Akurat som skoncil dalsiu diskusiu s mamou.
Posledne dva mesiace sa nase rozhovory tocili stale o tom istom, nikam nechod,nemozes byt taky egoista, skoncil si medicinu a mal by si byt doktor, najst si zenu, ozenit sa, prist byvat blizko k rodine, postavit si dom a taK. Dnes, den pred odchodom si doniesla mapu a vraj pod mi ukazat kde to vlastne ides.
Doteraz netusila kam idem, kadial pojdem, ale bola schopna mi vymenovat milion nebezpecenstiev a nastrah, bez kuska informacie
a snahy dopatrat sa ako sa kam chodi, ako funguju veci, bola by schopna a aj bude, sediet v kresle pocas mojich ciest a vymyslat si agresivnych maniakov, dilerov drog ako mi vpravuju drogy do tela, darcov organov, nekonecne burky, maniakalnych kapitanov plachetnic a dalsich 15 superpravdepodobnych a realnych scenerii. |Tieto veci sa podla nej deju s pravdepodobnostou sa rovnajucou vyskytu zliav v obchodnych retazcov, proste su a je to tak, v jej realite je to tak, staci ked si clovek dostatocne vsima televizne noviny a hned vie vsetko o svete, o nasili, nehodach, ktore sa stavaju v kazdej dedine aspon jedna denne, to len televizia nema
dostatocny priestor na to aby to vsetko ukazala. Do rici aj s telkou. Bojime sa toho co nepozname, teroristov, islamu, jedovatych hadov, ale niekedy je pre nas jednoduchsie verit si, verit ze mi to vsetko vieme lepsie a pre istotu sa s tym nebudeme zahravat a nevyjdeme z uzkej izby, budeme si zit tak ako zili babky a hotovo, keby sme aspon ako babky zili, ale berieme od nich len to zle, to dobre, namahave, tazke, fyzicke to uz nam nechuti, to len to tradicne a klasicke, bo toto to najlepse.
Som vazne egoista ? Ked idem na cestu aj ked viem ze vsetkym budem chybat, ze im budem zapricinovat navaly uzkosti a strachu, ze uz zrazu nemaju v rodine lekara, ale len cestovatela, ako keby som sa zo dna staval inym clovekom, podla toho co robim, ta diky ked tak.
Ci cestujem, ci liecim, ci robim chlieb, mali by sme si byt rovni, ale prd, nie sme, a naabozenstvo nenabozenstvo, realita je realita, keby aspon tak nabozensky ma nasi odovzdali do ruk Pana Boha, ze tu ho mas, chce to robit, tak ho ochranuj a rob si s nim co chces, nech sa stane tvoja vola a v mojej dusi bude klud, ale nie, musi byt po mojom, moj syn musi sa dobre ozenit, narobit nam kopu vnukov, spravit si karieru aby sme mohli byt nanho hrdy, musi byt po nasom, nie po jeho, a mozno ked ho budeme dostatocne citovo vydierat tak sa vzda cesty a nikam nepojde.
Taze tak.
Inac, bojim sa, fest sa bojim, viem co vsetko sa moze posrat, dnes poobede som mal take navaly uzkosti, musel som napisat erike, poprosit ju o par peknych slov, bol som najblizsie sa na to vsetko vysrat a nikam neist, ale stacilo porozmyslat co by som siel robit, kde by som bol a kde by som byval, kde by som pracoval a nic lepsie ma nenapadlo, mal som ponuku ist robit prekladatela mexickemu manazerovi do Popradu, na 2 mesiace, ale nieeeee, nieeeee, je nadherne byt nezamestnany, volny, bez papierov, bez povinnosti, bez casu a bez dni, dovolenka ktora nekonci, raz skonci, ale neurcito, skonci, lebo uz bude na case aby skoncila, ale neskonci
o 10 dni, alebo o 15 dni, s troma sluzbami pred a troma po, aby mu luto nebolo. Nie, dakujem.
A rano vyjdem v trenkach na dvor, zakricim MINA, MINA, macicka naklusa, pozeram ako vychadza slnko, hladkam ju az pokial ma zima nevyzenie naspat do kuchyne ohriat si mlieko na drobene, najst nejake zvysne masko na udrzanie si pritulnosti MINI a zacat pekny den, plny pingpongu s bratmi rolnickych fyzickych prac, ktore nahradzaju nie az tak zmysluplne plavanie a dvihanie ciniek. A na stromoch su jablka a hrusky, a slivky, tie padaju na zem, a odtial sa daju dvihnut, a uz nerastu v zelenych prepravkach na trhoviskach v centrach miest. A jedia sa spinave, bez umyvania. S chutou.
dobru chut.
r.
nedeľa 21. decembra 2008
pondelok 15. decembra 2008
Balansujuci pelican.
Posledna prechadzka po plazi, s vypnutym fotakom
dosli mi baterky, inac by som zase fotil
mesto sa vola plaz. Carmenina plaz.
fukal silny vietor, kapitan vsetkych pristavov v okoli zakazal
aby lode vyplavali
a tak sa hupali na kotvach
na jednej pristal pelikan
na predku
uplnom
a lod sa hupala a pelican balansoval
ako keby bol na slackline
s velkou hlavou na dlhom krku robil
hore dole
bavilo ho to hodnu chvilku
tak ako nas divakov
slnko zapadalo, odtlacky chodidiel v piesku zalievali vlny
a zeny si zacali davat naspat vrchne casty plaviek
dosli mi baterky, inac by som zase fotil
mesto sa vola plaz. Carmenina plaz.
fukal silny vietor, kapitan vsetkych pristavov v okoli zakazal
aby lode vyplavali
a tak sa hupali na kotvach
na jednej pristal pelikan
na predku
uplnom
a lod sa hupala a pelican balansoval
ako keby bol na slackline
s velkou hlavou na dlhom krku robil
hore dole
bavilo ho to hodnu chvilku
tak ako nas divakov
slnko zapadalo, odtlacky chodidiel v piesku zalievali vlny
a zeny si zacali davat naspat vrchne casty plaviek
streda 10. decembra 2008
V mexiku Jeziska v mastali ohrieva slon
Hej. Taky meter a pol. Sivy a z plastu. Som sa cudoval.
Este som si spomenul. Ked som bol snorchlovat, pri brehu som sa vynoril, pomalicky, potichucky, a na brehu na kameni zlty vtacik - ignoroval ma, keby som bol na brehu tak by spanikaril, ale takto z vody, ked mi len maska trcala, tak som tam nebol, pozeral dookola, potom zobral do zobacika nejakeho ulitnika a zacal ho buchat o kamen, a riadne, sem tam ho pootocil v zobaku a zase. Radost pozerat z asi 3 metrov.
Idem domov. Neni robota, je kriza, vsade prepustaju, cudzincov maju zakazane zamestnavat, mozno by sa dala zohnat robota ako casnik, dala, ale pracoval by som v noci a Erika ma noci volne, a uz by sme sa nevideli, radsej idem domov, hladat normalnu robotu, kde budu vela platit, a uz nebudem vymyslat( tiez vas napadlo, ze dokedy ???), zase na kus stabilne, bojim sa ako to vsetko dopadne s krizou, prepustanim, deflacnou spiralou a nedostatkom poziciek...
Uvidime.
Posledne dni v Mexiku. Rozmyslam nad slovenskymi jedlami a netaha ma nic. Nad stedrovecernou vecerou a nic. Sneh...mozno kus. Pivko...hej. Kamarati...vela.
Ale ten chlad a tma....
Ako keby ma isli zavriet do spajzu po tom co som bol vo vykurenej kuchyni.
Aj keby tam boli kila slaniny a klobas...
V babkinej kuchyni, kde svieti slnko a hreje radiator.
A vonia jedlo, zatial co hraje radio.
I don´t know where I´m going...
I don´t know where I´m homing...
Este som si spomenul. Ked som bol snorchlovat, pri brehu som sa vynoril, pomalicky, potichucky, a na brehu na kameni zlty vtacik - ignoroval ma, keby som bol na brehu tak by spanikaril, ale takto z vody, ked mi len maska trcala, tak som tam nebol, pozeral dookola, potom zobral do zobacika nejakeho ulitnika a zacal ho buchat o kamen, a riadne, sem tam ho pootocil v zobaku a zase. Radost pozerat z asi 3 metrov.
Idem domov. Neni robota, je kriza, vsade prepustaju, cudzincov maju zakazane zamestnavat, mozno by sa dala zohnat robota ako casnik, dala, ale pracoval by som v noci a Erika ma noci volne, a uz by sme sa nevideli, radsej idem domov, hladat normalnu robotu, kde budu vela platit, a uz nebudem vymyslat( tiez vas napadlo, ze dokedy ???), zase na kus stabilne, bojim sa ako to vsetko dopadne s krizou, prepustanim, deflacnou spiralou a nedostatkom poziciek...
Uvidime.
Posledne dni v Mexiku. Rozmyslam nad slovenskymi jedlami a netaha ma nic. Nad stedrovecernou vecerou a nic. Sneh...mozno kus. Pivko...hej. Kamarati...vela.
Ale ten chlad a tma....
Ako keby ma isli zavriet do spajzu po tom co som bol vo vykurenej kuchyni.
Aj keby tam boli kila slaniny a klobas...
V babkinej kuchyni, kde svieti slnko a hreje radiator.
A vonia jedlo, zatial co hraje radio.
I don´t know where I´m going...
I don´t know where I´m homing...
nedeľa 7. decembra 2008
Pod vodou a nad vodou....
Que pasa por aqui..
Tak napriklad vcera. S Erikou na bycikli odviest ju na zastavku, popriat jej pjekny pracovny den, pusu na rozlucku, zamavat...a triko dolu, supho na bicykel a davaj k moru. Nesiel som do svojej oblubenej zatoky, mal som chut na nieco nove, tak som ostal na plazi, kam nikto nechodi, lebo cestou treba prejst asi kilometer, cez velkymi kamenmi zatarasenu cestu, popod bager, cez bazinku, po ostrych kamenoch, najst spravnu odbocku na troch krizovatkach. Ale pred zapado slnka sme sa stretavali s dvoma starsimy zenami okolo 50, a nevedeli sme sa ako zdravit, ja na nich HOLAAA, oni na mna HELLOUUUU, na druhy den ja na nich Hellou a oni uz po spanielsky HOlaaaa, a tak sa motame raz tak raz naopak. Chodia s psikmi na prechadzku a tie psiky sa najprv tvaria priatelsky, ale ked panicky nepozeraju, tak sa priatelsky priblizia, akoze nic, a ked je uz pedalujuce lytka, obnazene a zranitelne bliiizko, tak sa rozbehnu a bresu a akoze idu uhryznut. A sa smeju jak sa bojime. Furt si hovorim, ze najblizsie ked mi to spravi pes tak ho kopnem, ale ono sa to hovori, v sandalkach psika kopat...co ked bude rychlejsi...a ano, psiky sa nekopu, psiky sa hladkaju.... a sak sa tiez mozu kus pozabavat...ich skryta kamera...ale ked sa to stava vseobecne oblubenou zabavou...
Na plazi, pri mori piesok, nad pieskom kusiska koralov s ich haluznou strukturou, dookola mensie palmy, take dospele zakrsky, s kokosmi ty kokos, prisiel na mna hlad a smad, tak som odkrutil jeden, buch ho o kamen, este raz a ked mi uz po rukach voda zacala stekat, tak rychlo hore s nim, nad hlavu, hlavu jak u zubara, dozadu a velke uuuusta-zdravim Jurika Magdu- a voda do hrdla, do trachey, na bradu, na ruky, na hrud...vsade, studene a jemne sladke, tak mozno dva deci, ale pomaly, s vychutnavanim. Tak som si dal este jeden, naplul do okuliarov a do vody. Ihned pri brehu lastura, taka asi ako past, obrastena, oblepena pieskom, ked som ju chcel vziat do ruky, tak sa piesok bahno zviril a nic nebolo vidno, ale sahal som dalej a bojac sa ze je to akurat ta lastura zvieratko co vie hnusne pichat a zabijat alebo aspon nehorazne boliet pri dotyku som nevidiac hladal miesto kde sa mozem dotktnut, raz som sa dotkol dacoho vlhkeho slizkeho, ijuuu, ale nakoniec sa zadarilo, vonku z vody, vnutry makkys, juchu, bude seviche, len nakrajat, vela citronu a petrzlenu a chutovka, tak som si ho odlozil ku kamenom pri brehu. A co sa stalo potom - nenasiel som ho, asi odplaval, teda sa odposuval svojou maaassitou nohou. PRajeme dlhy a nijakym potapacom neruseni makky zivot.
