
No uz je dobre. Guatemala je nadherna, ludia mili, usmievavy, vitajuci, zdravime sa s usmevmy, kyvame si z aut, vacsina stopov je na korbe pickupov, stopy idu ako po masle - dekedy trosku zamrznutom, ale maslo.
Z Flores som zobral mini busik na krizovatku, lebo to bolo 5 km, ani na stopa ani na peso, a vraj som mal zaplatene az do najblizsej dediny, ale som vystupil na krizovatke, tak sa na mna divali ako na hlupeho, ale sak dobre, za 5 min uz som bol v prazdnom kamione co si frcal do Hondurasu a ze frcal. A kamionista, ani do autoskoly nechodil, len ho kamarati naucili, potom po case, ked uz chodil, tak si spravil len skusky a hotovo, a vraj, fizli nemeraju hladinu alkoholu v krvi, takze kazdy si jazdi, pivko nepivko. Vraj kolko kto vydrzi. An tych policajtov na cestach nevidno. Tak sme dosli do Rio Dulce, este predtym si dali prestavku na Colu a sladky chlieb, v sladkej rieke milion stankov s jedlom a ovocim a oblecenim, pozeram nejaka osamotena turistka, kus stratena, tak utekacka za nou, skocili sme na kavu, na brehu rieky, okolo lodicky, plachetnici, povodne som chcel pokracovat rychlo smerom na Honduras, ale tak nejak sme si sadli a sli sme spolu do Finca Paraiso. Chceli sme stopovat, ale leniva, nechcelo sa jej chodit, nemka, zije uz 3 roky v San Salvadore s jednym surferom, uci anglinu a neminu a raz za cas musi opustit krajinu aby si predlzila viza. Tak zastavil autobus, ale pllllny ludi, natlaceny School bus z ameriky, este bol aj zlty, ani zo zadu sme sa nezmestili, tak som sa spytal, ci mozme ist na strechu, a ze hej, a tam jaka parada, vyhlad, vone, zvysoka sme robili fotecky, skoro ako odstrelovaci, surfovali sme chvilami na streche, drzali sa ruspakov, watch out, davali si baha na konare, dvakrat ju tak svihlo, ups.Cesta skoro hodinu, zastavvoval na kazdom rohu, oni su kus truby, stoja dvaja od seba 30 metrov ale ani napad aby sa postavili vedla seba, eee, najprv zastavi bus pri jednom potom pri druhom, cesta okolo bananovikovych plantaz, kopa krav, kovboji, real, kon, klobuk, laso, cizmy, spinavy, ale vystrety.
Finca del paraiso, potom a zrazu do neho zboku pada ako vodopad horuca voda, tak 45 stupnov, vyska das 4 metre, skala do zlta, voda v potoku studena, vo vodopade teplucka, pod vodopadom skryvacka, aj som skusal daco poliezt, ale ma nepusti pravy laket, bude treba ho dat dokopy, hura, zase pojde sadra. Potom sme este skusali kus postopovat, ale uz padala tma, tak sme sli do hotela pri jazere, za hamaku dali 30 quecalov, restika uz bola zavreta, tak vecera bola dva nanuky a pifko, ale jake molo sme nasli, vsade ticho, voda plynule prechadzala do oblohy, na oblohe hviezdy, pifko Gallo celkom do pohody, akurat ze som tak tretinu vylial, ked som hladal cigi, na holaka som sa hodil do jazera, kus zaplaval, akurat ze sa mi moc nedalo, vkuse myslienka na nejake filmy, anakonda, krokodili, co ja viem aka potvora v tom jazere je, a veeelke jazero, velke jazero veeelke potvory, sak tu trebars aj zralok bude, no ale nic ma nechytili, ani sa na mojho cervicka neulakomilo, tak pozeram, Isabelle na mole nejaky divne veci doraba, stretchingovala, tak davaj yogovali sme asi pol hodinu, dostala ma ked chcela aby som zo sviecky dal ruky oba hore, a bol som na kraji mola, eeee, toto budem skusat na zemy, a potom debatka, o linearnej historii, o evolucii, rozdiele hodnot medzi strednou amerikou a europou, o nemoznosti odsudit bohateho belocha v Belize, o cestach, no...dobre bolo. Vsetko slusne, potom sme este sli hladat druhe pivko, aj sme nasli a pokracovali v debatke, potom ona sla do hamaky, ja som ostal na mole, vytiahol spacak a cumiac na tie daleke slnka zachrapal. V noci ma zobudil mesiac, svicil jak saleny, tak som sa siel skryt do hamaky.
A bolo rano dalsi den.
Stopom naspat do Rio Dulce, ranajky ( vajicka, smotana, syr a hrube tortilli) ale the best bola macicka co tam bola, bielucka, pritulna, hlavu si mi skryvala do dlane, zobral som ju do lona a uz zaryvala pazury mi do brucha, ale moja toto nieeee, au, som je daval vajcie, syr, nic, az na smotanu zabrala, ale ziadne ze na zem, aspon na stolicku.
A tak. Teraz som v Esqupilas, pred Hodnurasovskymi hranicami, skusim sa este dostat cez hranicu dnes a uvidime ako bude.
Dzte palce y que le vaya bien.
Erika mi chyba brutal. Piseme si maily.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára