4.3.
streda, vylet do jean rabelu, 3 hodiny nadhadzovania v aute, soferoval som, krizom krazom cestou, prechody cez rieku,
v ktorej zeny peru a ludia sa kupu, nahadzovali zeminu do cesty, predbiehanie bagra, siel som 30 km za hodinu, super rychlost
cimetidin a omeprazol, pre zeny pre chlapov a neziaduce ucinky na libido, kolko coho, nie je chloroquin, navsteva cholera oddelenia,
6 ludi, zase bariery, hladali sme sefa, chirurga Dr. Michaela, aby boli cisarske, mali masinu anestezicku, robili sme absces na bruchu,
chlapik sa uz pripravoval spravit to zaziva, tak sme pichli zo 70mg iv. a bolo dobre, kus sice sa skerila, ale potom uz pospevavala.
bananiky a vyprazane tasticky, s kapustovym salatom, od ktoreho cakam sracku stale ked si dam, zase som sa nemal vyklanat z auta, aby
som nestracal dostojnost. este dokoncit taxik, povykladat co sa nakupilo, doniesli sme si melon, cerveny, nam troni na stole.
jedlo a mrtvo, o piatej sme zalahli, o jedenastej napit vody, zase spolu sme vstali, a potom az do rana, mrtvy.
dnes stvrtok, vylet rano do Kapafu, rybarska dedina. dohodnute o pol siedmej stretnutie, do pol osmej sme cakali na agenta zdravia, co ma
na starosti tie dediny, tu maju take divne funkcie, s naplno zamestnanymi ludmi, co nic nerobia, ale ok. potom k lodi, dohodnute zase vsetko,
3 galony benzinu a ide sa, to bolo dohodnutes fararom, nam ako belochom nadhodili 4 galony benzinu a liter oleja, plus plat kapitanovi ????
what the fuck ? a to sa zacalo riesit az o pol desiatej, dovtedy som sa pripojil k asi 30 chalanom muzom co tahali na breh taku 8 metrovu drevenu
plachetnicu, tahali sme vlastne dreva, drevenou kladkou, tie dreva sa smykali po piesku a pomaly sme tahali lodku k brehu, spievali pri tom,
robili si srandu z jedneho, ze bol taky brudny, az bol blanc...myslim, ze som si ich dost ziskal, lodka vraj stoji 5000 dolarov haitikych, tak 1000 eur,
do tej daju 5000 vriec z drevenym uhlim, ale u nich sa spoliehat na casove a ine udaje je risk, trepnu co ich napadne.
stale sa nic nedial, az tony dosiel pozriet co vlastne robime, nebral som fotak, boli by super zabery, ale radsej len tak ako jeden z nich.
a este s plechovkou, tricko dole a do vody, lod naklonena a zoskrabovali sme nanosy a koraly.
lod sa dohodla, prislo asi 9 ludi, 8 cumelo, jeden robil, dosiel aj sef, dozerat, dali im clny, dali im motory, ale oni chcu aj benzin,
a chodit na ryby by uz chodili sami. banda je to.
tak sme sli, konecne, ved uz treba ist pozriet, kde to je, ako tam byvaju, chatrce, drevena konstrukcia, vyska tak 180, tycky ako k fazuliam,
steny z palmovych listov, vsade prazdne lastury a susiace sa ryby, kajaky z troch kmenov stromov s kosickom na zadku, spravili sme edukaciu k
cholere, filarioze a malarke, zadara boli konzultacie, tak dosli vsetci, vsetci maju malarku, uplne vsetci, ale su uz na nu zvyknuty, tak
ma take divnejsie priznaky, bolesti brucha a chrbta, boli len hlava, zavrate...teda snad je to malarke, lebo ked nie, tak vedia kam maju prist...
na klinike to vieme pozriet, ale tam to mali fakt vsetci, a ked to ma jeden v rodine, tak tu z labaku to tak vychadza ze to ma
urcite este niekto z rodiny.
zena tam odrezaval tie pichliace z jedovatej ryby, vraj je to potom celkom chutna ryba, len musi davat pozor, lebo posledny krat ked
sa pichla tak ju museli brat do nemocnice ako opuchla.
dietatko6 mesacne bez ockovania s podozrenim na cierny kasel. ma dojst
ti ludia tam si nosia vodu v clnoch, musia padlovat dva hodiny tam a jednu nazad, lebo to je uz s vetrom, tak dosli chlapi, ze ich
bolia chrbaty...no, co im povedat, a vela ich malo 190 na 100, zdravy, vysportovany, len asi vsetko tam vyprazaju, lebo je to rychle a jednoduche,
netreba spotrebovat vela dreveneho uhlia a dlho to vydrzi...no len im to povedz...inac sa stravujte...a potom ich este pali zaha.
cestou naspat sme sli asi 20, vela ich vyuzilo sancu zadara sa prepravit do Molu, inac tam skoro na holaka, prisla zena na vysetrenei
hore bez, ale naspat ked sme sli a dostali sa do oblasti so signalom, jake mobily zacali vytahovat, ruzove, vyklapaky, riadne...
nemaju tam vodu, elektrinu, latriny, nic, tam keby prisla nejaka katastrofa, tak si ani nevsimnu, lebo tam katastrofa uz je, ale jim
to nevadi nejak, smiali sa, srandu si robili, mohli by ist byvat do Molu, ale tam maju aky klud..ale ani nie.
cestou naspat sme boli vsetci mokry, aspon jednu stranu, podla toho kde ste sedeli, slo sa proti vlnam a proti vetru a sedeli sme
nizko vo vode, hladny, unaveny, nad utesmi lietali supy, Julianov plazovy bar bol otvoreny, ale daleko, rychlo domov,
vylozit veci, najest a spat.
mali sme vecer robit edukaciu v radiu, zlyhal kontakt, uz sa snazim 3 den, snad nabuduci tyzden.
ide fasiangovy tyzden, vraj sa budu diat vesele veci. uvidime.
sedeli sme na brehu, pili kavicku, dosli cernoskovia na lodi, uz dost neskoro, sme sa cudovali, preco tahaju lod na breh, normalne
k Julianovi nechodia, jasne ze som siel pomahat, tahame, ked tu v lodi nieco velke sive, zralok, chytili ho na sirom mori, predtym
ho predavali za 25 dolcov, takeho 140 cm klacka, Julian im da trochu viac aby uz predavali len jemu, turisti sa idu z toho posrat,
jasne aj my sme dali kucharke dovolenku na vikend, nech zbehne za rodinou na karneval, a uz sme ho tahali z lode, do narucia som ho zobral,
nevladal som ho sam drzat, zodral mi kozu na ramenach a bruchu, debilny zraloci schmirgel koza.
este som sa s nim povalal vo vode, akoze bitka so zralokom, nemali sme fotak, skoda, to by boli fotky, tma uz bola, doniesli sme ho na stol
a zacala zabijacka, rozrezavanie, nic z vnutornosti nepouzivaju, chrbticu nakladaju do rumu a je z toho afrodiziakum, nakrajali sme
svieckovicu, stahovanie z koze ako ked sa odrezava tuk na skvarky, tak hodinu sme sa s tym piplali. a potom uz len pivo, debatky,
nakupili sme si chleba do sacku a sli domov.
hej, este predtym, Tony zbehol na zachod a po plazi siel chalan, v ruke zosit, mumlal si pre seba, biflil sa, tak ku nemu, ze ocuvaj
mili moj, ze ci by som ta nemohol pocuvat, co sa ty vlastne ucis, debata, akurat preberal biologiu, delenie buniek, chromozomy, ze nech
mi to nakresli do piesku, netusil suvislosti, len to co im napisali sa nabiflil, sa ma pytali ako na najdolezitejsiu vec ake su funkcie bunky...
tak davaj, piesok, mitoza, jadra, chromozomy, ribozomy, dna a rna, po kreolsky s kreslenim, ako activity hra. ale dohodli sme sa,
dosiel este jeden a sme sa hrali na ucitelov :)
28.11
Dneska bol u nas Filip, cesky vrtac, opuchlo mu rameno, ketoprofen zareagoval na haitske slnko a uz to puchlo, svrbelo, liecba
na dialku sa neosvedcila, tak dosiel pozriet.
hrozne som sa zase vytocil v robote, joj, 30 rocna zena, konecne ju vydali, rodina sa tesi, do toho otehotnela, joj, super, vsetko by
pre nu spravili a ona zacala vracat, tak v noci do nemocnici, cez den, hore dole, a vsetci okolo nej, jooooj, ona je strasne chora,
sem tam pregrcne, sem tam slinku vypluje, dnes dosla, ze ona tabletky jest nebude, ze ona chce infuzku, ze so mnou vobec nechce rozpravat,
ze ona chce haitsku doktorku, ta jej nahmatala slaby puls....ani tlak nezmerala....ze vraj je slaba...to jej zahram kedykolvek, aky som ja chory
a slaby...tak jej fukla 1 liter ringeru, keby jeden, trebars, ale dva, len tak, zadara, nech sa paci, pici, nepaci sa mi to, liecime tu
alebo im robime rodinne divadielko, ked nechces brat metoklopramid, tak chod niekam inam na konzultaciu, vyber si druheho doktora,
som tu prisiel liecit, nie kokotiny riesit.
a Manuel, ten s tym chrbatom, tak som uz dnes ponho poslal, po tyzdni sa uracil, dosiel, jasne chrbat zapaleny, este horsie, ze sa mu nechcelo
prist, sa mi mozme potrhat, ked on tabletky neberie, ani nechodi, ale dobre, je psychicky chori, stale lepsie ako ta divadlena zena.
tak sme ho poslali domov, ze nech pride zajtra nalacno, ze skusime zajtra, sibnute to bolo dnes, kopa pacientov, vymyslali.
v nedelu sme spravili akoze employers party. ze pridte, dame kolu v bare na plazi, nejake malicke chutovky, take posedenie na blizsie zoznamenie,
vychadzame z domu autom, este sme tam nieco viezli, a tu nase dve sestricky s asi 5 detmi...a do auta sa tlacia...to co ma byt, ved to nie je
rodinny piknik, fuuuu, kluuuud, neries, ok, neposleme ich domov, prisli sme do baru, deti zacali pit koly a spite, jeden taky arogantny 11 rocny obezny
spratek, taky co mate chut bit od pohladu, rozmaznany, ooooo, nevadi, klud. Dosla dalsia, doniesla si frajera so sebou.obaja adventisti
, nejedia kraby, lobstre, prasata a podobne, lebo je to napisane v biblii. ved ako chcete. nakoniec sme sa dozvedeli, ze v takych
´´ nalecnikoch´´ bolo maso s homarov...hahaha.polovicka zamestnancov neprisla vobec.
odisli, dali sme este pivo, zahrali bagamon, zacali rozpravat po kreolsky, vcera bol taky zlomovy den, odteraz uz len po kreolsky,
uz to pojde, pomaly, ale pojde. zobrali sme domov katju, ma 25 rokov, robi casnicku, taka mala sucha, jak nas ignorovala ked sme prisli
do Molu, nic, ani usmev, nechcela nas obsluhovat, vcera vecer ako uz reagovala, chichichichachacha, uplne iny clovek.
jaky rozdiel, uz to nie je neznama dedina plna ciernych chmuravych ludi, co ich zdravime len my ich, ale uz pozname ludi po mene,
vieme ako sa spytat ako sa mas, tie zakladne komunikacie, ritualy pre domacich, komo ou yeee, pa pli mal, s dorazom na tych spravnych miestach.
piatok 4. marca 2011
nedeľa 6. februára 2011
Boat trip
6.2.11
Pomaly sa z tej hatlaniny stava stava jazyk, zacinam rozoznavat slova, ked ich pocuvam, co rozpravaju, uz sem-tam chytim zmysel.