A ako bolo rano, voda bola studena, ta nahore, a nebolo dobre vidno tam dole, lebo tam dole bola voda ina, som sa ponoril a bolo to ako Monte od babicky, s objatim teplym a vrucnym, z viditelnost zrazu zase dobre, rybky dookola, koraly raz tam raz tu, podla vln, a ked som pozrel hore tak to vyzeralo ze som pod ladom, ale ako pod nejakou bielou plachtou cez ktoru presvitalo slnko, lamalo luce a vyzeralo to ako keby nahore bolo 30 cm bielej vody, prechod ako cez olej, vazne, take divne ako vlnky, gulky, ako ked pozerate na oblohu a na zornom poli sa vam premavaju ciarky, nieco divne, ako keby mastne dookola, a to len ina teplota. Ale ako pekne sa v tom perlili ruky,ked som plaval kraulom, prsty, dlane, fabriky na bublinky, raz prava raz lava, alternujuc v prinasani potesenia ociam. Doplaval som k majaku, nasyp z velkych kamenov a na nom majak, vstup lodi do Puerta, a tam kolko ryb, neviem ako sa volaju, jeden huf asi 100 ryb, AKA modre ryby a potom druhy huf, uz nie taky kompaktny, take ako tresky, tak AKA tresky, ale male, a nevystrasili sa, len tak sa motaly hore dole, modre ryby skor dole, stale spolu, ako keby kus vystrasene a okusovali koraly a travicky, tresky salamistky, len tak sa vznasali, a potom kus doprava, kus rovno, rozdelili sa, potom sa spojili, jednu chvilu som videl barakudu v dialke, ale su majstrine v schovavani, tak zmizla. A tak som sa tam vznasal, sledoval ich, stale sa na chvilu ponoril, chytil kamena a pozoroval a chcel som tak ostat veeeelmi dlho, bez dychania, len sa pozerat na ten real 3D setric obrazovky, so zvukom kamienkov suchajucim sa hore dole, so zvukom lodnych motor jemne piskajuc v dialke, s trochou zimy a husou skurou, ale fajne. A potom som siel plavat dalej, a nasiel skupinku gruperov okusujucich travicku a boli smiesny, lebo to bolo v plytkej vode, s velkymi vlnami, a tak sa kazde 3 sekundy otacali o 180 stupnov, a ked toto robia cely den, si predstavte co by s nami bolo, keby sme sa museli otacat dozadu a dopredu kazde 3 sekundy, ale vyzeralo ze im to nevadi, okusovali a boli v klidku.
A niektore rybky, v koraloch, takych malych, asi pol metra na pol metra, tak sa rychlo schovavali ked som dosiel, potom sa kus vystrcili - este stale je tu ? a bolo vidiet ich rozcarovanie a jemne znechutenie - aj, kedy uz odide, sa tu musime schovavat, naco tu chodi, nech nas necha napokoji, a zase pod koral, potom zase von, a zase dnu, jedna rybka sa vystrcila von z koralu a s cumacikom nahor, akokeby s bradou nahor, vyzyvavo - co ty tu robis ? Keby som bola vacsie, tak by som ti ukazala, som mala, ale ked sa priblizis, ta ci taku jednu...., ahh, co sa tu s tebou budem ondiet, idem ja pod koral ... a tak. Rybky. A este jeden druh je specialista, take tmavo modre, skoro do fialova, pekne, ploske, tak tie fakt na nich vidno ako premyslaju, dojdu pozriet, sa zastavia, popozeraju, kus oboplavaju, rozanalyzuju, daju najavo svoje opovrhnutie a idu dalej. Ale sa neboja az tak, maju gule tie rybky, niekde vnutri, ale maju.
A uz mi sol vysusovala vnutro ust, ako voda okolo snorchla prenikala, tak som plaval nazad, snazil sa naj svojho makysa, ale dnes bol jeho den, tak len rychlo na kamen, nechat sa nabit dennou davkou energie, dosiel hlad a smad, rozbil som a olial sa dalsou davkou kokosoveho vodomlieka, zase do vody a s usmevom domov.
Urobil som si pancakes s javorovym sirupom a bananmi, citajuc lokalny bulvar - akokeby Kondor - local Sabinov hero, neprekonatelny styl rozpravania, zvelicujuc, v slangu a hlaskach, jemne okoreneny nadavkami, s nadlhadom -informoval o zatknutiach zlych mexicanov, o najnovsich alkoholikoch, o havarkach, ale stylom, skusim to napodobnit - Zase sa jeden vysuseny pracovnik stavby nevedel nabazit chmelovej polievky a v stave zatemnenia mysle chodiac cik cak hore dole po ulici 156 v smutne znamej kolonii Colosium narazil do podobne ozrateho galgana. Doslo k vymene nazorov o ich mamach, sposoch akymi zomru, o urovni intelektu ich otcov, sestier a domacej zveriny. Na plne pluca si vykrikovali same galantnosti a tak zobili okolo byvajucich susedov uzivajucich si zasluzeny odpocinok na hojdajucich sa hamakach. Ked doslo k vymene zapichnutych nozov v roznych castiach tela najebanych murarikov, konecne sa dostavila rozospata brigada gumkacov, nalozila deravych pracovnikov z ludu a odviezla ich do luxusnej suity vyhradenej podobnym pripadom.
asi tak.
ale po spanielsky to zneje lepsie. a kopa slovicok co nerozumiem, a ked sa pytam eriky, tak ona - no to je ako ty....
A potom som siel do Playa del Carmen a prechadzal sa po plazi a obkukoval telicka. az ma krk bolel. Ale o tom nabuduce.
cufte
Tak napriklad vcera. S Erikou na bycikli odviest ju na zastavku, popriat jej pjekny pracovny den, pusu na rozlucku, zamavat...a triko dolu, supho na bicykel a davaj k moru. Nesiel som do svojej oblubenej zatoky, mal som chut na nieco nove, tak som ostal na plazi, kam nikto nechodi, lebo cestou treba prejst asi kilometer, cez velkymi kamenmi zatarasenu cestu, popod bager, cez bazinku, po ostrych kamenoch, najst spravnu odbocku na troch krizovatkach. Ale pred zapado slnka sme sa stretavali s dvoma starsimy zenami okolo 50, a nevedeli sme sa ako zdravit, ja na nich HOLAAA, oni na mna HELLOUUUU, na druhy den ja na nich Hellou a oni uz po spanielsky HOlaaaa, a tak sa motame raz tak raz naopak. Chodia s psikmi na prechadzku a tie psiky sa najprv tvaria priatelsky, ale ked panicky nepozeraju, tak sa priatelsky priblizia, akoze nic, a ked je uz pedalujuce lytka, obnazene a zranitelne bliiizko, tak sa rozbehnu a bresu a akoze idu uhryznut. A sa smeju jak sa bojime. Furt si hovorim, ze najblizsie ked mi to spravi pes tak ho kopnem, ale ono sa to hovori, v sandalkach psika kopat...co ked bude rychlejsi...a ano, psiky sa nekopu, psiky sa hladkaju.... a sak sa tiez mozu kus pozabavat...ich skryta kamera...ale ked sa to stava vseobecne oblubenou zabavou...
Na plazi, pri mori piesok, nad pieskom kusiska koralov s ich haluznou strukturou, dookola mensie palmy, take dospele zakrsky, s kokosmi ty kokos, prisiel na mna hlad a smad, tak som odkrutil jeden, buch ho o kamen, este raz a ked mi uz po rukach voda zacala stekat, tak rychlo hore s nim, nad hlavu, hlavu jak u zubara, dozadu a velke uuuusta-zdravim Jurika Magdu- a voda do hrdla, do trachey, na bradu, na ruky, na hrud...vsade, studene a jemne sladke, tak mozno dva deci, ale pomaly, s vychutnavanim. Tak som si dal este jeden, naplul do okuliarov a do vody. Ihned pri brehu lastura, taka asi ako past, obrastena, oblepena pieskom, ked som ju chcel vziat do ruky, tak sa piesok bahno zviril a nic nebolo vidno, ale sahal som dalej a bojac sa ze je to akurat ta lastura zvieratko co vie hnusne pichat a zabijat alebo aspon nehorazne boliet pri dotyku som nevidiac hladal miesto kde sa mozem dotktnut, raz som sa dotkol dacoho vlhkeho slizkeho, ijuuu, ale nakoniec sa zadarilo, vonku z vody, vnutry makkys, juchu, bude seviche, len nakrajat, vela citronu a petrzlenu a chutovka, tak som si ho odlozil ku kamenom pri brehu. A co sa stalo potom - nenasiel som ho, asi odplaval, teda sa odposuval svojou maaassitou nohou. PRajeme dlhy a nijakym potapacom neruseni makky zivot.
A ako bolo rano, voda bola studena, ta nahore, a nebolo dobre vidno tam dole, lebo tam dole bola voda ina, som sa ponoril a bolo to ako Monte od babicky, s objatim teplym a vrucnym, z viditelnost zrazu zase dobre, rybky dookola, koraly raz tam raz tu, podla vln, a ked som pozrel hore tak to vyzeralo ze som pod ladom, ale ako pod nejakou bielou plachtou cez ktoru presvitalo slnko, lamalo luce a vyzeralo to ako keby nahore bolo 30 cm bielej vody, prechod ako cez olej, vazne, take divne ako vlnky, gulky, ako ked pozerate na oblohu a na zornom poli sa vam premavaju ciarky, nieco divne, ako keby mastne dookola, a to len ina teplota. Ale ako pekne sa v tom perlili ruky,ked som plaval kraulom, prsty, dlane, fabriky na bublinky, raz prava raz lava, alternujuc v prinasani potesenia ociam. Doplaval som k majaku, nasyp z velkych kamenov a na nom majak, vstup lodi do Puerta, a tam kolko ryb, neviem ako sa volaju, jeden huf asi 100 ryb, AKA modre ryby a potom druhy huf, uz nie taky kompaktny, take ako tresky, tak AKA tresky, ale male, a nevystrasili sa, len tak sa motaly hore dole, modre ryby skor dole, stale spolu, ako keby kus vystrasene a okusovali koraly a travicky, tresky salamistky, len tak sa vznasali, a potom kus doprava, kus rovno, rozdelili sa, potom sa spojili, jednu chvilu som videl barakudu v dialke, ale su majstrine v schovavani, tak zmizla. A tak som sa tam vznasal, sledoval ich, stale sa na chvilu ponoril, chytil kamena a pozoroval a chcel som tak ostat veeeelmi dlho, bez dychania, len sa pozerat na ten real 3D setric obrazovky, so zvukom kamienkov suchajucim sa hore dole, so zvukom lodnych motor jemne piskajuc v dialke, s trochou zimy a husou skurou, ale fajne. A potom som siel plavat dalej, a nasiel skupinku gruperov okusujucich travicku a boli smiesny, lebo to bolo v plytkej vode, s velkymi vlnami, a tak sa kazde 3 sekundy otacali o 180 stupnov, a ked toto robia cely den, si predstavte co by s nami bolo, keby sme sa museli otacat dozadu a dopredu kazde 3 sekundy, ale vyzeralo ze im to nevadi, okusovali a boli v klidku.
A niektore rybky, v koraloch, takych malych, asi pol metra na pol metra, tak sa rychlo schovavali ked som dosiel, potom sa kus vystrcili - este stale je tu ? a bolo vidiet ich rozcarovanie a jemne znechutenie - aj, kedy uz odide, sa tu musime schovavat, naco tu chodi, nech nas necha napokoji, a zase pod koral, potom zase von, a zase dnu, jedna rybka sa vystrcila von z koralu a s cumacikom nahor, akokeby s bradou nahor, vyzyvavo - co ty tu robis ? Keby som bola vacsie, tak by som ti ukazala, som mala, ale ked sa priblizis, ta ci taku jednu...., ahh, co sa tu s tebou budem ondiet, idem ja pod koral ... a tak. Rybky. A este jeden druh je specialista, take tmavo modre, skoro do fialova, pekne, ploske, tak tie fakt na nich vidno ako premyslaju, dojdu pozriet, sa zastavia, popozeraju, kus oboplavaju, rozanalyzuju, daju najavo svoje opovrhnutie a idu dalej. Ale sa neboja az tak, maju gule tie rybky, niekde vnutri, ale maju.
A uz mi sol vysusovala vnutro ust, ako voda okolo snorchla prenikala, tak som plaval nazad, snazil sa naj svojho makysa, ale dnes bol jeho den, tak len rychlo na kamen, nechat sa nabit dennou davkou energie, dosiel hlad a smad, rozbil som a olial sa dalsou davkou kokosoveho vodomlieka, zase do vody a s usmevom domov.
Urobil som si pancakes s javorovym sirupom a bananmi, citajuc lokalny bulvar - akokeby Kondor - local Sabinov hero, neprekonatelny styl rozpravania, zvelicujuc, v slangu a hlaskach, jemne okoreneny nadavkami, s nadlhadom -informoval o zatknutiach zlych mexicanov, o najnovsich alkoholikoch, o havarkach, ale stylom, skusim to napodobnit - Zase sa jeden vysuseny pracovnik stavby nevedel nabazit chmelovej polievky a v stave zatemnenia mysle chodiac cik cak hore dole po ulici 156 v smutne znamej kolonii Colosium narazil do podobne ozrateho galgana. Doslo k vymene nazorov o ich mamach, sposoch akymi zomru, o urovni intelektu ich otcov, sestier a domacej zveriny. Na plne pluca si vykrikovali same galantnosti a tak zobili okolo byvajucich susedov uzivajucich si zasluzeny odpocinok na hojdajucich sa hamakach. Ked doslo k vymene zapichnutych nozov v roznych castiach tela najebanych murarikov, konecne sa dostavila rozospata brigada gumkacov, nalozila deravych pracovnikov z ludu a odviezla ich do luxusnej suity vyhradenej podobnym pripadom.
asi tak.
ale po spanielsky to zneje lepsie. a kopa slovicok co nerozumiem, a ked sa pytam eriky, tak ona - no to je ako ty....
