Barcelo free

No uz som mal byt davno na ceste. A az teraz som. Co sa stalo.
Pekne v stvrtok som skoncil v robote, tak smutne, posledna lekcia saillingu, posledny krat v nasej zatoke, posledny krat chvilku na windsurfe, posledny krat tahat kayaky, katamarani, zapad slnka a rychlo po poslednu vyplatu. Ale rychlo, lebo za 15 minut sa vyliahnu korytnacky na plazi. Tak tam, tam kopa ludi, ze este stale nemaju peniaze, nevadi, korytnacky nekorytnacky, do mora sa doplazia aj bezo mna, cakame, peniaze prisli, dosiel rad na mna, a ze moju vyplatu nemaju. Tak sa zacal pingpong, z caja general do nominas, odtial zase do caja general, odtial na recursos humanos, nikto nic nevie, nikto nic nema, ja uz pripraveny ze zajtra sa zacne vyyyyyyyyyylet, ale vyzeralo to blede, taky som bol nasrany, uz uz vypadnut z Barcela Carcela, ziadna nostalgia, ziadna romantika, zasraty byrokrati, nakoniec sme zistili ze zapotrosili moj papier s vypovedou a tak nemohli mi pripravit vyplatu a ze musim pockat az do pondelka. Okey, znamenie, ostavam, par dni s milou, ma to byt tak, aj mamka bude radsej, dobre. A vecer sme sli do Mambo Cafe, zasalsovat si, jemne sme sa pohadali, lebo som spravil otocku, ktora sa nerobi, pritom ze vraj mam citit hudbu a hybat sa podla nej, ale do toho prasknu tolko pravidiel, ze az, tak som sa nasral, ze ja mozem dobat taky tanec, ked nemozem robit co chcem, no kus jak male decko, bo nemozem spravit taku otocku jaku sa mi paci. No ale dobre, uzmierili sme sa. Den prespaty, prejedeny, prepozerana telka, vecer na party v Playa del Carmen, v Erikinom dome ( druha Erika, z detskeho klubu), domcek nieco ako nasa zahradna kuchyna, dvojposchodovy, jedna izba dole, jedna izba hore, schody bez zabradlia, v izbe postel, telka, mini kuchyna, mini zachod ale vsetci stastni. Navarene, masko, salsa, tostadas, pifko, muzicka, debatky, slusne az do 4 rana. Uz sa zacina okosovat aj tuto, normalne v noci az 21 stupnov, no toto, tricko uz je malo, ale dalo sa aj s trickom, sak treba trenovat na slovensko. V nedelu sme sli do Akumalu, plaz, flasa vina, postelna plachta, chceli sme fotit fotky v plavkach, ale zdochli baterky, a to som kupil novy pack 4 bateriek, a la verga !!! Nevadi, domaci sa kupali, snorchlovali, v zatoke kotvili lode, jeden veeelky katamaran ( ked budem velky tak si taky kupim, ale lepsi), sli na veceru, ale nas kusali komare, tak rychlo naspat do hotela. No a dnes, buuu. Rozlucka. Kopa vybavovaciek, ale nakoniec som sa k vyplate dostal, rozlucil sa s ludmi, ale nikto mi nejak zvlast neprirastol k srdcu, zato Erika mi to milionkrat vynahradila, som sa snazil snazil ale ked som uz priprinal flasu k rupsaku, tak som vybuchol, buuuu, slzicky, a tak sme si vraveli ako sa lubime, co bolo pekne, ako sme si pomohli navzajom, ako sa da boh nejak stretneme ( jar na slovensku ???), isla ma odprevadit, no nedalo sa, raz som odisiel, presiel 20 metrov a utekal naspat, buuuu, Erikaaaaaa, ja antiromantik, ach jo, nevedel som odist, chcel som tam ostat, ale uz sa nedalo, uz som nemohol vojst zase do Carcela, a tak som siel, plakal, otacal sa a plakal.
Teraz som v Puerto Ferocarril, je mi smutno, je tma, vsetko je mokre, stopoval som asi hodinu, ale vyzera to ako cesta z Pecovskej do Lutiny, a to je hlavny tah na Belize. Idem ja trosku autobusom, vyzera to tak, ze kazdy km co som dalej, tak to boli trosilinka menej. Trosilinka.
Drzte palce, idem zase tahat tigra za fuzy.