3.2.11
rano na streche, svihalo mi svihadlom, palili travu a nad mestom sa vznasal dym, tak som vysiel do ulic San Francisca strateneho na konci sveta, cez listy paliem presvitalo slnko a deti nosili na hlavach vedra s vodou, kozy hladali kusky vegetacie medzi odpadkami, velmi maju radi strucky fazule, toto si tu luskaju na uliciach, sedia, lezia v prachu, v tieni, pod stolom a za stankom. Sa mi paci vecer, ked uz je koniec, ked uz na dnes stacilo, a stacilo bohate, radsej skor do perin, aby zajtra bol som fit, lebo tu sa nevie, co pride, rozbali sa moskytiera a pocit, akoby som mal bunker, sam pre seba, baldachyn pre krala a vsetko zle ostalo von.iny priestor, iny pocit.
aaaaaa, pocit pravidelne zazivany v klinike, aaaa, co mam robit s 2mesacnymi detmi, co mam robit s krvacajucimy dievcatami s nejakou intramuskularnou antikonepciou podanou pred 2 mesiacmi, tisic roznych liekov, vela chorob co su divne, a tie vyrazky, joj, jak neznasam vyrazky a skrabania a chrasty...kto vymyslel mykozy..nemusel, dakujem.
ale ved na toto nas nikto nepripravoval, toto nas nikto neucil, vsetko a zrazu, ako keby vseobeciar bol vseobecny specialista, a este k tomu bez moznosti diagnostikovat a operovat. este je tu nemocnica, najblizsia tak 2 hodiny jazdy, bombardopolis, ale vraj tam neoperuju, ze tiez len tak ako nasa. a aj ked niekoho posleme do nemocnice, do Port de Paix je to 5 hodin jazdy tankodromom, kto by tam chodil. len my po lieky. a az tam sa vraj daju kupit kurata a vajicka. no fasa.
pri jednej pacientke som volal konzultaciu na slovensko, len som sa dovolal nejakemu haitinovi, neviem preco, asi znamenie, ze tu to tak nebude, ziadny priatel na telefone. uz by to chcelo nejaky universal program pre treti svet diagosticky.
ale to najlepsie. pri domceku sme nasli lod, tri metre dlhu, velka plachta zbalena, vnutri zelena voda a zvysky vegetacia a snad aj malych komarov, vytiahli sme to na plaz, co je tak 10 m, ale ako fukalo, tak 50-60 m/s, vlnky riadne, biele koniky navrchu, ani vonku sa poriadne nedalo sediet. Ku veceru sa to nejak ukludnovalo, ale este stale statocne dulo, tak ze idem na to, zacal som natahovat
plachtu a uz sa okolo zbiehali local fishers, ze co to ten beloch tu robi, to este bude srandy. joj, vedia to ti domaci. natiahli sme, do vody dali a zavolal som jedneho, co sa mal najviac k cinu, ze nech ide so mnou, ved bude sranda, tak sme nejak vyrazili, aj som chcel ist trochu proti vetru, ale sa nedalo, nejak nas stale nabok tahalo, sme zacali skusat otocky proti vetru, a nejak neslo,
opakovane, zase, uf, fukalo vonku, vlny sa sem tam rozbili o hranu, ospiechalo nas, az raz sa vlna nerozbila o hranu, ale tak nejak
cez tu hranu presla, strasny pohlad, ako sa to voda leje a leje dnu, boli sme asi 500m od brehu, je to tu zatoka, ohranicena
skoro zo vsetkych stran brehmi, ale aj tak...no tak rychlo naklanacka na druhu stranu, lano od plachty uplne povolit a uz sme stahovali
plachtu a takym malickym vedierkom -konzerva od jahod-uz sme cerpali.opatrne, vlny sa z nami pohravali, sejahoja, sak sa pohrame ked sa mozme, ne ? a tak nas pomaly s vlnami odsuvalo ako na husenkovej drahe dalej a dalej od dediny. lebo mesto to zdaleka nie je so Jeanom, lebo tak sa volal ten chlap, co sme sli spolu, joj, kolko sme sa potom nasmiali, ked uz sme boli na brehu, tak sme ked uz bolo
v clne menej vody, tak sme trosku dvihli plachtu, len taku rukami ju pridrziavali aby sme sa aspon trochu dostali niekam, kam sa dalo zastavit, ako hluchy, po case sme si uz zacali trufat, plachtu do polovice stoziara dvihli a slo sa. k brehu, snurku uviazat a uz sme tahali, Jean este cerpal vodu z lode a ja tak po pas som tahal. pomaly. ale celkom prijemne dno na tahanie.
a potom k nam prisiel chlapik, ze ten cln ma este kyl, a ze aj kormidlo sme si mohli spustit nizsie, no celkom dost nam toho poukazoval, tak sme si trufli...a zase sme vyplavali, uz to slo, uz sme ficali, trosku proti vetru, trosku proti vlnam, ale vietor sa menil, silu, smer, ani sme sa moc vyklanat nemohli, aby sme vyvazovali vietor, lebo ten si z nicoho nic prestal a uz sme sa naklanali do vody.
tak radsej sme prirazili k brehu a sme tahali, uz sa stmievalo, po cely ten cas zapadalo slnko, ale to sme vobec nevnimali, tam slo o nieco ine. hej, a este toto, rano v ten den, po zobudeni, oj, aky pekny den, idem si zaplavat, ze sa prasknem rovno pri dome do vody, a ze nie, idem pozriet ci niekde nie je lepsi flek a asi 50 metrov doprava od domu klada k malej latrine priamo nad morom, z troch stran obita, zo spodu derava, inac kuzelne miesto na ranne srani, ale ta toto nie, tak som sa rano rozculil, ze si tu seru do jedla, lebo vsetci aj tak jedia ryby, som im to tam vysvetloval, no ale vecer, ked sme tu lodku tahali, tak pekne asi 5 metrov od nej sme sli...au.nevadi.