A potom som siel do Playa del Carmen a prechadzal sa po plazi a obkukoval telicka. az ma krk bolel. Ale o tom nabuduce.
cufte
pondelok 1. decembra 2008
nedeľa 30. novembra 2008
Delfini
Oslavovali sme narodeniny nasej blondinovskej
ale milej zlatej a velmi oblubenej
bratislavcanky
v bare pre americanov s biliardom a velkymi obrazovkami
hned vedla delfinaria
prislo vela ludia
argentinec, venezolan, cesi, anglicanka, francuzi
talian a americania
a vsetci sa rozpravali a smiali sa
animatori
zostavali na povrchu, kontaktne rozpravanie
kto co a ako, kde, praca
na hladine lagun sa odrazali svetla lamp a vlhka koza
nikdy
nespiacich
delfinov
cupol som si
piiiiskal
a delfin odplaval
a priplaval
na nose mal kus listu, alebo plastiku
a ukazoval mi ho
niekedy
povedia zvierata viac ako ludia
ale milej zlatej a velmi oblubenej
bratislavcanky
v bare pre americanov s biliardom a velkymi obrazovkami
hned vedla delfinaria
prislo vela ludia
argentinec, venezolan, cesi, anglicanka, francuzi
talian a americania
a vsetci sa rozpravali a smiali sa
animatori
zostavali na povrchu, kontaktne rozpravanie
kto co a ako, kde, praca
na hladine lagun sa odrazali svetla lamp a vlhka koza
nikdy
nespiacich
delfinov
cupol som si
piiiiskal
a delfin odplaval
a priplaval
na nose mal kus listu, alebo plastiku
a ukazoval mi ho
niekedy
povedia zvierata viac ako ludia
All that playa dzeeez
Medzi tisicom ludi,
pary a nepary
sedeli sme dvaja na plazi
a piesok sa predieral do topanok a zadnych vreciek nohavic
Bola noc a od mora, z vychodu, fukal vietor
vlny sa rozbijali o breh a miesali sa
so zvukmi
jazzu
dvaja klaviristi
saxofonista s nekonecnym dychom,
zacal a nekoncil, fukal
do ohnuteho plechu a plech piskal
asi po dvoch minutach nam bolo jasne,
ze toto v plucach nema
piskal ako domorodci z australie
s licami a nosom sa nadychoval
ale davat zo saxiku taky vysoky ton a este sa do toho nadychovat
tlieskali sme a piskali
neslo nam to do hlavy
bubenik tukal ako keby nemal davat iba rytmus
buchal ako keby mal klavir
a potom nam povedali,
tesili sme sa na tento koncert uz od marca
a my sme sa tesili z koncertu uz od vecera
open air seaside jazz festival
playa del carmen
pary a nepary
sedeli sme dvaja na plazi
a piesok sa predieral do topanok a zadnych vreciek nohavic
Bola noc a od mora, z vychodu, fukal vietor
vlny sa rozbijali o breh a miesali sa
so zvukmi
jazzu
dvaja klaviristi
saxofonista s nekonecnym dychom,
zacal a nekoncil, fukal
do ohnuteho plechu a plech piskal
asi po dvoch minutach nam bolo jasne,
ze toto v plucach nema
piskal ako domorodci z australie
s licami a nosom sa nadychoval
ale davat zo saxiku taky vysoky ton a este sa do toho nadychovat
tlieskali sme a piskali
neslo nam to do hlavy
bubenik tukal ako keby nemal davat iba rytmus
buchal ako keby mal klavir
a potom nam povedali,
tesili sme sa na tento koncert uz od marca
a my sme sa tesili z koncertu uz od vecera
open air seaside jazz festival
playa del carmen
streda 26. novembra 2008
Un dia bonito
Kde bolo tam bolo, bolo tam teplo. A potom prisla zima, a s nou prisiel vietor. So zimou prisla nostalgia a s nou priatelsky parik s flaskou tequili na kus reci. Cast pariku mociaca po stojacky ma pozvala na buduci den do vodnych sportov, ze vytiahneme 16 feetovy katamaran na vodu, on bude soferovat a ja budem ako zavaz. A ze to ma dva plachty a ze fukat bude, tak pojdeme na jednom pontone a ja budem vo 3 metroch v sedacke dufat ze sa neprekotime. No ta ne ?
Rano pekne zobudit Eriku, sup s nou na zastavku vanou - van, viacere vany, viacerich vanov, tak to bude s v...-pokracujeme, opravuju cestu, nasa dedinka sa nam rozrasta, za posl 4 mesiace pribudlo asi 200 minidomcekov, jedna dve izby a zachod a to staci, a mexicka rodinka je stastna, zavesi si zo dve hamaky, napoji telku, kupi kilo tortil a fazule v konzerve, dve pivka a aky krasny den. Tak sa s Erikou na rure kazde rano prepletame cez zapchu, par centimetrov od kamionov, aby sme si usetrili tych par lenivych rannych minut. A uz sam naspat, rychlo tricko dole aby som si uzil rane slnko, bez ruk dole kopcom, rychlo daco navarit ( frcim na pancackes z sacku, uz iba mlieko a viem varit, jaky som ja kuchar), nabalil som fotak a snorchel do rupsaku a siel na vylet. Zase cez Puerto Aventuras - miestne Beverly Hills so straznikom a vlastnym delfinariom - cez bocne ulicke a ponad kamenmi zatarasny cestu, pomedzi pichlave travy a kameniste chodnicky, zamknut bicykel o palmu, do tiena nech nevyfuci vzduch. Predtym som stale schovaval rupsak do krakov, aby som vyzeral viac ako 5hviezdickovy turista, ale som to riskol a vyslo to, plavky, sandalky a rupsak a siel som po plazi asi kilometer do mojho predchadzajuceho pracoviska. Uz tam chodim ako na vylet, zatial mi to vychadza, oficialne plaz je statna, takze nemozu zabranit. A vynaraju sa spomienky, moja plaz, moje vlny, moj vietor, tych 6 mesiacov zanechalo stopu, vone, tam pracovala erika, aha, uz opravili palapu a tak. No, len uz z dialky som videl, ze ziadne lode neboli na mori, fukalo exkvizitne, takych 15-20 uzlov, vlnky s bielymi ciapockami, hmmm, len sef pristavu povedal ze na celej Riviere Maye nemoze vyjst ziadna lod mensia ako 50stop, tak nebilo z toho nic, nic nic, tak nebilo z toho nic. Ta kde, nudit sa nebudem, veci som nechal v palape, bol tam len Rene, som ho zobudil mojim prichodom, chudacik vyspaval opicu, este bol taky ani cihi ani hota, a so snorchlom v ruke a naboso som sa vydal objavovat plaz na juh. Predtym ked som pracoval tam stale boli chlapici s macetami v rukach a obhajovali pravo na nepravo na neprechod ich castou plaze, neoblomny argumentom, mozno by boli oblomni silnejsim zbraniam, ale komu sa to chce zo sejfu na plaz tahat...bum bum bum. Tak tesne pred nim som sa hodil do vody, natiahol masku, obdaril ho usmevom cislo 8 - chod sa vypchat - a pekne s vetrom v chrbte som sa nechal unasat smer juh. Obycajne je viditelnost fasa, vidno dno, ale ako fukalo a bolo vlnovo, tak nic, kusocicky piesku vsade, breh same rozoklane ostre skaly, bez moznosti vystupu na nich, tak mi sem tam prebleskavalo, kokos, keby sa mi teraz daco stalo, ale sak dobre, pohodicka, so snorchlom sa mozem vznasat hodiny a prud ma dovezie na plaz, tak som si plaval az som doplaval na plaz. A som bol rad ze uz som tam. Plaz pekna, so samickami v plavkah pekne natiahnutymi za ucelom tmavsieho odtiena pokozky, ktory zmizne po troch dnoch v skaredsom pocasi, ale sak dobre, tesima sa z tmavsich odtienov pokozky. V dialke bolo vidno kitesurferov, tak pekne za nimi, obdivujuc co sa dalo. A ked prisiel smad, tak len par krokov smer jungla, kokos odkrutit, rozbit ho o skalu a polku na chlpaty hrudnik, polku do riasnateho zaludka. Aj do nosa sa dalo uslo. Fasa, aj hlad aj smad na pocakanie. Na plazi si chlapici spravili skolu Kitesurfu, 4 instruktori, z toho jedna instruktorka, kokos, jaka kocka, jak si tak niesla dosku v ruke a pozerala hore na kometu, blondinka, vysportovana, hmmm, jak z tych profesionalnych casopisov, ale nevedela, furt ju to s vetrom tahalo, a potom slapala po plazi proti vetru, tak som si vhodne sadol. A ze instruktorka, neskor, ked som siel sa popytat ze ako sa veci maju, fuuuj, jaka remamona, mamon je taky namysleny clovek, ktory musi mat stale super veci, oblecenie, taky horenos, a ked das preto re, tak to je duplom, no tak ona bola priklad, sposob akym so mnou rozpravala, ajajaj, ja ubohy mravcek som bol obdareny troma minutami jej vzacneho casu, inac snubenica majitela skoly, co vysvetlovalo vela. A tak som tam sedel a snazil sa pochopit princip ovladania komety. Myslim, ze uz tusim co a ako. Ale tri hodiny vycviku, aj to len na plazi, chcu za to 200 dolarov, a na to aby clovek si mohol pozicat vsetko sam, tak treba 12 hodin....az po atestacii.
Siel som sa pozriet aj do hotela kde robi Erika, bol blizko, som zasiel aj dovnutra, mam malicku vyhodu, vyzeram presne ako host hotela, beloch, vysoky, krasny a opaleny ( no, sak dobre, nechajte ma kus, dobre, tak aj ja som mamon), tak nikoho ani nenapadne ma pozastavit, este som nedospel do stadia vojst do restauracie alebo baru, ale uz som cital take prihodky na nete, skor zenam to prechadzalo...
Nebudem tahat jaguara za fuzy.
A tak zase naspat, uz som sa dopredu obaval, ze co bude, vyzeralo ze juznu stranu toho zleho hotela nikto nestrazi, tak rychlo cupi cup po plazi, po ostrych kamenoch cim dalej na sever, aby bolo menej plavania proti vlnam a prudu, a kde tu zrazu pocujem za sebou vykriky, heeeej, a nenapadne skripanie macety tahanej po kamenoch, tak najprv som sa robil, ze nepocujem, kazdy meter dobry, chlapik ma dobehol, ze neeemozem, ze ne, a ked som srgumentoval mexickym pravom, tak ze toto neni plaz, ze to su kamene a ze na kamene to neplati, snazil som sa mu vysvetlit, ze som sem doplaval a ze nech ma necha prejst aspon par metrov dalej, ze sa hodim do mora a nikoho nebudem obtazovat. Nechcel potvora chlapcenska -tak 17 rokov, ale maceta ostra- ale nakoniec ma pustil tak 10 metrov, kde bol piesocnaty vstup do mora. Plavanie naspat bol riadny kentus, stale mi vlny zalievali snorchel, vydychy len do polovicky, aby sa dala preplachnut trubka, stale kontrolovat smer, lebo prud bol sikmo, no nic moc, ale doplaval som, aj s rezervou, kokos, ten snorchel, to sa da kvasit, na 10 minut sa len vznasat, sem tam kopnut, sem tam zabrat, oddych a ide sa dalej. V ten vecer som jedlo ako zbesneny, vsetko co som nasiel som do seba rval, asi som celkom zabojoval. No a na druhy den som zistil , ze ma celkom spieklo, zase ako camaron, do cervena, akurat popruhy od rupsaka biele.
Howgh.
One nice day.
štvrtok 20. novembra 2008
crossroads
Caute fsetci.
Okosilo sa, ups, v noci klesne teplota az na 18 stupnov, nefunguje nam zohrievac vody, cez den to nevadi, aj tak dojdeme cely upoteni domov a studena sprcha je akurat, ale tak rano, ked celu noc prazi chlad na zasobnik vody, ktory mame na streche, tak uz je to citit. Jasne, sme tu precitliveli, keby som bol doma tak tiez si napisme ze kokos nezamrzni, ale je uz aj tu citit, ze slniecko kus dalej od zeme sa toci...
Dnes je den revolucie mexickej, deti v skolke sa poobliekali ako mali revolucionari a revolucionarky, rodicia s nimi vysli na ihrisko, kde hravame futbal a pochodovali, mali scenky a tak. A potom sa fotili, jedli a sli domov. Aj tak mam pocit, ze mexicka revolucia za slobodu bola revoluciou conquistadorov za slobodu od spanielskej koruny a zneuzitim zlych podmienok obycajnych mexicanov pre zmenu vladnucej strany. Si to uzili obycajni campesinos, skoro otroctvo, pravne nie, ale legalne ano, s obmedzenim pohybu, ziadne prava, minimalna strava.
Boli sme s Brendou ( Erikina kamaratka z Mexico City, tiez hlada robotu) na pohovore. A pred nami sedeli dve Mayky. Otvorili sa dvere, sef zahlasil: dvaja mozu ist dovnutra, jeden chalan sa tam len tak vtrepal a potom sa tie mayky rozbehli. Rychlostou primeranou podnebiu. Najprv sa dlllho pozerali na sefa, potom dlho na seba, potom sa este pozreli na nas a potom sa postavili. Kokos. Akoze nebyt v strese je fasa, ale toto co oni davali, tak tie snad stres ani nezazili. Neviem presny psychologicky termin na rychlost myslienok a premyslania, ale tie dve to zatial dokazali zbuchat na najnizsiu uroven. A nie su jedine, mozno je to podnebim, narokmi okolia, cokolvek hodis do zeme tak ti vyrastie, stale je teplo a ked je kus zima tak staci jedna deka naviac, ziadne topenie, kurenie, skladovanie potravin, efektivita kvoli prezitiu zimy, more po ruke, ryby kedykolvek, banany na zahrade cely rok, kilo tortil pre celu rodinu na cely den za dvacku a to sa najedia...len pomaly, len pomaly. Tak, jednoducho.