Dobre bude, len mam pocit ako chlapcek s bielou koselou...este sa musim vela ucit mamicka.
a este jeden pocit mam, ze lepsie by som spravil, keby som s miesackou a lopatou v ruke robil cestu do hlavneho mesta, aby sa dalo odtialto niekam dostat, namiesto ordinovania. ze sa rozdavaju ryby, a neuci sa rybarstvo. ale je to komplikovane a vraj sa nad tym netreba zamyslat.
ad rybarstvo. sli sme v sobotu na ryby. s Jimmym, nasim dvornym rybarom. Mame dvornu kucharku, mame dvornych securitakov, mame dvorneho zahradnika ( ten je postihnuty, lavu ruku ma pareticku, takze social help) a este dvornu upratovacku. oslovujeme sa
vase blahorodie a ked je nam zle, tak...ach ja ubohy zemepan...ale nie, voda nam tecie iba trochu, sem tam, tak si plnime vedierka a sprchujeme sa hrncekami, elektrika neide, vsetko si musime brat do nemocnice a tam to rychlo nabit pocas pracovnej doby, akurat vcera sa nam zrazu rozsvietilo, sedeli sme na terase pri petrolejke a fuk, svetlo v dome. jaaaj, rychlo sme ho hasili, nejak sa
nam zapacilo mat chatu, kuzelny dom, plny zahad a tajomnych komnat, kde predtym byvali ludia a ponechavali knihy, casopisy, lieky, pohladnice, s petrolejkou si tam sadnut a skusat uhadnut co to bolo za cloveka co tu bol, kanadan so zaujmom o geologiu a siroke klobuky, gynekolog a chirurg...
a tak si behame s celovkami a petrolejkami.chceli by sme rozbehat chladnicku, aby sme mali studenu vodu ( pivo ? kolu ? :), aby sme mohli nieco mat dlhsie v chladnicke. je tu jedna na plyn, tak sa uvidi.
ale naspat k rybarom. o siedmej rano dohodnute stretnutie, lodka 5 metrova, cela z dreva, fakt zbita z dosiek, klince, lana, s tou ak by bolo treba ist na kubu ( vraj s nou uz tam bol, 16 hodin mu to trvalo, do hlavneho mesta s nou cestoval 6dni), tak by mu stacilo zobrat par dosiek, par snuriek, par ryfli a opravil by vsetko. priebezne bolo treba pumpovat vtekajucu vodu, ale maju na to fintu, PVC rura, v nej palica s vakom na spodu, a uz len hore dole, par tahov a lodka je prazdna, ale vraj netreba pumpovat az uplne do konca, lebo povytrhavame tesnenie spomedzi dosiek. siel s nami este lokalny profesor, jeho jemne rozmaznany syn, co bol cely cas v podpalubi,
kde ma Jimmy lezovisko s malovanym obrazkom Boba Marleyho, a este ku koncu pregrcol, druhy kapitan, co vedel trochu po anglicky a spanielsky,
a este chlapec v zaucani. mena uz neviem, kazdy den sa nam predstavi asi 10 ludi, tak sorry.
najprv sme nastupili do maleho clna, ten nas doviezol do lodky, este nam doniesli asi 8 vriec s kamenmi, co sme nahadzali na spodok, namiesto olova, vytiahli obe kotvy ( este old school, riadne spicate dvojhrotove, ako z tetovani namornikov), tie dali trosku nebezpecne medzi stoziar a jiba, jasne, ze si Jimmy neskor na jednej z nich roztal lytko, ale iba tak trochu, zacapal to morskou vodou a slo sa.
Vetra bolo malo, tak sa padlovalo, jedno velke veslo na konci lodky, ale neuchytene, len tak v korytku, maju na to riaden grif, mne to stale
vyletavalo, im nie, pekne si lodku dopredu posuvali. Presli sme na oprotivny koniec zatoky, vyhodili kotvy, Jimmy vyhodil harpunu len tak dovody, natiahli sme si schnorchle a sli lovit. Ze mu vynesiem harpunu, tak hu hu hu hyperventilacia, to muselo byt v 9 metroch, nebolo mi to jedno, ale ked som videl jeho ako sa ponoril, ako keby sa nechumelilo, pohodicka, pomale pohyby, ako by tam mohol
byt vecnost, ani hore sa neponahlal na nadychnutie. vraj vydrzi 5 minut. a to vraj bezne 3 hodiny denne robi. co to robi s jeho mozgom, to by som chcel vediet. ale este nebolo vidno nejake nasledky. v ambulancii zase prisiel asi 25rocny rybar, mlady, zdravy, silny, akurat po tych 3 hodinach, ked uz prichadzaju k brehu, ze kasle krv...no, a co ja s tym...bez rontgenu.
ale koraliky boli, rybiek minimum, vychytane je to tu, co sa da zjest, to zjedia, stale sa ponaral a pozeral popod kamene, ked nieco nasiel, na hladine natiahol harpunu, ponoril sa, harpunu prilozil tak na 20cm k languste a prask. okolite malicke rybke sa hned dosli pozriet,ze co sa deje a preco sa tam piesok prasi, ale to uz Jimmy z harpuny ulovok do vreca priviazaneho k boji daval. a tu boju som cely
cas tahal ja. ako nosic golfovych palic.ale nemal mocdobry den, iba tri langusty, jedna mu z vreca usla, derave vreco bolo, a dve velke lastury. naspat na lod, kotvy von, trosku zacalo fukat, ale chceli sme ist k vychodu zo zatoky, volam si ju sam pre seba Kolumbova zatoka, su tu zvysky este troch pevnosti, co ju strazili, kde tak mohol kotvit, ako to tu vyzeralo kedysi, co a jak, namornici, domorodkyne...
no, dobre.tak sme sa motkali, krizovali vietor, nahanali sa s jednou velkou plachetnicou, kormidloval som, plachentnica nas predbehla, inac ta lodka
nova stala 1000 dolcov, a dalo sa v nej prespat...taku nejaku kus vacsiu a mohlo by sa ist okolo haiti a dom.rep...dame dakedy ?prip s doprovodom kuba...jamaijka..
tak zase na zem, pomalicky zacalo fukat, pomalicky uz sme zacinali byt speceny, my sme si mysleli, ze pojdeme na 4 hodinky a hotovo,
zobrali sme si jednu flasu vody, ktora bola uz davno prazdna, profesor si ucucaval z flasticky s tekutinou, co sa podobala na benzin, nakoniec to bol rum,
super bolo, ked Jimmy vesloval a ako prenasal vahu z nohy na nohu, tak si dupol, dupkal dupkal, pomocnik zacal klepkat kamenom o kotvu,
kubanec zacal bubnovat, tak sme sa pridali a aka Jamm session sa strhla, este zacali do toho take africke choraly davat, neskutocne.
a pak prisiel cas obeda. Jimmy zobral asi polmetrovy vysuseny kus dreva, palicu hrubsiu, roztlkol ju o kamen, poukladal na kamene v
disku od kolesa a tak 30 cm od plachty rozrobil ohen s pomocou univerzalneho podpalaca..benzinu, dal tam este 10cm kusok gumy urezanej od velkeho kusu co
bol pri stoziari, aby lepsie horelo a navrch polozil langusty. medzitym spravil nalev, morska voda, habaneros na kusocky a polovicka ako limetkocitronu.
osupal, vyplachol a uz sme si kuskali, pocas jazdy.ooooo. lakucinka jak se vravi.a potom este tie lastury, bolo vidno ako sa to tam
vari, jedlo vo vlastnej stave a vo vlastnom hrnci, asi po 10 min ich oplachol, rozbil druhy koniec lastury a vytiahol zivocichy. tie makkyse su ale divne,
nieco poodrezoval, nieco poodtrhoval, nakrajal do nalevu a uz sme sa delili. a nakoniec sme este aj nalev vypili.
Zastavilisme potom pri dedine, kde jedina murovana budova bola skola, s plechovou strechou, najprv dedinu ani nebolo vidno,
uplne zamaskacovana v poraste, drevena konstrukcia a na nej palmove listy, uschnute, skrite medzi kaktusmi a pichlavou vegetaciou dookola,
nahe deti, muzi pod centralnym stromom hrali domino, kus sirokej dosky polozeny na kolenach a uz buchali tymi spravnymi kuskymi.
predstavili nas, poprechadzali sme sa medzi domy, pozerali ako susia ryby, ako ich solia, uuplna bieda, nic, ale mobily mali.
a to bolo pred jednou z tych pevnosti, velka lod ukotvena a tipkovia vyberali nejake gule z hromadky na dne mora. asi delove gule z starych casov.
hladajte na ebay.
a cesta naspat, uz fukalo ako sa patri, ale zase protivietor, nie tak uplne, ale 3 krat sme museli krizovat, kormidlo prebral na zaciatok Jimmy,
potom mi ho dal, ooo, take balansovanie, aby plachty boli plne a zase bok lode nebol uplne vo vode, Jimmy kontroloval plachtu, stale pripraveny pustit, ked sme uz
boli dost blizko, tak on mi ze nech uplne pustim lod po vetre, naklonili sme ju na bok a tak sme sli, plachta meter nad vodou,spliechalo na nas, vsetci na tom hornom
kraji, vyvazovali sme...tak tam to bolo intenzivne.
a prisli sme domov, rychlo vypit dva litre vody, pohladat pantenol, neni, tak ibacik aby sme zaspali, posmiali sme sa na rozdieloch bielej a ruzovej,
ze uz nie sme blanc ako na nas kricia ale rouge, uz sme indiani. na vecer polievka husta z kozicky malickej, aspon podla rebier to ta vyzeralo,
pivko a spat. a este trosku kreolstiny na dobru noc. siel som spat na strechu, konecne prestalo fukat ako sisi, uz som spal 3 noci pod moskytierov,
v jednej z miestnosi...
a robota ?uz to zacina ist celkom fajn, bon jour, ki sa ou genyen, shita, couche...divna rec, ale uz sa nejak dorozumieme so sestrickou, aj mi radi, ze co este
by bolo treba, sme spravili v piatok prvu operaciu, epileptik, vraj aj psychicky postihnuty, pred casom mal zachvat a spadol a teraz dosiel,
v deravom spinavom tricku, cez diery mu presvitalo nieco sive, na co radi chodili muchy, tak si to nadvihol, bolestivo, pol chrbata
zapalene nekrozy, uz asi 3 cm lem koze v hojacom procese, ale tak toto treba zoskrabat, tak na brucho na nerezovy pitevny stol, s odtokom,
zila, infuzka a ketamin, ruka na arterke a anesteza. bez intubacie...zase gulkami po kose, tak som si dumal, ze co by bolo, keby sa mu daco stalo,
skrabala to sestricka natasha asi hodinu, krvacalo to, tri skalpely minula, ale nakoniec to celkom dobre vyzeralo. dostal este intravenozne atb, pockali sme pokial si
moze sadnut, nejak sme mu to obviazali ( nebolo sestricky co by to spravila, potom nebolo sestricky co by ho este skontrolovala, pokial anesteza uplne neodfici)
ale vraj potom zdrhol z kliniky. ale snad to uz bude mat lepsie. podla mna sme mu dost pomohli.ale ked pojde niekde do spinaveho domu, bude na tom lezat, ach jo.
ale sranda, robim akoze gyn.sona s vaginalnou sondou. ina zabava, malo vidno, netusim co by to mohlo byt, ale nasiel som plodovu vodu, tam ten vacok s plodou,
potom este u 8mesacneho plodu normalne som nasiel srdce, daco tam rytmicky buchalo, hlavicka, placentu som nenasiel, vaginalne sa mi zase moc nechcelo,
ci mam pipika som ani netusil,ale da sa. len vypovedna hodnota...asi tak pre pacientov,si fotili s mobilmi dietatko.
a este ideme na kurz anglictiny, co tu robia katolicky fara, v gymnaziu sveteho bernarda, tak uvidime co tam pomzeme. toto vyzera,
ze by mohlo mat zmysel.
