nedeľa 7. decembra 2008

Pod vodou a nad vodou....

Que pasa por aqui..
Tak napriklad vcera. S Erikou na bycikli odviest ju na zastavku, popriat jej pjekny pracovny den, pusu na rozlucku, zamavat...a triko dolu, supho na bicykel a davaj k moru. Nesiel som do svojej oblubenej zatoky, mal som chut na nieco nove, tak som ostal na plazi, kam nikto nechodi, lebo cestou treba prejst asi kilometer, cez velkymi kamenmi zatarasenu cestu, popod bager, cez bazinku, po ostrych kamenoch, najst spravnu odbocku na troch krizovatkach. Ale pred zapado slnka sme sa stretavali s dvoma starsimy zenami okolo 50, a nevedeli sme sa ako zdravit, ja na nich HOLAAA, oni na mna HELLOUUUU, na druhy den ja na nich Hellou a oni uz po spanielsky HOlaaaa, a tak sa motame raz tak raz naopak. Chodia s psikmi na prechadzku a tie psiky sa najprv tvaria priatelsky, ale ked panicky nepozeraju, tak sa priatelsky priblizia, akoze nic, a ked je uz pedalujuce lytka, obnazene a zranitelne bliiizko, tak sa rozbehnu a bresu a akoze idu uhryznut. A sa smeju jak sa bojime. Furt si hovorim, ze najblizsie ked mi to spravi pes tak ho kopnem, ale ono sa to hovori, v sandalkach psika kopat...co ked bude rychlejsi...a ano, psiky sa nekopu, psiky sa hladkaju.... a sak sa tiez mozu kus pozabavat...ich skryta kamera...ale ked sa to stava vseobecne oblubenou zabavou...
Na plazi, pri mori piesok, nad pieskom kusiska koralov s ich haluznou strukturou, dookola mensie palmy, take dospele zakrsky, s kokosmi ty kokos, prisiel na mna hlad a smad, tak som odkrutil jeden, buch ho o kamen, este raz a ked mi uz po rukach voda zacala stekat, tak rychlo hore s nim, nad hlavu, hlavu jak u zubara, dozadu a velke uuuusta-zdravim Jurika Magdu- a voda do hrdla, do trachey, na bradu, na ruky, na hrud...vsade, studene a jemne sladke, tak mozno dva deci, ale pomaly, s vychutnavanim. Tak som si dal este jeden, naplul do okuliarov a do vody. Ihned pri brehu lastura, taka asi ako past, obrastena, oblepena pieskom, ked som ju chcel vziat do ruky, tak sa piesok bahno zviril a nic nebolo vidno, ale sahal som dalej a bojac sa ze je to akurat ta lastura zvieratko co vie hnusne pichat a zabijat alebo aspon nehorazne boliet pri dotyku som nevidiac hladal miesto kde sa mozem dotktnut, raz som sa dotkol dacoho vlhkeho slizkeho, ijuuu, ale nakoniec sa zadarilo, vonku z vody, vnutry makkys, juchu, bude seviche, len nakrajat, vela citronu a petrzlenu a chutovka, tak som si ho odlozil ku kamenom pri brehu. A co sa stalo potom - nenasiel som ho, asi odplaval, teda sa odposuval svojou maaassitou nohou. PRajeme dlhy a nijakym potapacom neruseni makky zivot.
A ako bolo rano, voda bola studena, ta nahore, a nebolo dobre vidno tam dole, lebo tam dole bola voda ina, som sa ponoril a bolo to ako Monte od babicky, s objatim teplym a vrucnym, z viditelnost zrazu zase dobre, rybky dookola, koraly raz tam raz tu, podla vln, a ked som pozrel hore tak to vyzeralo ze som pod ladom, ale ako pod nejakou bielou plachtou cez ktoru presvitalo slnko, lamalo luce a vyzeralo to ako keby nahore bolo 30 cm bielej vody, prechod ako cez olej, vazne, take divne ako vlnky, gulky, ako ked pozerate na oblohu a na zornom poli sa vam premavaju ciarky, nieco divne, ako keby mastne dookola, a to len ina teplota. Ale ako pekne sa v tom perlili ruky,ked som plaval kraulom, prsty, dlane, fabriky na bublinky, raz prava raz lava, alternujuc v prinasani potesenia ociam. Doplaval som k majaku, nasyp z velkych kamenov a na nom majak, vstup lodi do Puerta, a tam kolko ryb, neviem ako sa volaju, jeden huf asi 100 ryb, AKA modre ryby a potom druhy huf, uz nie taky kompaktny, take ako