Bol som pozriet Petru, popradcanku co pracuje vo vodnych sportoch v Barcele, dosli jej novy spolupracovnici a nerozpravaju vela anglicky, tak aby boli schopny dat lekciu katamaranu v anglictine, preklada do hovor ako vidis v spanielcine nasu anglicku verziu lekcie. Sou hir aim goin tu urait sam ikzampel chau it zims ven samvan tichis in spenglish. We were reading it and laughing a lot.
Ale vraj to tim chlapikom velmi pomaha.
Dalej. I did a lot of thinking. Nasiel som na nete ponuku na instruktora potapania, podmienka je dva svetove jazyky fluently, kurz je tri mesiace, deposit 800 dolcov plus kupit nejake potapacske personalne veci a naucia ta z blbca zakladneho patapaca na instruktora a ponuknu ti miesto minim na rok, a za ten cas ti stiahnu z platu to co ta naucili. A pritom ten plat je veeeelmi dobry, kokos, s jedlom, prispevkom na ubytovanie, s transportom do mesta a z mesta a to za to, ze sa budem potapat. Tak porovnavam s medicinou, s nemocnicami a priestormi v nich, s ludmi nervoznymi a vyzadovacnymi, co chcu zadara 5hviezdickovi hotel a obsluhu na urovni... Ja nie som svaty, nie som uleteny na dobrych skutkoch, chcem byt stastny, chcem zit dlhsie ako 55 rokov, co je priemer anesteziologa, nepotrebujem byt chvaleny a uznavany a primar, ja chcem byt kde je pekne a teplo, kde je dobre jedlo a kde sa ludia smeju lebo im je dobre, kde chcu byt stastny a nie zavidiet kritizovat a opijat sa.
Este stale nefajcim a skoro ani nepijem. Skoro. Sem tam pivko, ale v porovnani s domovinou je to nebe a gitara.
Tak skusam vybavit si to, kurz zacina 7 januara, ak by toto vyslo, tak tu ostavam 15 mesiacov a mate sa na co tesit. Blog mexiko bude pokracovat.
Mal by som pisat viac, kus sa mi nechce, chcel by som viac malych chutnych kazdodennych detailov, pridem na net a pozeram kto ma co noveho na facebooku. Chybaju mi priatelia.
Oj, kus smutne som skoncil. No a co.
streda 12. novembra 2008
Caribic v ciernobielom
Utorok vecer, prisla Erikina kamaratka z mexico city, tiez ide zhanat robotu. Vola sa Branda, pracovala s Erikou v Bershke, a je maniak na oblecenie...kamaratky. Tak sme dosli do bytu, kus ju zabyvali a dilema co ideme robit, naspat do Playa sa nam nechcelo ist a tak polo na bicykli ( podarilo sa im spadnut, kozam, po flaske vine chceli ist spolu) polo peso sme dosli k majaku v Puerto Aventuras, mesiac svietil na plno, z oblohy padali meteority a my sme sedeli na koralovych kamenoch co pichali do zadku a prepracovavali sa cez dva sixpacky z rupsacky. Zeny debatovali a ja som len tak pozeral dookola, pocuval jak si to male kludne vlnky o kamanene hlavy rozbijaju, na mesiac pozeral a spoko bol. A potom z rupsacka snorchel gear vytiahol, co som si bol pred par dnami kupil, moc dobre som kupil, juj, uz som skor mal, len tak som chodil plavat a oci som mal zavrete a teraz mozem pozerat a kochat sa, zase jste se kochal pane doktore... no tak som sa kochal, na holaka supho do vody a pod vodou cista krasa, koraly v ciernobielom, skrnkovate odrazy z mesiace behaly po povrchu vejaroch, mozgovych koralov, pohodenych rozbitych kusoch koralov, opatrne som plaval pomedzi ne, nachadzal priechody, voda tak meter dva, snazil som sa nedotknut nicoho, ryby boli zalezene, kus strach co sa z vody vynori, som sam daleko od brehu, ked ma daco pichne, uhryzne alebo polkne, schlup, a uz nebolo radka, ale s takym decentnym poldecakom adrenalinu to slo akurat, plus vinko z chile a par piv predtym, ale cez prechadzku vsetko vyprchalo ( to pre tych opatrnych, co by sa mohli strachovat), nebolo treba brat drogy, stacilo pozerat a vnimat, iny svet, tichy a polostrasidelny, voda bola tepla, ked som zasiel skoro do stredu zatoky tak zrazu nejaky studeny prud a zacala sa miesat tepla a studena voda a viditelnost sa znizila, bolo to ako plavat v oleji, a pocit chladu - tu ruka, tu noha, tu cele telo, ako keby sa nieco zle blizilo...tak som radsej pekne do tepla zaplavat.
A zase podrazdeny plankton, nie vela, len sem tam mala iskricka od ruky odskocila, niekedy aj 5 !
A tak. Dobre.
A este novinka, chodim hravat futbal s myaskymi kamaratmi. Kazdy vecer, den co den hravaju futbal na betone, rohy neplatia, hravaju o kokakolu alebo o 5 litrov vody, niektori maju jednu topanku zltu a druhu cervenu, ale nevadi, mastia za to dobre. A tak poznam Darwina, Manita ( ma jednu ruku taku nevyvinutu, tak ho volaju rucicka), Chueco ( balogar, lavak), Erik, Guerro ( beloch, kus sa mylim ked nanho kricia, lebo tak zvykli volat mna), a tak hravame az pokial nemame dost. Potom sadneme a debati sa, moc nemam o com, ale aspon pocuvam. A o robotu, o babenkach, o alkohole, je tu vela veriacich takych novych presvedcenych protestantov a inych, cirkvi z ameriky ich podporuju, mozno 5 kostolov na malu dedinku, ale dobre. Predtym to bolo nebezpecne miesto, caste prepady, noziky a tmave miesta, doporucene nosit pri sebe aspon 200 korun a mobil, aby bol utocnik spokojny a nepichal, tak kvoli tomu tu postavili policajnu stanicu a malou celou, do ktorej zavieraju opitych a agresivnych a zlych vodicov az pokial za nich niekto nezaplati priblizne 2000sk. A tak sa radsej spravaju.
Situacia s pracou...snazim sa dostat do www.alltournative.com pracovat ako sprievodca, okrem toho ze by to bola pecka praca aj fasa platia, a netreba sa holit a su to tipkovia vacsinou, problem ako vo vacsine prac je ze najprv mexikancov a az potom zahranicnych, tak teraz maju zakazane brat zahranicnych, ale ze sa to otvori. tak dufam.
Hm. Staci.
Majte sa krasne, vsetci. A pridte.
r.
A zase podrazdeny plankton, nie vela, len sem tam mala iskricka od ruky odskocila, niekedy aj 5 !
A tak. Dobre.
A este novinka, chodim hravat futbal s myaskymi kamaratmi. Kazdy vecer, den co den hravaju futbal na betone, rohy neplatia, hravaju o kokakolu alebo o 5 litrov vody, niektori maju jednu topanku zltu a druhu cervenu, ale nevadi, mastia za to dobre. A tak poznam Darwina, Manita ( ma jednu ruku taku nevyvinutu, tak ho volaju rucicka), Chueco ( balogar, lavak), Erik, Guerro ( beloch, kus sa mylim ked nanho kricia, lebo tak zvykli volat mna), a tak hravame az pokial nemame dost. Potom sadneme a debati sa, moc nemam o com, ale aspon pocuvam. A o robotu, o babenkach, o alkohole, je tu vela veriacich takych novych presvedcenych protestantov a inych, cirkvi z ameriky ich podporuju, mozno 5 kostolov na malu dedinku, ale dobre. Predtym to bolo nebezpecne miesto, caste prepady, noziky a tmave miesta, doporucene nosit pri sebe aspon 200 korun a mobil, aby bol utocnik spokojny a nepichal, tak kvoli tomu tu postavili policajnu stanicu a malou celou, do ktorej zavieraju opitych a agresivnych a zlych vodicov az pokial za nich niekto nezaplati priblizne 2000sk. A tak sa radsej spravaju.
Situacia s pracou...snazim sa dostat do www.alltournative.com pracovat ako sprievodca, okrem toho ze by to bola pecka praca aj fasa platia, a netreba sa holit a su to tipkovia vacsinou, problem ako vo vacsine prac je ze najprv mexikancov a az potom zahranicnych, tak teraz maju zakazane brat zahranicnych, ale ze sa to otvori. tak dufam.
Hm. Staci.
Majte sa krasne, vsetci. A pridte.
r.
utorok 28. októbra 2008
Juuj, ci sa len flakam
Hej, flakam sa, nic nerobim, sem tam zbehnem pozriet do hotelov, ci zhanaju ludi, nejake interview, ale pomalicky, toto sa mi paci, toto asi budme robit castejsie, dobre, som kus lenivejsi, a co, tak sa kazdy rok niekde do tepla odrbat, niekde si domcek v prdeli prenajat, kupit vela jedla a vela spat, citat do zblbnutia v troch jazykoch, potom vonku vyjst, uz ma lokalny poznaju, chalan v obchode, chalan co strazi domceky vedla, policajti - dnes si jeden zabudol vysielacku v netcafe a debata cez radio o slovakovi co tu pobehuje po kolonii. Dzura je to, ziadne Beverly Hills, ludia co robia uz dlhsie v hoteloch, casnici, robotnici su kupili domceky, spalna, zachod, sala s kuchynou, ale spokojny, zato radsej zainvestuju do aut, Ford 150, sestvalec, asi, vela valec, velke auto velky chlap, radsej ako v posteli si lahnu do hamaky a len tak sa hojdaju, dvere na ulicu otvorene a v systeme standby, svet a cas plynie okolo. Bez sprav a bez stresu, s hudbou na ktoru si treba zvyknut, tranquilo.
Ranajky pancakes s javorovym syrupom, na obed stale zbehnem do restiky, takej tej ich, pozerame uletene klipy, kde chlap sa snazi tvarit suverenne a sexy a hraje na gitare pri obytom rohu domu, klobuky a cizmy kovbojske musia byt, do toho nejaka ziarlivostna scena, za 50sk obed hlavne jedlo, kopa tortil, ryza, fazula a plus refresco, coca cola musi byt, zacinam citit, ze nedobre kazdy den tak liter toho svinstva vypit, ale su tu frajeri co ich vidim s dvojlitrovkou uz rano pobehovat, vacsinou robotnici, tak jak u nas s pivkom, tak tu s kolou.
Vcera som bol objavovat nocny zivot Puerto Aventura, nic velke, ale v teple, chalani asi 10rocni trenovali baseball, 20tnici vyobliekany v dresoch a kopackach hrali na betone futbal, dvaja mali riadne stuplove nike kopacky, na tom betone to muselo byt vyborne, ale zase som sa musel hybat, komare maju radi moje chlupate nohy, clenky obzvlast, uz chodim v botach, lebo sandalky to je ako vianocne prestieranie, hmmm, dme si kotnik alebo prstiky, bzzzzzz.
Robota. Pobehal som okolie, porozosielal cvcka, a cestou do domceka stretol byvaleho sefa z hotela, zhana ludi, ze ci nechcem, tak teraz riesime podmienky, ci budeme spolu s erikou, alebo pojdem do toho sam, zase barcelo, mam zmiesane pocity, ale ked si spomeniem na to jedlo, tak to zacina vyhravat, uz len ranajky, tri hlavne jedla hotove uz na ranajky, a do toho asi 5 druhov cerelalii, 5 ovocnych salatov, no, uvidime. Asi animator, ale v Palaci, co je asi jeden z najluxusnejsich hotelov na pobrezi, ziande blbnutie, skor kludne debatky a laxne sportovanie. kus som nasr... lebo vraj skoro ziadny volejbal, hostia su starsi ludia a uz nic sa im nechce. sef je debil, ale uvidime, aspon na mesiac, potom zase dalej. Som sa pytal na divemastera, tak ze asi nie, ze zhanaju iba instruktorov, a to zase nie, to uz je uplne ina liga. A stale je moznost, ze sa vratim k lodickam a windsurfu, zakazali im tahat katamarany, uz maju na nich voziky, takze problem s laktom prestava byt problem... zase cely den na plazi alebo vo vode...uvidime. Heslo: Hlavne ze je teplo. A neprsi.
Saluuud.
pondelok 20. októbra 2008
no medicine in mexico
porozpraval som s spanielskym lekarom
robi personalneho v najvacsej nemocnici v cancune
dva a pol roka sa uz snazi aby mu zakceptovali zakladny diplom z mediciny
nic
chcu este aj rodny list, znamky zo skusok, prelozene, apostilovane vsetko
plus povinne mexicke cakanie
takze naspat do hotelov
uvidime co najdem
na zimu
skoda
chcel som medicinu
ale hlavne ze je teplo
robi personalneho v najvacsej nemocnici v cancune
dva a pol roka sa uz snazi aby mu zakceptovali zakladny diplom z mediciny
nic
chcu este aj rodny list, znamky zo skusok, prelozene, apostilovane vsetko
plus povinne mexicke cakanie
takze naspat do hotelov
uvidime co najdem
na zimu
skoda
chcel som medicinu
ale hlavne ze je teplo
nedeľa 19. októbra 2008
Zase Mexico ?
