Jeden den. Po robote. S maskou a trubicou v ruke, naboso po ostrych kamenoch po brehu mora prec od hotela. S kazdym krokom lahsi a lahsi pocit. Viac prirody a menej ludi, menej civilizacie. V Xpu-Ha, vo vedlajsom hotele, hotele duchov, ktori je uz asi 3 roky zniceny, neobnoveny po masakre sposobenou hurikanom Vilma. Z polozrucaneho mola skok do vody a zase v kralovstve koralov a rybiciek. Ale v ten den neboli podstatne rastlinky alebo zvieratka, zo skal, z utesov sa stali rozpravkove bytosti, skamenele potvory, obrovske kamenne velryby, plaval som medzi nimi a vedel som, ze ked sa ich dotknem tak ich prebudim a utecu. A tak som plaval medzi, daval si pozor kde mam nohy a kde ruky aby som ich nevyrusil. Stretol som dve ryby, ploche a velke a farebne, a tie sa nebali, ostali na mieste a pozerali co budem robit. Ja som sa prestal hybat, pomaly sa nadychol aby som sa len tak vznasal a divali sme sa na seba. Po case ich to prestalo bavit, zaliezli pod koral a odtial zase len tak cumeli co ten velky tien na hladine bude robit. Potom smer ostrov, na strane od sireho oceana bolo vsade plno malickych bubliniek, vyzeralo to ako hmla, viditelnost meter, Misty Mountains, podo mnou zahrada vejarovitych koralov, hybali sa v rytme vln, ja nad nimi, menili farbu od hnedej po ziarivo fialovu, podla uhla, a toto robia cely cas. A vsade klud, rytmus 6 vln za minutu. A zdvihol som hlavu nad vodu a tam hukot, rozbijane vlny na ostrych skalach, chaoticky zo vsetkych stran, ina pesnicka. Tak radsej naspat do ticha, medzi postavy z mayskych legiend, medzi koraly. Presla okolo lod s potapacmi, bol som tak 3 metre od skal a prisla vlna od lode, a fuuu, z jednej strany na druhu, az som sa lakol, ze ma na skaly odnesie, ale neodnieslo, staci par krat zabrat a uz som bol daleko. Potom uz mi bola zima, vyliezol som naspat, pozeral ako v dialke cervenie obloha, pocuval rozbijanie vln a rozmyslal.
V utorok sme boli v Xcarete, najnavstevovanejsom parku v Mexicu, dostali sme zadara listky, tak s Erikou sup ho, a parada, podzemne rieky, s vodou 17 stupnou, po hodke uz s fialovymi perami, ladil som s uterakom, papagaje, zvyknute na ludi, jeden mi vysiel na ruku, potom na plece, ked som ho chcel dat dolu tak ma ukusol, do krvi, potvora jedna, musel som cakat, az sa mu zachce dole, prisiel talian, natiahol ruku a papagaj presiel na neho. Neviem ako ho zo seba dostal, ale asi to dobre dopadlo.
Jaskyna netopierov, nasvietena cervenym svetlom, sem tam, uplne ticho len trepot kridel netopierov, sami dvaja a pocit magickeho miesta, jazierko, nizky strop, vlhko.
Obed v restauracii, sushi, salmon, grilovane masa, kolaciky, kavicka, to vsetko vedla vybehu jaguara a pantera, panter to je zviera, obrovske, ladne, lenive, oblizovalo sa ako macicka, len chudak, ako sa tam musi nudit. A nevyzeralo ze su s jaguarom kamarati. A to este museli dat pumu na vedlajsi ostrov, medzi nimi vodna priekopa s krokodilmi.
A vecer najlepsia cast. Show s hrou pelota, konecne som to videl ako sa hra, vyzera to divne, prihravali si bokmi, stale sa museli hodit o zem tak aby sa trafili do lopty, potom uz ked mala rychlost a dostala so do vzduchu tak to uz vyzeralo byt celkom zaujimava hra, ale vobec nepouzivali lakte ani kolena, niekde som cital ze sa hralo aj s nimi, no nevadi, trafili sa do kosa. Potom este dalsia hra, ako hokej, ale s velkou horiacou gulou ako futbalka, bez branky, len stacilo dostat gulu na druhu stranu. A to vsetko na pocest boha ohna. A potom tance, dostali ma, tanec deduskov, prisli deduskovia s palickami, ohnuty v chrbtoch, krivkali, chytali sa za chrbty, ale na tvarach mali masky, tak som si myslel, ze dajaky tanecnici tancuju, a zacali krepcit, krutit sa, za palice sa chytat, davali dedovia, a potom si dali dole masky a zrazu sive vlasy, kde tu plesina, spotene tvare, obrovsky aplauz a zase tancovali. Tance z jednotlivych krajov mexika, farby a rytmi, grand finale s konmi, s papagajmi poletujucimi po divadle, frajeri s lasom ( to co robili, utekali a prepletali si laso pomedzi nohy, tanier z jednej strany na druhu na vzdialenost 3 metrov, fakt specialisti).
Zrazu je v hotele viac nemcov, stava sa zo mna specialist na nich, vela z nich nevie po anglicky, tak uz ma volaju, minule som mal lekciu windsurfingu po nemecky sucasne po spanieslky, to bola hroza, tahal som slovicka aj z paty, ako sa vedia poschovavat, keby ma ucitelka z gympla pocula, tak sa zhrozi, ale chalan sa nakoniec na ten surf postavil, aj sa pohol, takze nakoniec vsetko dobre, ale fuuua, ta nemcina je chaos. A der die das je uplne jedno, davam co mi pride na um, a jaka pecka, nikto ma neopravuje, radi su aj za to. Hlavne no worries.
Dobry vietor a vela slnka.
r.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
Pekne Radik, pekne si tam zijete uz sa na Teba tesim. A Micku si semka v kufri donesies? ;-)
AHOOJ RADKO, KONECNE PO DLHEJ DOBE SOM sa zasa raz dostala na dlhsiu dobu k netiku a zasa raz som sa nechala uniest tvojimi prihodkami, no, je to stale parada, normalne ked si citam tvoje riadky, premyslam, ci som spravne na tom mieste, kde som, ci sa nemam vybrat aj ja do sveta a okusit takyto zivotik:-)))kedy sa to ukazes doma? do tych kopcov sa s tebou pustim:-))alebo mozno prides prave v case bezkovania?:-))pojdeme do drazkoviec na pivecko:-)) no urcite sa ozvi az raz zavitas do domoviny:-))uz sa tesiime:-)) danka k.
Zverejnenie komentára