Playa el tunco

Zacinam byt nejaky unaveny.
Zo severu na juh, cez hlavne mesto San Salvador, dokopy s predmestiami ma skoro 3 miliony obyvatelov, zase civilizacia, rychlo prec, zastavili mi dvaja surferi, tak vzadu na vlecke, medzi tablami som sa dival na oblohu. A cestou okolo pobrezia, jeeeee, wauuu, jake vlny, jake velke more, oni sli surfovat, ja hladat hotel, nasiel iba za 10 dolcov, ale take miesto, plaz s ciernym pieskom a na nom porozsypane cierne kamene ako m en ms, zapad slnka s vecerou, ryba na grile, debatka s troma mierne pripitymi slavadorcanmi, nechali mi maly zeleny darcek, tak som si spravil pekny vecer na plazi, a ake ine more, po takom case co som si zvykol na caribik, zrazu pacifik, ine vlne, iny vietor, uplne nieco ine, ovela silnejsie, divokejsie, potom hra utekacka pred vlnami ale zase aby som co najviac siel po zaplavenom uzemi.
A rano na druhy den som pozical surf a pekne s doskou pod pazuchou siel skusat stastie, 3 hodinky skoro vkuse padlujuc, hladajuc okraj vlny aby ma nezalialo, a zase aby to nebola mala vlna, no neslo to, zase ma par krat zomlelo, par krat som sa skoro postavil, ale to uz bolo na vrchole vlny, fest komplikovany sport, vyzera to super, ale zacat, no. Ranajocky u tiet pri ceste, s deckom v chodaku a psikom lenivcom, ciga a zase na vlny, ale teraz som ostal pri brehu a skusal co sa da. Par krat som sa len tak zviezol s vlnou, jaku to naberie rychlost, ani ma nenapadlo aby som sa postavil, ta kde, strasnu silu to ma. No a potom ma nejak vlna zboku zobrala, zhodila z dosky, doska tak riadne po ramene zozadu treskla, ja mam toho dost. Ked som siel naspat, pozeram ze zadny kyl je nejak vykryveny, no doprdle, este som dosku dodrbal, no fasa, rano som ju odniesol do opravy, 15 dolcov, este dobre to dopadlo.
A tak som sa len tak flakal, polihoval v hamake, pozeral na more, popijal kavicku v pobreznej restike a myslel na eriku.
Rano som myslel ze pojdem skoro, ale stretol som sa s dvoma salvodrcanmi co ziju v LA, a debatka debatka, do toho snupali kokain, ale pohodaci, v 15 rokoch ich z military school poslali vramci cvicenia do skutocnej vojny, teraz ziju v holywoode a tak mali co rozpravat.
Zase stopom, popri pobrezi, cesta tak 100 metrov nadmorom, nadherne vyhlady, dedusko z Nikaragui, tak mi rozpraval ako je tam, dost bieda, super lacno. Potom ruta de las flores, kvietkova cesta, na korbe auta, akurat kvietkov nebolo, ale cesta pekna, coze.
Na hraniciach s Guatemalou som mal problem, presiel som kontrolou na salvadorskej strane, potom si stopol auto, a len tak nas nechali prejst, tak v pohode, a potom asi po 5 kilakoch, policajti, zastavili nas, specialni sli po mne, ze som nepresiel imigracnym, a ze mala pokuta to spravi, a tahali zo mna, alebo ze mozme ist na imigracne, ze tam sa to ujasni, tak zlaty chlapik, yuri, siel so mnou naspat, na imigracnom uplna pohoda, ale bal som sa ze budu chciet nejaku fest masnu pokutu, ale mal som stastie, lebo som mal peciatku,ked som prvy krat prekrocil hranice z Belize do Guatemali. Skoro zdrbali pohranicnika co ma priviedol.
A tak som dosiel do Cuipi ( tak nejak sa to vola), siel na net, siel si kupit vodu a ze idem bivakovat, ale nejak som sa zase zadebatil s ludkami v obchode, oni fakt nemaju co robit, len tak sa rozpravaju, tak ma pozvali na pivko, jeden ma pozval do svojho domu prespat, ale do toho sa tam este pohadal s dalsim co bol v obchode, a tak som sa asi o pol druhej v noci vydal cez cele mesto hladat miesto na spacak, ale jaka sila, nikde nikoho, len jeden starucky dedko si pytal jede quetzal, taky vytraseny, ze je hladny, tak jasne, ale potom cez centrum, ani zivacika, len vietor prefukoval odpadky z jednej strany na druhu, kus zima, bal som sa ze niekto vybehne a mi bude zle chciet spravit, ale nie, take to bolo jak Vtedy v mexiku, divocina. Ani som potom nemusel moc daleko ist, zaliezol som do kavovnikoveho pola, vytiahol spacak a schuti zaspal. Akurat ma rano slnko zobudilo, pieklo, tak som siel dalej. Do Guatemala city, a to zase, kopa obchodov, komercie, supermarketov, hluk, smog, trafik, ale namesticko paradne, kopa holubov, vsetci ich tam krmili, do toho asi 5 koz, bacovia priamo na mieste ich dojili a predavali kozie mlieko v poharikoch, predavacky s sladkostami, pletenymi vecami, a do toho obrovska katedrala a prezidenstky palac, a fontana ktora nefunguje ale plavu v nej odpadky.
A z hlavneho mesta do byvaleho hlavneho mesta, Antigua, pekne mestecko.
Uz sa mi nechce, idem daco zajest.

