Belize

Akurat pozeram fotky a vyzera to ze kamera mi dosluzila, uz nezaostruje na pravej strane, uz ju to ocividne nebavi. No dokelu. Co teraz, kupit novu kameru ? Len tak ?
Baterky co som si kupil tak mi nefunguje, takze teraz mam 12 bateriek a z nich funguju len 4. A la verga.
A Erika je daleko. Strasne daleko. Lejos de mi.
Toto vobec nie je dobre. No hay placer en eso sin ella.
Mi chyba. Veeeela.
No dobre, dobre, uz som sa dostazoval, mal by som byt strasne vyhapppaeny ze som na ceste, ale nejak nie som. Utekam. Pol dna travim myslienkami na Eriku a nejak mi unika, kde som a co sa vlastne deje.
Namesacnik.
Belize. Juh spojenych statov, roky 60, drevene domce, roztrusene medzi zelenou, daleko od cesty, ludia rozpravaju anglictinou, ktora je ako jamajcina, ludia od bieluckych po najciernejsich, aj sikmooky su tu, prveho stopa som mal od korejcana, ani som nestopoval, akurat som si tak slapal od hranice, nemaju tu znacenie ktora cesta kam vedie, chlapik zastavil a tinton tuntung a to bola anglictina, potom odbocil na riadnu polnu cestu, vraj ideme po robotnikov, co budu sekat cukrovu trstinu, tak sme hladali, nasli jedneho, ze hoci aj hned ( cierny, vychudnuty, dredaty), alebo ze mu moze pozicat 40 korun a ze pojde zajtra lebo nema ani fuka. Ale spokojny chlapik, ziadna kysla tvar, dajak bolo dajak bude, sak prinajhorsom si pojde odtrhnut kokosovy orech. Tak oni sli sekat, ja som siel na inu stranu, prve auto, vystrcim ruku, brzdicka jak o dusu, juchu, jaky su tu fajny ludia, naskocim, debatka, a ze ujo je taxikar, no teda, a kde mas znacky, na zemi v aute, a mam ako vediet, ci je auto taxi alebo nie, no, to mas tak, kukni na znacku a ked je zelena tak je to taxikar. Takze uz vieme ako na nich. Potom zacalo poprchavat. Chodil som si po Corozale, sledoval co a ako, je to tu menej rozvinute ako v mexiku, menej obchodov so zakladnymi vecami, uz musim viac veci nosit do istoty so sebou, vyzera to ze nikto vlastne ani nepracuje, vsetci len tak postavaju, beseduju, do pohody. Akurat 4 robotnici na stavbe, maltu z miesacky do vedra davali a vedro pekne na hlavu. na hlave uz pripraveny klobucik z obaly z cementu, zakruteny aby kepen nebolela a vedro sa nesmykalo a sup ho a rebrik s vedrom na hlave. Restekp. Je to tu take viac raperske, aj oblecenym, aj hudba, regeton, reaggea( netusim ako sa to ma pisat oficialne, ale sak viete no no woman, no woman no cry). Poprchavalo. Schoval som sa po striesku vedla deduska s puskou co sa podobala na pusky z prvych svetovych vojen, mal iba dolne zuby a aj tie iba kazdy druhy, ale mili bol, a ze vraj chladny front a USA k nam lezie, a ze bude trochu chladnejsie. Dikiiii dedo, kus prestalo, idem ja dalej a dob do mlaky. Vacsinu stopov tuto mam na korbe pick upov, na jednom som krasne zaspal, a ked ma uz budili, ze uz je koniec, poobzeram sa, a dzuuuuura, dzuuuungla, jedna rovna cesta na ktorej auta davaju tak pekne 110km\h, a rodinka si pekne ide do svojho domceka. No sak nevadi, dakto zastavi, pomalicky krokom dalej a ani 10 min