Pomaly sa z tej hatlaniny stava stava jazyk, zacinam rozoznavat slova, ked ich pocuvam, co rozpravaju, uz sem-tam chytim zmysel.
Dobre bude, len mam pocit ako chlapcek s bielou koselou...este sa musim vela ucit mamicka.
a este jeden pocit mam, ze lepsie by som spravil, keby som s miesackou a lopatou v ruke robil cestu do hlavneho mesta, aby sa dalo odtialto niekam dostat, namiesto ordinovania. ze sa rozdavaju ryby, a neuci sa rybarstvo. ale je to komplikovane a vraj sa nad tym netreba zamyslat.
ad rybarstvo. sli sme v sobotu na ryby. s Jimmym, nasim dvornym rybarom. Mame dvornu kucharku, mame dvornych securitakov, mame dvorneho zahradnika ( ten je postihnuty, lavu ruku ma pareticku, takze social help) a este dvornu upratovacku. oslovujeme sa
vase blahorodie a ked je nam zle, tak...ach ja ubohy zemepan...ale nie, voda nam tecie iba trochu, sem tam, tak si plnime vedierka a sprchujeme sa hrncekami, elektrika neide, vsetko si musime brat do nemocnice a tam to rychlo nabit pocas pracovnej doby, akurat vcera sa nam zrazu rozsvietilo, sedeli sme na terase pri petrolejke a fuk, svetlo v dome. jaaaj, rychlo sme ho hasili, nejak sa
nam zapacilo mat chatu, kuzelny dom, plny zahad a tajomnych komnat, kde predtym byvali ludia a ponechavali knihy, casopisy, lieky, pohladnice, s petrolejkou si tam sadnut a skusat uhadnut co to bolo za cloveka co tu bol, kanadan so zaujmom o geologiu a siroke klobuky, gynekolog a chirurg...
a tak si behame s celovkami a petrolejkami.chceli by sme rozbehat chladnicku, aby sme mali studenu vodu ( pivo ? kolu ? :), aby sme mohli nieco mat dlhsie v chladnicke. je tu jedna na plyn, tak sa uvidi.
ale naspat k rybarom. o siedmej rano dohodnute stretnutie, lodka 5 metrova, cela z dreva, fakt zbita z dosiek, klince, lana, s tou ak by bolo treba ist na kubu ( vraj s nou uz tam bol, 16 hodin mu to trvalo, do hlavneho mesta s nou cestoval 6dni), tak by mu stacilo zobrat par dosiek, par snuriek, par ryfli a opravil by vsetko. priebezne bolo treba pumpovat vtekajucu vodu, ale maju na to fintu, PVC rura, v nej palica s vakom na spodu, a uz len hore dole, par tahov a lodka je prazdna, ale vraj netreba pumpovat az uplne do konca, lebo povytrhavame tesnenie spomedzi dosiek. siel s nami este lokalny profesor, jeho jemne rozmaznany syn, co bol cely cas v podpalubi,
kde ma Jimmy lezovisko s malovanym obrazkom Boba Marleyho, a este ku koncu pregrcol, druhy kapitan, co vedel trochu po anglicky a spanielsky,
a este chlapec v zaucani. mena uz neviem, kazdy den sa nam predstavi asi 10 ludi, tak sorry.
najprv sme nastupili do maleho clna, ten nas doviezol do lodky, este nam doniesli asi 8 vriec s kamenmi, co sme nahadzali na spodok, namiesto olova, vytiahli obe kotvy ( este old school, riadne spicate dvojhrotove, ako z tetovani namornikov), tie dali trosku nebezpecne medzi stoziar a jiba, jasne, ze si Jimmy neskor na jednej z nich roztal lytko, ale iba tak trochu, zacapal to morskou vodou a slo sa.
Vetra bolo malo, tak sa padlovalo, jedno velke veslo na konci lodky, ale neuchytene, len tak v korytku, maju na to riaden grif, mne to stale
vyletavalo, im nie, pekne si lodku dopredu posuvali. Presli sme na oprotivny koniec zatoky, vyhodili kotvy, Jimmy vyhodil harpunu len tak dovody, natiahli sme si schnorchle a sli lovit. Ze mu vynesiem harpunu, tak hu hu hu hyperventilacia, to muselo byt v 9 metroch, nebolo mi to jedno, ale ked som videl jeho ako sa ponoril, ako keby sa nechumelilo, pohodicka, pomale pohyby, ako by tam mohol
byt vecnost, ani hore sa neponahlal na nadychnutie. vraj vydrzi 5 minut. a to vraj bezne 3 hodiny denne robi. co to robi s jeho mozgom, to by som chcel vediet. ale este nebolo vidno nejake nasledky. v ambulancii zase prisiel asi 25rocny rybar, mlady, zdravy, silny, akurat po tych 3 hodinach, ked uz prichadzaju k brehu, ze kasle krv...no, a co ja s tym...bez rontgenu.
ale koraliky boli, rybiek minimum, vychytane je to tu, co sa da zjest, to zjedia, stale sa ponaral a pozeral popod kamene, ked nieco nasiel, na hladine natiahol harpunu, ponoril sa, harpunu prilozil tak na 20cm k languste a prask. okolite malicke rybke sa hned dosli pozriet,ze co sa deje a preco sa tam piesok prasi, ale to uz Jimmy z harpuny ulovok do vreca priviazaneho k boji daval. a tu boju som cely
cas tahal ja. ako nosic golfovych palic.ale nemal mocdobry den, iba tri langusty, jedna mu z vreca usla, derave vreco bolo, a dve velke lastury. naspat na lod, kotvy von, trosku zacalo fukat, ale chceli sme ist k vychodu zo zatoky, volam si ju sam pre seba Kolumbova zatoka, su tu zvysky este troch pevnosti, co ju strazili, kde tak mohol kotvit, ako to tu vyzeralo kedysi, co a jak, namornici, domorodkyne...
no, dobre.tak sme sa motkali, krizovali vietor, nahanali sa s jednou velkou plachetnicou, kormidloval som, plachentnica nas predbehla, inac ta lodka
nova stala 1000 dolcov, a dalo sa v nej prespat...taku nejaku kus vacsiu a mohlo by sa ist okolo haiti a dom.rep...dame dakedy ?prip s doprovodom kuba...jamaijka..
tak zase na zem, pomalicky zacalo fukat, pomalicky uz sme zacinali byt speceny, my sme si mysleli, ze pojdeme na 4 hodinky a hotovo,
zobrali sme si jednu flasu vody, ktora bola uz davno prazdna, profesor si ucucaval z flasticky s tekutinou, co sa podobala na benzin, nakoniec to bol rum,
super bolo, ked Jimmy vesloval a ako prenasal vahu z nohy na nohu, tak si dupol, dupkal dupkal, pomocnik zacal klepkat kamenom o kotvu,
kubanec zacal bubnovat, tak sme sa pridali a aka Jamm session sa strhla, este zacali do toho take africke choraly davat, neskutocne.
a pak prisiel cas obeda. Jimmy zobral asi polmetrovy vysuseny kus dreva, palicu hrubsiu, roztlkol ju o kamen, poukladal na kamene v
disku od kolesa a tak 30 cm od plachty rozrobil ohen s pomocou univerzalneho podpalaca..benzinu, dal tam este 10cm kusok gumy urezanej od velkeho kusu co
bol pri stoziari, aby lepsie horelo a navrch polozil langusty. medzitym spravil nalev, morska voda, habaneros na kusocky a polovicka ako limetkocitronu.
osupal, vyplachol a uz sme si kuskali, pocas jazdy.ooooo. lakucinka jak se vravi.a potom este tie lastury, bolo vidno ako sa to tam
vari, jedlo vo vlastnej stave a vo vlastnom hrnci, asi po 10 min ich oplachol, rozbil druhy koniec lastury a vytiahol zivocichy. tie makkyse su ale divne,
nieco poodrezoval, nieco poodtrhoval, nakrajal do nalevu a uz sme sa delili. a nakoniec sme este aj nalev vypili.
Zastavilisme potom pri dedine, kde jedina murovana budova bola skola, s plechovou strechou, najprv dedinu ani nebolo vidno,
uplne zamaskacovana v poraste, drevena konstrukcia a na nej palmove listy, uschnute, skrite medzi kaktusmi a pichlavou vegetaciou dookola,
nahe deti, muzi pod centralnym stromom hrali domino, kus sirokej dosky polozeny na kolenach a uz buchali tymi spravnymi kuskymi.
predstavili nas, poprechadzali sme sa medzi domy, pozerali ako susia ryby, ako ich solia, uuplna bieda, nic, ale mobily mali.
a to bolo pred jednou z tych pevnosti, velka lod ukotvena a tipkovia vyberali nejake gule z hromadky na dne mora. asi delove gule z starych casov.
hladajte na ebay.
a cesta naspat, uz fukalo ako sa patri, ale zase protivietor, nie tak uplne, ale 3 krat sme museli krizovat, kormidlo prebral na zaciatok Jimmy,
potom mi ho dal, ooo, take balansovanie, aby plachty boli plne a zase bok lode nebol uplne vo vode, Jimmy kontroloval plachtu, stale pripraveny pustit, ked sme uz
boli dost blizko, tak on mi ze nech uplne pustim lod po vetre, naklonili sme ju na bok a tak sme sli, plachta meter nad vodou,spliechalo na nas, vsetci na tom hornom
kraji, vyvazovali sme...tak tam to bolo intenzivne.
a prisli sme domov, rychlo vypit dva litre vody, pohladat pantenol, neni, tak ibacik aby sme zaspali, posmiali sme sa na rozdieloch bielej a ruzovej,
ze uz nie sme blanc ako na nas kricia ale rouge, uz sme indiani. na vecer polievka husta z kozicky malickej, aspon podla rebier to ta vyzeralo,
pivko a spat. a este trosku kreolstiny na dobru noc. siel som spat na strechu, konecne prestalo fukat ako sisi, uz som spal 3 noci pod moskytierov,
v jednej z miestnosi...
a robota ?uz to zacina ist celkom fajn, bon jour, ki sa ou genyen, shita, couche...divna rec, ale uz sa nejak dorozumieme so sestrickou, aj mi radi, ze co este
by bolo treba, sme spravili v piatok prvu operaciu, epileptik, vraj aj psychicky postihnuty, pred casom mal zachvat a spadol a teraz dosiel,
v deravom spinavom tricku, cez diery mu presvitalo nieco sive, na co radi chodili muchy, tak si to nadvihol, bolestivo, pol chrbata
zapalene nekrozy, uz asi 3 cm lem koze v hojacom procese, ale tak toto treba zoskrabat, tak na brucho na nerezovy pitevny stol, s odtokom,
zila, infuzka a ketamin, ruka na arterke a anesteza. bez intubacie...zase gulkami po kose, tak som si dumal, ze co by bolo, keby sa mu daco stalo,
skrabala to sestricka natasha asi hodinu, krvacalo to, tri skalpely minula, ale nakoniec to celkom dobre vyzeralo. dostal este intravenozne atb, pockali sme pokial si
moze sadnut, nejak sme mu to obviazali ( nebolo sestricky co by to spravila, potom nebolo sestricky co by ho este skontrolovala, pokial anesteza uplne neodfici)
ale vraj potom zdrhol z kliniky. ale snad to uz bude mat lepsie. podla mna sme mu dost pomohli.ale ked pojde niekde do spinaveho domu, bude na tom lezat, ach jo.
ale sranda, robim akoze gyn.sona s vaginalnou sondou. ina zabava, malo vidno, netusim co by to mohlo byt, ale nasiel som plodovu vodu, tam ten vacok s plodou,
potom este u 8mesacneho plodu normalne som nasiel srdce, daco tam rytmicky buchalo, hlavicka, placentu som nenasiel, vaginalne sa mi zase moc nechcelo,
ci mam pipika som ani netusil,ale da sa. len vypovedna hodnota...asi tak pre pacientov,si fotili s mobilmi dietatko.
a este ideme na kurz anglictiny, co tu robia katolicky fara, v gymnaziu sveteho bernarda, tak uvidime co tam pomzeme. toto vyzera,
ze by mohlo mat zmysel.