No, mensie vacsie deja-vu, nic velke sa nezmenilo, mam prenajaty domcek, kus odruky, ale pekny, tyzden sme len kvasili, uzivali si, rozpravali sa, po hoteloch a restikach, teraz chodim po nemocniciach a zhanam robotku, chcel by som dalej medicinu, uvidime ako to pojde.
Dost prsi, ale teplo je, vzduch je ako v liecebni, vlhky a teply, behame na bikoch, erika robi, ja kvasim.
Hej, a ucim sa taliancinu, pomalicky to uz ide.
Take nic velke sa nedeje, ale dobre je. Uvidime dokedy.
Mozno dlho.
r.
Dost prsi, ale teplo je, vzduch je ako v liecebni, vlhky a teply, behame na bikoch, erika robi, ja kvasim.
Hej, a ucim sa taliancinu, pomalicky to uz ide.
Take nic velke sa nedeje, ale dobre je. Uvidime dokedy.
Mozno dlho.
r.
utorok 7. októbra 2008
Objavovanie Gran Canarias
Sevaaaas, pisem uz z Mexica, uz som zasa v Playa del Carmen, riadne deja vu, to iste ako predtym, cakam na bus do Puerto aventura, Erika este aj tak pracuje, nie je sa kam ponahlat, uz som rubol nejake tacos, pekne aj s citronikom, aj so salsou zelenou, cervenou, fajne. A plus Cola, bo som daval v lietadle Diazepami do seba, tak nadavkovane, aby dobre bolo. Ale nikomu nepovedzte, prvykrat som skusil Valium, len 5mg, hm, cakal som viac.
Heeej, ostrov. Fasa. Najprv radsej busom do prvej dediny smerom na juzne pobrezie, ale zase som prepadol optimizmu, zarasteny, v cervenych nohaviaciach a oranzovom tricku, no , ked som sa neskor videl, tak by som si zastavil len v krajnom pripade, takze to slo pomaly, po dvoch stopoch som radsej bus zobral az do El Doctoralu, odtial som si preslapal do Pozo izgierdo, a tam je ten windsurfing o niecom inom, fukalo, ale chlapici, sak nefuka, toto, to nic, cela dedina vymreta, majitelia obchodov v bare na pivku, tak sme podebatili, ake maju tably, tak len malicke, a plachty - a ked mi s hrdostou v hlase povedal ze najvacsia je 5.4m2, co je taka celkom mala plachta tak mi doslo, ze tu sa robi wind na uplne inom levely, tu sa skace, toci, pretaca, ziadne len tka kus hore a dole, tam a nazad, tu rychlo a poriadne. Ta. Dohodli sme sa ze dnes fukat nebude, ale zajtra hlasia fasa vietor, cize dnes tam fuka celkom pekne. A pozicanie komplet celej vystroje aj s neoprenom 44eur na den. Na to ake pecky vybavenie maju tak to vela nie je.
No a zase stopovat, chlapik siel do hor, tak som siel s nim, rozmyslal som este nejake piesocne duny a pekne plaze v Maspalomas, turist centre na juhu, ale sak toho bude este kopa v Mexicu, tak vyhrali hory, dost som sa nachodil, ale radost chodit, nove kvietky, nove stromy, potom s chlapikom cez cesty klukate, aj som natacal video, lebo to bolo ako stvorene na really, v skale vyrubane cesty, klukate, vpravo skala, vlavo zvodidla a za zvodidlami 100 spady, fasa, dookola kopce, skaly, vlastne cele vnutrozemie je taky kus rozbity krater sopky, a cim vyssie, tak chladnejsie, ale ostrejsie slnko, zase som lutoval, ze nemam skulky, necakal so na auta na dobrych flekoch, slapal som si dalej, popijal vodu a dobre bolo. A smial som sa na oproti iduce turisticke autobusy.
Tazko opisovat, neskor hodim dajake fotky, ale paradka. Inac, vascina skalnych stien dost rozbita, skoro ako pieskovec ale taky flysovy, sutrakovy, ale niektore miesta vyzerali tak na mokre dlane,hmmm.
A smerom na sever zrazu pribudalo oblacnosti, zelenosti, zastavil mi holandsky par, zobrali sme aj 85 rocneho rozpravkoveho deduska ktory sa bol prejst so somarikom v nadmorskej vyske okolo 1700, vysmiaty, vypaleny od slnka, ukecany, dedusko vecernicek.
Cely zivot prezil v tych horach.
A zase naspat na lod, strhnut oznamenia ze hladam stopa cez atlantik, tak mi smutno vecer prislo, ze opustam lod, ale zase som sa uz fest tesil na Eriku. Tak pol na pol.
Rano rodinka uz mala pozicane auto, kapitan nas odviezol na letisko, dali sme kavu a rozlucili sa, inac mi povedali,ze ked budem mat chut, tak v januari pojde po zapadnom pobrezi mexika, a ze ked nebudem mat co robit, tak ma velmi radi privitaju na palube. Ta ?
No. Idem ja za Erikou, prekvapko, mysli si ze pridem zajtra, ma ma prist cakat na letisko a tak... surprise !!!!
cufte
nedeľa 5. októbra 2008
Gran Canaria
Najlepsia rada pred plavbou, nejedzte. V Rabate som sa riadne najedol, lebo mali fajny pizza chlieb, a fajnu olivy zmesku, tak som trpel. Pred plavbou na Gran Canaria som si dal pauzu, ale aj tak mi nebolo vsetko jedno. Cakali sme do 16.00, lebo fukalo a aby sme neprisli prilis skoro, cize v noci, lebo sme nemali presne mapy dna okolo ostrovov, sli sme tak na plus minus 30 feetov. A vonku vieeeetor, vlny, sli sme chvilu 90 stupnov, potom s vetrom, raz nas skoro vlna zaliala, divny pocit, ked pozeras na bok lode a vidis taku vlnu, vyssia ako lod, ale taka ako kopec rozlozita, ze len pohojda, nepreleje, vyhoda katamaranu, stabilny jak svina, mohli sme mat skoro pohare rozlozene, v ten vecer nie, vecera bola posediacky a tanier v rukach, a len tak zlahka, nikomu moc nechutilo. Vsetky udice boli vonku, je to celkom zname rybarske miestecko, co som pozeral jeden celodenny vylet vychadza na 80eur, nahodia udice a popijaju pivo. ta to mi je zabava. Staci ze maju na fotke 450 kiloveho marlina a vsetci si myslia ze prave toho chytia. My sme nechytili nic.
O tretej zaznelo buchanie na poklop v mojej kajute, sup do nohavic, bunda navrch, hodinka na ruku ( signalizator pre pripad vypadnutia z lode, zapamata si poziciu a ulozi ju do kompu, na ulahcenie hladania, bez toho v noci zabudni, kokos, za desat sekund asi 100 metrov dalej, otocit lod, prud, vlny, viditelnost bez mesiaca nula, vsetci sa boja MOB man over board situation). Plus vesta, kratke intro co sa stalo cez sluzbu a uz som bol na palube sam. Ani plachtu nebolo vidno, sli sme cely cas iba na tu prednu, keby sme dali aj hlavnu tak by sme tam prisli tak o polnoci, a to by nem bolo good. Takze pekne vsetko cez pristroje, skoro ako davat pozor na pacienta na ortopedii, tma, len budiky ti ukazuju co sa deje. Ani sa poriadne sediet nedalo, za kormidlom, vyvysene, sem tam nanho spliechla rozbita vlna, tak som si pustil Ipod na shuffle a pocuval a premyslal. Zle mi bolo z toho hupania, kazdu chvilu divne zvuky, chrcanie, skripanie, udery do lode, kazdy zvuk ma svoj hlboky zmysel, kazdy rozanalyzovat, ci je este dobry alebo zly, ale lod vydrazala. Tak som pomaly zmensoval plachtu aby sme tam dosli viac menej s prvym svetlom, len som mal blbo nastaveny komp, to co som si myslel ze je cas, tak to boli hodiny ktore nam ostavali, to my az kapt. dave povedal pri preberani sluzby, ale to som uz ani moc nevnimal, len som povolil jib naplno, zrychlili sme na 6 uzlov a siel som spat. Zobudil som sa o 12 uz v pristave, teda v zalive kde sme zakotvili aby sme sa vyhli poplatkom za marinu. Dobre miesto, hned oproti druhej naj plazi v meste, s ludmi s plachetnickami na dialkove ovladanie, chodia hore dole po plazi a nahanaju sa s ostatnymi afficionados. A sem tam celkom pekne dievcata, dobry dalekohlad a vsetko je hned blizsie:::..
Ihned som porozvesal plagatiky, porozpraval s chlapikom z mariny, s ludmi zo sailor pubu, a vyzera to ze nikto neodplava pred zaciatkom novembra, maju casu, ach tito ludia maju kopu casu, vsetci cosi opravuju, lestia, kutia, na lodi furt kopa roboty, aj mi sme sa na to dali, odhrzdavovanie, lestenie, poriadky v suflikoch, v plachtach, spustili sme nafukovaci cln s 15 hp motorom, jaka fasa, male silne, normalne ma poslali sameho do marina ofice s lodkou, tak som sa vyblaznil, pomalicky medzi zakotvene lode, ale potom, packa na doraz a fuuuuuuu, predok hore, zadok dole a kus strachu ale jaka parada.
A uz je dnes, presli sme do mariny, uz sa nam minula voda, zakotvili sme, ideme prat, chodime rano plavat vsetci okrem kapitana, snorchel a domrtva, voda ma 22 stupnov, rybicky okolo vlnolamov, stale kavicka navarena, slaba, ale mozes pit pokial vladzes.
Heeej, bol som sa popytat v Hospital General, no, takze na anesteziologa je to komplikovane, treba mat atest, ale na hocijakeho nebude problem, hladaju, potom spravit MIR skusku a vybrat si specializaciu. A zacinajuci doktor zarobi 2000eur, benzin stoji 30korun, su tu tax free obchody, more, hory, ta... a ludia fest zlati.
No a ked som tam tak pobehoval, pozeram - darujte krv - ta ja nedarujem ? Ta ! Idem za tetou, ze by som chcel, ci mozem, ale ze cudzinec, ze v pohode, este mi aj najest dali predtym, aby som im neodpadol, lebo bolo okolo 15 poopoludni a ja som iba ranajkoval - no, o pol jedenastej... Tak sme sa prekusali cez vsetky moje cesty a pobyty v cudzich krajinach, a uz mi pchali fest hrubu ihlu do ruky. Ale zlate teti, tak jak vsade na transfuziach, pokecali, poradili, popytal som sa jak to funguje, nemocnica luxus, moderna, dokonca architetkonicky zajimava, bludisko...hm.
Dnes som sa chcel ist windsurfovat, ale dokoncili sme robotu az o druhej poobede, tak som siel len sa prejst na plaz, dosiel som na koniec, natiahol ruku, ujo ze ide do MOYAe, dobre, netusim kde to je ale podme, bolo zamracene a ujo do kopcov, hore kopce v mrakoch, fest dobry ostrov, cesticky take jak stvorene na really, treba sa uhybat oprotiiducim vozidlam, kaktusy, bananove polia, divne kvety, take hrube rastliny, kopce z pieskovce alebo zo sopkovca, s jaskynami, tak som siel a potom sa vracal a tesil sa, ovoniaval, kupoval si male pecene bagety a kolaciky a dobre mi bolo. Tak echt.
No. Atlantik. Asi vas kus sklamem, tento rok sa atlantik nebude konat, nebudem tu kvasit do 23.novembra, ked je oficialny odchod regaty, sak by som sa unudil - asi nie, uz mi volala jedna lod, ze idu sa len tak povozit okolo ostrovov na buduci vikend, ze ci nechcem ist - ale len tak som chodil po ostrove, kopa travel agencies, a nasiel som jednosmernu letenku odtial do cancunu s medzipristatim madride za 650 eur, tak tolko by som tu minul do odchodu, ale teraz uz viem co a ako, kedy a kde, uz mam skusenost, mozno navrat bude lodou...
Odlietam v utorok rano o 7, cirou nahodou spolu s Des, matkou a kapitankou nasej lode, tak to bude aj s odvozom na letisko....no a je to aj kvoli mexicanke, uz sa mi nechce tolko cakat, uz bolo dlho, uz je cas na male tututulumutulu. No co, sam som, nedobre samemu dlho.
Takze dakujem za palce, one, fakt to funguje, neskutocne, kus si ich vystrite a stlacte ich pre niekoho ineho, kto to potrebuje, furt je niekto.
Ked bude zase treba, tak vam poviem
gracias amigos
pokracovanie uz asi az z mexika
aaa, nie, zajtra ideme objavovat ostrov, a v Pozo izqierdo sidli medzinarodne centrum windsurfingu....whoooooo
cufte
štvrtok 2. októbra 2008
en las palmas - gran canaria
Po burlivej plavbe v spenenych vlnach sme dosli na dalsi ostrov, gran canaria.
