok. A tak sa este kus poflakam po hotele a pobezim zasa do hotela. Vcera sme cely den tahali nase mile lode do bezpecia, nastastie nam pozicali trojkolku a tak sme nemuseli tahat tie opachy vlastnorucne vlastno svalovo. Ale aj tak sme si dali do tela. Este teraz hrozi, ze nas z vodnych sportov ako polyglotov poslu do hotela ukludnovat hosti, aby nevychadzali z izieb a zachovali paniku, co sa mi moc nepaci, najradsej by som ostal na izbe z erikou a nejak prijemne s nou stravit tych 18 hodin, co je planovany cas prechodu hurikanu nasou oblastou. Sprava pre moju mamku - neboj sa, nebudem chodit von a skusat tocit videa, nie, vobec, nebudem fotit...juj ale sa uz tesim, nechapem preco vsetci odchadzaju, sak to je jaka atrakcia, moznost zazit hurikan na vlastnej kozi, stale ked priroda ukazuje svoju silu, tak to je pre mna ako nabijac bateriek, a uz len kricat spolu s vetrom, raaaaawl.
Vcera jeden maly chlapcek, siel okolo plazovej postele na ktorej lezala jedna sporo odeta dievcina, jaky bol zlaty, skoro si hlavu vykrutil, ako sa na nu pozeral. Pred mesiacom skoro nebolo na plazi topless dievca, prisli odvazne spanielky a zrazu kde clovek pozrie, tam na neho bradavky kricia. Haloooo, tu sme, kukuuuk...Riziko povolania.
Inac, ako som zistil, tak skoro kazdy chalan z vodnych sportov ma uz nejake nemanzelske dieta. Len ja este nie... Ale ich pristup, no toto, vsetko je im ukradnute, mexicky pristup, me vale madre, je mi to fuk. Nie moj problem. Pobres muchachas.
Dnes vecer ma zacat fukat, a najvacsi zasah ma prist v utorok nadranom. Takze ked sa najblizsie dostanem na net, tak vam napisem, ako bolo v urakane. Stay tuned.
r.

Vali sa to vali, na nas sa vali, hurakaaaaan utekajteeeee

V pondelok vecer a v utorok rano by sa mal okolo nas prehnat hurakaaaaan ( ujajaaaaaj) Dean. Zatial si to pekne vali na Yucatansky polostrov, zatial este moze zmenit smer, ale minimalne nas lizne. Tak to som rad, juchuuu, budem v hurakane, a potom si budem spievat inac hurakaaan. Vyzera to tak, ze zajtra uz zacneme tahat vsetky nase mile lodky, lode a lodice viac do vnutrozemia, do skryse, a ta skrysa je pekne ... daleko. Ale uz sa tesim, ked sa priroda ukaze, a bude fuuukat, a vsetko bude lietat, a bude prsat, a budu hromy blesky, a nebudem dnuka, pekne povonku behat, pokial to bude viac menej bezpecne, videjka tocit, aha tam leti auto, aha tam udrbalo strechu, drzte ma poriadne chalani, nejak ma dviha do vzduchu. A vsetci snivame o windsurfe v 100 km trovom vetre, o rychlosti akou by sme mohli ist, uz to pomali prichadza, fuka viac, je viac mrakov, ovela vacsie vlny, malicke znamenia velkej chutovky. Treba este kupit vela vody, jedlo, sviecky, lampy, nieco na citanie, ale ked budem s Erikou tak sa nudit nebudeme. Mame sach...
Konecne prisli do hotela slovaci. Hura. Akurat ze byvaju v Prahe, ale nevadi, rozpravaju pekne po slovensky, az mi to divne pride, rozpravat s nimi o lodickach po slovensky, ked mi na rozum len spanielcina s anglinou prichadza, to si najprv musit ist po remy ( padla). Mi uz prepina. Z tych jazykov. Ale inac ani moc ne.
Taze tak. Sa ozvem po hurikane, v utorok mam volno, netusim ci sa budem moct dostat do mesta na net, pravdepodobne nie, takze ak by som nebol na nete ako som bol slubil, tak sa nehnevajte.
Fukaj vetrik fukaj, vej do doliny....