3.2.11
rano na streche, svihalo mi svihadlom, palili travu a nad mestom sa vznasal dym, tak som vysiel do ulic San Francisca strateneho na konci sveta, cez listy paliem presvitalo slnko a deti nosili na hlavach vedra s vodou, kozy hladali kusky vegetacie medzi odpadkami, velmi maju radi strucky fazule, toto si tu luskaju na uliciach, sedia, lezia v prachu, v tieni, pod stolom a za stankom. Sa mi paci vecer, ked uz je koniec, ked uz na dnes stacilo, a stacilo bohate, radsej skor do perin, aby zajtra bol som fit, lebo tu sa nevie, co pride, rozbali sa moskytiera a pocit, akoby som mal bunker, sam pre seba, baldachyn pre krala a vsetko zle ostalo von.iny priestor, iny pocit.
aaaaaa, pocit pravidelne zazivany v klinike, aaaa, co mam robit s 2mesacnymi detmi, co mam robit s krvacajucimy dievcatami s nejakou intramuskularnou antikonepciou podanou pred 2 mesiacmi, tisic roznych liekov, vela chorob co su divne, a tie vyrazky, joj, jak neznasam vyrazky a skrabania a chrasty...kto vymyslel mykozy..nemusel, dakujem.
ale ved na toto nas nikto nepripravoval, toto nas nikto neucil, vsetko a zrazu, ako keby vseobeciar bol vseobecny specialista, a este k tomu bez moznosti diagnostikovat a operovat. este je tu nemocnica, najblizsia tak 2 hodiny jazdy, bombardopolis, ale vraj tam neoperuju, ze tiez len tak ako nasa. a aj ked niekoho posleme do nemocnice, do Port de Paix je to 5 hodin jazdy tankodromom, kto by tam chodil. len my po lieky. a az tam sa vraj daju kupit kurata a vajicka. no fasa.
pri jednej pacientke som volal konzultaciu na slovensko, len som sa dovolal nejakemu haitinovi, neviem preco, asi znamenie, ze tu to tak nebude, ziadny priatel na telefone. uz by to chcelo nejaky universal program pre treti svet diagosticky.
ale to najlepsie. pri domceku sme nasli lod, tri metre dlhu, velka plachta zbalena, vnutri zelena voda a zvysky vegetacia a snad aj malych komarov, vytiahli sme to na plaz, co je tak 10 m, ale ako fukalo, tak 50-60 m/s, vlnky riadne, biele koniky navrchu, ani vonku sa poriadne nedalo sediet. Ku veceru sa to nejak ukludnovalo, ale este stale statocne dulo, tak ze idem na to, zacal som natahovat
plachtu a uz sa okolo zbiehali local fishers, ze co to ten beloch tu robi, to este bude srandy. joj, vedia to ti domaci. natiahli sme, do vody dali a zavolal som jedneho, co sa mal najviac k cinu, ze nech ide so mnou, ved bude sranda, tak sme nejak vyrazili, aj som chcel ist trochu proti vetru, ale sa nedalo, nejak nas stale nabok tahalo, sme zacali skusat otocky proti vetru, a nejak neslo,
opakovane, zase, uf, fukalo vonku, vlny sa sem tam rozbili o hranu, ospiechalo nas, az raz sa vlna nerozbila o hranu, ale tak nejak
cez tu hranu presla, strasny pohlad, ako sa to voda leje a leje dnu, boli sme asi 500m od brehu, je to tu zatoka, ohranicena
skoro zo vsetkych stran brehmi, ale aj tak...no tak rychlo naklanacka na druhu stranu, lano od plachty uplne povolit a uz sme stahovali
plachtu a takym malickym vedierkom -konzerva od jahod-uz sme cerpali.opatrne, vlny sa z nami pohravali, sejahoja, sak sa pohrame ked sa mozme, ne ? a tak nas pomaly s vlnami odsuvalo ako na husenkovej drahe dalej a dalej od dediny. lebo mesto to zdaleka nie je so Jeanom, lebo tak sa volal ten chlap, co sme sli spolu, joj, kolko sme sa potom nasmiali, ked uz sme boli na brehu, tak sme ked uz bolo
v clne menej vody, tak sme trosku dvihli plachtu, len taku rukami ju pridrziavali aby sme sa aspon trochu dostali niekam, kam sa dalo zastavit, ako hluchy, po case sme si uz zacali trufat, plachtu do polovice stoziara dvihli a slo sa. k brehu, snurku uviazat a uz sme tahali, Jean este cerpal vodu z lode a ja tak po pas som tahal. pomaly. ale celkom prijemne dno na tahanie.
a potom k nam prisiel chlapik, ze ten cln ma este kyl, a ze aj kormidlo sme si mohli spustit nizsie, no celkom dost nam toho poukazoval, tak sme si trufli...a zase sme vyplavali, uz to slo, uz sme ficali, trosku proti vetru, trosku proti vlnam, ale vietor sa menil, silu, smer, ani sme sa moc vyklanat nemohli, aby sme vyvazovali vietor, lebo ten si z nicoho nic prestal a uz sme sa naklanali do vody.
tak radsej sme prirazili k brehu a sme tahali, uz sa stmievalo, po cely ten cas zapadalo slnko, ale to sme vobec nevnimali, tam slo o nieco ine. hej, a este toto, rano v ten den, po zobudeni, oj, aky pekny den, idem si zaplavat, ze sa prasknem rovno pri dome do vody, a ze nie, idem pozriet ci niekde nie je lepsi flek a asi 50 metrov doprava od domu klada k malej latrine priamo nad morom, z troch stran obita, zo spodu derava, inac kuzelne miesto na ranne srani, ale ta toto nie, tak som sa rano rozculil, ze si tu seru do jedla, lebo vsetci aj tak jedia ryby, som im to tam vysvetloval, no ale vecer, ked sme tu lodku tahali, tak pekne asi 5 metrov od nej sme sli...au.nevadi.
rano na streche, svihalo mi svihadlom, palili travu a nad mestom sa vznasal dym, tak som vysiel do ulic San Francisca strateneho na konci sveta, cez listy paliem presvitalo slnko a deti nosili na hlavach vedra s vodou, kozy hladali kusky vegetacie medzi odpadkami, velmi maju radi strucky fazule, toto si tu luskaju na uliciach, sedia, lezia v prachu, v tieni, pod stolom a za stankom. Sa mi paci vecer, ked uz je koniec, ked uz na dnes stacilo, a stacilo bohate, radsej skor do perin, aby zajtra bol som fit, lebo tu sa nevie, co pride, rozbali sa moskytiera a pocit, akoby som mal bunker, sam pre seba, baldachyn pre krala a vsetko zle ostalo von.iny priestor, iny pocit.
aaaaaa, pocit pravidelne zazivany v klinike, aaaa, co mam robit s 2mesacnymi detmi, co mam robit s krvacajucimy dievcatami s nejakou intramuskularnou antikonepciou podanou pred 2 mesiacmi, tisic roznych liekov, vela chorob co su divne, a tie vyrazky, joj, jak neznasam vyrazky a skrabania a chrasty...kto vymyslel mykozy..nemusel, dakujem.
ale ved na toto nas nikto nepripravoval, toto nas nikto neucil, vsetko a zrazu, ako keby vseobeciar bol vseobecny specialista, a este k tomu bez moznosti diagnostikovat a operovat. este je tu nemocnica, najblizsia tak 2 hodiny jazdy, bombardopolis, ale vraj tam neoperuju, ze tiez len tak ako nasa. a aj ked niekoho posleme do nemocnice, do Port de Paix je to 5 hodin jazdy tankodromom, kto by tam chodil. len my po lieky. a az tam sa vraj daju kupit kurata a vajicka. no fasa.
pri jednej pacientke som volal konzultaciu na slovensko, len som sa dovolal nejakemu haitinovi, neviem preco, asi znamenie, ze tu to tak nebude, ziadny priatel na telefone. uz by to chcelo nejaky universal program pre treti svet diagosticky.
ale to najlepsie. pri domceku sme nasli lod, tri metre dlhu, velka plachta zbalena, vnutri zelena voda a zvysky vegetacia a snad aj malych komarov, vytiahli sme to na plaz, co je tak 10 m, ale ako fukalo, tak 50-60 m/s, vlnky riadne, biele koniky navrchu, ani vonku sa poriadne nedalo sediet. Ku veceru sa to nejak ukludnovalo, ale este stale statocne dulo, tak ze idem na to, zacal som natahovat
plachtu a uz sa okolo zbiehali local fishers, ze co to ten beloch tu robi, to este bude srandy. joj, vedia to ti domaci. natiahli sme, do vody dali a zavolal som jedneho, co sa mal najviac k cinu, ze nech ide so mnou, ved bude sranda, tak sme nejak vyrazili, aj som chcel ist trochu proti vetru, ale sa nedalo, nejak nas stale nabok tahalo, sme zacali skusat otocky proti vetru, a nejak neslo,
opakovane, zase, uf, fukalo vonku, vlny sa sem tam rozbili o hranu, ospiechalo nas, az raz sa vlna nerozbila o hranu, ale tak nejak
cez tu hranu presla, strasny pohlad, ako sa to voda leje a leje dnu, boli sme asi 500m od brehu, je to tu zatoka, ohranicena
skoro zo vsetkych stran brehmi, ale aj tak...no tak rychlo naklanacka na druhu stranu, lano od plachty uplne povolit a uz sme stahovali
plachtu a takym malickym vedierkom -konzerva od jahod-uz sme cerpali.opatrne, vlny sa z nami pohravali, sejahoja, sak sa pohrame ked sa mozme, ne ? a tak nas pomaly s vlnami odsuvalo ako na husenkovej drahe dalej a dalej od dediny. lebo mesto to zdaleka nie je so Jeanom, lebo tak sa volal ten chlap, co sme sli spolu, joj, kolko sme sa potom nasmiali, ked uz sme boli na brehu, tak sme ked uz bolo
v clne menej vody, tak sme trosku dvihli plachtu, len taku rukami ju pridrziavali aby sme sa aspon trochu dostali niekam, kam sa dalo zastavit, ako hluchy, po case sme si uz zacali trufat, plachtu do polovice stoziara dvihli a slo sa. k brehu, snurku uviazat a uz sme tahali, Jean este cerpal vodu z lode a ja tak po pas som tahal. pomaly. ale celkom prijemne dno na tahanie.
a potom k nam prisiel chlapik, ze ten cln ma este kyl, a ze aj kormidlo sme si mohli spustit nizsie, no celkom dost nam toho poukazoval, tak sme si trufli...a zase sme vyplavali, uz to slo, uz sme ficali, trosku proti vetru, trosku proti vlnam, ale vietor sa menil, silu, smer, ani sme sa moc vyklanat nemohli, aby sme vyvazovali vietor, lebo ten si z nicoho nic prestal a uz sme sa naklanali do vody.
tak radsej sme prirazili k brehu a sme tahali, uz sa stmievalo, po cely ten cas zapadalo slnko, ale to sme vobec nevnimali, tam slo o nieco ine. hej, a este toto, rano v ten den, po zobudeni, oj, aky pekny den, idem si zaplavat, ze sa prasknem rovno pri dome do vody, a ze nie, idem pozriet ci niekde nie je lepsi flek a asi 50 metrov doprava od domu klada k malej latrine priamo nad morom, z troch stran obita, zo spodu derava, inac kuzelne miesto na ranne srani, ale ta toto nie, tak som sa rano rozculil, ze si tu seru do jedla, lebo vsetci aj tak jedia ryby, som im to tam vysvetloval, no ale vecer, ked sme tu lodku tahali, tak pekne asi 5 metrov od nej sme sli...au.nevadi.
piatok 28. januára 2011
Bois de Lawrance, don Vrecko a kamenovanie autobusu
U paterka.