tresky, tak AKA tresky, ale male, a nevystrasili sa, len tak sa motaly hore dole, modre ryby skor dole, stale spolu, ako keby kus vystrasene a okusovali koraly a travicky, tresky salamistky, len tak sa vznasali, a potom kus doprava, kus rovno, rozdelili sa, potom sa spojili, jednu chvilu som videl barakudu v dialke, ale su majstrine v schovavani, tak zmizla. A tak som sa tam vznasal, sledoval ich, stale sa na chvilu ponoril, chytil kamena a pozoroval a chcel som tak ostat veeeelmi dlho, bez dychania, len sa pozerat na ten real 3D setric obrazovky, so zvukom kamienkov suchajucim sa hore dole, so zvukom lodnych motor jemne piskajuc v dialke, s trochou zimy a husou skurou, ale fajne. A potom som siel plavat dalej, a nasiel skupinku gruperov okusujucich travicku a boli smiesny, lebo to bolo v plytkej vode, s velkymi vlnami, a tak sa kazde 3 sekundy otacali o 180 stupnov, a ked toto robia cely den, si predstavte co by s nami bolo, keby sme sa museli otacat dozadu a dopredu kazde 3 sekundy, ale vyzeralo ze im to nevadi, okusovali a boli v klidku.
A niektore rybky, v koraloch, takych malych, asi pol metra na pol metra, tak sa rychlo schovavali ked som dosiel, potom sa kus vystrcili - este stale je tu ? a bolo vidiet ich rozcarovanie a jemne znechutenie - aj, kedy uz odide, sa tu musime schovavat, naco tu chodi, nech nas necha napokoji, a zase pod koral, potom zase von, a zase dnu, jedna rybka sa vystrcila von z koralu a s cumacikom nahor, akokeby s bradou nahor, vyzyvavo - co ty tu robis ? Keby som bola vacsie, tak by som ti ukazala, som mala, ale ked sa priblizis, ta ci taku jednu...., ahh, co sa tu s tebou budem ondiet, idem ja pod koral ... a tak. Rybky. A este jeden druh je specialista, take tmavo modre, skoro do fialova, pekne, ploske, tak tie fakt na nich vidno ako premyslaju, dojdu pozriet, sa zastavia, popozeraju, kus oboplavaju, rozanalyzuju, daju najavo svoje opovrhnutie a idu dalej. Ale sa neboja az tak, maju gule tie rybky, niekde vnutri, ale maju.
A uz mi sol vysusovala vnutro ust, ako voda okolo snorchla prenikala, tak som plaval nazad, snazil sa naj svojho makysa, ale dnes bol jeho den, tak len rychlo na kamen, nechat sa nabit dennou davkou energie, dosiel hlad a smad, rozbil som a olial sa dalsou davkou kokosoveho vodomlieka, zase do vody a s usmevom domov.
Urobil som si pancakes s javorovym sirupom a bananmi, citajuc lokalny bulvar - akokeby Kondor - local Sabinov hero, neprekonatelny styl rozpravania, zvelicujuc, v slangu a hlaskach, jemne okoreneny nadavkami, s nadlhadom -informoval o zatknutiach zlych mexicanov, o najnovsich alkoholikoch, o havarkach, ale stylom, skusim to napodobnit - Zase sa jeden vysuseny pracovnik stavby nevedel nabazit chmelovej polievky a v stave zatemnenia mysle chodiac cik cak hore dole po ulici 156 v smutne znamej kolonii Colosium narazil do podobne ozrateho galgana. Doslo k vymene nazorov o ich mamach, sposoch akymi zomru, o urovni intelektu ich otcov, sestier a domacej zveriny. Na plne pluca si vykrikovali same galantnosti a tak zobili okolo byvajucich susedov uzivajucich si zasluzeny odpocinok na hojdajucich sa hamakach. Ked doslo k vymene zapichnutych nozov v roznych castiach tela najebanych murarikov, konecne sa dostavila rozospata brigada gumkacov, nalozila deravych pracovnikov z ludu a odviezla ich do luxusnej suity vyhradenej podobnym pripadom.
asi tak.
ale po spanielsky to zneje lepsie. a kopa slovicok co nerozumiem, a ked sa pytam eriky, tak ona - no to je ako ty....
A potom som siel do Playa del Carmen a prechadzal sa po plazi a obkukoval telicka. az ma krk bolel. Ale o tom nabuduce.
cufte

Žiadne komentáre: