Clanok co som chcel dat na blog pred odchodom, ale nestihol som...vycitky a strach...

Akurat som skoncil dalsiu diskusiu s mamou.
Posledne dva mesiace sa nase rozhovory tocili stale o tom istom, nikam nechod,nemozes byt taky egoista, skoncil si medicinu a mal by si byt doktor, najst si zenu, ozenit sa, prist byvat blizko k rodine, postavit si dom a taK. Dnes, den pred odchodom si doniesla mapu a vraj pod mi ukazat kde to vlastne ides.
Doteraz netusila kam idem, kadial pojdem, ale bola schopna mi vymenovat milion nebezpecenstiev a nastrah, bez kuska informacie
a snahy dopatrat sa ako sa kam chodi, ako funguju veci, bola by schopna a aj bude, sediet v kresle pocas mojich ciest a vymyslat si agresivnych maniakov, dilerov drog ako mi vpravuju drogy do tela, darcov organov, nekonecne burky, maniakalnych kapitanov plachetnic a dalsich 15 superpravdepodobnych a realnych scenerii. |Tieto veci sa podla nej deju s pravdepodobnostou sa rovnajucou vyskytu zliav v obchodnych retazcov, proste su a je to tak, v jej realite je to tak, staci ked si clovek dostatocne vsima televizne noviny a hned vie vsetko o svete, o nasili, nehodach, ktore sa stavaju v kazdej dedine aspon jedna denne, to len televizia nema
dostatocny priestor na to aby to vsetko ukazala. Do rici aj s telkou. Bojime sa toho co nepozname, teroristov, islamu, jedovatych hadov, ale niekedy je pre nas jednoduchsie verit si, verit ze mi to vsetko vieme lepsie a pre istotu sa s tym nebudeme zahravat a nevyjdeme z uzkej izby, budeme si zit tak ako zili babky a hotovo, keby sme aspon ako babky zili, ale berieme od nich len to zle, to dobre, namahave, tazke, fyzicke to uz nam nechuti, to len to tradicne a klasicke, bo toto to najlepse.
Som vazne egoista ? Ked idem na cestu aj ked viem ze vsetkym budem chybat, ze im budem zapricinovat navaly uzkosti a strachu, ze uz zrazu nemaju v rodine lekara, ale len cestovatela, ako keby som sa zo dna staval inym clovekom, podla toho co robim, ta diky ked tak.
Ci cestujem, ci liecim, ci robim chlieb, mali by sme si byt rovni, ale prd, nie sme, a naabozenstvo nenabozenstvo, realita je realita, keby aspon tak nabozensky ma nasi odovzdali do ruk Pana Boha, ze tu ho mas, chce to robit, tak ho ochranuj a rob si s nim co chces, nech sa stane tvoja vola a v mojej dusi bude klud, ale nie, musi byt po mojom, moj syn musi sa dobre ozenit, narobit nam kopu vnukov, spravit si karieru aby sme mohli byt nanho hrdy, musi byt po nasom, nie po jeho, a mozno ked ho budeme dostatocne citovo vydierat tak sa vzda cesty a nikam nepojde.
Taze tak.
Inac, bojim sa, fest sa bojim, viem co vsetko sa moze posrat, dnes poobede som mal take navaly uzkosti, musel som napisat erike, poprosit ju o par peknych slov, bol som najblizsie sa na to vsetko vysrat a nikam neist, ale stacilo porozmyslat co by som siel robit, kde by som bol a kde by som byval, kde by som pracoval a nic lepsie ma nenapadlo, mal som ponuku ist robit prekladatela mexickemu manazerovi do Popradu, na 2 mesiace, ale nieeeee, nieeeee, je nadherne byt nezamestnany, volny, bez papierov, bez povinnosti, bez casu a bez dni, dovolenka ktora nekonci, raz skonci, ale neurcito, skonci, lebo uz bude na case aby skoncila, ale neskonci
o 10 dni, alebo o 15 dni, s troma sluzbami pred a troma po, aby mu luto nebolo. Nie, dakujem.
A rano vyjdem v trenkach na dvor, zakricim MINA, MINA, macicka naklusa, pozeram ako vychadza slnko, hladkam ju az pokial ma zima nevyzenie naspat do kuchyne ohriat si mlieko na drobene, najst nejake zvysne masko na udrzanie si pritulnosti MINI a zacat pekny den, plny pingpongu s bratmi rolnickych fyzickych prac, ktore nahradzaju nie az tak zmysluplne plavanie a dvihanie ciniek. A na stromoch su jablka a hrusky, a slivky, tie padaju na zem, a odtial sa daju dvihnut, a uz nerastu v zelenych prepravkach na trhoviskach v centrach miest. A jedia sa spinave, bez umyvania. S chutou.
dobru chut.
r.