a uz brzdil dalsi pan. Stastie som mal, a to mi este povedal, ze v tejto oblasti skoro nikto nezastavuje, ze sa boja ze ich okradnu. Ale celkovo, nejak sa im belizanom belizcanom nechce zastavovat. Este ked stojim na spomalovacoch, tak to ide, ale mimo je to bieda. Uz som sa nejak naucil brat autobus na vecer, tak ked sa stmieva o pol siestej, tak to to neee, co uz budem o 7 spat? Tak som sa nejak dostopoval co Belize city, a tam ciernava, kolko negrov, huste to tam bolo, trochu mi zredlo, bal som sa fotak tahat, lebo len co som ho vytiahol, take pohlady, no... kolko by mi zanho dali, keby som ho slohol... oplati sa alebo nie...tak som trochu pochodil, popozeral ale radsej podme na vidiek. Na busovu stanicu, tam na bus, narvaty, plno skolakov a skolaciek ( cernule, v skolskej uniforme... no daktore boli ..esteticke), ze pojdem do prveho mesta smerom na Belmopan a potom zase budem stopovat, ale ked sme prisli do Belmopanu, tak uz bola tma, tak ze idem dalej az do Belmopanu a tam zaplatim chlapikovi zvysok ( po buse beha chlapik a vybera cestovne, vodic ma v trubke a na autobusovej stanici nie je ani okienka ani zoznamu nejakych destinacii alebo casov). No ale ako sme prisli do Belmopanu ( zvlastne miesto, po huracane v 70-80 rokoch sa rozhodli prestahovat vacsinu administrativy viac do vnutrozemia, a tak to mesto je jak ..radsej rychlo prec...)sofer a vyberac listkov rychlo utekali niekam prec, asi na cigu, alebo ktoho vie co, no sak sa nebudem hadat, tak takto som dosiel ja do Belmopanu.
Tam uz noc, povodne som chcel ist uplne na juh Belize, a odtial lodov do Guatemaly, ale nejak mi nesedi ta ich jamaijko anglictina, chyba mi spanielcina, tak idem smer Flores v Guatemale a tam bude stopovat dalej na juh. A uvidime kam az dojdem, tak aby som sa stihol do Mexico city vratit.
Este belizke tacos. 3 za dolar, ale oproti mexickym biida, len take malicke zosulane rolky z tortil, kusok masa s cibulkov vnutri a hotovo.Zato licuado z papaje bolo chutnucke.

Barcelo free

No uz som mal byt davno na ceste. A az teraz som. Co sa stalo.
Pekne v stvrtok som skoncil v robote, tak smutne, posledna lekcia saillingu, posledny krat v nasej zatoke, posledny krat chvilku na windsurfe, posledny krat tahat kayaky, katamarani, zapad slnka a rychlo po poslednu vyplatu. Ale rychlo, lebo za 15 minut sa vyliahnu korytnacky na plazi. Tak tam, tam kopa ludi, ze este stale nemaju peniaze, nevadi, korytnacky nekorytnacky, do mora sa doplazia aj bezo mna, cakame, peniaze prisli, dosiel rad na mna, a ze moju vyplatu nemaju. Tak sa zacal pingpong, z caja general do nominas, odtial zase do caja general, odtial na recursos humanos, nikto nic nevie, nikto nic nema, ja uz pripraveny ze zajtra sa zacne vyyyyyyyyyylet, ale vyzeralo to blede, taky som bol nasrany, uz uz vypadnut z Barcela Carcela, ziadna nostalgia, ziadna romantika, zasraty byrokrati, nakoniec sme zistili ze zapotrosili moj papier s vypovedou a tak nemohli mi pripravit vyplatu a ze musim pockat az do pondelka. Okey, znamenie, ostavam, par