Regae, regae...verde amarillo y rojo

A tak sme si s mladou jedneho dna vysli na regae party. Najprv nejake pivka v litros ( najefektivnejsia metoda ako sa dostat do naladky, stretavacie miesto ludi pracujucich v hotele, ktory si chcu vyjst), stretli Diega a Luisa, boli na Simpsnovcoch, a uz boli s velkymi usmevmi na tvari a spolu sli do Piratov, barik na plazi, stara lodicka, na ktorej sa tancovalo, dredaci, pohodaci, sem tam znama vona, kludna muzicka, vsetci sa len tak kyvali, pohupovali, pivkarili, na boso, nohy v piesku, Erike sa strasne paci regea, vobec nehuli ale tipek jak vysity, tak zacala tancit, vie sa hybat, dakedy mi pripada, ze ma nejak inac pospajane telo, plecia odelene od hrude, tak od brucha, panva je uplne samostatna, a tak som sa dival ako sa vlni a nemotorne sa kyval ako europan v rytme jamajka happines. Ale potom to prislo, variacie na Manu chao, rychlo a veselo, a konecne nebolo treba davat pozor na kroky, ziadna salsa alebo merengue, skakat ako vies, tocit sa ako mozes, polhodinka do mokra, a vsetci blbli a dobre bolo. Erika debatila s typkami, mne sa nechcelo, tak som si sadol na breh mora, a cumel a cumel, a mesiac bol taky skoro plny, fukal vietor, chladil, ciga chutila a dobre bolo. Potom este kus pomalych rytmov spolu na lodicke a uz zatvarali, cesta naspat po plazi, prestavka na bozkavanie, cely od piesku, vyvalani v mrtvych kuskoch koralovych domcekov a naspat do hotela. Ked sme vystupili z autobusu, tak som ju vzal na chrbat a ona krcala Uthekaj uthekaj, smiesne a s radostou a ja som utekal a tocil sa. Erika na dalsi den mala den volna, ale ja nie, po hodine a pol spanku naspat do roboty, ale nejak to funguje, ked stravime noc spolu tak na druhy den nie som unaveny, no dobre, som, ale da sa, a k tomu este rano nebola kava, taky som bol kus nasraty, ako mozu od nas chciet pracu ked nemame kavu, som dojedol ranajky odlozil tanier na vrch kopy tanierov otocil sa a zrazu praaaask, taniere padli na zem, no do kelu. A uz za mnou securitak, ze nech mu dam kredential, ze nemam, a jak to ze nemam, a vysvetlovacky, a ze mu nedam taky papierik, z ktorym chodim do roboty, pokial on nezozenie kavu, natahoval som ho, chceli mi nechat preplatit taniere, za 2 taniere 200 korun, no mozem dobat, idem skusit ako sa da z toho vykecat, tak som sa stale pytal na vyssiu instanciu, na zodpovedneho za jedalen, tak mi nasli takeho divneho typka, s jednym ockom nastelovanym do boka, co vobec na zodpovedneho nevyzeral, tak podho vyssie, az prisiel dobre obleceny, lehce staty mexikanec a som mu vysvetlil, ze to nie je moja vina, tanierov bolo strasne vela( a tak je to stale, to uz bolo na kraji, kedy padnu) a on ze jasne, ze nech sa nestrachujem, ze je to v poriadku. Aj tak si myslim, ze mi to stiahnu z platu, lebo uz vedia kto som, ale aspon sme si pokecali. A potom sme si robili srandu, ze mi chalani z vodnych sportov neviem narabat s nicim co vazi menej ako 50 kilogramov, zvyknuty na opachy katamarany a zrazu tanier, ze ked chytime ceruzku do ruky, tak ich lameme a tak.
Ale vlastne blbost. Ta naco to tu pisem.
Ale co nie je blbost, tak to je najmensia doska aku mame, 102 litrov, lahucka, siroka asi 40 centimetrov, tak 120 cm dlha, nieco uplne ine ako doteraz, na nu sa ani neda postavit, na nej sa da len rychlo ist, ked nema rychlost tak ide pod vodu, ked som pretacal plachtu, tak doska sup ho z vodu, no toto ... Vodny start som chcel z plaze ale vobec, natvrdo cele telo do vody, chytit trosku rychlost a az potom sa dalo, ale opatrne, ako lahko sa natacala na stranu..buuu.
ale potom zomrel vietor, musel som to vsetko tahat naspat a cakat na dalsiu prilezitost, a ta prisla, mal som ist na obed, ale tak fukalo, ze ani za nic, a fukalo pekne zo severu, krasne z boku, smerom von proti vlnam, naspat surfovacka, proti vlnam by sa malo dat skakat, ale nedvihalo ma, malo vetra bolo, alebo vacsiu plachtu by som potreboval, ale naspat jaka sila, s tou doskou sa uplne inac toci, uz nezalezi na pozicii plachty ( dobre, kus hej) ale uz staci len trochu zatlacit na jednu stranu a suuuuuuup uz to ide. A s plachtou je to este lepsie, ako surfing ale s oporou, sila.
Len keby kus viac vetra bolo. Furt coska musi byt.
A co este. V septembri ma prist nizka sezona, len zopar ludi, a nam maju dat dovolenky, tyzden bez prace, tak uvidime, najradsej by som siel do Belize na par dni, ale zatial namam FM3 ( tot povolenie k praci), nemozem opustit mexiko, ale dnes som bol na ludskych zdrojoch a mi povedala ze za 2 tyzdne uz budem mat povolenie, tak sa tesim. Uz tu budem pracovat legalne, ono vraj aj toto je legalne, lebo ma platia, napr sef animacie v phase uno je venezuelcan a pracuje ako ja, caka na fm3, tak snad nam to daju.
http://www.youtube.com/watch?v=rdkPwRWW91s toto si pozrite, stale jak pridem na net, tak divam ako to ten chlapik robi a nechapem
trimte sa vsetci moji zlati, nech mate dobre dni

Ako sa Luis ryby nalakal

Vcera fajne fukalo. Fajne. Vodne starty len tak, stacilo kus nadvihnut a uz to slo, rychlo, biela ciara za doskou, dvakrat som sa zachytil sedackou do plachty nechtiac a uz som letel vpred, dopad na plachtu a strasna smiech zo seba sameho. vietor prichadzal z toho isteho smeru ako vlny, tak sa nedalo moc zakvacit, bolo treba balancovat vlny. ale dobre.
Luis sa bol snorchlovat s gersonom a lahol si na dno a chcel prekvapit Gersona. Ale zrazu z nicoho nic sa objavila veeeelka ryba, tak 2metrova, a pozerala na neho a z ust jej tiekla slina, tak rychlo vyplaval k hladine ale ostal pozerat na rybu, ci ide utocit, ryba sa kus zlakla ked vyplaval, ale ostala v pozore, prehnuta na bok, pripravena vystartovat, a tak sa na seba pozerali a cakali co spravi ten druhy. A vraj to nebol zralok, taka nejaka ina ryba, co mozno bolo este horsie, lebo tu nie su zraloke co papaju ludi, tie su inde ( dobru chut zraloky). No a potom ryba odisla.
Menime sa na obojzivelnikov. Pol dna sme vo vode, pol dna na suchu. Pozname skoro kazdy kamen 20 metrov smerom do mora, miesta kde vyviera podzemna rieka ( ked je kludne more, vidno ako nieco vyviera na hladinu, tych miest je viac, ale na jednom, v kameni je diera a ked do nej strcime nohu, tak diera nekonci, ale vyviera z nej chladna voda, sladka. Asi je to spojka s jaskynou co sme boli objavovat.) Kazdy den vidime ako sa menia vlny, ako sa meni vietor, iny je aj piesok, kazdy den ine farby mora, niekedy je az do zlta, ako stanky, to ked je vela rozbureneho piesku. A rano ked sa zobudime, prva vec co pozerame, ci fuka, ci pocujeme vlny, lebo ked fuka, tak netahame pinche bicykle do vody, cize mame spoko den.
Minule som si len tak polihoval vo vode, potapal sa pred vlnami, taky sme dakedy jak male hrave tulene, len sa prevalujeme vo vode, nastupili dvaja gringovia na bicykel ale boli otoceni chrbtom k moru a pedalovali do hlbsej vody. Tak som ich zozadu chytil, ale este stale vo vode, tak aby nevedeli a zacal ich tocit, hore dole, chaoticky, oni si mysleli, ze maju pokazeny bicykel, uplne boli mimo, uz zacali kricat, ked som sa im ukazal, skoncilo to dobre, zacali sa smiat, ale jak chaosili.
Dakedy sa len tak smarime do vody a nechavame sa unasat, hlava dole a nechat sa uspat vlnami, niekedy chcem skusit so snorchlom a plavacou vestou zaspat vo vode, teplucka je, jemne to kolisa, ticho, klud, pohodka, pod vodou rastlinky ktore tancuju do rytmu vln, no nechci sa ti spat.
Paradka.
Pekne letko vam prajem vsetkym.

