nove dobrodruzstva

Caute.

rychlo. letisko vieden, namiesto 10 eur za batozinu naviac ( 2 kufre plne vakcin proti cholere) co sme chceli zobrat, 40 eur a problem, spolocnosti neoblomne, letime len s jednou. na letisku caka sofer na aute, ktore nema svetla, nema spiatocku, ideme nocnym Santo Domingo po 3 prudovej dialnici, len tak, sem tam blikacky, sem tam dialkove, cakame na vychod slnka. cesta popri mori, svetlo, fajn.
zabludili sme asi 30 km, v kopci sme museli tiskat, aby sme sa otocili, meskali sme 2 hodiny, na hranici sme museli platit clo, aj ked sme nic nemali na preclenie. hranica je divocina, kamene, byvalu zaplavilo rozvodnene jazero, vidno len strechy. prach a kamenista cesta, hranica je plot a pri nom vojaci, ludia ktori sa snazia prizivit na bielych. presli sme hranice a nejak nam nebolo do reci. nalavo kamenolomi, napravo rozvodnene jazero, viditelnost 30 metrov z prachu, cakal nas tam sofer z konzulatu, doviezol nas na konzulat, debata s konzulom, co nevie ani slovo po slovensky, ale bol super, ustretovy, zobral nas k sebe domov, brutal vilka, 4 sluzky, 5 jeepov.
hm.
a potom k sestrickam vincentkam, jak sa oni este tu dokazu usmievat a byt mile, neskutocne, dali nam kluce od domu, tam vsade dookola nejake oblecenie, ako by tam niekto squatoval, uf, tak otvorime, prachu milion, tma, hladame generator, nikde, trubky od cerpadla useknute, asi nadvihli strechu, takze kriza, po celom tom cestovani sa nam zrutila predstava zakladneho pohodlia, prisla na slovo slivka, hlad som neskutocny, usiel som na ulicu potme, haluz, ziadne osvetlenie, len obrysy postav v prachu a svetlach oproti iducich aut, prvy stanok, dolar do ruky a kelke shos pa monger...som mal chut to tam vsetko rozbit, dostal som dva grilovane parky a dva grilovane banany, ooo, fajne, slivka pred a slivko po, po, po a uz bolo lepsie. nasli sme studnu vzadu, vedra, nanosili si, polka vedra staci na sprchu, komari zacali zdobit nase clenky...ok.
na druhy den, co tam budeme kvasit, uz mam volali od dona Vrecka, saleziana, ktoremu dosli lieky a bol na tom zle, tak sme sa rozdelili, jedna grupa do Jacmelu, my na sever, Toyota Prado, doprevadili nas na vypadovku a sa slo, a cim dalej od hlavneho mesta, tym vacsia pohoda, road trip, sedel som v okne a pozeral a zdravil, a ako sa ta cesta menila, z asfaltky na hlinu, na kamene, cez les, cez potoky, brodili sme asi 15 potokov, na redukcii poslednu hodinu, jaka jizda, sen bikerov a motorkarov, ako taxik tam sluzia motorky, boli aj 4 na jednej, vsetko sa nosi na hlave,alebo na somarikovi, kolko sa ti ludia uchodia, pocit, ze toto nie je karibik, ale afrika, sice som nikdy nebol, ale vraj sa to podoba, kopceky zrazu nabehli, take oble, aj stromy, nie je to az tak vyklcovane. prisiel na Luino naproti, na motorke, tak som si sadol za neho a sli sme, vsetky tie stupania a klesania, co som si myslel, ze to sa neda, na kaktuse sme pichli gumu, tak naspat do auta, prichod k salezianom, to bolo ako prichod do raja, konecne klud, mile prijatie, ...musim koncit
ide sa.