dni s milou, ma to byt tak, aj mamka bude radsej, dobre. A vecer sme sli do Mambo Cafe, zasalsovat si, jemne sme sa pohadali, lebo som spravil otocku, ktora sa nerobi, pritom ze vraj mam citit hudbu a hybat sa podla nej, ale do toho prasknu tolko pravidiel, ze az, tak som sa nasral, ze ja mozem dobat taky tanec, ked nemozem robit co chcem, no kus jak male decko, bo nemozem spravit taku otocku jaku sa mi paci. No ale dobre, uzmierili sme sa. Den prespaty, prejedeny, prepozerana telka, vecer na party v Playa del Carmen, v Erikinom dome ( druha Erika, z detskeho klubu), domcek nieco ako nasa zahradna kuchyna, dvojposchodovy, jedna izba dole, jedna izba hore, schody bez zabradlia, v izbe postel, telka, mini kuchyna, mini zachod ale vsetci stastni. Navarene, masko, salsa, tostadas, pifko, muzicka, debatky, slusne az do 4 rana. Uz sa zacina okosovat aj tuto, normalne v noci az 21 stupnov, no toto, tricko uz je malo, ale dalo sa aj s trickom, sak treba trenovat na slovensko. V nedelu sme sli do Akumalu, plaz, flasa vina, postelna plachta, chceli sme fotit fotky v plavkach, ale zdochli baterky, a to som kupil novy pack 4 bateriek, a la verga !!! Nevadi, domaci sa kupali, snorchlovali, v zatoke kotvili lode, jeden veeelky katamaran ( ked budem velky tak si taky kupim, ale lepsi), sli na veceru, ale nas kusali komare, tak rychlo naspat do hotela. No a dnes, buuu. Rozlucka. Kopa vybavovaciek, ale nakoniec som sa k vyplate dostal, rozlucil sa s ludmi, ale nikto mi nejak zvlast neprirastol k srdcu, zato Erika mi to milionkrat vynahradila, som sa snazil snazil ale ked som uz priprinal flasu k rupsaku, tak som vybuchol, buuuu, slzicky, a tak sme si vraveli ako sa lubime, co bolo pekne, ako sme si pomohli navzajom, ako sa da boh nejak stretneme ( jar na slovensku ???), isla ma odprevadit, no nedalo sa, raz som odisiel, presiel 20 metrov a utekal naspat, buuuu, Erikaaaaaa, ja antiromantik, ach jo, nevedel som odist, chcel som tam ostat, ale uz sa nedalo, uz som nemohol vojst zase do Carcela, a tak som siel, plakal, otacal sa a plakal.
Teraz som v Puerto Ferocarril, je mi smutno, je tma, vsetko je mokre, stopoval som asi hodinu, ale vyzera to ako cesta z Pecovskej do Lutiny, a to je hlavny tah na Belize. Idem ja trosku autobusom, vyzera to tak, ze kazdy km co som dalej, tak to boli trosilinka menej. Trosilinka.
Drzte palce, idem zase tahat tigra za fuzy.

Zijem

Aspon rychlo. Zijem, mam sa fajne, v piatok koncim s robotou a odchadzam zase cestovat. Posledne dni v robote su fasa, nic nerobime, posledny tyzden bol zavrety pristav, tak ziadne lode nemohli opustit nase oddelenie vodnych sportov. A tak sme hrali sach, sem tam nas poslali pomoct do animacnej chatky, kde sme hravali volejbal, viac sachu, alebo citali knihy. A ako dobre je citat po spanielsky stale s niekym poruke, ocuvaj ogare, a co je toto za slovicko, no to ti je tak.
Dal som vypoved, v sobotu uz dufam budem v Belize, a budem davat viac prihodiek na tento blog. Zivot to su prihodky, ako hovori doktor bobor.
