Objavovanie Gran Canarias

Sevaaaas, pisem uz z Mexica, uz som zasa v Playa del Carmen, riadne deja vu, to iste ako predtym, cakam na bus do Puerto aventura, Erika este aj tak pracuje, nie je sa kam ponahlat, uz som rubol nejake tacos, pekne aj s citronikom, aj so salsou zelenou, cervenou, fajne. A plus Cola, bo som daval v lietadle Diazepami do seba, tak nadavkovane, aby dobre bolo. Ale nikomu nepovedzte, prvykrat som skusil Valium, len 5mg, hm, cakal som viac.
Heeej, ostrov. Fasa. Najprv radsej busom do prvej dediny smerom na juzne pobrezie, ale zase som prepadol optimizmu, zarasteny, v cervenych nohaviaciach a oranzovom tricku, no , ked som sa neskor videl, tak by som si zastavil len v krajnom pripade, takze to slo pomaly, po dvoch stopoch som radsej bus zobral az do El Doctoralu, odtial som si preslapal do Pozo izgierdo, a tam je ten windsurfing o niecom inom, fukalo, ale chlapici, sak nefuka, toto, to nic, cela dedina vymreta, majitelia obchodov v bare na pivku, tak sme podebatili, ake maju tably, tak len malicke, a plachty - a ked mi s hrdostou v hlase povedal ze najvacsia je 5.4m2, co je taka celkom mala plachta tak mi doslo, ze tu sa robi wind na uplne inom levely, tu sa skace, toci, pretaca, ziadne len tka kus hore a dole, tam a nazad, tu rychlo a poriadne. Ta. Dohodli sme sa ze dnes fukat nebude, ale zajtra hlasia fasa vietor, cize dnes tam fuka celkom pekne. A pozicanie komplet celej vystroje aj s neoprenom 44eur na den. Na to ake pecky vybavenie maju tak to vela nie je.
No a zase stopovat, chlapik siel do hor, tak som siel s nim, rozmyslal som este nejake piesocne duny a pekne plaze v Maspalomas, turist centre na juhu, ale sak toho bude este kopa v Mexicu, tak vyhrali hory, dost som sa nachodil, ale radost chodit, nove kvietky, nove stromy, potom s chlapikom cez cesty klukate, aj som natacal video, lebo to bolo ako stvorene na really, v skale vyrubane cesty, klukate, vpravo skala, vlavo zvodidla a za zvodidlami 100 spady, fasa, dookola kopce, skaly, vlastne cele vnutrozemie je taky kus rozbity krater sopky, a cim vyssie, tak chladnejsie, ale ostrejsie slnko, zase som lutoval, ze nemam skulky, necakal so na auta na dobrych flekoch, slapal som si dalej, popijal vodu a dobre bolo. A smial som sa na oproti iduce turisticke autobusy.
Tazko opisovat, neskor hodim dajake fotky, ale paradka. Inac, vascina skalnych stien dost rozbita, skoro ako pieskovec ale taky flysovy, sutrakovy, ale niektore miesta vyzerali tak na mokre dlane,hmmm.
A smerom na sever zrazu pribudalo oblacnosti, zelenosti, zastavil mi holandsky par, zobrali sme aj 85 rocneho rozpravkoveho deduska ktory sa bol prejst so somarikom v nadmorskej vyske okolo 1700, vysmiaty, vypaleny od slnka, ukecany, dedusko vecernicek.
Cely zivot prezil v tych horach.
A zase naspat na lod, strhnut oznamenia ze hladam stopa cez atlantik, tak mi smutno vecer prislo, ze opustam lod, ale zase som sa uz fest tesil na Eriku. Tak pol na pol.
Rano rodinka uz mala pozicane auto, kapitan nas odviezol na letisko, dali sme kavu a rozlucili sa, inac mi povedali,ze ked budem mat chut, tak v januari pojde po zapadnom pobrezi mexika, a ze ked nebudem mat co robit, tak ma velmi radi privitaju na palube. Ta ?
No. Idem ja za Erikou, prekvapko, mysli si ze pridem zajtra, ma ma prist cakat na letisko a tak... surprise !!!!
cufte