Dvaja na windsurfe

Ta dneska sa zasa zadarilo.
Ono vlastne to zacalo uz vcera, bol som na Transformeroch a som sa vytesoval, to co mi viac treba, auticka, roboti, nahanacky, stihacky, lietacky, vybuchy, taky filmik pre velke deti jak lusk. Delishs.
A poobede pozeram od kajakov ako Carlos taha windsurf s plachtou 4.7 m2 a sprevadza ho chlapcek s vestou, tak 10rocny, cumim cumim a rozmyslam ako dvihne tu plachtu z vody, ked 16 rocny chalani s tym maju problem. A tak utekam k mame, ze ci to mysli vazne, ze jej to nejak vysvetlim, ze este nie, a ona, ze jej syn to chce skusit, a povedala to s usmevom, ze ja viem, ze je to kus blbost, ale ked chce... a to bolo vlasnte jedine vysvetlenie, ktore sa dalo zobrat, tak som sa siel na to pozriet a snazil sa chalan, ale vobec netusil co sa s tym robi, tak ma napadlo, ze skusime obaja sa na dosku postavit. Tak som ho nechal cupnut do stredu, postavil sa zanho, on sa tiez postavil, tahali sme lano, tahali plachtu a cakali co sa stane.A stalo sa...na prvy sup, zrazu sme sli, chalanisko hotovy, usmev od ucha k uchu, kus divne sa spraval windsurf, musel som vela tocit po vetre aby sme sli na 90 stupnov, ale presli sme asi 150 metrov, kecali sme, vola sa Misael, ma 10 rokov, je z Chile a strasne mi pripominal brata. Tak by som chcel aby som to iste mohol spravit s mojim bratom, spolu sa postavit na dosku a surfovat... Tinko, dufam ze sa k tomu dostaneme, na Sirave ? Potom sme spadli, a zase skusali, dvakrat sa nam nezadarilo ale potom zase sme sli. Tak z toho som taky vyteseny.
A co este. S Erikou ( E rica - rica pouzivaju ked je nieco velmi chutne, vyborne jedlo, chutnucke...) zatial dobre, akurat sme dost odlisny, a kazdy individualista, ktory vie co chce, vie ako chce travit svoj volny cas, tak sa tak nejak teraz snazime najst sposob ako robit veci spolu. Juj, ale chutnucka je, kusal by som ju, cokoladu s prichutou capuchina.
Do cenote jaskyne sme sa zatial nedostali, uz mam svetlo kupene tyzden a pol ale chalani sa nejak k tomu nevedia dokopat, tak cakam, aby kazdy mal svoje vlastne svetlo, Gerson bude cerveny, Luis modry, Carlos zlty, ja zeleny a tak budeme vediet, kto kde je aj ked budeme pod vodou a mozme to cele osvetlit ako na diskoteke.
Dnes som si namaloval kazdy treti zub na cierno s fixkou a som sa udrbaval na pohladoch tych nasich turistov, ta to co za trubu mi da lekciu, sak ani zuby nema. A este som si namalovat kotvu, srdce -aj so sipom, ako som si to vecer dal dole tak som zistil, ze to stale mam, ako ma tam neopalilo.
A uz som dost fyzicky unaveny, dni volna uz nie su moc o cestovani, uz su o spanku, oddychu, citani ( Bruja de Portobello - nova od Coelha, dobre napisana, taha, nepusti), uz som videl jednu v hotele s novym Harrym Potterom v ruke, tak som skoro vyskocil pol metra, juchu, uz sa tesim, jak sa zase stratim v tej knihe, co nebudem spat a len citat, pokial to neprecitam. Long live Harry, hope you gain the youknowwho..
A este som videl videoklip Horkyzeslize R n b soul a jaka pecka. Dali chalani, pekne. Uz si viem predstavit Froda s Brecim a kompany jak si z tej pesnicky robia srandu.
Dakujem za kazdy komentar, vazne.
A este maly tip, kus som surfoval, ako krasne pise jedna ceska blog, hranie sa s ceskymi slovickami, radost citat nahlas, smiesne a krasne. http://minimag.cz/arsinoe/

Cenote, Erika, vinka.

Buuuuu, co sa to tu vsetko deje.
Za vodnymi sportmi, asi 500 metrov je cenote. Taka mala jaskynka, plna vody, cistej, chladnej priezracnej. Vodia tam hosti, na konikoch alebo na stvorkolkach, oni sa tam pofotia, vykupu a idu dalej. Ale mi sme sa dozvedeli, ze jaskyna nekonci, ze pod vodou sa da dostat do dalsich casti. Ooo, nie, to by sme nemali, je to zakazane, nemame tam co robit. Jasne, kupili sme svietiacu palicku, zobrali snorchle a podho, najprv sa da ist tak 10 metrov dovnutra, nad hlavou je pol metra vzduchu a zachytavajuc sa genialnych vapencovych chytov sa da ist dovnutra ( alebo plavanim vpred). Boli sme 5, jedna japonka Shinobi, Gersonova frajerka Aurea, Gerson, Luis y yo. Dosli sme na koniec, aky pocit, vnutri, kosa, pod vodou este vela priestoru, to co bolo nad vodou nebolo nic oproti tomu co bolo dole, mala palicka osvetlovala vsetko do zelena, kazdy chvilu pocit, ze sa vyruti nejake prehistoricke zviera a vsetkych nas zozerie. Tak sme sa nadychli a sli dalej, a staci sa pozerat hore a vidis mmiesta kde je vzduch, opatrne sa vynoris, nadychnes a zase dalej. Asi 4 metre od konca, kde nas cakali ostatni, sme nasli dalsku jaskynu, vysoku tak meter a pol a dlhuuu, mali sme iba jedno svetlo a bez lana, tak sme sa radsej na to vybodli, stale jeden cakal smerom vychod a ten druhy len tak nakukoval za roh, kde to vlastne konci, a nekoncilo to. Vyzera to,ze ta jaskyna ide az do mora, alebo neviem kde. Veeeelka jaskyna.
No a potom som utekal do kostola, ale oni ostali, Luis robil sprievodcu, ale ludia panikarili, mali preplavat 4 metre pod vodou, ale po 2 metroch panikaril, tahali ho dole, chaos, tam dole sa clovek inac vystrasi, ale vsade je vela minijaskyn kde sa da nadychnut. A ked isiel Luis s Aureou, tak ho tak zmiatla, ze sa stratil, nevynoril sa vo velkej jaskyni, ale v nejakej mensej, bez akejkolvek sajny kde vlastne je, kde sa ide naspat a kde sa ide dalej. Ale mal svetlo. Tak sa tam motal asi pol hodinu, z jednej diery do druhej, az raz zazrel v dialke svetlo, nadychol sa a plaval a plaval. A vynoril a uplne z inej strany ako sme do jaskyne vosli. Mal stastie chalan. No ale ideme na to, uz sme kupili viac svetiel, pojdeme s lanami, aby sme si znackovali cestu, hlavne naspat, ked ma clovek lano v ruke, tak vie ze po 4 metroch tym smerom je vzduch, ale bez lana, som sa otocil raz a netusil som kde je smer naspat, vyzeralo to uplne inac ako cesta tam. Budeme davat pozor, ked objavime 10 - 20 metrov denne tak je to vela, uplne opatrne, chceme zobrat flase plne vzduchu, s dierkou na viecku, pre istotu. No ale jaky je tam pocit vnutri, strach, adrenalin, objavitel, pritomnost niecoho stareho, skala je plna chytov, vycnelkov, ked sme vstupili do vody tak rybky nam zacali okusovat kozu, chudaci asi nemaju vela co jest.
Erika. Vcera sme si vysli, najprv kupili dve flase vina, sli na veceru( tacos), potom na internet, potom na plaz, uz bola tma, sadli si pod palmy, otvorili 14 rocne vino a debatili, nad morom bola burka, blesky, hromy, prijemne fukal vietor, a rozumel som jej skoro vsetko. Otvorili dalsie vinko, nejak sa pritulili, rozpravali o mori, zacali sa bozkavat, prisla burka k nam, utekali sme v dazdi pod malicky pristresok, dazd padal zo stran, prisli chalani z mexico city, s gitarou, tak sme vymenili flase, mali rum, chalan poznal pesnicky, vlasy mu padali do oci, vraj ma vlastnu kapelu, vonku padal dazd a sme kecali, prituleni s Erikou a dobre bolo.
No a robime si zbierku vin, ochutnavame mexicke, chilske, spanielske, a skusame hodnotit, hladat tie vone vanilky, chute cokolady, aftertaste a tak, ale vacsinou skoncime pri ...me gusta...no me gusta...me gusta mucho.
Zalubeny som. A fest.A jak fajne je byt oneee, zalubeny.