Ale pomalicky. Najprv windsurfing, rodinka si pozicala auto, sli sme spolu, ze ma zavezu aspon po prvu krizovatku, ani sme k autu nedosli, len som ukazal palec chlapikovi v malom kamione - velke tu ani nechodia, vobec,- a on ze hop! Skoro az na plaz. Tam az tak nefukalo, nie 20 uzlov, ale iba 15, podarilo sa mi vyhandlovat 133l tablu a plachtu 6.7m2, juchu, a nic som nezabudol, elegantne waterstart, vonku do lievika, kde najviac fukalo, zo zaciatku som bol viac vo vode ako nahore, tabla sa potapala podo mnou, ak sa nedelo z vody na nu vystupit, musel som tahat tu obludu, vietor bol dost nepravidelny, nic nic a zrazu fuuuuu, a uz vy sedacke a uz sa doska len tak odrazala od vln, s krikom vpred. Dobre to bolo, a dokonca sa mi podariliotocky v rychlosti, jib, staci poriadne ne tu spravnu stranu dosky stupit a potom uz len hodit plachtu do vzduchu, vietor ju otoci a uz sa len na nu zavesit. Fassa, absolut fasa. A potom debatka s mladou slicnou krasnou taliankou s kuceravymi vlasmi. A doporucila plaz La Famara, nikde nikto len vietor a kitesurferi.
No nic, uz ma vyhanaju. Som na gran canaria, plavba haluz, silny vietor, iba jedna plachta, vlny tak 3-4m, morska choroba, radsej bez vecere.+
a vyzera to na letenku, nechce sa mi cakat 40 dni.
trimte sa
Ale pomalicky. Najprv windsurfing, rodinka si pozicala auto, sli sme spolu, ze ma zavezu aspon po prvu krizovatku, ani sme k autu nedosli, len som ukazal palec chlapikovi v malom kamione - velke tu ani nechodia, vobec,- a on ze hop! Skoro az na plaz. Tam az tak nefukalo, nie 20 uzlov, ale iba 15, podarilo sa mi vyhandlovat 133l tablu a plachtu 6.7m2, juchu, a nic som nezabudol, elegantne waterstart, vonku do lievika, kde najviac fukalo, zo zaciatku som bol viac vo vode ako nahore, tabla sa potapala podo mnou, ak sa nedelo z vody na nu vystupit, musel som tahat tu obludu, vietor bol dost nepravidelny, nic nic a zrazu fuuuuu, a uz vy sedacke a uz sa doska len tak odrazala od vln, s krikom vpred. Dobre to bolo, a dokonca sa mi podariliotocky v rychlosti, jib, staci poriadne ne tu spravnu stranu dosky stupit a potom uz len hodit plachtu do vzduchu, vietor ju otoci a uz sa len na nu zavesit. Fassa, absolut fasa. A potom debatka s mladou slicnou krasnou taliankou s kuceravymi vlasmi. A doporucila plaz La Famara, nikde nikto len vietor a kitesurferi.
No nic, uz ma vyhanaju. Som na gran canaria, plavba haluz, silny vietor, iba jedna plachta, vlny tak 3-4m, morska choroba, radsej bez vecere.+
a vyzera to na letenku, nechce sa mi cakat 40 dni.
trimte sa
utorok 30. septembra 2008
Kanare konare
Lanzarote, severovychodny ostrov, marina Purto Calero, po 5 dnoch plavby sme sem dorazili. A ako to slo ? Skoro som chytil rybu, najprv taham taham, dajak tazko ide, zasa dajaky debilny morsky sacok, ked tu zrazu ide lahsie, zrazu tazsie, divny sacok, potiahol cely silon z naijaka, tak som tahal, ako dedko repku, a zrazu uz slo lahko… ta..nabuduce. Komentar od pani domacej, ze mrazak si uz pyta nejaku rybu.
Vychadzali na mna ranne sluzby, oficialne od 2 do siestej, ale s kapitanom sme si to po dvoch nociach prekecanych od amerckej vlady a krizy, vseobecnej geopolitickej situacii, ako si postavil za 7 rokov lietadlo popri studiu mediciny – vraj sa nudil, ako chodili ako lietaujuci samaritani liecit do mexika v 80tych rokoch, o anestezii, vela vie tento kapitan Harris. A tak posledne tri noci uz to bolo od 4 do rana, sam za velkym kolesom , s ocami na radare a AIS, GPS, sonare, na plachtach, na kompase, autopilot zapnuty, zmena smeru staci stlacit plus dolava alebo doprava, teda spravnejsie starboard alebo portboard, uz sa do toho dostavam, nazvy lode a smerov, dotahujem plachty alebo povolujem, tak aby sme co najrychlesie sli. A vsetci spia, vonku je tma, alebo len kusok mesiaca osvetluje more za lodou, pomaly zacina svitat, nevidno nic, mozno jedno cervene svetlo obrovskej lode ktora miery do brazilie a inac nic, more prehadza do oblohy, obloha do mora, a vsetko je zrazu jednouchsie, nekomplikovane, je vietor, je prud, je plachta a malo slov, ktore treba povedat, stisuje sa to, vypyna sa zvuk, uz nie su spravy, novinky, bleskovkky, je cas na knihy, na myslienky, alebo len na ttake do blba cumenie, take ako robi deduskovia, co to uz vsetko aju premyslene, uz vedia ze na nic nepridu, na nic uz netreba prist, uz sa vymyslelo az privela, staci len tak pozerat a idivat sa, modlit sa, citat a toto cele dookola, zase dotiahnut plachtu, zase pocitat nieco, za tyzden padli asi 4 knihy, po dlho case je cas aj chut, do toho Earl grey s mlieckom a cukrom a pomaly sa moze davat bunda dole, lebo slniecko vychadza a teplo prichadza. A niekedy to nie je uplna extaza, taka ze wuuuuu, ale cele to je take kludne, pokojne, mile, kludne.
Rano nahodime styri udice, vecer ich vytahneme, nastastie mali nejake zasoby zo stredozemneho mora, tak sme papkali dobre. Cez den stale daco opravujeme, jednu noc poprachavalo, rano lod bola hneda, zafukal vietor od sahary, tak sme to dnes rano pred prichodom cistili, aby bol lod cista, svietiva.
Hned po vybaveni dokumentov doslo na pivko, s radostou namornika z pevnej zemi, chutilo inac, lepsie. A na prilepsenie, margerita na palube, nakrajane syry, sunka, crakry, chutovky, tak sme si kus dali do tela.
Ale len kus, potom sme radsej vytiahli snorchle a s dvojickami vybehli na plaz, vbehli do mora, popozerali rybicky, skusili poliezt na pobrezne lavove skaly s lakavymi puklinami a chytami, jeden kamen nevydrzal a tak mi kus padol na hlavu, kus opuchla, ale krv nebola. Neviem ako utrpelo moje iq, ale kde vela nie je, tam mala skala vela skody nenarobi.
Vcera sme slii na Coste Teguise, centrum windsurfingu, sli sme s dvojickami a Des, moc nefukalo, ale aspon som ich naucil ako na to, maju tam krasny vyber dosiek a plachiet, dali nam obrovsku dosku a malicku plachtu, na prvy krat sa vsetci postavili, neskor sme uz sli po vacsku plachtu, dokonca uz robili aj otocky, Aky rozdiel, vidno ze vedia rozmyslat s vetrom, aj inac su sikovny, dobre deti, sikovne.
A dnes ma fukat 40km/h, tak si idem pozicat obrovsku plachtu, mmalicku dosku a blbnuuuuut, vraj tam skoro ani vlny nie su, tak idem skusit co to da, aku rychlost z vetra dostanem.
Juchuuuu
Situacia s lodmi-10.oktobra mala z tohoto pristavu odchadzat regata do brazilie, tak som sa tesil, ze brazilia, a tak skoro, ale neskor som objavil, ze je to profesionalna regata pre jednotlivcov alebo pary, lod max 6,5 netra, s kvalifikaciou a tak, pochybujem ze ma niekto vezme, ale mozno pojdu nejake doprovodne lode. Mozno s nimi. Inac ostatne lode pravdepodobne odchadzaju az 10 -23 novembra, a to je pre mna prilis neskoro, nechce sa mi tu flakat dovtedy, zacinam seriozne rozmyslat nad letenkou, teraz uz viem ovela viac ako to funguje, www stranky, nastenky v marinach, skusim sa este popytat na Gran Canaria, odtial odchadza vacsina lodi, ale ked nie tak nie. Uz mi moc chyba moja mexicanka.
ta kde, az do decembra cakat. sak uz nebude na co.
vyzera to ze potrebujem vela velkych palcov podrzat
dik
ad PP hospital: dajte mail, co noveho na ARE, kus mi chybate.
sobota 20. septembra 2008
Na bielom katamarane v Rabate
:-)
asi tak
vysmiaty
Po dvoch dnoch cakania v Gibraltare, po vydatnej pomoci Johnyho gibraltarcana spravcu mariny, ktori mi dal mena lodi, ktore idu na kanare, som siel za prvou lodou sa spytat, excuse mi, can i talk to you ? a hej, ze ti si ten co si dal oznamenie na nastenku ? ze hej, a ze som doktor, a ze vam mozem byt uzitocny na lodi, a oni na to mi sme obaja anesteziologovia, a preco nepridem za hodinu na veceru, ta to som sa musel krotit aby som ihned nevyskocil do vzduchu dva metre, pardon, dve metre, po nasemu, spravil salto a zakrical po mongolsky nech ziju vsetci priatelia najvacsieho mongola. Rychlo do sprchy, vytiahol som najlepsie tricko, dal som sa dokopy, siel sa este spytat Johnyho ako sa to robi s papierami, ze staci okopirovat pas a mozem ist, tak sme si dali veceru, fajnu, aj s pivkou, a ze hej, ze ma vezmu, a ze ma naucia ako to chodi na lodi, tak som dostal hned instrukcie, zachod, umyvanie riadu, svetla, plyn, v noci nestat z lode, lebo vacsinu utopencov co najdu tak si plave s rozopnutym poklopcom, je to rodina z Californie, obaja anesteziologovia, s dvoma synmi dvojickami, a plavu uz od aprila po stredozemnoum mori...
mal som napisane vela ale padlo to
Tak zas. 13 metrovy biely katamaran, na ktorom neplatia fyzikalne zakony, so zakrivenym priestorom a styroma spalnami, dvoma zachodmi, kuchynou a obyvackou, mikrovlnkou a tlaciarnou, 3notebookami, skladacim bicyklom a dvoma skateboardami, na ktorych teraz blbneme s dvojickami, Ryan and Wesley, netusim ktory je ktory, tak sme sa dohodli na Bob, oni ma volaju Harry, vcera sme sli po chlieb do Mediny, bludisko labyrint malych uliciek plnych stankov, obaja s skateboardami pod pazuchami, ked sme nakupili, tak som sa hral na strateneho, oni viedli cestu naspat, paradne trafili, teraz akurat studuju vznik ustavy v Amerike a celkom sa to hodi na vznik europskej ustavy, vtedy boli staty skoro proti sebe v obchode, tak sa museli na niecom dohodnut, teraz ... nie je chut ani vola, no ale dost o eu ustave, naspat k lodi, kvasime v pristave, na severozapade je burka a pri pobrezi fuka protivietor, tak davame lod dokopy, filtre v motoroch, elektroniku, inac cele je to ako byt na kolotoci, 24 hodin, kolotoc ktory sa pohne stale niekam inam, plnom zvukov, ktore pomaly zacinaju ma vyznam, v noci spim 30cm nad urovnou hladiny, more je za tenkou vrstvou plastu, a spliecha, sucha, naraza, trochu ako koliska v rieke...
Rano sme vyrazili z Gibrltaru, myslim ze to bol stvrtok, natankovali sme a vyrazili prerazat Gibraltarske prudy, je ich tam asi 7, jeden dnu, druhy von, na motoroch, na oboch plachtach, teraz uz chapem aky blud je to snazit sa preplavat, ako to robia niektori zufali marokanci. Priblizne po 5 hodinach sme sa dostali z najhorsieho, raz sme vybehli na divny zvuk zvonku lode, znelo to ako strelba, neskor sme na pocasovom maily zistili ze Gibraltarska delostrel. bateria skusa dela a do toho suradnice kam by sme radsej nemali chodit. Kus neskoro, ale predsa. A dobre vecere mame, jeme len dvakrat do dna, ranajky, potom sa ide a nie je moc pohodlne za jazdy varit, tak potom radsej aj vecer, vela a rozne.
Boli sme v Casablance vcera, vecer predtym sme si pozreli film z hardisku, sli sme okolo Rick's cafe, ale zhodli sme sa ze je to somarina chodit dovnutra, ked je to otvorene iba par rokov a pred vchodom musi stat ozbrojeny policajt, co kazdeho skontroluje pred vstupom. Asi idealne miesto na vybuchnutie bomby. Ale dobre bolo ako sme pred zeleznicnou stanicou vsetci hrali freesbe, potom este aj v Casablance, a pomaly sa pripajali aj lokalni. Francuzstina, no diki, siel som raz pozicat furik na bandasky na diesel, staci mala zmena vyslovnosti a su jasny, nemoze byt ziadna odchylka, bud to povies dobre, alebo maju na salame, tak potom sa prechadza na pantomimu, a to je fasa, chceme furik na hodinu, aby sme tam dali bandasky s benzinom, mozte mi potom tu kavu zomliet ? a favorit, kedy budete mat chlieb ? kus problem s chlebom, rano nepecu, sak ramadan, nikto nekupuje.
