V mexiku Jeziska v mastali ohrieva slon

Hej. Taky meter a pol. Sivy a z plastu. Som sa cudoval.
Este som si spomenul. Ked som bol snorchlovat, pri brehu som sa vynoril, pomalicky, potichucky, a na brehu na kameni zlty vtacik - ignoroval ma, keby som bol na brehu tak by spanikaril, ale takto z vody, ked mi len maska trcala, tak som tam nebol, pozeral dookola, potom zobral do zobacika nejakeho ulitnika a zacal ho buchat o kamen, a riadne, sem tam ho pootocil v zobaku a zase. Radost pozerat z asi 3 metrov.
Idem domov. Neni robota, je kriza, vsade prepustaju, cudzincov maju zakazane zamestnavat, mozno by sa dala zohnat robota ako casnik, dala, ale pracoval by som v noci a Erika ma noci volne, a uz by sme sa nevideli, radsej idem domov, hladat normalnu robotu, kde budu vela platit, a uz nebudem vymyslat( tiez vas napadlo, ze dokedy ???), zase na kus stabilne, bojim sa ako to vsetko dopadne s krizou, prepustanim, deflacnou spiralou a nedostatkom poziciek...
Uvidime.
Posledne dni v Mexiku. Rozmyslam nad slovenskymi jedlami a netaha ma nic. Nad stedrovecernou vecerou a nic. Sneh...mozno kus. Pivko...hej. Kamarati...vela.
Ale ten chlad a tma....
Ako keby ma isli zavriet do spajzu po tom co som bol vo vykurenej kuchyni.
Aj keby tam boli kila slaniny a klobas...
V babkinej kuchyni, kde svieti slnko a hreje radiator.
A vonia jedlo, zatial co hraje radio.
I don´t know where I´m going...
I don´t know where I´m homing...