Oh, dostali sme izbu, sprcha, vecko, polievocka, knedlik, masko, to bolo ako do raja prist.
uz len taka blbost, ze vodu netreba nosit, ze sa vecko splachne, ze je kde nabit mobil a fotak,
strasne zlepsi naladu. a stretnutie s ludmi, co tu boli 5 mesiacov a co zazili a co robili
a preco a ako a a a ...
Riesili sme ci a kedy by sa tam dalo postavit zdravotne stredisko, boli pozriet susedne OUNZ, s haitsky
lekarom, co studoval na kube, mali tam 4 stany a v nich cholerakov, pri vstupe a pri vystupe
nam ostriekali topanky chloroxom, ti ludia co tam s nimi robili vobec neboli ockovani, tak sme im dali vakciny,
spytal som sa, ci mozem si ist pozriet tie ich sracky, tak to boli riadne sracky, jedna az do krvava, ale vraj je to od
rehydratacneho napoja.l
Nestihol som si zobrat vzorku. nabuduce.
Kazde rano bola omsa, v nedelu v kreolcine, tam som len cumel, ze co to tam ide. Pater nam ukazal rozostavany most, on tam
uz spravil snad 50km ciest, len tak, s bagrom, traktorikom, predtym tam nemohli prist s autom, len motorka, aj to tak 45 min, teraz
auto a za 20 min. To ma tam asi najvacsi zmysel, aby mohli sa ludia niekam dostat, ci uz s chorobou alebou pre biznis.
No, ale co bolo uuuplne najlepsie, bola haitska diskoteka ako keby v Lacnove-Majdane, jeden stan, jeden stanok, pivko, dj s notebookom
aparatura bez basov, skuste tancovat na muziku, kde rytmus skor len tusite...a bachaty, kempa, naficane vecicky, plne energie,
ale ti domaci, pekne v pare a z nohy na nohu, to ako by na prodigiho tancovali babka dedko polka tanec. ach. Tonka vytiahla do
tanca lokalna kraska ( po chvili sa dozvedel ze ma 2 deti a nema muza a ci by nemohol prispiet na fungovanie domacnosti), mne sa tam
chalani chvalili ze oni nie su chudobny, lebo maju motorku,vedla tancovali taky mladi chalani, asi styria, pankaci, tak som siel ku
nim a ze si zatancime, joj, im viac nebolo treba, na kazdu somarinu sa hned chytali, tak sme tam skakali, tocili sa, tlieskali,
uf, trosku sme im tam rozvratili tu ich pokludnu romanticku naladicku. a to vsetko potme, jedno svetlo svietilo, ked som skakal,
tak hlavou do plachty stanu, hlina na dlazke, vedla bol akoze stanok s obcerstvenim, a tam lizatka a keksiky, tak si predstavim,
dotancuje parik, a ze ..draha ? smiem ti kupit lizatko ? a potom si niekam sadnu, ona lize, sa rozpravaju, jaka parada.
Neviem ci cukor funguje lepsie ako alkohol, ale ... asi si kupim pohotovostne lizatko :)
ostali sme tam 3 dni, patrovi Augstinovi opuchali nohy, dost mu to znemoznovalo hybat sa a dozerat na robotnikov, tak sme liecili,
vyberali idealny liecebny plan, mastili, kupali, obvazovali, a do toho este sa stavala zarubna, nosilo sa drevo do spred domu
do drevarne, prvy pluzgier, taka fajna fyzicka praca.
ale uz po tych 3dnoch prisla nervozita, ze na to tu nie sme, sice som pozrel asi 7 pacientov, jedna pani tam mala sracku, ale
po najlepsej liecbe na svete to preslo, uz ked sme odchadzali tak behala zdrava okolo domu, akurat jeden chlapcek, jedna noha brutal
valgozna, este aj slaby a nechutenstvo, taka bezmocnost, ze tu mu nepomozu...ale oni to ani tak neberu, cele to beru nejak odovzdanejsie,
vela deti im umiera, ale tam je to akokeby sucast zivota, sa tesia z coho mozu a neriesia co nemozu, a sa smeju a sa zdravia,
v tych horach sme sa citili bezpecne, aj fotit sme mohli, ludia sa na nas usmievali...a este sranda, ako tam nemaju signal, tak su
tam dva horske sedla, v ktorych je signal, tak sa tam ludia stretavaju, telefonuju, smskuju, take kulturne strediska. a vsade kam sme sli,
tak okienko dole, a jizda v okne, posadeny, vykloneny, smecoval som si s listami, pustal Vivaldiho z mobilu, daval pozor, ci neideme
prilis blizko kaktusov...
dam taku aktualnu vsuvku, bin ladin, strazca nemocnice v Jacmeli, presuva svojho kohuta na lepsie stanovisko, snurka okolo nohy,
palicka do zeme a moze byt. zo skoly v stane unicefu sa ozyva spev, z nemocnice plac dietata, niekto reze drevo, kikirika kohut,
sedim v stolicke a dookola su mlade bananovniky.
tak a spat. tazko sa nam odchadzalo, brali sme sebou mamicku, co sla svojmu rocnemu syncekovi do mesta nechat ufiknut 11 palec, v strede malick
mal este jeden kolmo nanho, skrila mu ho snurkou a uz bol len na malickoum kusocku pripevneny, ze jeden, dvanasty uz mu ufikli.
naspat do mesta, do zhonu a strachu, stretli sme sa s jacmelskou skupinou, prebrali plany, Tonko navaril fasa cestoviny, na obed
uz pekne z poulicneho obcerstvenia, ryza do hneda, s fazulou a na to akoby kusok vareneho kolena, mastne, malo masa, kosti...
zatial ziadna sracka, ale je to mozno vdaka aj poctivej prevencii osvedcenymi domacimi prostriedkymi.
boli sme pozriet sestricky vincentky ( sponzoruje ich nemenovana mineralna voda ;), spolu s nimi bol v port au prince jeden nas doktor
ale kedze nemame auto, tak len doktora nepotrebuju, mame sice sanitku, tu vybavujeme aby mala papiere a poistenie, sice je na
vysokom podvozku, ale to nestaci, tak by bola rozbita tak do mesiaca v hlavnom meste.skoda tych ciest, pracuje sa na nich vo velkom,
v tomto by som chcel pochvali jeden projekt financovany europskou uniou, cestu do Hinche, ked to dokoncia, tak to bude super, lebo je
to cez kopce, len hlinena cesta, teraz je nastastie teplo a sucho, ale ked tu zaprsi, tak ...
v stredu sme chceli vsetci ist do Mole St.Nicolas, na severozapade Haiti, tam vraj pristal Columbus, na Mikulasa, je to uplna prdel,
vraj, divoky zapad, nic tam neni, ale pri mori a vraj je tam krasne, vyrazili sme o 7, vymotali z mesta, vsetko zbalene, plne auto,
a tak po hodine a pol cesty na sever zrazu auta stoja, tak sme sa sli pozriet na koniec, co sa deje, tam UN jednotky z argentiny,
buenos dias, que esta pasando alla ? a ze blokada, ze sa domaci hnevaju, ze zablokovali cestu kamenmi, ale slo tam par aut, tak sme si mysleli, ze
prejdeme, aj UN konvoy sa pohol, ale potom sa otocil, no ved skusime, presli sme asi kilometer do dediny, vola sa Cabaret, ked tu zase stojime
, asi minutu, a v tom vidime ako sa k nam vali dav, a hukot, a taka agitovana chodza, este smie riesili, ci mame otocit a vojst medzi nich a ist,
alebo pockame nech prejdu, rozhodne vraciame sa od Mariana nas zachranilo, uz bolo vidno ludi v maskach na tvari, zacali lietat kamene, zlizol
si to autobus, zlty schoolbus, linkovy :), chcel sa otocit tiez, a ho ukamenovali, utekali sme ako sa dalo, tam prestavala sranda,
vsetci otacali auta, nakladiaky, zapchavalo sa to, oproti davu sa vydali 3 policaji s puskami, no gule mali, oproti nim slo tak
500 nasranych ludi...
a tak zasa do domceka, a pripravy na obranu, nevychadzali sme von, len to najnutnejsie, kazdu polhodinu na oblohe vrtulnik, vela lietadiel,
po uliciach chodili jeepi s gulometmi, menej aut, menej ludi na ulici, zatemnili sme okna, pozamykali vsetky mreze, nanosili vodu a jedla a riesili co dalej
a tak v stvrtok, po konzultacii s chlapikom, co ma pristup k reportom UN, sme sa vybrali do Jacmelu, museli sme prejst krizom cez
centrum, tam to teda vyzera, kopa ludi, kazdy daco predava, same jeepy a nakladiaky, slo sa krokom, tam som nefotil, ked som robil akoze video s mobilom, tak mi
chalanisko naznacil podreznutie, tak som prestal...
angry su, daktori.
a teraz sme v ceskej nemocnici v jacmeli, vyzera to tu super, tri stvorce na stlpikoch, lozka, operacky cakaren, domcek pre staff, voda, elektrina, super.
jedna partia ostava tu, Tonko a ja ideme na sever, snad prejdeme, ale az zajtra, nejam nam zacalo vrcat auto, asi difernecial, vraj, si to predstavujem ako panvu
u cloveka, netusim co to je, nevadi. takze zajtra na sever, ak budu reporty z UN OK.a dnes este pozeram, ako lieci doktor Max, ziadna francuzstina, natvrdo kreolstina,
ale vyzera to lahky jazyk, ziadne casy, pady vsetko infinitiv, pridavne meno bez zmeny, super. uz len slovicka.
a vraj slovo pre cloveka je neger. a ze na otazku ako sa mas su bezne pesimisticke odpovede z cias otroctva...prezivam, zajtra bude lepsie ( volny preklad)
toto tu je ako na stope...kopa sraciek, ale raz za cas pride take auto, taky sofer, ze koniec.
dakujem za pozornost :)
Oh, dostali sme izbu, sprcha, vecko, polievocka, knedlik, masko, to bolo ako do raja prist.
uz len taka blbost, ze vodu netreba nosit, ze sa vecko splachne, ze je kde nabit mobil a fotak,
strasne zlepsi naladu. a stretnutie s ludmi, co tu boli 5 mesiacov a co zazili a co robili
a preco a ako a a a ...
Riesili sme ci a kedy by sa tam dalo postavit zdravotne stredisko, boli pozriet susedne OUNZ, s haitsky
lekarom, co studoval na kube, mali tam 4 stany a v nich cholerakov, pri vstupe a pri vystupe
nam ostriekali topanky chloroxom, ti ludia co tam s nimi robili vobec neboli ockovani, tak sme im dali vakciny,
spytal som sa, ci mozem si ist pozriet tie ich sracky, tak to boli riadne sracky, jedna az do krvava, ale vraj je to od
rehydratacneho napoja.l
Nestihol som si zobrat vzorku. nabuduce.
Kazde rano bola omsa, v nedelu v kreolcine, tam som len cumel, ze co to tam ide. Pater nam ukazal rozostavany most, on tam
uz spravil snad 50km ciest, len tak, s bagrom, traktorikom, predtym tam nemohli prist s autom, len motorka, aj to tak 45 min, teraz
auto a za 20 min. To ma tam asi najvacsi zmysel, aby mohli sa ludia niekam dostat, ci uz s chorobou alebou pre biznis.