No jo, zajtra by sme mali vyrazit na more, mal by skoncit protivietor a pojdem vraj v kuse na kanare a tam sa uvdidi, mam kus strach ze vsetci budu cakat na ARC, ragata cez ocean, zatial nahlasenych 250 lodi, problem ze odchadzaju az 10 novembra, dufam ze niekto pojde skor, aspon v polovicke oktobra.
diky za prsty
asi tak
vysmiaty
Po dvoch dnoch cakania v Gibraltare, po vydatnej pomoci Johnyho gibraltarcana spravcu mariny, ktori mi dal mena lodi, ktore idu na kanare, som siel za prvou lodou sa spytat, excuse mi, can i talk to you ? a hej, ze ti si ten co si dal oznamenie na nastenku ? ze hej, a ze som doktor, a ze vam mozem byt uzitocny na lodi, a oni na to mi sme obaja anesteziologovia, a preco nepridem za hodinu na veceru, ta to som sa musel krotit aby som ihned nevyskocil do vzduchu dva metre, pardon, dve metre, po nasemu, spravil salto a zakrical po mongolsky nech ziju vsetci priatelia najvacsieho mongola. Rychlo do sprchy, vytiahol som najlepsie tricko, dal som sa dokopy, siel sa este spytat Johnyho ako sa to robi s papierami, ze staci okopirovat pas a mozem ist, tak sme si dali veceru, fajnu, aj s pivkou, a ze hej, ze ma vezmu, a ze ma naucia ako to chodi na lodi, tak som dostal hned instrukcie, zachod, umyvanie riadu, svetla, plyn, v noci nestat z lode, lebo vacsinu utopencov co najdu tak si plave s rozopnutym poklopcom, je to rodina z Californie, obaja anesteziologovia, s dvoma synmi dvojickami, a plavu uz od aprila po stredozemnoum mori...
mal som napisane vela ale padlo to
Tak zas. 13 metrovy biely katamaran, na ktorom neplatia fyzikalne zakony, so zakrivenym priestorom a styroma spalnami, dvoma zachodmi, kuchynou a obyvackou, mikrovlnkou a tlaciarnou, 3notebookami, skladacim bicyklom a dvoma skateboardami, na ktorych teraz blbneme s dvojickami, Ryan and Wesley, netusim ktory je ktory, tak sme sa dohodli na Bob, oni ma volaju Harry, vcera sme sli po chlieb do Mediny, bludisko labyrint malych uliciek plnych stankov, obaja s skateboardami pod pazuchami, ked sme nakupili, tak som sa hral na strateneho, oni viedli cestu naspat, paradne trafili, teraz akurat studuju vznik ustavy v Amerike a celkom sa to hodi na vznik europskej ustavy, vtedy boli staty skoro proti sebe v obchode, tak sa museli na niecom dohodnut, teraz ... nie je chut ani vola, no ale dost o eu ustave, naspat k lodi, kvasime v pristave, na severozapade je burka a pri pobrezi fuka protivietor, tak davame lod dokopy, filtre v motoroch, elektroniku, inac cele je to ako byt na kolotoci, 24 hodin, kolotoc ktory sa pohne stale niekam inam, plnom zvukov, ktore pomaly zacinaju ma vyznam, v noci spim 30cm nad urovnou hladiny, more je za tenkou vrstvou plastu, a spliecha, sucha, naraza, trochu ako koliska v rieke...
Rano sme vyrazili z Gibrltaru, myslim ze to bol stvrtok, natankovali sme a vyrazili prerazat Gibraltarske prudy, je ich tam asi 7, jeden dnu, druhy von, na motoroch, na oboch plachtach, teraz uz chapem aky blud je to snazit sa preplavat, ako to robia niektori zufali marokanci. Priblizne po 5 hodinach sme sa dostali z najhorsieho, raz sme vybehli na divny zvuk zvonku lode, znelo to ako strelba, neskor sme na pocasovom maily zistili ze Gibraltarska delostrel. bateria skusa dela a do toho suradnice kam by sme radsej nemali chodit. Kus neskoro, ale predsa. A dobre vecere mame, jeme len dvakrat do dna, ranajky, potom sa ide a nie je moc pohodlne za jazdy varit, tak potom radsej aj vecer, vela a rozne.
Boli sme v Casablance vcera, vecer predtym sme si pozreli film z hardisku, sli sme okolo Rick's cafe, ale zhodli sme sa ze je to somarina chodit dovnutra, ked je to otvorene iba par rokov a pred vchodom musi stat ozbrojeny policajt, co kazdeho skontroluje pred vstupom. Asi idealne miesto na vybuchnutie bomby. Ale dobre bolo ako sme pred zeleznicnou stanicou vsetci hrali freesbe, potom este aj v Casablance, a pomaly sa pripajali aj lokalni. Francuzstina, no diki, siel som raz pozicat furik na bandasky na diesel, staci mala zmena vyslovnosti a su jasny, nemoze byt ziadna odchylka, bud to povies dobre, alebo maju na salame, tak potom sa prechadza na pantomimu, a to je fasa, chceme furik na hodinu, aby sme tam dali bandasky s benzinom, mozte mi potom tu kavu zomliet ? a favorit, kedy budete mat chlieb ? kus problem s chlebom, rano nepecu, sak ramadan, nikto nekupuje.
No jo, zajtra by sme mali vyrazit na more, mal by skoncit protivietor a pojdem vraj v kuse na kanare a tam sa uvdidi, mam kus strach ze vsetci budu cakat na ARC, ragata cez ocean, zatial nahlasenych 250 lodi, problem ze odchadzaju az 10 novembra, dufam ze niekto pojde skor, aspon v polovicke oktobra.
diky za prsty
utorok 16. septembra 2008
Fotocky
A plus dajake fotky uploudnute.
http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/CestouNecestouMoremNemorem#
http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/CestouNecestouMoremNemorem#
Chibraltar
Tak to volaju, tak to aj ja budem tak volat.
Prsty funguju, dakujeme vela, teraz sa to zacina menit, uz sa preorientovavam na lodicky, beham od mariny v spanielsku k marine v gibraltare, na tej spanielskej je jeden chlap, vraj, podla sekuritaka, ma tam ponuku pre deckhand, ide iba na kanari, ale to je dobre, vraj tam uz su lode co cakaju na dobre pocasi, a pred tyzdnom ze vyrazil tiez nejaky tipek, co zhanal partiu. A celkovo, fasa, aj s kapitanom mariny na Gibe som rozpraval, ze ci to co som si vymyslel je somarina alebo ze ci sa da, a on ze v pohode, ze chodia tak ludia, a ze dost ich je, taze sa tesime, dufam ze nie predcasne, ze tu moc neskysnem, ale dufame.
A jak krasne rozpravaju v Gibe, anglictina jak sa patri, spevava, youre welcome cez 4toniny, nadhera, prechod do centra krizom cez runway v pouzivani, s dodatkom, chodte rychlo a nehadzte odpadky, moze to mat fatalne nasledky ...
Od Jorgeho argentincana sme sli este chvilu spolu, k dalsiemu argentincanovi, ktori tu po 8 rokoch ma dva domy a to predava malinovky na plazi, aj so synom co ma prazdniny, a cez zimu opravuje chladnicky a pracky co najde vyhodene na uliciach. S jeho synom, co ma 10rokov a pripominal mi tina, sme sa dali do reci, co a ako prazdniny, jak skola, nechal som mu jeden horolezecky naramok, lebo tak na nich pocumoval, najviac ho zaujal uzol, dvojity rybarsky, tak sme si ukazovali uzly, naramky, a tak. POtom este nakup v lidli, chutovky same a uz na plaz, konecne, slapal som si a cumel a vonal, vobec som si nevsimal, ze cesta je rovnma a bez miesta na zastavenie, davajho na plaz, naholaka do vody - decentne 100 metrov od ostatnych, na tu dialku uz aj tak nic nevadi a juchuuuu, potom vecera pri zapadajucom slnku, spanielska omeleta, jamon serano, paradajky, reserva 2002 spanielske vinko neviem odkial, francuzsky syr a do toho kusky piesku, hmmm. Slnko zapadlo, skusil som este daco postopovat, ale tam sa fakt nedalo, krajnica tak na 10cm, napravo nalavo rovinka tak akurat rozbehnut to na 120km/h, nic, tak som sa na to vybodol, vytiahol vinko, na jednej strane este slnko dozvukovo zapadalo, na druhej plny mesiac, do pieskoveho brehu som si lezovisko alias krslo vyhrabal a tak si tisko sedel, premyslal, pozeral, basnicky skusal pisat, plynule do spanku. Rano do Tarify, europskeho hlavneho mesta windsurfingu, som sa tesil jak si tam zablbnem, vyskacem sa na vlnach, ta som dosiel a tam nic, akurat sa ludia pomalicky z karavanov vynarali, prve mocenia pocupiacky hned pri aute, psov ponapominat, kazdy druhy s dredami alebo pirsingom, ale vetrika nikde, no, no, nic nebolo, akurat kavicka na pobrezi s vyhladom na kupajucu sa horebezzzzacku, z dialky samozrejme, tak dobre padlo a siel som dalej. Daco som si vytahoval na vypadovke, sami mi zastavili, bez toho zeby som maval, taky mlady par, s gitarou a karavanom plnym psov, z Pais Basca, na dovolenke su, a tak si chodia hore dole, tak sli so mnou az do Gibraltaru, na opice pozriet. Tie mozem tak bodat, opice, ja som ich uz mal dost, uz stacilo, ale ta skala aj z dialky je paradna, tak minim na 10dlzok lana, paradny biely vapenec alebo co to je, akurat asi sa nebude dat, lebo cumia odtial dela, a to by asi nebolo moc sranda, davas nejaky tazky usek a zrazu bzzzzz buuuuch, ups, waaaaaa. no ale sila, ako sa im tu podarilo kus anglicka preniest.
a vraj sa bude dat aj nejaka kratkodoba robota zohnat, na cakanie, nech to rychlejsie uplynie.
a este. v sobotu bol v Tarife koncert Chambao, kto pozna, ta vie, ze skoda, ze uz vtedy. ...playas de barbate....
a pre mamku...spravam sa slusne...
trimeme paluchy, trimeme, sak uz aj zima ide, ta trimeme
r.
pondelok 15. septembra 2008
Arcos de la frontera
No. Joj, toto vam musim napisat, som po omsi a navstveve Mezquity doslapal na vypadovku, zapadalo slunko, okolo behali male hrave krysy, stal som uprostred ciganskeho sidliska a dufal v dobreho stopa, zastavil chlapik s Malagskou znackou, juchuuu, jaka parada, vela kilometrov v noci, dobreee, naskocil som a chlapik daco zacal splietat ze hej ide do Malagy, ale ze konci v nejakej dedine predtym, ze mne bude lepsie ked ma necha na jednej krizovatke, tak ma potiahol tak 5 km a tam ma nechal potme na dialnicnej krizovatke s vedlajsim pruhom sirokym tak pol metra, auta v stokm rychlosti, juuuj, som si o nom pomyslel, same dobre a mile veci, ale netreba sa hnevat, poobzeral som sa po noclahovisku, dialnica a pichliace, tak zase slapat 3 km do Cordoby, nasiel som si mimo cesty taku suchu makkucku zltu travu, skoro jak dakedy davali do matracov, pocital si este talianske poviedky a zalomil. V noci som sa budil na to, ze ci ide auto okolo abo co, ale to len mesiac svietil, ako keby jadrova energia zadarmo bola. No dobre. Ranajky jedna horalka a par cukrikov a ide sa dalej.
S antoniom sme skocili na kavicku, Cafe con leche, a sa mi vynaraju spomienky z minulej spanielskej cesty, cafe con cigaro, som v druhej faze nefajcenia, fajcenie a cestovanie mam v hlave neodmyslitilne spojene, ako keby som potreboval druhe sedenie biorezonancie, tu vsetci fajcia, kazdy sofer drzi cigu, neviem ci uz mam halusky abo co, ale davaju, a vonia mi to, no ja sa vidim, v mexiku si uz zapalim, drzi ma akurat to ze na lodi sa nefajci, ale potom,,,,,,,uaaaaaa.
si dam.
Bueno. V seville, kde ma vysadil, problem, velke mesto, obchvatova trojprudovka, pripojky a rozpojky, 35 v tieni, ja na slnku, a pecie, ludia s nahnevanymi tvarami, ze dokelu, zase v robote, zase niekde musim ist, sa neusmievaju v tych autach, vraj dakedy bolo stopovanie v spanielsku uplne v pohode, ludia brali, ludia stopovali, to len odkedy sa spanielsko ekonomicky pozviechalo, tak to slo dole vodou. Ups. Zabudli ludia, ze sa da aj inac.
Na a tam mi zastavil argentincan, a same sh, sh, vos, kadentna spanielcina, na blbom mieste odvazne zastavil, unho doma sme a caka nas obed. A debatime s argent. pristahovalcami a ich rodicmi na navsteve. A pijeme Faustino VIII, rioja, fajne. ale len kus, aby som sa mohol dnes az do Tarify dostat a zacat WINDSURFOVAAAAT. Ta jak sa tesim.
P.s.Dzime palce, sem tam ich vystrieme, ale drzime....
dik
nedeľa 14. septembra 2008
Cordoba, nedela popoludni
Ahojte vsetci co mi drzite palce, alebo ked este nie, tak pekne, mozte citat aj tak, ze tu lavu date tak aby palec bol vnutri, ten druhy sa nepocita, mys je dolezita.