Hej, windsurf. Minule taaaak fukalo, achci, tak som vytiahol 5.5 plachtu (6.5 som roztrhal, ja debil, som sa citil ako keby som si frajerku zabil, a keby aspon pri surfovani, ale nie, 6.5 uz bola zavesena, odkladal som jednu mensiu, nosim ich vodorovne na hlave, takto nechytia vietor a ked som ju skladal dole, riadne fukalo, prisiel narazovy vietor a praaask ju proti mojej najmilsej plachte, skaredy zvuk a smutok v ociach, diera ako predlaktie, no uznajte. Ale keby boli opravili jednu stenu co nam ju bol hurakan odniesol, tak sa to nemuselo stat. Este stastie, ze mi to nedali k nahrade, lebo to by som sa asi nedoplatil. No ale dobre. A s tou 5.5, s sedackou, rychlo von a vietor fukal z boku, tak pekne proti vlnam a naspat surfovanie na vlnach, ale konecne som sa mohol cely zavesit do sedacky, vsetka vaha bola na plachte a nohy uz boli iba na soferovanie, a zrazu sa doska len tak zacala odrazat od vody, uz v nej bola len kusok, a ta rychlost, pocit, ze zrazu je nieco uplne inac, iny sposob pohybu, prednu ruku som spustil vedla tela, plachtu kormidloval iba so zadnou rukou a prednu pomalicky do vody daval a takto siel...
A vodny start, stacilo trosicku plachtu dvihnut a fuuuu, rychlo plachtu naspat do neutralu dat, aby radka zase na druhu stranu nedoblo.
A odvazujem sa povedat ze uz viem tancovat salsu. Pekne po veceroch sme s mladou trenovali, sem tam s flasou vina, naboso, postele odsunute na stranu a podme, kolko pravidiel ma ten tanec, vyzera ze to robia vsetko sponntanne, ale ked clovek nevie pravidla, tak je mimo, po tejto otocke ide tato, ked chces skoncit otocky musis spravit toto, a tak sme sa sa jeden pekny stvrtok po robote dostali do Mambo Cafe, so zivou hudbou, traja chlapi v maskacoch s kanadami spievaju a tancuju salsu, a som si myslel ze uz viem, ale jak som videl ako sa ostatni hybu, tak mi az luto prislo kazit takyto pekny dojem z tancovania, no ale jedno dve pivka, a uz som tancoval..
krutil ritou, tocil sa a potil sa.
A jak sa mi sniva s medicinou, zachranujem, v cervnenom beham, asi si budem musiet zase precitat ten moj prvy nastvany clanok na blogu aby sa mi prilis nechcelo.
tak jo moji mili nech na vas slniecko svieti.

Xcaret

Jeden den. Po robote. S maskou a trubicou v ruke, naboso po ostrych kamenoch po brehu mora prec od hotela. S kazdym krokom lahsi a lahsi pocit. Viac prirody a menej ludi, menej civilizacie. V Xpu-Ha, vo vedlajsom hotele, hotele duchov, ktori je uz asi 3 roky zniceny, neobnoveny po masakre sposobenou hurikanom Vilma. Z polozrucaneho mola skok do vody a zase v kralovstve koralov a rybiciek. Ale v ten den neboli podstatne rastlinky alebo zvieratka, zo skal, z utesov sa stali rozpravkove bytosti, skamenele potvory, obrovske kamenne velryby, plaval som medzi nimi a vedel som, ze ked sa ich dotknem tak ich prebudim a utecu. A tak som plaval medzi, daval si pozor kde mam nohy a kde ruky aby som ich nevyrusil. Stretol som dve ryby, ploche a velke a farebne, a tie sa nebali, ostali na mieste a pozerali co budem robit. Ja som sa prestal hybat, pomaly sa nadychol aby som sa len tak vznasal a divali sme sa na seba. Po case ich to prestalo bavit, zaliezli pod koral a odtial zase len tak cumeli co ten velky tien na hladine bude robit. Potom smer ostrov, na strane od sireho oceana bolo vsade plno malickych bubliniek, vyzeralo to ako hmla, viditelnost meter, Misty Mountains, podo mnou zahrada vejarovitych koralov, hybali sa v rytme vln, ja nad nimi, menili farbu od hnedej po ziarivo fialovu, podla uhla, a toto robia cely cas. A vsade klud, rytmus 6 vln za minutu. A zdvihol som hlavu nad vodu a tam hukot, rozbijane vlny na ostrych skalach, chaoticky zo vsetkych stran, ina pesnicka. Tak radsej naspat do ticha, medzi postavy z mayskych legiend, medzi koraly. Presla okolo lod s potapacmi, bol som tak 3 metre od skal a prisla vlna od lode, a fuuu, z jednej strany na druhu, az som sa lakol, ze ma na skaly odnesie, ale neodnieslo, staci par krat zabrat a uz som bol daleko. Potom uz mi bola zima, vyliezol som naspat, pozeral ako v dialke cervenie obloha, pocuval rozbijanie vln a rozmyslal.