No, ale co bolo uuuplne najlepsie, bola haitska diskoteka ako keby v Lacnove-Majdane, jeden stan, jeden stanok, pivko, dj s notebookom
aparatura bez basov, skuste tancovat na muziku, kde rytmus skor len tusite...a bachaty, kempa, naficane vecicky, plne energie,
ale ti domaci, pekne v pare a z nohy na nohu, to ako by na prodigiho tancovali babka dedko polka tanec. ach. Tonka vytiahla do
tanca lokalna kraska ( po chvili sa dozvedel ze ma 2 deti a nema muza a ci by nemohol prispiet na fungovanie domacnosti), mne sa tam
chalani chvalili ze oni nie su chudobny, lebo maju motorku,vedla tancovali taky mladi chalani, asi styria, pankaci, tak som siel ku
nim a ze si zatancime, joj, im viac nebolo treba, na kazdu somarinu sa hned chytali, tak sme tam skakali, tocili sa, tlieskali,
uf, trosku sme im tam rozvratili tu ich pokludnu romanticku naladicku. a to vsetko potme, jedno svetlo svietilo, ked som skakal,
tak hlavou do plachty stanu, hlina na dlazke, vedla bol akoze stanok s obcerstvenim, a tam lizatka a keksiky, tak si predstavim,
dotancuje parik, a ze ..draha ? smiem ti kupit lizatko ? a potom si niekam sadnu, ona lize, sa rozpravaju, jaka parada.
Neviem ci cukor funguje lepsie ako alkohol, ale ... asi si kupim pohotovostne lizatko :)
ostali sme tam 3 dni, patrovi Augstinovi opuchali nohy, dost mu to znemoznovalo hybat sa a dozerat na robotnikov, tak sme liecili,
vyberali idealny liecebny plan, mastili, kupali, obvazovali, a do toho este sa stavala zarubna, nosilo sa drevo do spred domu
do drevarne, prvy pluzgier, taka fajna fyzicka praca.
ale uz po tych 3dnoch prisla nervozita, ze na to tu nie sme, sice som pozrel asi 7 pacientov, jedna pani tam mala sracku, ale
po najlepsej liecbe na svete to preslo, uz ked sme odchadzali tak behala zdrava okolo domu, akurat jeden chlapcek, jedna noha brutal
valgozna, este aj slaby a nechutenstvo, taka bezmocnost, ze tu mu nepomozu...ale oni to ani tak neberu, cele to beru nejak odovzdanejsie,
vela deti im umiera, ale tam je to akokeby sucast zivota, sa tesia z coho mozu a neriesia co nemozu, a sa smeju a sa zdravia,
v tych horach sme sa citili bezpecne, aj fotit sme mohli, ludia sa na nas usmievali...a este sranda, ako tam nemaju signal, tak su
tam dva horske sedla, v ktorych je signal, tak sa tam ludia stretavaju, telefonuju, smskuju, take kulturne strediska. a vsade kam sme sli,
tak okienko dole, a jizda v okne, posadeny, vykloneny, smecoval som si s listami, pustal Vivaldiho z mobilu, daval pozor, ci neideme
prilis blizko kaktusov...
dam taku aktualnu vsuvku, bin ladin, strazca nemocnice v Jacmeli, presuva svojho kohuta na lepsie stanovisko, snurka okolo nohy,
palicka do zeme a moze byt. zo skoly v stane unicefu sa ozyva spev, z nemocnice plac dietata, niekto reze drevo, kikirika kohut,
sedim v stolicke a dookola su mlade bananovniky.
tak a spat. tazko sa nam odchadzalo, brali sme sebou mamicku, co sla svojmu rocnemu syncekovi do mesta nechat ufiknut 11 palec, v strede malick
mal este jeden kolmo nanho, skrila mu ho snurkou a uz bol len na malickoum kusocku pripevneny, ze jeden, dvanasty uz mu ufikli.
naspat do mesta, do zhonu a strachu, stretli sme sa s jacmelskou skupinou, prebrali plany, Tonko navaril fasa cestoviny, na obed
uz pekne z poulicneho obcerstvenia, ryza do hneda, s fazulou a na to akoby kusok vareneho kolena, mastne, malo masa, kosti...
zatial ziadna sracka, ale je to mozno vdaka aj poctivej prevencii osvedcenymi domacimi prostriedkymi.
boli sme pozriet sestricky vincentky ( sponzoruje ich nemenovana mineralna voda ;), spolu s nimi bol v port au prince jeden nas doktor
ale kedze nemame auto, tak len doktora nepotrebuju, mame sice sanitku, tu vybavujeme aby mala papiere a poistenie, sice je na
vysokom podvozku, ale to nestaci, tak by bola rozbita tak do mesiaca v hlavnom meste.skoda tych ciest, pracuje sa na nich vo velkom,
v tomto by som chcel pochvali jeden projekt financovany europskou uniou, cestu do Hinche, ked to dokoncia, tak to bude super, lebo je
to cez kopce, len hlinena cesta, teraz je nastastie teplo a sucho, ale ked tu zaprsi, tak ...
v stredu sme chceli vsetci ist do Mole St.Nicolas, na severozapade Haiti, tam vraj pristal Columbus, na Mikulasa, je to uplna prdel,
vraj, divoky zapad, nic tam neni, ale pri mori a vraj je tam krasne, vyrazili sme o 7, vymotali z mesta, vsetko zbalene, plne auto,
a tak po hodine a pol cesty na sever zrazu auta stoja, tak sme sa sli pozriet na koniec, co sa deje, tam UN jednotky z argentiny,
buenos dias, que esta pasando alla ? a ze blokada, ze sa domaci hnevaju, ze zablokovali cestu kamenmi, ale slo tam par aut, tak sme si mysleli, ze
prejdeme, aj UN konvoy sa pohol, ale potom sa otocil, no ved skusime, presli sme asi kilometer do dediny, vola sa Cabaret, ked tu zase stojime
, asi minutu, a v tom vidime ako sa k nam vali dav, a hukot, a taka agitovana chodza, este smie riesili, ci mame otocit a vojst medzi nich a ist,
alebo pockame nech prejdu, rozhodne vraciame sa od Mariana nas zachranilo, uz bolo vidno ludi v maskach na tvari, zacali lietat kamene, zlizol
si to autobus, zlty schoolbus, linkovy :), chcel sa otocit tiez, a ho ukamenovali, utekali sme ako sa dalo, tam prestavala sranda,
vsetci otacali auta, nakladiaky, zapchavalo sa to, oproti davu sa vydali 3 policaji s puskami, no gule mali, oproti nim slo tak
500 nasranych ludi...
a tak zasa do domceka, a pripravy na obranu, nevychadzali sme von, len to najnutnejsie, kazdu polhodinu na oblohe vrtulnik, vela lietadiel,
po uliciach chodili jeepi s gulometmi, menej aut, menej ludi na ulici, zatemnili sme okna, pozamykali vsetky mreze, nanosili vodu a jedla a riesili co dalej
a tak v stvrtok, po konzultacii s chlapikom, co ma pristup k reportom UN, sme sa vybrali do Jacmelu, museli sme prejst krizom cez
centrum, tam to teda vyzera, kopa ludi, kazdy daco predava, same jeepy a nakladiaky, slo sa krokom, tam som nefotil, ked som robil akoze video s mobilom, tak mi
chalanisko naznacil podreznutie, tak som prestal...
angry su, daktori.
a teraz sme v ceskej nemocnici v jacmeli, vyzera to tu super, tri stvorce na stlpikoch, lozka, operacky cakaren, domcek pre staff, voda, elektrina, super.
jedna partia ostava tu, Tonko a ja ideme na sever, snad prejdeme, ale az zajtra, nejam nam zacalo vrcat auto, asi difernecial, vraj, si to predstavujem ako panvu
u cloveka, netusim co to je, nevadi. takze zajtra na sever, ak budu reporty z UN OK.a dnes este pozeram, ako lieci doktor Max, ziadna francuzstina, natvrdo kreolstina,
ale vyzera to lahky jazyk, ziadne casy, pady vsetko infinitiv, pridavne meno bez zmeny, super. uz len slovicka.
a vraj slovo pre cloveka je neger. a ze na otazku ako sa mas su bezne pesimisticke odpovede z cias otroctva...prezivam, zajtra bude lepsie ( volny preklad)
toto tu je ako na stope...kopa sraciek, ale raz za cas pride take auto, taky sofer, ze koniec.
dakujem za pozornost :)
Bois de Lawrance, don Vrecko a kamenovanie autobusu
U paterka.
Oh, dostali sme izbu, sprcha, vecko, polievocka, knedlik, masko, to bolo ako do raja prist.
uz len taka blbost, ze vodu netreba nosit, ze sa vecko splachne, ze je kde nabit mobil a fotak,
strasne zlepsi naladu. a stretnutie s ludmi, co tu boli 5 mesiacov a co zazili a co robili
a preco a ako a a a ...
Riesili sme ci a kedy by sa tam dalo postavit zdravotne stredisko, boli pozriet susedne OUNZ, s haitsky
lekarom, co studoval na kube, mali tam 4 stany a v nich cholerakov, pri vstupe a pri vystupe
nam ostriekali topanky chloroxom, ti ludia co tam s nimi robili vobec neboli ockovani, tak sme im dali vakciny,
spytal som sa, ci mozem si ist pozriet tie ich sracky, tak to boli riadne sracky, jedna az do krvava, ale vraj je to od
rehydratacneho napoja.l
Nestihol som si zobrat vzorku. nabuduce.
Kazde rano bola omsa, v nedelu v kreolcine, tam som len cumel, ze co to tam ide. Pater nam ukazal rozostavany most, on tam
uz spravil snad 50km ciest, len tak, s bagrom, traktorikom, predtym tam nemohli prist s autom, len motorka, aj to tak 45 min, teraz
auto a za 20 min. To ma tam asi najvacsi zmysel, aby mohli sa ludia niekam dostat, ci uz s chorobou alebou pre biznis.
No, ale co bolo uuuplne najlepsie, bola haitska diskoteka ako keby v Lacnove-Majdane, jeden stan, jeden stanok, pivko, dj s notebookom
aparatura bez basov, skuste tancovat na muziku, kde rytmus skor len tusite...a bachaty, kempa, naficane vecicky, plne energie,
ale ti domaci, pekne v pare a z nohy na nohu, to ako by na prodigiho tancovali babka dedko polka tanec. ach. Tonka vytiahla do
tanca lokalna kraska ( po chvili sa dozvedel ze ma 2 deti a nema muza a ci by nemohol prispiet na fungovanie domacnosti), mne sa tam
chalani chvalili ze oni nie su chudobny, lebo maju motorku,vedla tancovali taky mladi chalani, asi styria, pankaci, tak som siel ku
nim a ze si zatancime, joj, im viac nebolo treba, na kazdu somarinu sa hned chytali, tak sme tam skakali, tocili sa, tlieskali,
uf, trosku sme im tam rozvratili tu ich pokludnu romanticku naladicku. a to vsetko potme, jedno svetlo svietilo, ked som skakal,
tak hlavou do plachty stanu, hlina na dlazke, vedla bol akoze stanok s obcerstvenim, a tam lizatka a keksiky, tak si predstavim,
dotancuje parik, a ze ..draha ? smiem ti kupit lizatko ? a potom si niekam sadnu, ona lize, sa rozpravaju, jaka parada.