Uz som v Cordobe, dolezite veci- kokos jaka kosa, ako toto na spanielsko som necakal, v polartecke pobehuje, v noci mierne banujem ze som len taky spacacik zobral, aj sa sem tam zobudim, ze no, no, dam tu vetrovku alebo nie, aj som ju daval, ale uz dobre, Cordobe nesklamala, 36 stupnov, tak sa vystavujem slniecku a dobijam baterky na vecer, tu ma mas, len si ma pal, nech nebudem snehuliak. Stopy fasa, vcera z francuzskych hranic s Luciom na kamione az do Madridu, debaty o vsetkom, dost o politike, idu dole vodou spaniely, vraj 3000000 nezamestnanych a premier hovori o malej desakceleracii. Ale asi the best bol Antonio v Francuzsku, pospaval som mu v aute, lebo pri Lyone sa strhla burka, som doma nechal nepremokavy vrch od stanu, tak som skoro v noci nespal, siel som dalej, a ma zavolal na obed, ale jaky obed, restika mimo dialnice, hladali sme ju asi 20min, ale tam asi 50kamionov, plno, majitel s bruchom tak polmetra prednim, ale poznal si tam vsetkych, ta na uvod sme si dali KIR, biele vino s vinom alebo likerom s ciernych ribezli, potom predjedlo shrimpy kolko sme chceli, klobasy, take biele pecene masko zo sviny, a salatiky, k tomu biele vinko, al gusto, potom vnutornosti v hubovej omacke s hranolkami, hmmm, vraj to turistom moc nechuti, ale dobre to bolo, presli sme na cervene vino a k tomu bolo ako dezert tanier s asi 5 syrmy, velkymi roznymi. No. A sem sa rozdebatili, zrazu vedel aj po anglicky, a videl aj Into the wild, tak o tom, syna ma namornika, tak ze sa vedel vcitit. Tymto mu dakujem.vela. No ale potom som stopovat nemohol ist, bo uz som mal vkurene a unavene, tak som pri ceste nasiel krasne pole s vinicom, zasiel som kde ma uz vidiet nebolo a zalomil som. Ani hrozienko som nezjedol, neni moje, nejem, ne ? Aj tak som bol ful, dalsie jedlo az na dalsi den. Inac cele Provance je fasa, a Janka, urcite juzne francuzsko je vyhra.
Prvy den bol s rumunom,ktori len po francuzsky daval az po mnichov, potom s Olekom az po Dijon, take velke dlhe stopy.Pred Lyonom bola kriza, ti francuzi, ked nevies po nich, tak nic, nereaguju, zaignoruju, nauc sa, ale to len na dialniciach, potom to uz slo na normalnych cestach, uz brali rychlo, uz sa usmievali, sak mozno by sa az tak nie, keby vedeli ze dostat zo sabe kam idete mi trva priebezne tak 30 sekund a tym sa to vsetko konci.A dnes sme sli s parikom, inac podarenym, on knihovnik, jeeemne pod papucov a priebezne opravovany, ona technicka patologicka, obaja blazni do nezavisleho filmu, obed sme si dali pri rieke, len tak naslepo sme odbocili, a nasli paradny placz pri starom mlyne, uz len ruiny, dali si tortu s gaspachom, a zase vela debat, ta spanielcina je dobra vec, uz jak doma, rozumieme si, o cokomkolvekk.
A este vela sa podialo, ale aspon sa kus ozyvam.
Tak. A teraz uz ten pravy palec supho do dlane.
cufte krasavci.
r.
Uz som v Cordobe, dolezite veci- kokos jaka kosa, ako toto na spanielsko som necakal, v polartecke pobehuje, v noci mierne banujem ze som len taky spacacik zobral, aj sa sem tam zobudim, ze no, no, dam tu vetrovku alebo nie, aj som ju daval, ale uz dobre, Cordobe nesklamala, 36 stupnov, tak sa vystavujem slniecku a dobijam baterky na vecer, tu ma mas, len si ma pal, nech nebudem snehuliak. Stopy fasa, vcera z francuzskych hranic s Luciom na kamione az do Madridu, debaty o vsetkom, dost o politike, idu dole vodou spaniely, vraj 3000000 nezamestnanych a premier hovori o malej desakceleracii. Ale asi the best bol Antonio v Francuzsku, pospaval som mu v aute, lebo pri Lyone sa strhla burka, som doma nechal nepremokavy vrch od stanu, tak som skoro v noci nespal, siel som dalej, a ma zavolal na obed, ale jaky obed, restika mimo dialnice, hladali sme ju asi 20min, ale tam asi 50kamionov, plno, majitel s bruchom tak polmetra prednim, ale poznal si tam vsetkych, ta na uvod sme si dali KIR, biele vino s vinom alebo likerom s ciernych ribezli, potom predjedlo shrimpy kolko sme chceli, klobasy, take biele pecene masko zo sviny, a salatiky, k tomu biele vinko, al gusto, potom vnutornosti v hubovej omacke s hranolkami, hmmm, vraj to turistom moc nechuti, ale dobre to bolo, presli sme na cervene vino a k tomu bolo ako dezert tanier s asi 5 syrmy, velkymi roznymi. No. A sem sa rozdebatili, zrazu vedel aj po anglicky, a videl aj Into the wild, tak o tom, syna ma namornika, tak ze sa vedel vcitit. Tymto mu dakujem.vela. No ale potom som stopovat nemohol ist, bo uz som mal vkurene a unavene, tak som pri ceste nasiel krasne pole s vinicom, zasiel som kde ma uz vidiet nebolo a zalomil som. Ani hrozienko som nezjedol, neni moje, nejem, ne ? Aj tak som bol ful, dalsie jedlo az na dalsi den. Inac cele Provance je fasa, a Janka, urcite juzne francuzsko je vyhra.
Prvy den bol s rumunom,ktori len po francuzsky daval az po mnichov, potom s Olekom az po Dijon, take velke dlhe stopy.Pred Lyonom bola kriza, ti francuzi, ked nevies po nich, tak nic, nereaguju, zaignoruju, nauc sa, ale to len na dialniciach, potom to uz slo na normalnych cestach, uz brali rychlo, uz sa usmievali, sak mozno by sa az tak nie, keby vedeli ze dostat zo sabe kam idete mi trva priebezne tak 30 sekund a tym sa to vsetko konci.A dnes sme sli s parikom, inac podarenym, on knihovnik, jeeemne pod papucov a priebezne opravovany, ona technicka patologicka, obaja blazni do nezavisleho filmu, obed sme si dali pri rieke, len tak naslepo sme odbocili, a nasli paradny placz pri starom mlyne, uz len ruiny, dali si tortu s gaspachom, a zase vela debat, ta spanielcina je dobra vec, uz jak doma, rozumieme si, o cokomkolvekk.
A este vela sa podialo, ale aspon sa kus ozyvam.
Tak. A teraz uz ten pravy palec supho do dlane.
cufte krasavci.
r.
streda 13. augusta 2008
O zdravotnictve
Je 02.00, som v sluzbe, a mam chut si napisat taky nejaky mail, ktory by som si mohol citat na svojich cestach, ak by som mal chut sa zase vratit do Popradu, do zdravotnictva. ta ti teraz pekne hovorim, len si cestuj, neries nejake malichernosti, pocity neistoty, teraz daco napisem a si porovnaj to co mas s tym co mam ja teraz.
12 sluzieb do mesiaca, z toho 5 anestes, vytazenost v beznej sluzbe je 8 hodin, kezmarok prestal robit, co znamena ze vsetko sa bude robit v poprade, co bude este viac hodin. Ziaden pred a po sluzbe volno, ides dalej, takze, robis cely den na sale, makas, potom plynule prejdes do premedikacii vsetkych sal, lebo makali vsetci a nikto nestihol spremedikovat. Do toho vybehnu clenky a lakte a predlaktia, lebo debili sa musia spustat z Hrebienka, celu noc vytahujes cigancata na sekciach, medzitym si zdriemnes par hodin a na dalsi den sa mas tvarit ako keby sa nic nestalo, ako keby si bol uplne fit a nadseny ze mozes tuto robotu robit. Alebo aj ked mas dalsi den bez sluzby, co uz volam dovolenka, tak spis. Takze aj ked mas iba jeden day off, tak to mozno az tak zle nie je.
6-7 zachraniek. Moze byt volno, ale nebyva. Spis hodinu, hodinu jazdis, idees ku krvacaniu z nosa, vytahovat kliestov, staci ked cigan pouzije kuzelnu formulku, tazko sa mi dycha. a uz to vedia. Ak si myslis, ze ten pocit ked sa prechadzas po nemocnici a vsetci na teba obdivne pozeraju, pocit boha na zemi, tak ser na to, v patem pudes na prdel, vopakuj po mne, pocitis pychu, je to pycha, a ten dobry pocit ti nikdy nerobil az tak dobre ako stat na ceste, voniat a pozerat a pocuvat a byt slobodny.
KAmarati. Horolezci su vsade a su vsade v pohode. Tito popradsky zacinaju robit, menej liezt, zacinaju riesit buduci zivot. Je cas robit nieco podobne, alebo sa flakat poriadne a na chvilu to odlozit. Su fasa, fasa. Oni budu chybat.
A aj tak liezt nemozes, mas dodrbany laket. A este dlho budes mat, takze si predstav zimne poobedia bez stienky. Co budes v haligande stale sediet ? a pivo pit ? neblbni.
Na oddelenie sa nedostanes, aspon v priebehu najblizsieho roka nie, mozes robit co chces, a do toho studovat. Lekarov bez hranic uz mozes robit.
A robit a byt bez priatelky, sam v prazdnej posteli, vraciat sa do prazdneho bytu s jedinym spolocnikom pocitacom, ktory mi uz pomaly prestava chybat a dochadza mi aka je to hovadina...tiz nic moc.
be free, cabron
start to fly
hay noches oscuras, cuartos vacios
corazones inquietos
hay distancias que te matan,
kilometros que ni sientas
oceanes inquietos
hay mensajes que qieres borrar, otros imprimir en rocas
dias de conexion
cantos de amor, canciones lindas
en gritos de metal
se convierten solo
se inquietan
guantanamera, hrrrrrr
uaninarrrrrr
hay amor, en palabras
en hechos
convertido en pesos, en coronas
coronado por fidelidad
sobota 12. januára 2008
Cesta z Playa, stopom do el DF a nasa fiesta na hore.
ako ma ustipol skorpion, ako sme na vyhliadke nad mexicom city salsu s transvestitom tancovali.
Antigua a cesta na sever
Tak o tom este budem pisat, ale az ked pride cas.
A mozno uz prisiel.
Antigua, dosiel som busom, nechcelo sa mi hladat vypadovku, tak natisnuty medzi domorodcami a turistami, ktori sa tvarili, akoze tu ani nie sme, sak vobec nevyzerame inac, upravene a prefikano nevinne. Antigue uz je turisticka, ale aj upravena, na turistov pripravena. Pod velkou sopkou, s rozpadnutymi kostolmi, s krcmami a restauraciami. Dristam. Dal som si kavu, k nej buchticky s lekvarom a vanilkovym pudingom, sadol si, ladoval a pozeral, pofajcieval a len tak bol. Co najviac si pamatam z Antigui, nasiel som lacnu internet kaviaren, sadol za komp a asi 5 hodin sa hral na pocitaci. A vypol som myslenie, okolie, na chvilu som bol mimo realneho sveta. Po tak dlhom case. A dobre som si oddychol. Na druhy den som siel s jednou cestovkou autobusom k cinnej sopke, ja viem, uz som skomercnel a zlenivel, ale uz sa mi prestavalo chciet, hore decka predavali palice, tie starsie ponukali kone, aj otcovia, nevzdavali sa pri prvom odmietnuti, spolu so skupinou sli trabars aj kilometer nahor, vedeli ze stari bohati pani a dami to nevydrzia, sa zadychaju, zdekompenzuju. A hore tak dve hodiny pred zapadom slnka, pruzky zltych svetiel po ciernej hore, nahor sa nedalo, lebo ze moze to tam buchnut, ale sli sme k vyvieradlam, horuco bolo, pchaly palice dodnuka, a oni vzblkali.
Tazko sa pise tak potom.
A snazil som sa trosku chodit po baroch, ale prislo mi to divne, ludia ktori piju a potom vela rozpravaju, posedel som pri jednej kapelke a siel domov spat.
Rano som preslapal asi 7 km pokial som prisiel na vypadovku, na krizovatku ciest, ale odtial to uz slo, zase do Flores, horsimi cestami, raz sme sli aj na kompe, s Hawaianom, ktori tam ma predajnu automobilov a d Guatemali si prisiel uzit na dva tyzdne so svojou laskou z anglicka. A potom cez Belize, kde stopiky sli prekvapujuco lahko, prekrocil som hranice, ihned volal Erike, zamilovany, pocuval pesnicky o laske a chcel uz byt cim skor v Playa del Carmen. Chcel som zastavit pri Barcele, uz som tam nerobil, ale zase prechadzal okolo toho miesta, kde som stravil tolko casu, erika aby mohla byt so mnou nakecala sefovi, ze prisiel jej tato a potrebuje day off. A tak sem sa sttretli, a nevedeli co skor, sli do hotela, sli sa najest, a boli sme spolu, ja som vraj bol vychudnuty a zmeneny, a boli sme spolu cely dalsi den, dalsiu noc, rozpravali sa, rano si dali ranajky a mohli sme sa lucit odznovu. Do tulumu minibusom, odtial uz pekne stopom, kus kus, od chetumalu na sever to slo biednejsie, uzke a plne cesty, ale dobre, potom ma niekde na parkovisku si len tak chodim, a zrazu bolest v chodidle, pichnutie a pozeram, taky skaredy asi 5cm skorpion si tam este chodi, tak som ho zabil ( na, na , na) a rychlo siel hladat domorodca, ze aha ujo, zomriem alebo nie ? Ujo, ze nie, ze boli, ale ze pohoda. A bolelo, ze dost. Tak som nasiel nedokonceny dom, vytiahol karimatku a zalomil a dufal, ze sa dozijem do rana.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)