Muyil

Sedim uz asi 4 hodiny pri kompe. Konecne som pokecal s nasimi cez Skype. A ze sa mam vratit domov.
Nieeeee.

Ako bolo v Muyile. Stopom tam, cakal som asi 5 minut, rovno az do Muyilu, a na juh od Tulumu aky klud, nikde nikto, uzucka cesta, dzungla blizko cesty, uz tam zacina iny svet. Smer Belize. Vystupil som, zapisal sa, bol som prvy, su tam dve pyramidy, na jednu som sa vysplhal, zapalil johna, flasa vody a fotak zo sebou a tak som tam sedel a cumel. A nikde nikto, len dzungla, vtaky, sem tam komar, slnko zachadzalo za mraky a zase vychadzalo a vyzeralo to ako keby sa niekto hral s farebnymi filtrami. A pod pyramidou boli este tri zaklady dalsich stavieb a co bolo zvlastne, tak jedna z nich nebola v pravom uhle, ale mimo tak 10-15 stupnov. Mayovia si na tom davali zalezat, doposial vsetky stavby co som videl tak ako podla pravitka, akurat v Monte Alban bola jedna pyramida posunuta o 45 stupnov oproti ostatnym, ale mali na to celkom slusne vysvetlenie ( oni hej, ja netusim preco). A stromy v dzungli su blizsie ako tie nase, zavidel som opiciam ze mozu preskakovat zo stromu na strom a hladat si cesticky po konaroch ( haluziach). No a este potom som si vyliezol navrch pyramidy, cely cas tam nikto nechodil, take trojkove lezenie, navrchu dva uzke priechody, radsej som sa tam moc nemotal, aby som nieco nezhodil.
A asi 500 metrov od pyramid mala byt laguna, tak som si vybral cesticku a dal sa nou. Po polhodine nic, stale len dzungla, sem tam iguana, jastericky, a cesticka uzsia a uzsia, tak uz som vedel ze je zle, otocil sa a siel naspat. Nastastie som sa vynoril zase pri pyramide. Cestou k lagune bola vyhliadkova veza a z nej vyhlad paradny, a nic len dzungla, vsade dookola. ( to by bolo super, akurat tam bola jedna radioantena, ta to kazila, clovek musi byt vsade.) a bonus, hore neboli komare, lebo tam uz fukal riadny vietro a komare vietor nemusia, lebo su lahke. Inac by asi nelietali, keby boli tazky.

Medzinarodna regata. Mexiko, Canada, USA, Slovensko. Vysledok: Slovensko posledne, predposledne Mexiko, a ty dvaja vyhrali tak, ze sme ani nevideli kto prisiel prvy. A to travime aspon hodinu denne na katamaranoch.
Poobede prisli hostia, ze nas vyzyvaju na regatu, stavka ak vyhraju tak dostanu viac casu na sailing, ak vyhrame my, tak 5 dolcov. Jasne, tak sme vsetko rychlo upratali, vytiahli 4 lode, boje uz boli prichystane a zacali sme. Ale ten chlapik co nas vyzyval, tak sa zucastnil regaty medzi australiou a novym zelandom, na 15 metrovej lodi, s vetrom tak 80-100 km za hodinu. aj aj aj , ako nas dal, ako malych chlapcov, ani nevieme co sme spravili zle, on to nejak inac citi ten vietor, jeden usek bol skoro cely proti vetru, tak sme museli robit otocky ale asi sme zle robili. Inac, dal nam chrobaka do hlavy, vyzera to tak, ze po robote budeme zostavat a sutazit. Furt si daco najdeme.
Musim kus nechat windsurf, odchadzaju mi kolena, kombinacia tahat 130 kilovy katamaran tak 40 krat za den do vody a z vody a potom sa blaznit este hodinu na windsurfe, stale balancujuc vahu, najhorsie su vodne starty, nechat sa vytiahnut plachtou, ale treba jej riadne pomoct jednou nohou, a v tej chvili neboli nic, nic ine nie je podstatne ako dostat sa hore, a tu chrup, tam chrup, idem si dat kus pauzu. ale uz som si nasiel nahradu, ide sa na salsu, pekne vlnit celym telom, panva inam ako plecia, nohy si robie uplne co chcu, ucitelky sa stale najdu.
Dost je tu horuco, slnko pecie, my sa opekame, dakedy pridem na izbu a sa citim ako ziaric, nabity slnkom, cely som teply, vnutri, este aj teraz vecer, niekde okolo pluc, pliec, krku, tam je ako horuca gula, ak by niekto potreboval zohriat, staci sa dotknut. A denne vypijem tak 6-8 litrov vody.
Zajtra mam volno, idem na dalsie ruiny, mam napad, zapalit si zelenu cigaretku na vrchole pyramidy a chvilu posediet a porozmyslat co a ako. Na juh od Tulumu je jedna ruina s komplikovanym menom, kam vraj nikto nechodi. tak dojmy zajtra.

