druhy den

Teda uz som tu vlastne treti, ale napisem co sa stalo vcera v Mexico City.
Da sa tu krasne orientovat, prehladne a lacne metro, v ktorom stale niekto nieco predava, chodia ludia s batozkami s reprakmi a pustaju cd ktore si mame akoze kupit, slepi gitaristi, predavac fixiek na cdecka, neviem ako z toho moze vyzit, ale asi sa snazi ako moze.
Rano som siel do kostola, frantiskansky, vraj ako prvy zalozeny v mexiku dobyvatelmi ( nepochopim ich maniu, zburat vsetko povodne, a na mieste povodnej azteckej svetine postavit svoj kostol, z povodnych kamenov, a ked tych svatyn bolo viac, tak bude aj viac kostolov...som much for tolerancy), prva ranna omsa, v lavickach tak 7 ludi, omsu sluzil stary mnich, ktory ma zatial u mna rekord v rychlosti citania a v nezrozumitelnosti, no riadne daval, ani sme nestihli odpovedat, ale bola to omsa v spanielcine.
A cele MC je postavene na byvalom jazere. Isli tipkovia po mexiku, nasli uprostred jazera na ostrovceku sediet orla, a akoze znamenie z neba, tu bude nase hlavne mesto. A ostatni, ze do pohodky, tak budeme musiet nejaku hlinu na lodkach navozit. A tak vozili a vozili, az to skoro cele zasypali. Asi ako Siravu. sila. A ostali nejake kanaly, a po nich chodia lodky, tie lodky odpichuju malicky mexikanci ticami hrubimi a dlhymi ako na teepe, a vraj aj celkom dost casto spadnu, ked sa tyc do bahna na spodku zapichne. A okolo turistov chodia dalsie lodky a na nich predavaci chutoviek, Corony, fotografi s Polaroidom, predavaci oblecenia, kvetov, lodky s Mariachis, huste miesto. Xochimilco. S dvoma australcanmi, ktori vela cestuju. V kuse debatka. Ale ma zasa prepli do anglictiny.
Je tu vela prostitutok. Aj o 10 rano, tucne babenky v kratkych sukniach a s prednostami zvyraznenimi postavaju ako keby cakali na autobus. Ale jake skarede....buuuuj.
Jake chutovky varia, uj, dobreeeee, hned na ulici, na rohu, staci sa posadit a objednavat, plati sa az na konci, co keby si este dostal chut, mastne jedla, vela oleja, vyprazane, salsa po ruke, mozes si dat, kolko chces, nasypane maso, zeleninka, syr na kusku tortilli, vsetko sa to rozpada, ruky brudne a mastne, ale jaka zranica, a tu kus, tam kus, tu toto, tam toto, sale debatka, prijemni ludia su to, pokecaju, vyrazne sa oplati vediet kus spanielciny, pochvalia za pokus, a zase dalej. A objav dna... ovocie s chilli a solou, melony, pomaranc, mango, take jak sladky kalerab, kusiska kokosu, to vsetko v pohari jak na pivo, posypane chilli a solou a k tomu vidlicka. fasa. Dal som vcera zabrat zaludku, vsetko mozno slo dovnutra, vsetko z ulice, s tymi istymi rukami robia jedlo, menia peniaze, hygiena asi nic moc, ale zatial je to dobre... nenadarmo som trenoval na intraku imunitu.
Su tu drahe autobusy. Cesta do Puebly z MC, 50 km, 11 dolarov, este som nestopoval, ale uz dnes zacnem. V Pueble ma uchylila kamaratka zeny mojho priatela, sa prividala, ale tiez baba, paradna, stopovala sama po mexiku, bez slovicka po spanielsky, mesiac len na ovoci, ta baba ma vacsia gule jak ja.
Hej, vcera som nemohol najst hotel, v ktorom som nechal rupsak. Vedel som ako sa vola, ale ulicu ani zatat, ludia tiez netusili, ani podla zastaviek metra som sa nemohol orientovat, ked som ho hladal vcera v noci, po prilete, asi tak hodinu, ze vraj v jednej nie moc dobrej stvrti, ale zlati ludkovia boli, prisli ked videli jak sa motam, pokecali sme, ukazali cestu, isli so mnou, tak som len nasledoval, hotel Central, 10 dolcov noc, telka, sprcha na izbe, ale tiez vraj nie nejak extra bezpecny. No ale nakoniec som ho nasiel, aj rupsak tam bol, takze...uz si dam lepsi pozor na to.
Idem smerom na Pico de Orizaba. 5700m.n.m. Uvidime pokadial ma pusti. Je mozne ze sa chvilu neozvem.
Trimce palce.