Neviem ci cukor funguje lepsie ako alkohol, ale ... asi si kupim pohotovostne lizatko :)
ostali sme tam 3 dni, patrovi Augstinovi opuchali nohy, dost mu to znemoznovalo hybat sa a dozerat na robotnikov, tak sme liecili,
vyberali idealny liecebny plan, mastili, kupali, obvazovali, a do toho este sa stavala zarubna, nosilo sa drevo do spred domu
do drevarne, prvy pluzgier, taka fajna fyzicka praca.
ale uz po tych 3dnoch prisla nervozita, ze na to tu nie sme, sice som pozrel asi 7 pacientov, jedna pani tam mala sracku, ale
po najlepsej liecbe na svete to preslo, uz ked sme odchadzali tak behala zdrava okolo domu, akurat jeden chlapcek, jedna noha brutal
valgozna, este aj slaby a nechutenstvo, taka bezmocnost, ze tu mu nepomozu...ale oni to ani tak neberu, cele to beru nejak odovzdanejsie,
vela deti im umiera, ale tam je to akokeby sucast zivota, sa tesia z coho mozu a neriesia co nemozu, a sa smeju a sa zdravia,
v tych horach sme sa citili bezpecne, aj fotit sme mohli, ludia sa na nas usmievali...a este sranda, ako tam nemaju signal, tak su
tam dva horske sedla, v ktorych je signal, tak sa tam ludia stretavaju, telefonuju, smskuju, take kulturne strediska. a vsade kam sme sli,
tak okienko dole, a jizda v okne, posadeny, vykloneny, smecoval som si s listami, pustal Vivaldiho z mobilu, daval pozor, ci neideme
prilis blizko kaktusov...
dam taku aktualnu vsuvku, bin ladin, strazca nemocnice v Jacmeli, presuva svojho kohuta na lepsie stanovisko, snurka okolo nohy,
palicka do zeme a moze byt. zo skoly v stane unicefu sa ozyva spev, z nemocnice plac dietata, niekto reze drevo, kikirika kohut,
sedim v stolicke a dookola su mlade bananovniky.
tak a spat. tazko sa nam odchadzalo, brali sme sebou mamicku, co sla svojmu rocnemu syncekovi do mesta nechat ufiknut 11 palec, v strede malick
mal este jeden kolmo nanho, skrila mu ho snurkou a uz bol len na malickoum kusocku pripevneny, ze jeden, dvanasty uz mu ufikli.
naspat do mesta, do zhonu a strachu, stretli sme sa s jacmelskou skupinou, prebrali plany, Tonko navaril fasa cestoviny, na obed
uz pekne z poulicneho obcerstvenia, ryza do hneda, s fazulou a na to akoby kusok vareneho kolena, mastne, malo masa, kosti...
zatial ziadna sracka, ale je to mozno vdaka aj poctivej prevencii osvedcenymi domacimi prostriedkymi.
boli sme pozriet sestricky vincentky ( sponzoruje ich nemenovana mineralna voda ;), spolu s nimi bol v port au prince jeden nas doktor
ale kedze nemame auto, tak len doktora nepotrebuju, mame sice sanitku, tu vybavujeme aby mala papiere a poistenie, sice je na
vysokom podvozku, ale to nestaci, tak by bola rozbita tak do mesiaca v hlavnom meste.skoda tych ciest, pracuje sa na nich vo velkom,
v tomto by som chcel pochvali jeden projekt financovany europskou uniou, cestu do Hinche, ked to dokoncia, tak to bude super, lebo je
to cez kopce, len hlinena cesta, teraz je nastastie teplo a sucho, ale ked tu zaprsi, tak ...
v stredu sme chceli vsetci ist do Mole St.Nicolas, na severozapade Haiti, tam vraj pristal Columbus, na Mikulasa, je to uplna prdel,
vraj, divoky zapad, nic tam neni, ale pri mori a vraj je tam krasne, vyrazili sme o 7, vymotali z mesta, vsetko zbalene, plne auto,
a tak po hodine a pol cesty na sever zrazu auta stoja, tak sme sa sli pozriet na koniec, co sa deje, tam UN jednotky z argentiny,
buenos dias, que esta pasando alla ? a ze blokada, ze sa domaci hnevaju, ze zablokovali cestu kamenmi, ale slo tam par aut, tak sme si mysleli, ze
prejdeme, aj UN konvoy sa pohol, ale potom sa otocil, no ved skusime, presli sme asi kilometer do dediny, vola sa Cabaret, ked tu zase stojime
, asi minutu, a v tom vidime ako sa k nam vali dav, a hukot, a taka agitovana chodza, este smie riesili, ci mame otocit a vojst medzi nich a ist,
alebo pockame nech prejdu, rozhodne vraciame sa od Mariana nas zachranilo, uz bolo vidno ludi v maskach na tvari, zacali lietat kamene, zlizol
si to autobus, zlty schoolbus, linkovy :), chcel sa otocit tiez, a ho ukamenovali, utekali sme ako sa dalo, tam prestavala sranda,
vsetci otacali auta, nakladiaky, zapchavalo sa to, oproti davu sa vydali 3 policaji s puskami, no gule mali, oproti nim slo tak
500 nasranych ludi...
a tak zasa do domceka, a pripravy na obranu, nevychadzali sme von, len to najnutnejsie, kazdu polhodinu na oblohe vrtulnik, vela lietadiel,
po uliciach chodili jeepi s gulometmi, menej aut, menej ludi na ulici, zatemnili sme okna, pozamykali vsetky mreze, nanosili vodu a jedla a riesili co dalej
a tak v stvrtok, po konzultacii s chlapikom, co ma pristup k reportom UN, sme sa vybrali do Jacmelu, museli sme prejst krizom cez
centrum, tam to teda vyzera, kopa ludi, kazdy daco predava, same jeepy a nakladiaky, slo sa krokom, tam som nefotil, ked som robil akoze video s mobilom, tak mi
chalanisko naznacil podreznutie, tak som prestal...
angry su, daktori.
a teraz sme v ceskej nemocnici v jacmeli, vyzera to tu super, tri stvorce na stlpikoch, lozka, operacky cakaren, domcek pre staff, voda, elektrina, super.
jedna partia ostava tu, Tonko a ja ideme na sever, snad prejdeme, ale az zajtra, nejam nam zacalo vrcat auto, asi difernecial, vraj, si to predstavujem ako panvu
u cloveka, netusim co to je, nevadi. takze zajtra na sever, ak budu reporty z UN OK.a dnes este pozeram, ako lieci doktor Max, ziadna francuzstina, natvrdo kreolstina,
ale vyzera to lahky jazyk, ziadne casy, pady vsetko infinitiv, pridavne meno bez zmeny, super. uz len slovicka.
a vraj slovo pre cloveka je neger. a ze na otazku ako sa mas su bezne pesimisticke odpovede z cias otroctva...prezivam, zajtra bude lepsie ( volny preklad)
toto tu je ako na stope...kopa sraciek, ale raz za cas pride take auto, taky sofer, ze koniec.
dakujem za pozornost :)
Oh, dostali sme izbu, sprcha, vecko, polievocka, knedlik, masko, to bolo ako do raja prist.
uz len taka blbost, ze vodu netreba nosit, ze sa vecko splachne, ze je kde nabit mobil a fotak,
strasne zlepsi naladu. a stretnutie s ludmi, co tu boli 5 mesiacov a co zazili a co robili
a preco a ako a a a ...
Riesili sme ci a kedy by sa tam dalo postavit zdravotne stredisko, boli pozriet susedne OUNZ, s haitsky
lekarom, co studoval na kube, mali tam 4 stany a v nich cholerakov, pri vstupe a pri vystupe
nam ostriekali topanky chloroxom, ti ludia co tam s nimi robili vobec neboli ockovani, tak sme im dali vakciny,
spytal som sa, ci mozem si ist pozriet tie ich sracky, tak to boli riadne sracky, jedna az do krvava, ale vraj je to od
rehydratacneho napoja.l
Nestihol som si zobrat vzorku. nabuduce.
Kazde rano bola omsa, v nedelu v kreolcine, tam som len cumel, ze co to tam ide. Pater nam ukazal rozostavany most, on tam
uz spravil snad 50km ciest, len tak, s bagrom, traktorikom, predtym tam nemohli prist s autom, len motorka, aj to tak 45 min, teraz
auto a za 20 min. To ma tam asi najvacsi zmysel, aby mohli sa ludia niekam dostat, ci uz s chorobou alebou pre biznis.
No, ale co bolo uuuplne najlepsie, bola haitska diskoteka ako keby v Lacnove-Majdane, jeden stan, jeden stanok, pivko, dj s notebookom
aparatura bez basov, skuste tancovat na muziku, kde rytmus skor len tusite...a bachaty, kempa, naficane vecicky, plne energie,
ale ti domaci, pekne v pare a z nohy na nohu, to ako by na prodigiho tancovali babka dedko polka tanec. ach. Tonka vytiahla do
tanca lokalna kraska ( po chvili sa dozvedel ze ma 2 deti a nema muza a ci by nemohol prispiet na fungovanie domacnosti), mne sa tam
chalani chvalili ze oni nie su chudobny, lebo maju motorku,vedla tancovali taky mladi chalani, asi styria, pankaci, tak som siel ku
nim a ze si zatancime, joj, im viac nebolo treba, na kazdu somarinu sa hned chytali, tak sme tam skakali, tocili sa, tlieskali,
uf, trosku sme im tam rozvratili tu ich pokludnu romanticku naladicku. a to vsetko potme, jedno svetlo svietilo, ked som skakal,
tak hlavou do plachty stanu, hlina na dlazke, vedla bol akoze stanok s obcerstvenim, a tam lizatka a keksiky, tak si predstavim,
dotancuje parik, a ze ..draha ? smiem ti kupit lizatko ? a potom si niekam sadnu, ona lize, sa rozpravaju, jaka parada.
Neviem ci cukor funguje lepsie ako alkohol, ale ... asi si kupim pohotovostne lizatko :)
ostali sme tam 3 dni, patrovi Augstinovi opuchali nohy, dost mu to znemoznovalo hybat sa a dozerat na robotnikov, tak sme liecili,
vyberali idealny liecebny plan, mastili, kupali, obvazovali, a do toho este sa stavala zarubna, nosilo sa drevo do spred domu
do drevarne, prvy pluzgier, taka fajna fyzicka praca.
ale uz po tych 3dnoch prisla nervozita, ze na to tu nie sme, sice som pozrel asi 7 pacientov, jedna pani tam mala sracku, ale
po najlepsej liecbe na svete to preslo, uz ked sme odchadzali tak behala zdrava okolo domu, akurat jeden chlapcek, jedna noha brutal
valgozna, este aj slaby a nechutenstvo, taka bezmocnost, ze tu mu nepomozu...ale oni to ani tak neberu, cele to beru nejak odovzdanejsie,
vela deti im umiera, ale tam je to akokeby sucast zivota, sa tesia z coho mozu a neriesia co nemozu, a sa smeju a sa zdravia,
v tych horach sme sa citili bezpecne, aj fotit sme mohli, ludia sa na nas usmievali...a este sranda, ako tam nemaju signal, tak su
tam dva horske sedla, v ktorych je signal, tak sa tam ludia stretavaju, telefonuju, smskuju, take kulturne strediska. a vsade kam sme sli,
tak okienko dole, a jizda v okne, posadeny, vykloneny, smecoval som si s listami, pustal Vivaldiho z mobilu, daval pozor, ci neideme
prilis blizko kaktusov...
dam taku aktualnu vsuvku, bin ladin, strazca nemocnice v Jacmeli, presuva svojho kohuta na lepsie stanovisko, snurka okolo nohy,
palicka do zeme a moze byt. zo skoly v stane unicefu sa ozyva spev, z nemocnice plac dietata, niekto reze drevo, kikirika kohut,
sedim v stolicke a dookola su mlade bananovniky.
tak a spat. tazko sa nam odchadzalo, brali sme sebou mamicku, co sla svojmu rocnemu syncekovi do mesta nechat ufiknut 11 palec, v strede malick
mal este jeden kolmo nanho, skrila mu ho snurkou a uz bol len na malickoum kusocku pripevneny, ze jeden, dvanasty uz mu ufikli.