6.3 metra stvorcoveho, s severovychodnym vetrom tak 20-25 km za hodinu, doska magnum, sedacka a podho. Pocas mojej hodinky na obed, ale vedel som, ze po robote so mnou nikto nezostane, tak jedlo nevadi, ide sa trenovat. fuuu, zrazu to bolo daco uplne ine, najprv to stale tocilo proti vetru, tak som musel plachtu dopredu tlacit, potom snurka z plachty stale nejak vysoko bola, nevedel som sa zahaknut, ale potom to prislo, RYYYYYYCHLOST, taka ciara po mne ostavala, stale som sa bal, ze cochvila to nevybalancujem a tak so mnou tresne o plachtu aj so sedackou, ze sa nevyhaknem, a este na snurke od plachty bol uzol akurat kde sa zachytava hak zo sedacky, tak sa to tam drelo, ale jaky pociiiiit, obrovska plachta, obrovska sila, rychlost, vsetko bolelo, citil som sa ako v previse, ked sa chcem udrzat este chvilu, nedrzal som stale boom s vystretymi rukami, po polhodine som mal take bandasky, chcel som napisat meno hosta na rezervaciu a presiel som cez tri riadky, dnes som sa zobudil a cely dolamany, chrbat, tie svaly okolo chrbtice, nejake ine su ako boli predtym.
ale zadarili sa vodne starty aj v hlbokej vode, stale este neviem zacat vodnym startom z vody v ktorej nedostanem na dno, aspon kus nech sa viem zorientovat s vetrom, ale potom uz viem nechat vietor, nech taha, nech ma vytiahne, suuup, a zase to trochu skoordinovat a uzivat si rychlost, hlavne ked sa ide s vlnou, s vetrom, dole kopcom plnym vody, ale kazda sranda konci, skonci vlna a vsetko sa spomali...
akurat otocky kus problem, s takou obludou po vetre jibe spravit ...eee, nezadarilo sa, tak ma prasklo do vody a zasa som tahal plachtu hore, ruky nevladali, ale tahaaaaaj dunco tahaj a zasa. a este som aj na obed stihol, cely mokry, z vlasov mi kvapkalo, len rychlo trochu masa do tela hodit, zo tri kolaciky ( musi byt, musi byt, bez kolacikov jedlo nie je ukoncene) a zasa naspat, ale take baterky sa vo mne prebudili, buuuu, na sto percent, toto ma vie prebudit, akcia, adrenalin, daco nove, rychle, asi som adrenalin junkie, ale juuuj.
A konci nam temporada alta, cize vela ludi, cize vela roboty, este tyzden a vraj zacina celkom chutny veget, teraz mavame az 700 ludi za den ( 4-5), a to po nas chcu osobny pristup ( dakedy sme radi ze sa nepozabijaju, dakedy ich tak chutne vytoci vlna, ked sa vracaju, chytia vlnu, ta ich stoci nabok, a ked sa vlna lame, tak ich prekoti, sem tam po hlave buchne, ale oni sa do toho este smeju, tak sa pre istotu pytame, ci su ok, ale v duchu sa udrbavame...) no a este prisla jedna mamicka, s ciapkou z triatlonu, doniesla si takeho rocneho chlapceka, co po vsetkom tapkal jednou ruckou, ak sme mu zamavali, tak odmaval a sa usmial, nikoho sa nebal, tak ta si ho vzala do single kajaka, vlny nevlny a sup s nim na ocean. a chalan ( max) zaspal. prebral sa az ked ho tato bral na ruky. aka to rodinka. ach.
no a vraj ked bude veget tak budeme mat 70 ludi denne. juchu. a objavil som ze sa da liezt po nasej palape, kolibka zbuchana zo stromov na betonovm podklade, take pekne bocaky v previse, da sa vyliezt az pod strechu, tam sa usadit na prieceli strechy a pozorovat ocean a bavit sa ako ma hladaju.
a dnes trochu prsalo. ked prsi tak je pekne. je viac farieb, more je od zeleneho po tmavo modre, obloha je tmavo modra, nie je tak horuco, niekedy fuka, dnes nie, a tak som stal vo vode, tesil sa zo sladkej vody, ktora stekala po tvari, nestipala v ociach, nevysusala moju jemnucku vselijakymi kremami osetrovanu pokozku, z vody vyskakovali malicke kvapky, sli naproti svojim kamaratkam zhora. a vsetci dokopy bubnovali, ked som mal len hlavu nad vodou, tak bubnovali celkom statocne, zase som sa dvihol, a bubnovali trochu inac. a cele to bolo fajn.
a hlavne treba vela spat. ked sa malo spi, tak cely den je na hovno. ak sa spi vela, tak den je ako lusk. aspon tu.
Mexikoooooo.
r.
onee, co nove v poprade ? ako hospital de santo jj ?

Riviera Maya

Tak milacikovia. Uz som si prebookoval letenku, navrat je 20.november, tohto roku. A vyzera to, ze uz to neprebookujem. Doma ma je treba.
Boli problemy s prebookovanim, musel som az do Cancunu na letisko, ze vraj tam je Alitalia, ale nie, taliani, pekne mi pomohol mexican z mexickych aerolinii, zavolal Alitaliu a dohodli sme sa. Vyslo ma to na 4500 pesos.
Cestou naspat som stopol cvicitela delfinov. Zajimavy chlapik, z Mexico city, cestoval a nevedel co chce, prisiel sem, a zacal robit s delfinmi. Musel asi rok studovat ale teraz uz ich cvici 4 rok. A ze delfiny su ako deti, tiez sa im niekedy nechce, aky su ludia k nim niekedy zli, ked s nimi plavu, zapchvaju im nos (teda tu dieru na hlave), pchaju im prsty do oci, no riadne truby. Ale delfiny su inteligentne, ich skoky ani netreba velmi koordinovat, sami su radsej ked to robia spolu. A ked som sa ho spytal ci vystrajaju hluposti, tak ze hej, ze chlapci s chlapcami, sak viete...
Novy objav. Erika. Z Tepita, najhorsia stvrt v Mexico city, jedneho z nejnebezpecnejsich miest na svete. A nejak som sa na nu namotal. Fuu. Jedneho pekneho dna som chcel po robote trosku pospat a pristihol som sa ako po hodine lezim na posteli, s nohami dvihnutymi a opretymi o stenu a myslim na jej hnede oci. Inac taka latino girl, hmmm, cokoladka, chuducka, nozicky sta lan, pokojna, dobra. A tak debatime, hrajeme sachy, nechce nijakeho frajera, mala takeho debila, jedneho dna sa zbalila a usla od neho a teraz si chce splnit svoje sny, perfektne foti...
Nic nebude, ja vim, ale ma pekne dostala. Dobry pocit.
Boli sme v Mambo cafe, ciste salsa bar, na uvod scena z filmu Mambo, kapelka na zivo a ludia tancujuci, zdvihlo sa platno a tam ziva kapelka, bubon, dvaja perkusionisti, spevak a dva doprovodne spevacky, hneducke, expertky na vlnenie telom a spustili a ludia zacali tancovat, mne padla sanka, chalan s babou, prvykrat sa vidia, ale tak tancuju, telo na telo, potom otocky od vymyslu sveta, take ze podla mna ked si to nedohodli vopred tak to nemozu uhrat len z pohybov tela a naznakov, ale uhravaju s takou lahkostou, radostou, bol som unaveny, nechcelo sa mi, vlastne som tam isiel len kvoli narodkam Elsi, ale ako zacali hrat, tak to voslo do krvi a uz to slo. Ale sme mi taky nemotorni, odchovani na polke a valcikoch, zvyknuti ze vieme tancovat a zrazu toto... ani pohnut sa, nieto este v pare s nadhernou mexicankou... do piatej rano sme blbli, okolo stvrtej uz som zacinal chytat taky nejaky pocit, ze mozno to je ono, Erika mi ukazovala ako sa robia otocky, smiali sa zo mna, ale tak v dobrom, Corona jedna druha, do postele o piatej, po dobrych 2 a pol hodine spanku zase pracovat, ale spokojny.

Ahoj ako sa mas...