El Salvador

Mam pocit, ze idem moc rychlo. Kazdy druhy den ina krajina. Ale dobre mi tak.
S takou svalovkou som sa zobudil, buuu, lytka v prdeli, v pohode stopiky az na hranicu, polnohospodar, sofer z povolania, ktori si pred zenou dokazoval ako vie po anglicky rozpravat, menic penazi na super aute ( som si zmenil lempiri na dolare, fasa, dostal som 2$). Z hranice na dzipe s Estebanom Floresom, ma pozval domov, tam 5 dcer, ale ani jedna k sveta, ma vcely, tak mi ukazal plasty, ze ma asi 100 rodin v hore, nalial medu na tanierik, tak som lizal a debatili sme. Inac, keby som nemal kde prespat, tak ze u neho v pohode. Ale siel som do San Ignaca, odtiahl busom hore do Rio Chicito ( 8.5 km sop 10-15 stupnovym stupanim s nadhernym zapadom slnka. ) A hore kosaaa, fukalo, nasiel som taku malu chatku, doniesli mi dva hrube deky, siel som pohladat nieco na jedenie, bola otvorena pupuseria, tak ze 8 placiek, z muky a v strede fazula a syr, na vrch kapusticka a jemne zakusovat do chile, ale po stvrtke mini chile som to vzdal, lebo stipalo. A decka okolo, pes na stolicke, chlapi prisli na cokoladu, a len tak zlahka srandovali. Rychlo spat, o 7 rano na kopec, nejakych 2750 n.m.n, dookola mini domceky, pestuju kapusticku a vyzera ze su celkom spokojny. Zase som si zabudol prachy, zase ma pustili zadarmo na vrchol, na vrchole antena, vobec to nebola taka divocina ako v Hondurase, zato bolo viac vtacikov, asi ako vrabce, no ale mne vtaky moc nevravia. Tak podho dole, a zacalo svietit slniecko, vyhlady dookola pecka, a vobec sa mi nechce pisat, chcem spat, mam svalovku, idem daco zajest a tak. Snad sa este vecer k niecomu dostanem.

