Byť nezamestnaným je úžasné

Rano vstanem, vyjdem pred dom, uz svieti slnko, sadnem si na schody, zavolam na macku, macicka pride, dostane nieco dobre, alebo niekedy ani nie, podla toho ci si nieco ulovila a ci si nieco mnaucianim vypyta, vyhladkam ju, dava mi hlavu do dlane, ruku mi pridrzi packou, potom sa uz chce hrat, a tak konci sranda, schyti mi ruku, prevali sa na chrbat, 4 chirurgicke haky s nabrusenymi hrotmi by sa chceli hrat.
Vsade nosim freesbe, lieta si tanier. S brachom si staneme kazdy na inu stranu cesty a hadzeme si medzi auta. Uz to vieme tak, ze sa nebojime, ze nam padne pod auto, alebo preleti cez plot. Z ruky do ruky, niekedy do behu, niekedy skusime hodit okoloiducim, ci sa chytia, a ked sa chytia, tak sa debati, a stale hadze. Raz som si s mensim bratom - bratkom hadzal v autobuse, ale nas zrusili. Inac, dobre sa stopuje hadzajuc si tanier, cas leti a auta zastavuju.
V autobuse... kolo kolo mlynske, za 4 rynske, kolo sa nam polamalo.....vezmeme si hoblik pilku, zahrame sa este chvilku....a potom sa zatocime. Si spievalo 4 rocne dievcatko, pozeralo sa von z okna na polia medzi dedinou a sabinovskym mestom a jemne sa do toho pohupovalo. S bratom sme sedeli za nou, potichucky si spievali s nou, usmievali sa, pohupovali a zas bol svet super miesto na uplne vsetko.
Dedina. Pozdrav Pochvaleny Jezis Kristus. Univerzalny. odpoved. Naveky amen. cim clovek vyzera starsie, tak je ten pozdrav adekvatnejsi. Aj v cudzej dedine. Na stope cez dedinky, slapem si, skusam ci niekto zastavi, a ked sa babka tak na mna divne pozera...skade je, kam ide, dajaky je divny, ale sak nemusi bic uplne plany.... a ja zrazu na nu: POCHvaleny Jezis Kristus ( najkrajsi priklad prizvuku na prvu slabiku, to PO je vsetko prerazajuce, typicke, ostatne uz staci zamumlat, ale PO musi byt), babka odzdravi a zrazu je vsetko v poriadku. Chlapec chodi do kostola, zna jak pozdravic, je vitany.
Zastavili mi chlapici na vetreske, vpredu boli plni, ale som im ukazal, ze nech ma vezmu na korbu. Zastavili az po 50 metroch, asi sa museli dlho dohadovat, ale zastali, vyskocil som si, a uz sa slo. Lepsie ako na Audine v 200km/hod, vietor vo vlasoch, ruky na bocniciach, kusky dreva a prachu v ociach, na nohaviciach, ale teplo, zivo a dobre. A zase mi nebolo luto alebo divne, ze stopujem, ze niekedy musim cakat, a ze niekedy to nejde. Nabuduce ked sa nebude darit, tak si len spomeniem na tuto jazdy, tak dokazem tam postat o chvilku dlhsie s usmevom na tvari.
Hej, este daco. Ked sa odboci v Bertotovciach na Sabinov, na pravej strane brani kopcu padnut na cestu mur z travertinu. Fantasticke miesto na maly horolezecky trening. A kedze dnes bolo pekne, teplo, vtaciky davali, lezacky boli po ruke, potom uz po nohe, sluchatka v uchu, prsty biele od magnesia a predlaktia trvde od laktatu. Dobra chvila.
Vtaciky su namakane. pri projektovani sveta bolo myslene aj na audio cast audiovizualneho zazitku z tohoto sveta. Mohlo by byt vonku krasne, aj farebne, ale chybal by tomu zvuk. A takto, stale nejak inac, zvesela, komplikovane, otvorene na komunikaciu, zavesene bodky na malickych hacikoch visiacich y oblakov visia spievajuce lietajuce repraciky. Cool. Very cool. Well done.