Hola, como estas ? Bien, y tu ? Bien...
Ojoj oj. Take iste ako u amikov. Trosku viac citu, viac zaujmu, menej automatiky, ale stale je to ten isty small talk na uvod pri stretnuti. Aspon ze sa ujde jedna pusa na licko pri stretnuti so zenami. Neviem ci to je ich povodne mexicke, alebo je to prebrane od amikov. Dufam ze to druhe. Ked sa niekto pyta ako sa mas, tak nech sa to pyta vazne, s casom na rozhovor, nie len tak, s ocakavanim, ze povie dobre aj keby sa chcel vyrozpravat, dobre aj ked sa ma uplne fasa, dobre aj ked sa ma len tak... no, jak kazdy den. Nepisem to zeby som mal chut sa niekomu vyrozpravat, len tak, ze mi to beha po hlave. Idem im hovorit, ze sa mam fantasticky super bien, alebo sa mam ako zlto natreta stena. Hocijaku blbost, len aby sa nad tym zamysleli. V prvom kempe v amerike mi to este pripadalo divne, ked sa ma niekto spytal ako sa mam, tak som hned isiel rozpravat pravdu, ale everybody gives a shit ako sa mas, treba nieco povedat ked sa stretnu dvaja ludia, ale viacmenej si nemaju co povedat, a tak dufaju ze z toho ako sa mas nieco vzide.
Vcera sme mali sachovy vecer. Ale neviem ci ma Tinko tak vycvicil, alebo je to tym oddychom na plazi, ze nepouzivam hlavu, ale daval som ich s tazkym prehladom, uz sme si robili srandy, ked som Gersona dostal na krala, pesiaka a vezu s mojou tazkou prevahou, tak sme si vymenili strany, a aj tak som ho dostal. Nebolo to fer, skoro nevedel ani tahy figurok, a to tvrdil ze vie hrat, ale jak mi to dvihlo sebavedomia, riadne sme sa nasmiali, vsetci. A potom sme si sli zahrat hackies, v strede budovy je schodisko, s atriom tak 5 krat 5 metrov, difuzne nasvietene zo stran, v jemnom oranzovom odtieni, tak sa tam fasa hra, akurat ze sem tam sa naskytne velky stlp, takze treba davat pozor, ale zatial sa nikto nejak do toho stlpu netrafil. Trosku divne to je, cely den fyzicky makame, ale ked prideme z roboty tak este mame chut na trosku sportu. Ale je to iny druh sportu, poskakujeme, niekedy skoro ako balet, skuste si pozriet hackies sackie na youtube, majstri tohto sportu dorabaju tazke veci, do toho im ide klasicka hudba a fakt to vyzera ako balet. Staci polhodinka, hodinka a sme mokry ako mysi ( teplo a vlhko), dakedy si dame este strecing, tai ci, mayske dychove cvicenia by Miguel, minule nas relaxoval Luis, len tak sme sedeli a zacal rozpravat, nadych vydych, postupne sme si lahli na zem, vypli svaly, vypli hlavu, jaka sila. A fungovalo to, oddychnuty sme boli, vysmiaty, sli sa najest, spomenuly si na psika ktori byva pred vratnicou a je vychudnuty, tak sme vzali kusiska masa do ruky a na tajnaka presli vratnicu a dali mu jest, jaku ten mal radost a chut... tolko jedla je v celom hotele, neviem co robia s prebytkami, ale psik mal radost.
Taka pekna dobra prihodka s psikom.
Inac, zapada slniekco a pekne osvetluje obchody oproti, consultorio mediko ( hej, stopol som dnes zubara, pred 8 rokmi si kupil kus plaze, 100 krat 10 metrov za 180 000 pesos, teraz mu nukaju 3,5 miliona, ale sa mu tam paci. Ach, zubari. A este vam napisem nejake napisy - no pague lujos, pague lo justo. Aqui el mejor precio!!!. Lo que Tulum esperaba. Zapatos al 2x1. Pague 1 y lleves 2 al mismo precio.
Farmacios similare. Lo mismo pero mas barato.
Inac, ak ma niekto zalusk na anabolika, prijimam objednavky. Volny predaj. Da si niekto testosteron ? Jednu davku pre chut, viac pre silu a sval ? Neberte to, dobre vam radim...
Mam pocit, ze vsetci sefovia animacie frcia na kokaine. Predvcerom boli vsetci na fieste v meste, Adam, veduci jednej sekcie sa vraj zrubal tak az az, odchadzal o siestej rano, ale o 9 rano uz bol v nasej palape ( chalupka z paliem) a vyzeral ako keby nic nepil. A Alfredo na show, naficany, poskakoval, vystrajal, koketoval, slo mu, ale nebol normalny. Aj zvukari mi to potvrdili, dava nieco do seba...
Ale koks je svinstvo. Brutal psychicka zavislost. A psychicka zavislost je najhorsia zavislost. ??? lebo to robi dobre...
takze ani neskusat.
pomaly sa stmieva, idem ja radsej do hotela.
ale pomaly, bol som dnes v punta allen, polostrov tenucky dlhy, v rezervacii, cesta strkova, dierova, bahnova ( jeden usek aj so striekajucim bahnom, v jeepe s parom z valencie, fajciac mini dutnicky), opustene pobrezie, ziadne domy, ziadne hotely, ale uz zacinaju predavat pozemky, ceny zacinaju na 130 000 dolcov, inac celkom dobra investicia, urcite pojde cena hore... niekto ? ale spanieli dosli iba do dediny, nechcelo sa im ist az na koniec, a tak som slapal cestickou cez dzunglu, horuco bolo, komare kusali, potvory, ale dosiel som az k majaku, pustina, dookola mangrovniky, len kus plaze, tak som si splhol na palmu, odtrhol kokos, roz..bil som ho o kmen, vypil horuce kokosove mlieko, zjedol doughnut a siel naspat. a cestou som vyplasil iguanu, bola na strome a tak sa zlakla, ze zoskocila zo stromu, to som este nevidel, riadne taky meter a pol skok, nevidel som dopad, asi nebol nejak elegantny, ale letiaca iguana... leti leti vsetko leti co ma trne tiez tu lieta.
A co este. Kavicka na plazi, ked som prichadzal, tak ma americanka pozvala na obed... asi som vyzeral divne... ale som jej vysvetlil, ze som celkom rad nalacno, s tou kopou jedla co mame v hotele, takze len kavicku, ale bolo to od nej velmi mile. Priberam, nevadi. A este cestou naspat, slapem si do pohodky, pekne je dokola, ruzencek davam, ide auto, dviham palec, a kto nezastavi, americanka s francuzskym prizvukom, z restuaracie na plazi, a tak sme kecali, su marketingovy sefovia piva pacifico a rozbiehaju kampan pre ameriku, tak si prisli co to pofotit, chcu spravit nejaku sutaz... plne auto spokojnych ludi, rozpravali si prihodky a smiali sa.
ta tak.
idem do hotela.
divne, ale sa tesim do roboty. aj ked dakedy mavam flojeriu ( lenivost, zachvat kopra,)ale dakedy az sam nechapem. Dobra robota. Najlepsia.
mando mi amor e amistad a todos Ustedes.

plus dalsie fotecky... http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/PuntoAlen
enjoy