naspat do mesta, do zhonu a strachu, stretli sme sa s jacmelskou skupinou, prebrali plany, Tonko navaril fasa cestoviny, na obed
uz pekne z poulicneho obcerstvenia, ryza do hneda, s fazulou a na to akoby kusok vareneho kolena, mastne, malo masa, kosti...
zatial ziadna sracka, ale je to mozno vdaka aj poctivej prevencii osvedcenymi domacimi prostriedkymi.
boli sme pozriet sestricky vincentky ( sponzoruje ich nemenovana mineralna voda ;), spolu s nimi bol v port au prince jeden nas doktor
ale kedze nemame auto, tak len doktora nepotrebuju, mame sice sanitku, tu vybavujeme aby mala papiere a poistenie, sice je na
vysokom podvozku, ale to nestaci, tak by bola rozbita tak do mesiaca v hlavnom meste.skoda tych ciest, pracuje sa na nich vo velkom,
v tomto by som chcel pochvali jeden projekt financovany europskou uniou, cestu do Hinche, ked to dokoncia, tak to bude super, lebo je
to cez kopce, len hlinena cesta, teraz je nastastie teplo a sucho, ale ked tu zaprsi, tak ...
v stredu sme chceli vsetci ist do Mole St.Nicolas, na severozapade Haiti, tam vraj pristal Columbus, na Mikulasa, je to uplna prdel,
vraj, divoky zapad, nic tam neni, ale pri mori a vraj je tam krasne, vyrazili sme o 7, vymotali z mesta, vsetko zbalene, plne auto,
a tak po hodine a pol cesty na sever zrazu auta stoja, tak sme sa sli pozriet na koniec, co sa deje, tam UN jednotky z argentiny,
buenos dias, que esta pasando alla ? a ze blokada, ze sa domaci hnevaju, ze zablokovali cestu kamenmi, ale slo tam par aut, tak sme si mysleli, ze
prejdeme, aj UN konvoy sa pohol, ale potom sa otocil, no ved skusime, presli sme asi kilometer do dediny, vola sa Cabaret, ked tu zase stojime
, asi minutu, a v tom vidime ako sa k nam vali dav, a hukot, a taka agitovana chodza, este smie riesili, ci mame otocit a vojst medzi nich a ist,
alebo pockame nech prejdu, rozhodne vraciame sa od Mariana nas zachranilo, uz bolo vidno ludi v maskach na tvari, zacali lietat kamene, zlizol
si to autobus, zlty schoolbus, linkovy :), chcel sa otocit tiez, a ho ukamenovali, utekali sme ako sa dalo, tam prestavala sranda,
vsetci otacali auta, nakladiaky, zapchavalo sa to, oproti davu sa vydali 3 policaji s puskami, no gule mali, oproti nim slo tak
500 nasranych ludi...
a tak zasa do domceka, a pripravy na obranu, nevychadzali sme von, len to najnutnejsie, kazdu polhodinu na oblohe vrtulnik, vela lietadiel,
po uliciach chodili jeepi s gulometmi, menej aut, menej ludi na ulici, zatemnili sme okna, pozamykali vsetky mreze, nanosili vodu a jedla a riesili co dalej
a tak v stvrtok, po konzultacii s chlapikom, co ma pristup k reportom UN, sme sa vybrali do Jacmelu, museli sme prejst krizom cez
centrum, tam to teda vyzera, kopa ludi, kazdy daco predava, same jeepy a nakladiaky, slo sa krokom, tam som nefotil, ked som robil akoze video s mobilom, tak mi
chalanisko naznacil podreznutie, tak som prestal...
angry su, daktori.
a teraz sme v ceskej nemocnici v jacmeli, vyzera to tu super, tri stvorce na stlpikoch, lozka, operacky cakaren, domcek pre staff, voda, elektrina, super.
jedna partia ostava tu, Tonko a ja ideme na sever, snad prejdeme, ale az zajtra, nejam nam zacalo vrcat auto, asi difernecial, vraj, si to predstavujem ako panvu
u cloveka, netusim co to je, nevadi. takze zajtra na sever, ak budu reporty z UN OK.a dnes este pozeram, ako lieci doktor Max, ziadna francuzstina, natvrdo kreolstina,
ale vyzera to lahky jazyk, ziadne casy, pady vsetko infinitiv, pridavne meno bez zmeny, super. uz len slovicka.
a vraj slovo pre cloveka je neger. a ze na otazku ako sa mas su bezne pesimisticke odpovede z cias otroctva...prezivam, zajtra bude lepsie ( volny preklad)
toto tu je ako na stope...kopa sraciek, ale raz za cas pride take auto, taky sofer, ze koniec.
dakujem za pozornost :)
štvrtok 27. januára 2011
nove dobrodruzstva
Caute.
rychlo. letisko vieden, namiesto 10 eur za batozinu naviac ( 2 kufre plne vakcin proti cholere) co sme chceli zobrat, 40 eur a problem, spolocnosti neoblomne, letime len s jednou. na letisku caka sofer na aute, ktore nema svetla, nema spiatocku, ideme nocnym Santo Domingo po 3 prudovej dialnici, len tak, sem tam blikacky, sem tam dialkove, cakame na vychod slnka. cesta popri mori, svetlo, fajn.
zabludili sme asi 30 km, v kopci sme museli tiskat, aby sme sa otocili, meskali sme 2 hodiny, na hranici sme museli platit clo, aj ked sme nic nemali na preclenie. hranica je divocina, kamene, byvalu zaplavilo rozvodnene jazero, vidno len strechy. prach a kamenista cesta, hranica je plot a pri nom vojaci, ludia ktori sa snazia prizivit na bielych. presli sme hranice a nejak nam nebolo do reci. nalavo kamenolomi, napravo rozvodnene jazero, viditelnost 30 metrov z prachu, cakal nas tam sofer z konzulatu, doviezol nas na konzulat, debata s konzulom, co nevie ani slovo po slovensky, ale bol super, ustretovy, zobral nas k sebe domov, brutal vilka, 4 sluzky, 5 jeepov.
hm.
a potom k sestrickam vincentkam, jak sa oni este tu dokazu usmievat a byt mile, neskutocne, dali nam kluce od domu, tam vsade dookola nejake oblecenie, ako by tam niekto squatoval, uf, tak otvorime, prachu milion, tma, hladame generator, nikde, trubky od cerpadla useknute, asi nadvihli strechu, takze kriza, po celom tom cestovani sa nam zrutila predstava zakladneho pohodlia, prisla na slovo slivka, hlad som neskutocny, usiel som na ulicu potme, haluz, ziadne osvetlenie, len obrysy postav v prachu a svetlach oproti iducich aut, prvy stanok, dolar do ruky a kelke shos pa monger...som mal chut to tam vsetko rozbit, dostal som dva grilovane parky a dva grilovane banany, ooo, fajne, slivka pred a slivko po, po, po a uz bolo lepsie. nasli sme studnu vzadu, vedra, nanosili si, polka vedra staci na sprchu, komari zacali zdobit nase clenky...ok.
na druhy den, co tam budeme kvasit, uz mam volali od dona Vrecka, saleziana, ktoremu dosli lieky a bol na tom zle, tak sme sa rozdelili, jedna grupa do Jacmelu, my na sever, Toyota Prado, doprevadili nas na vypadovku a sa slo, a cim dalej od hlavneho mesta, tym vacsia pohoda, road trip, sedel som v okne a pozeral a zdravil, a ako sa ta cesta menila, z asfaltky na hlinu, na kamene, cez les, cez potoky, brodili sme asi 15 potokov, na redukcii poslednu hodinu, jaka jizda, sen bikerov a motorkarov, ako taxik tam sluzia motorky, boli aj 4 na jednej, vsetko sa nosi na hlave,alebo na somarikovi, kolko sa ti ludia uchodia, pocit, ze toto nie je karibik, ale afrika, sice som nikdy nebol, ale vraj sa to podoba, kopceky zrazu nabehli, take oble, aj stromy, nie je to az tak vyklcovane. prisiel na Luino naproti, na motorke, tak som si sadol za neho a sli sme, vsetky tie stupania a klesania, co som si myslel, ze to sa neda, na kaktuse sme pichli gumu, tak naspat do auta, prichod k salezianom, to bolo ako prichod do raja, konecne klud, mile prijatie, ...musim koncit
ide sa.
rychlo. letisko vieden, namiesto 10 eur za batozinu naviac ( 2 kufre plne vakcin proti cholere) co sme chceli zobrat, 40 eur a problem, spolocnosti neoblomne, letime len s jednou. na letisku caka sofer na aute, ktore nema svetla, nema spiatocku, ideme nocnym Santo Domingo po 3 prudovej dialnici, len tak, sem tam blikacky, sem tam dialkove, cakame na vychod slnka. cesta popri mori, svetlo, fajn.
zabludili sme asi 30 km, v kopci sme museli tiskat, aby sme sa otocili, meskali sme 2 hodiny, na hranici sme museli platit clo, aj ked sme nic nemali na preclenie. hranica je divocina, kamene, byvalu zaplavilo rozvodnene jazero, vidno len strechy. prach a kamenista cesta, hranica je plot a pri nom vojaci, ludia ktori sa snazia prizivit na bielych. presli sme hranice a nejak nam nebolo do reci. nalavo kamenolomi, napravo rozvodnene jazero, viditelnost 30 metrov z prachu, cakal nas tam sofer z konzulatu, doviezol nas na konzulat, debata s konzulom, co nevie ani slovo po slovensky, ale bol super, ustretovy, zobral nas k sebe domov, brutal vilka, 4 sluzky, 5 jeepov.
hm.
a potom k sestrickam vincentkam, jak sa oni este tu dokazu usmievat a byt mile, neskutocne, dali nam kluce od domu, tam vsade dookola nejake oblecenie, ako by tam niekto squatoval, uf, tak otvorime, prachu milion, tma, hladame generator, nikde, trubky od cerpadla useknute, asi nadvihli strechu, takze kriza, po celom tom cestovani sa nam zrutila predstava zakladneho pohodlia, prisla na slovo slivka, hlad som neskutocny, usiel som na ulicu potme, haluz, ziadne osvetlenie, len obrysy postav v prachu a svetlach oproti iducich aut, prvy stanok, dolar do ruky a kelke shos pa monger...som mal chut to tam vsetko rozbit, dostal som dva grilovane parky a dva grilovane banany, ooo, fajne, slivka pred a slivko po, po, po a uz bolo lepsie. nasli sme studnu vzadu, vedra, nanosili si, polka vedra staci na sprchu, komari zacali zdobit nase clenky...ok.
na druhy den, co tam budeme kvasit, uz mam volali od dona Vrecka, saleziana, ktoremu dosli lieky a bol na tom zle, tak sme sa rozdelili, jedna grupa do Jacmelu, my na sever, Toyota Prado, doprevadili nas na vypadovku a sa slo, a cim dalej od hlavneho mesta, tym vacsia pohoda, road trip, sedel som v okne a pozeral a zdravil, a ako sa ta cesta menila, z asfaltky na hlinu, na kamene, cez les, cez potoky, brodili sme asi 15 potokov, na redukcii poslednu hodinu, jaka jizda, sen bikerov a motorkarov, ako taxik tam sluzia motorky, boli aj 4 na jednej, vsetko sa nosi na hlave,alebo na somarikovi, kolko sa ti ludia uchodia, pocit, ze toto nie je karibik, ale afrika, sice som nikdy nebol, ale vraj sa to podoba, kopceky zrazu nabehli, take oble, aj stromy, nie je to az tak vyklcovane. prisiel na Luino naproti, na motorke, tak som si sadol za neho a sli sme, vsetky tie stupania a klesania, co som si myslel, ze to sa neda, na kaktuse sme pichli gumu, tak naspat do auta, prichod k salezianom, to bolo ako prichod do raja, konecne klud, mile prijatie, ...musim koncit
ide sa.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)