Honduras

Kosaaaa. Je tu zima, poprchava, skoro sa citim ako doma. Uz som v kopcoch, z Esquipulas som mal super stop. Slapal som, okolo prechadzal dialkovy autobus, pristavil sa, kam idem, ze na hranicu, tak sadaj, vezmeme ta. A z hranice ma potiahli az do San Rosa Copan, co je este riadny kus. Ale jaka kosa v San Rose, tak 10-15 stupnov, studeny vietor, tma, hmla, tak to som kde dosiel, sak toto je stredna amerika, tu by malo byt vsade teplo. rychlo som utekal hladat nejaky hostel, normalne boli plne tak som skoncil v jednom hospedaje, a to bol teda kentus, ja nie som vyberavy, znesiem vela, ale toto co bolo, dvere zvnutra sa zatvarali kladou ( meter a pol, hrubka tak 20 cm), vsade vlhko, plesnive steny, jedna biidna ziarovka, ani zastrcka v izbe ( to ma najviac rozcertilo, lebo som chcel nabijat pred vystupom na kopec), sprcha.. na dvore, skoro open air, kosova voda, ups. Nevadi, rano stopom do Gracias, zase na korbe, akurat ze poprchavalo a v 80tke na korbe v dazdi v zime to uz nebola az taka sranda, normalne som az budnu vytiahol. Ale sandalky ostavali na nohach. V Gracias ranajky v hotele, nechal som tam tasku s vecami co som nepotreboval na vystup, inac mali dobru kavicku, vyfasoval som mini mapku nakreslenu na A4 a o pol druhej sa vybral do hor. Narodny park Celaque, vrchol je Cerro Las minas, tak 2850 m.n.m, stopol truck smerom na vstup do parku, nechali ma pri futbalovom ihrisku, hrali vo velkom mlady chalani, vsetko, dresi, rozhodca, divaci, obcerstvenie, akurat ze to ihrisko malo sklon tak 10 stupnov prinajmensom. Vazne. Ponahlal som sa, lebo podla mapky to bolo k prvemu kampingplazcu s malou chatkou tak 5-6 hodin, a tu sa teraz stmieva tak okolo 6. No a v horach este skor. Pri vstupe zrazu chlapik vypytal 100 lempirov, vsetky prachy som nechal v malom batozku v hoteli, ledva som naskrabal 48, a ze mozem ist. A tie vone, listie, zem, hnijuce listie, vedla cesty potok, na zemy ihlicie, prebrodil som rieku, hladal chodnik, naberal vodu z potocikov, pil z dlane, juchu. Ale kosa bola za to riadna. A ked som pri jednom potoku zacitil dym, tak uz som bol rad, ze som to nasiel, lebo som ani netusil, ci Acampamiento don Tomas v 2050 n.m.n. je daleko alebo nie, ale dosiel som tak o pol siestej, postahovali sme konare ku chate, teda chata jak chata, podopreta strecha na viacerych miestach, 5x5 metrov, 50% strechy mimmo, ale nefukalo tam a Jacov, amik, po 2 rokoch na ropnej plosine ide cestovat okolo sveta ale uz ma bradu taku polrocnu, s nemkou spolucestovatelkou, dalsi par holandkso mexicky, a kecali sme o cestach, kde je ako, kde su pekne miesta, Jacob predtym stopoval po zapadnom pobrezi USA a pasoval marihuanu z Mexika, takze dobre historky mal.
Rano asi o 8 som vyrazil na vrchol, sam, po ceste som tak 5x sa musel vracat, lebo som stratil chodnik a zle som odbocil, chvilami to bolo skoro lezenie po mokrych kamenoch, ale vacsinou to bola zemina s prikrivkou z listia a konarov, konare tu opadavaju s listim este zelenim, riadne fukalo, vecer ked sme boli dnu v chate tak asi 20 metrov od chaty sa zlomil strom alebo len padla vetva, ale jaky hukot buchot, uz sme mysleli, ze pada stom na chatu, rychla utekacka z chaty s miernou panikou, ale nic, potom sa to stalo este raz, ale nastasie nic nepadlo na chatu. Pekne som dosiel az na druhy camping, la naranja, to bolo tak 2550. Siel som dalej, asi hodinu, ale jaky les, vsade hmla, viditelnost tak 30 metrov, kazdy kus stromu obrasteny machom alebo lisajnikmi, stromy v dialke sive, blizko zelene zelene a vsade voda, dole hore, nabokoch, v machu, mozno aj prsalo, ale ten les bol taky husty, ze voda kvapkala len z listov ale pravidelne, mozno sa to len ta hmla kondenzovala, fukal studeny vietro, teplota tak 5 stupnov, premokli mi botasky, odchadzali mi prsty na rukach, premenil som tricko za koselu a gombik som zapinal 5 minut, sa bojim navratu do zimy. Potom som dosiel na usek, kde cesta zacala klesat, prudko, siel som po nej asi 20 minut, a vobec to nevyzeralo, ze je to len prechodne, vyzeralo to ako cesta na vrchol z druhej strany, aj okolie, mal som pocit, ze som niekde presiel povodny chodnik na vrchol, z mapky to malo byt jednoznacna cesta hore, a cele to zacinalo byt na mna moc, sam, polo strateny, zima, vlhko, radsej som sa vratil. Pomalicky sa zacinalo ozyvat koleno, tak aj kvoli tomu.
Ale cestou dole som mal pocit, ze som sa na vrchol dostal, casovo podla mapky by to aj mohlo byt, ak som siel rychlo, co som sa snazil. Az potom dole v hoteli, kde som si nechel veci, tak som zistil, ze ta cesta este riadne klesa a potom zase riadne stupa az na vrchol. Takze tak blizko a tak daleko. Z najvyssieho kopca v Hondurase niec nebolo. Ale ta dzungla stala zato, dazdovy prales.
Nasiel som hotel, skusal kus vyprat veci ale este stale smrdia za dymom z chatky, zjedol dva palicky s grilovanim hovadzim, tortillami a kapustou, siel do kostola, kde omsu doprevadzala svadbova kapela a klavirista sa tak vyhral s hudbou, srandu si robil, svaty svaty bola polo salsa, namakane.
A teraz idem do Salvadoru.
r.