Dneska bol pekny den.
Ludia nosia tricka LIFE IS GOOD.
Rano sme sli z ranajok, naladeny na dobru polhodinku makacky, vytahovania lodi, a z dialky vidime padla v drziakoch, ideme blizsie a vsetky lode vonku, bicykle na plazi, katamarani s dvihnutymi plachtami, vsetko porobene a Luis po kolena v mori a dival sa na more... Kazdy nas skutok meni hladinu dobra na svete, ci si myslime ze svet je dobry alebo zly, ci su ludia dobri alebo zli, tak Luis to dnes potiahol.
Spava tak 2 hodiny denne, lebo je cerstvo zamilovany a travi noci s milovanou Gizelou.( tak sa vola jeho stara - tak im hovoria, frajerkam mia vieja).
A tak sme mali volno, more ako zrkadlo, uz od rana pripekalo, tak sme vytiahli snorchle a sli sa potapat. Na polhodku v mori, vsetku unavu, zlost, zle veci more povytahuje. Ked som sa vracal, tak som stretol skupinu 7 velkych ryb, ploskych a vysokych, nechali sa unasat podmorskymi vlnami a ukusovali z podmorskych rastlin. A nebali sa, skoro som sa ich mohol dotknut, ale tak nejak nenapadne, bez pohybu sa drzali dalej odo mna. A este manta raye, kazdy den aspon jedna, niekedy vyskocia nad hladinu, oni neplavu, vlnia sa a vlnenim idu vpred. a ani nie moc rychlo, tak akurat aby sa dalo plavat za nimi. Daleko od chvosta, najlepsie na boku.
A este sme mali fiestu, nakupili chalani pivka, z nasej izby sa stal lounge club, s hviezdami na strope, uv lampou, stroboskopom a este nejakou ziarivkou, gula s gulkou v strede a mini vyboje od stredu do velkej gule. a hlasna hudba. dali sme nejake pivka, ale neboli baby tak bola nuda. a nejak ma neberie pivko, alkohol, nefunguje, nanplna, len spat sa viac chce.
Taliani. Fakt taliani, robia si co chcu, ale ako to robia, smiesne, popletene, dnes 3 si pozicali katamaran, skoro nefukal vietor, netusili co robia, ale sme ich nechali nech sa vyblbnu, tahali plachtu za plachtu, skusali sa stavat na boky, motali lana, taliani. Chyba mi taliancina, najhorsie je davat lekciu talianovi v spanielcine a vysvetlovat mu kde v otocke spravil chybu. alebo mu vysvetlit ako sa vlastne na windsurf da postavit.
Skoro sme sli dnes prenocovat do Tulumu, na opustenu plaz, partia z animacie, ale je vela komarov, tak to radsej odkladame. A komarovi bonus, sme v zone dengue fever, tak uvidime, ci chytime ci nie. Ked chytim, tak nebojte, donesiem domov, sak co sme mi slovaci horsi ?
Bola kriza,tri dni nedoniesli kolaciky, sem tam zmrzlina ( ale zo to sila, mangova, ale riadne husta, bohata, pekne zlta, tak som si vymyslal svoje kolaciky - recept: vezmete makkucke malicke zemlicky posypane sezamom ( vyberte tie najviac posypane), na kraji jemne otvorte a napchajte ju zmrlinou, ze as preteka. otvorte nugetu, zakusnite ( decentne si utrite vyjdivsiu zmrzlinu z tvare a zajedzte malickou kopkou nutuly. jami, delicioso.
ale dnes nam to vynahradili, doniesli asi 7 typov kolacikov, tak uz je zasa dobre.
kolaciky su dobry zaver. staci tak. dobru chut.

Z Tulumu

Som sa kus flakal s blogom.
Co je noveho. Jedna babenka, Lizie, ta to co bolo, prisla s kamaratkou, chceli ist na bicykel, a mi vsetci jazyky vonku, sliny nam tiekli, vsetci sme utekali pomahat...
Uplne krasna, vyzarovala dobro, smiala sa...uf...povedz co chces a mas to... a ked uz pedalovali tak sme sa vsetci zhrkli a ze aka je pekna, krasna, prekrasna..
Ked sa vratili, tak ze to bolo nudne, ze idu k baru, sa opit, please come back when you´re drunk...:-))
Och.
No dobre, naspat do reality. Rolando, sef vsetkych animacii v hotele chce kupit kitesurfy a mi povedal, ze by chcel zo mna urobit instruktora kitesurfu. To sa nestane, lebo by na plazi nastal neskutocny chaos, keby sa do tych vsetkych nasich lodiek primiesalo este 5 kitesurfov s dlhymi snurami. ale uz iba idea, ze by som mohol byt instruktor kitesurfu, najblizsie prirovnanie mi pride, keby prisiel fisher a sa ma spytal, ci by som sa nechcel vytrenovat na hlavneho anesteziologa na transplantacie srdca...
teraz ani neviem co by som mu povedal.
spokojny som. taham si lodicky, dnu a von, srandujeme s ludmi, kazdy den tak hodinku na katamarane s hostami vramci lekcii, telo si uz na namahu zvyklo, kus ma koleno bolelo, ale zacal som chrumat chrupky chrumkave kuracich femurov, a nejak to preslo.
A nasli sme formu ako viac zarabat, chodia ludia, co chcu skusit katamaran, ale sa im nechce ucit, lenb tak si chcu vyjst, ale oficialne nemozme, I´m sorry, not even when we pay you ? well... a uz ideme, 10 minut na mori a nieco stale kvapne, tak som spoznal kubanskeho hematologa, ktory pracuje v miami a sa ma snazil ukecat nech pridem do ameriky, ta co som, tu je lepsie.
A teraz som v Tulume, dakedy davno do bolo pristavne mesto mayov, obchodne centrum, pyramidy na okraji utesu, pri mori, s hradbami na troch stranach zeme, s plazou pod utesmi, dzive, pekne. Ked to videli spanieli, tak to prirovnali k Seville, teraz to uz je dost horsie ako to bolo predtym, vtedy davno so zachovanou omietkou, farbami to musela byt sila. inac, asi 10 km do mora sa nachadza vyustenie podzemnej rieky, oaza sladkej vody v strede oceana, krater obkoleseny koralmi, vraj su tam aj sladkovodne ryby...sila.
Tulum a juznejsie od neho, tak to uz je take opustene, sem tam nejaky malicky hotelik, plazova restika, dlhe plaze, prazdny karibik. Taka musela byt Playa del Carmen pred 5-10 rokmi.
A este som nasiel agenturu v ktorej si mozem prebookovat letenku, priamov Playacarmen, takze uz nich nechyba.
Ludia su trubky. Prichadzaju hostia, hovoria aky su oni specialisti, kolko uz oni nasailovali, ake skusenosti s lodami maju, pustime ich na more, a kazdeho tretieho treba zachranovat...tych co naucime, tak ti davaju, ale amici specialisti, uz len ked nastupuju a ako s lanami manipuluju, niektori normalne chytia vsetky 4 lana do ruky a chcu sailovat takto, dobreze nechytia plachtu do ruky... fakt trubky.
a ako nastupuju do kayakov, uradnicke vyzrate typy, ajajaj, tak sa stale vykotia, dobre je ked pride dvojica, parik, taky spokojnucky, dokopy tak 250 kg a chcu ist spolu na kajaku, kludne, sak skuste, a nastupia, kajak sa nejak tesne drzi nad hladinou, zacnu padlovat, pride vlna a uz sa topia. ale skusaju dalej..a s tvarou specialistu na divoku vodu. sebavedomie a drzost americanov. nekonecne.
vsetci sme loosri, len oni su ok. ale mi vieme. a tak sa len usmievame.
ani hnevat sa neda.
dobre cavovia a cavice, pekne dni vam prajem. a dobre vlny.
r.