V utorok sme boli v Xcarete, najnavstevovanejsom parku v Mexicu, dostali sme zadara listky, tak s Erikou sup ho, a parada, podzemne rieky, s vodou 17 stupnou, po hodke uz s fialovymi perami, ladil som s uterakom, papagaje, zvyknute na ludi, jeden mi vysiel na ruku, potom na plece, ked som ho chcel dat dolu tak ma ukusol, do krvi, potvora jedna, musel som cakat, az sa mu zachce dole, prisiel talian, natiahol ruku a papagaj presiel na neho. Neviem ako ho zo seba dostal, ale asi to dobre dopadlo.
Jaskyna netopierov, nasvietena cervenym svetlom, sem tam, uplne ticho len trepot kridel netopierov, sami dvaja a pocit magickeho miesta, jazierko, nizky strop, vlhko.
Obed v restauracii, sushi, salmon, grilovane masa, kolaciky, kavicka, to vsetko vedla vybehu jaguara a pantera, panter to je zviera, obrovske, ladne, lenive, oblizovalo sa ako macicka, len chudak, ako sa tam musi nudit. A nevyzeralo ze su s jaguarom kamarati. A to este museli dat pumu na vedlajsi ostrov, medzi nimi vodna priekopa s krokodilmi.
A vecer najlepsia cast. Show s hrou pelota, konecne som to videl ako sa hra, vyzera to divne, prihravali si bokmi, stale sa museli hodit o zem tak aby sa trafili do lopty, potom uz ked mala rychlost a dostala so do vzduchu tak to uz vyzeralo byt celkom zaujimava hra, ale vobec nepouzivali lakte ani kolena, niekde som cital ze sa hralo aj s nimi, no nevadi, trafili sa do kosa. Potom este dalsia hra, ako hokej, ale s velkou horiacou gulou ako futbalka, bez branky, len stacilo dostat gulu na druhu stranu. A to vsetko na pocest boha ohna. A potom tance, dostali ma, tanec deduskov, prisli deduskovia s palickami, ohnuty v chrbtoch, krivkali, chytali sa za chrbty, ale na tvarach mali masky, tak som si myslel, ze dajaky tanecnici tancuju, a zacali krepcit, krutit sa, za palice sa chytat, davali dedovia, a potom si dali dole masky a zrazu sive vlasy, kde tu plesina, spotene tvare, obrovsky aplauz a zase tancovali. Tance z jednotlivych krajov mexika, farby a rytmi, grand finale s konmi, s papagajmi poletujucimi po divadle, frajeri s lasom ( to co robili, utekali a prepletali si laso pomedzi nohy, tanier z jednej strany na druhu na vzdialenost 3 metrov, fakt specialisti).
Zrazu je v hotele viac nemcov, stava sa zo mna specialist na nich, vela z nich nevie po anglicky, tak uz ma volaju, minule som mal lekciu windsurfingu po nemecky sucasne po spanieslky, to bola hroza, tahal som slovicka aj z paty, ako sa vedia poschovavat, keby ma ucitelka z gympla pocula, tak sa zhrozi, ale chalan sa nakoniec na ten surf postavil, aj sa pohol, takze nakoniec vsetko dobre, ale fuuua, ta nemcina je chaos. A der die das je uplne jedno, davam co mi pride na um, a jaka pecka, nikto ma neopravuje, radi su aj za to. Hlavne no worries.
Dobry vietor a vela slnka.
r.