Guatemala

No uz je dobre. Guatemala je nadherna, ludia mili, usmievavy, vitajuci, zdravime sa s usmevmy, kyvame si z aut, vacsina stopov je na korbe pickupov, stopy idu ako po masle - dekedy trosku zamrznutom, ale maslo.
Z Flores som zobral mini busik na krizovatku, lebo to bolo 5 km, ani na stopa ani na peso, a vraj som mal zaplatene az do najblizsej dediny, ale som vystupil na krizovatke, tak sa na mna divali ako na hlupeho, ale sak dobre, za 5 min uz som bol v prazdnom kamione co si frcal do Hondurasu a ze frcal. A kamionista, ani do autoskoly nechodil, len ho kamarati naucili, potom po case, ked uz chodil, tak si spravil len skusky a hotovo, a vraj, fizli nemeraju hladinu alkoholu v krvi, takze kazdy si jazdi, pivko nepivko. Vraj kolko kto vydrzi. An tych policajtov na cestach nevidno. Tak sme dosli do Rio Dulce, este predtym si dali prestavku na Colu a sladky chlieb, v sladkej rieke milion stankov s jedlom a ovocim a oblecenim, pozeram nejaka osamotena turistka, kus stratena, tak utekacka za nou, skocili sme na kavu, na brehu rieky, okolo lodicky, plachetnici, povodne som chcel pokracovat rychlo smerom na Honduras, ale tak nejak sme si sadli a sli sme spolu do Finca Paraiso. Chceli sme stopovat, ale leniva, nechcelo sa jej chodit, nemka, zije uz 3 roky v San Salvadore s jednym surferom, uci anglinu a neminu a raz za cas musi opustit krajinu aby si predlzila viza. Tak zastavil autobus, ale pllllny ludi, natlaceny School bus z ameriky, este bol aj zlty, ani zo zadu sme sa nezmestili, tak som sa spytal, ci mozme ist na strechu, a ze hej, a tam jaka parada, vyhlad, vone, zvysoka sme robili fotecky, skoro ako odstrelovaci, surfovali sme chvilami na streche, drzali sa ruspakov, watch out, davali si baha na konare, dvakrat ju tak svihlo, ups.Cesta skoro hodinu, zastavvoval na kazdom rohu, oni su kus truby, stoja dvaja od seba 30 metrov ale ani napad aby sa postavili vedla seba, eee, najprv zastavi bus pri jednom potom pri druhom, cesta okolo bananovikovych plantaz, kopa krav, kovboji, real, kon, klobuk, laso, cizmy, spinavy, ale vystrety.
Finca del paraiso, potom a zrazu do neho zboku pada ako vodopad horuca voda, tak 45 stupnov, vyska das 4 metre, skala do zlta, voda v potoku studena, vo vodopade teplucka, pod vodopadom skryvacka, aj som skusal daco poliezt, ale ma nepusti pravy laket, bude treba ho dat dokopy, hura, zase pojde sadra. Potom sme este skusali kus postopovat, ale uz padala tma, tak sme sli do hotela pri jazere, za hamaku dali 30 quecalov, restika uz bola zavreta, tak vecera bola dva nanuky a pifko, ale jake molo sme nasli, vsade ticho, voda plynule prechadzala do oblohy, na oblohe hviezdy, pifko Gallo celkom do pohody, akurat ze som tak tretinu vylial, ked som hladal cigi, na holaka som sa hodil do jazera, kus zaplaval, akurat ze sa mi moc nedalo, vkuse myslienka na nejake filmy, anakonda, krokodili, co ja viem aka potvora v tom jazere je, a veeelke jazero, velke jazero veeelke potvory, sak tu trebars aj zralok bude, no ale nic ma nechytili, ani sa na mojho cervicka neulakomilo, tak pozeram, Isabelle na mole nejaky divne veci doraba, stretchingovala, tak davaj yogovali sme asi pol hodinu, dostala ma ked chcela aby som zo sviecky dal ruky oba hore, a bol som na kraji mola, eeee, toto budem skusat na zemy, a potom debatka, o linearnej historii, o evolucii, rozdiele hodnot medzi strednou amerikou a europou, o nemoznosti odsudit bohateho belocha v Belize, o cestach, no...dobre bolo. Vsetko slusne, potom sme este sli hladat druhe pivko, aj sme nasli a pokracovali v debatke, potom ona sla do hamaky, ja som ostal na mole, vytiahol spacak a cumiac na tie daleke slnka zachrapal. V noci ma zobudil mesiac, svicil jak saleny, tak som sa siel skryt do hamaky.
A bolo rano dalsi den.
Stopom naspat do Rio Dulce, ranajky ( vajicka, smotana, syr a hrube tortilli) ale the best bola macicka co tam bola, bielucka, pritulna, hlavu si mi skryvala do dlane, zobral som ju do lona a uz zaryvala pazury mi do brucha, ale moja toto nieeee, au, som je daval vajcie, syr, nic, az na smotanu zabrala, ale ziadne ze na zem, aspon na stolicku.
A tak. Teraz som v Esqupilas, pred Hodnurasovskymi hranicami, skusim sa este dostat cez hranicu dnes a uvidime ako bude.
Dzte palce y que le vaya bien.
Erika mi chyba brutal. Piseme si maily.