A plus fotecky z druheho tyzdna

http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/YoNoSoyMarineroSoyMariconSoyMaricon je odkaz na fotky
plus su tam fotky este z oaxacy a pobrezia pacifiku

Druhy tyzden

Ofialne nam zacala huricanova sezona, zacina viac prsat, fukat, uz to nie je take ako byvalo, rano bez vetra, hladinka jak zrkadlo, na obed trochu a poobede tak akurat, teraz fuka ako chce, meni sa sila aj smer, mame vetromerac, tak skusame, bezne je tak 15-25 km za hodinu, vacsinou z severovychodu, ked zasne fukat z juhu, tak ide burka, a neba stmavne, voda ma vsetky odtiene od zelenej, cez modru, sivu, hnedu, niekedy nevidno, kde konci more a zacina obloha. Vcera prisla taka fajna burka, fukalo, prsalo, a mi sme tahali lode von z vody, stahovali plachty, vsetci vonku, rychlovka, zasahovka, dazd bol ako male ihlicky, ale pobehovali sme ako mali po plazi, do mora sme sa hadzali, len hlavy nam trcali aby nas dazd nepichal. A potom sme to vsetko zavreli a len tak kvasili asi 2 hodiny lebo prsalo...
Predvcerom sme skusali chytit iguanu, velkeho jastera s pichliacmi na chrbte, 4 sme ho obklucili ale nam usiel. Byvaju pod kamenmi, a ked svieti slnko, tak vychadzaju na cesticky sa vyhrievat, a na vsetkych vyplazuju svoje jazyky. Este tu je iny jaster, kus mensi, ale ten je taky smiesny, ked beha, tak nepouziva predne koncatiny, vyzera ako utekajuci malicky Velociraptor.
Oblubena sranda, ked prichadza auto, tak strcia do niekoho kto ide na kraji cesty s vykrikom SALVATE TU VIDA, zachran si svoj zivot a postrcia ho do krikov.
Windsurf...uz som mal prvu lekciu, 4 amici, z toho 3 taky indoidny, tak velmi chceli vyjst na dosku ze zabudali vsetko co som im hovoril, ale sa snazili. Uz pouzivam 5.5 m2 plachtu, na vysku nejakych 4 a nieco metra, a ked riadne fuka tak je to sila, rychlost, na nu uz treba sedacku a zakvacit sa do plachty, ale to sa mi este nepodarilo, zatial to drzim v rukach, ale to sa unavim po pol hodine, a tak radsej beriem mensiu plachtu a s nou skusam otocky, uz zacinam aj surfovat, tak rychlo menit doprava dolava len naklonom dosky, uz som skusal aj prevratit dosku naopak a ist tak, videl som to na YOUTUBE, ale zatial nic moc. Da sa na tom vyblaznit, stale nieco skusat, uz sa mi podaril waterstart aj s hlbokej vody, plachta tesne nad vodou, pomalicky nohy na dosku, nadvihnut plachtu nech sa do nej zaprie vietor a nech ma vidvihne, ale zase nie moc zapriet, lebo to otoci celu dosku a je to cele v prdeli...
A ked je dobry vietor, tak vytiehneme hobiecat, katamaran s plachtou a skusame jazdit iba na jednom pontone, sila, jazdenie na hrane, sam v lodi, tak meter nad vodou, tesne pred prevratenim, stale moze prist narazovy vietor a cele to prevrhnut, ale adrenalin vyteka a vyteka, a raz prisiel taky vietor, celu lod prevratil, ale nastastie len nabok, navrchu staziara je mala biela vec, ktora zabranuje aby sa cela lod prevratila na korytnacku, stoziarom na dno, a tak rychlo lano cez bocny rigging a tahat, rychlovka a zasa skusaat. Ale aspon uz sef vie, ze viem prevratit lod, mam vyhodu, ze som velky a tazky, chalani mexici ked to skusaju, tak musia sebou nagabovat, nadskakovat aby chytli dostatocnu hybnost, a tak ich niekedy zaveje na koral.
Dnes mam skusku z anglictiny, nestaci im Cambridge certificate, musim ist do lokalnej jazykovej skoly a absolvovat to tam. Tak dufam ze to vyjde. A ze mi do toho nehodia nemcinu...buuuu nieeee
Jedlo. Uz viete ze je paradne, ale asi v stredu boli steaky, plna misa, vsetky medium rare, s ruzovym uprostred, zemiaciky opekane, 5 krat som otocil, bolo mi jedno kolko priberiem, ta to bola zranica, skoda ze nebolo pivko alebo vinko na zapijane, tak sme barbarsky zapijali s horchatou, to je ako rozriedena ryzkasova voda, fajna, sladka, ale... nieco tomu chyba.
Ideme sa dat na tipsy, lebo oficialne nemozme nic brat, ale medzi recou to mozme povedat, tak sme sa dohodli, ze ideme zarabat. A zacina sezona, summer break, studenti z high schools s priatelmi a rodinou si pridu vyhodit z kopytka, jaky bordel po nich zostava na plazi, naraz ich pride tak 30 a chcu vsetko naraz, nikoho nepocuvaju, nechavaju veci kde ich napadne, no una mierda.
Ale uz ma zase zacina karat, pomalicky, ako sa mi dnes v noci snivalo o ceste do Indii, zase som bol zbaleny a siel po ceste, cele sa to odohravalo v Lipanoch, neviem preco, ale zase som cestoval. A Belize je takych 150 km odtialto, Guatemala, me kare, me kare.
Ale spokojny som, nic mi nechyba, prestahoval som sa do druhej izby, s chalanmi z vodnych sportov, vecer sme lepili hviezdicky fosforeskujuce na strop, plna izba, srandovali sme ze sme maysky bohovia, este mame cierne svetlo, tak sme asi o 10 dokoncili robotu ( este ostalo asi 15 oveciek na pocitanie, ale tie vydrzia) a len tak cumeli do stropu, pocuvali hudbu a tak sme vsetci zalomili. natvrdo. Zase jak na intraku, vokol su izby plne ludi, plne hudby, da sa ist na navstevu, len tak si pohadzovat loptu z postele na postel a debatit o knihach, o Coelhovi, Hessem, tak sme sa celkom trafili s Lusiom a Miguelom, treti je Flako ( chudy v spanielcine), ten je fakt vychudnuty, robi v posilnovni, a stale ma chut salir, ist do mesta a zabavat sa, konik nevyskakany.
Uz sa mi nechce. Idem na kavu, na cigu.
ta tak. dobry vietor do plachiet...
r.