Isla de Flores

Sevaaas moji premileni, uz je dobre, uz vsetci dookola kecaju po spanielsky, uz si rozumieme, uz su zdvorili, usmiati, jedlo je ako ma byt, no uz je to Guatemala.
Jedinu noc v Belize som stravil squattovanim, a dobre ze tak, lebo v noci bola burka, akurat rano ma prisiel zobudit majitel, ze co tu vlastne robim, tak som ho ukludnil, este som si chcel trosku zdriemnut, ale vratil sa po 5 minutach, ze z driemania niec nebude, idu prec a ze ja tiez. No sak dooobre.
San Ignacio - mestecko v kopcekoch, konecne kopceky, az sa mi dakedy zdalo ze to vyzera ako zaciatok Bachurne, moje krasne kopceky pri Sabinove, po 5 mesiacoch roviny to bolo pohladenie po dusi. S.Ignacio uz turisticke mesto ale s riadnymi palkami, vylet do jaskyne 80 dolcov, tak to nie, stopikom na hranicu, tam si odo mna s kludnym svedomim vypytali 15 us dolcov za manipulacny poplatok za prechod hranicou. No ale hlavne, ze uz som bol v Guatemale. A kolko farieb z kazdej strany, a uz sme si zdravili s neznamymi ludmi, kupil som si chocoplatano, banan na palicke, zmrazeny a obaleny cokoladou, jamiii, lizal som a slapal na vypadovku smerom na Lago Peten, ale dob, slapal som blbym smerom, tak som sa musel asi kilak vraciat, ale vobec nevadilo, bolo na co pozerat, najvacsim hitom je tu pivo kohut, ktory ma plagat na kazdom druhom kroku, a pre istotu ma plagaty aj krizom cez ulice kazdych 10 krokov.
Heeeej, do Flores jaky som mal stop, cakal som na krizovatke, zastavil pick up, velky, vystupil chlapik, zacal si ostiavat koleso, tak sme zacali kecat a podho, prasna nevyasfaltovana cesta, sem tam blato, sem tam kone, sem tam kravy alebo bicyklista a chlapik frcal okolo 100km plus minus, ja vzadu na korbe a jak na sajdke, nadhadzovalo, do bokov vyhadzovalo, raz tesne tesne, akurat nadskocil na hrbole a v tom momente to stocil do boku, ja pol telom vo vzduchu a zrazu na bocnici, tak som sa tttaaaaaaak dzal , potom som uz sa drzal nizsie. No ale dosli sme stastne, Flores je mestecko v strede jazera, ostrov s kopcom v strede, na ktorom je kostol a skola a basketbalove ihrisko, ulice su vydlazdene kamenmi a vsetci ludia su pohodaci. Jaky hostel som nasiel, buenisima onda, taka dobra vibracia, rodinka, american s guatemalkov, s malim decom co sa mota popod nohy, spod strechy pada voda do nadoby na prizemi, na druhom poschodi je chill out s hamakami, na streche teraska, vecer sefko zapalil ohen, vyhlad na jazero, vsade kopa kvetov ( hej aj fikus je kvet).
Chyba mi Erika.
Mozno sa nedostanem do Hondurasu, mozno ani do El Salvadoru, mozno sa len po Guatemale budem tulat, dobre tu je.
bude ako nebolo, okolo nas

link na hostel - http://www.florestikal.com/