tu je link na niektore fotocky z cesty, skusam, je to priebezne
http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/Pico
nedeľa 29. apríla 2007
Pico de Orizaba pustil
Ta to neni mozne, co sa tu deje. Nadherne veci.
Este jedna prihodka z Puebly. Siel som na vypadovku, a tam dvaja pubertaci, s harmonikou a klobucikom. Tak napad, ze pozicte mi harmoniku, ja kus zaspievam a zahram, a co nam kto hodi, tak to bude ich. Presviacal som ich, ale marne. Trubky. Taka ``a dze idzes helenko helenko´´ v pueble by urcite zaujala. Ale oni ne. no nevadi.
V CD.Serdan som sa pytal ako sa ide na Pico, tak mi radili rozne, aj mi sprievodcov nukali, ale ne ne, ze vraj 20 km je na chatku pod Picom, tak ze sa prejdem, aspon pre aklimatizaciu, a ako som siel na vypadovku, chlapik s dvoma chalanmi sa pyta, ze ci idem hore, ze chce ist so synami tiez hore, spravit si nejake fotky s kopcom v pozadi, ci sa nechcem zviest, len ze si skoci po kameru. Take hodne divne mi to pripadalo, ze ci si namiesto po kameru neide po bandu ostrych chlapikov, tak som radsej siel dalej. Ale chlapik ma dobehol, v aute len chalani, v ruke kamera, tak ze ideme. A fasa, zobral ma az hore, riadna streka, mal obrovskeho pickupa, 6valec, 3,6 litra, ale na pol ceste mu uz zadok nezaberal, tak so starsim chalanom podho dozadu, robit zavazie, a zase na korbe, jak na sajdke, naklanacky, vyklanacky, a uz sa zacalo ochladzovat, vzduch vonal inac, zrazu vela divnej travy, take obrovske trsy, borovice, a sli sme az hore, chcel vyjst az na Sierra negra, kde je teleskop, najlepsi a najvacsi na svete, Teleskopio milimetrico, ale zabranil nam v tom strazca, tak smola, ale vysadil ma na odbocke k utulni, a uz tam sa mi tazko dychalo. Tak som sa konecne naobedoval, bolo asi tri poobede, ciga ( ktoru som neskor olutoval, ale ked primar vravel, ze to posuva disociacnu krivku kyslika tym spravnym smerom) a davah hore. Ta chatka nevyzerala byt daleko, ale bola vysoko, nevladal som dychat, 20 krokov a pauza, hnusne rychle dychanie, cesta zaprasena, nohy v sandalkach ako stary mexikanec, cierne, robil som pauzy ako nosic, 17 kilo rupsak plus 5 litrova bandaska s vodou v rukach, brutal. Tri hodiny. Poslednych 50 metrov som siel asi 15 minut. Nevladal som. Kazdy pohyb zrazu strasne vycerpava, treba sa vydychat, aspon minutku, nech sa srdce skludni, a zase par krokov v pohode a zase treba rychlo dychat. Chatka malicka, ale vela miesta v nej, dvere ktore sa nedali zavriet, vsade dookola bordel, gratiti byvalych navstevnikov, mala kaplna s Pannou Mariou, tak som zase nieco zajedol, pocital sprievodcu a dufal, ze zajtra najdem cestu nahor. A kedze nebolo co robit, tak uz o pol osmej som bol v spacaku, uz vtedy bola kosa, utesnoval som chatku ako som mohol, ale aj tak, kus som v noci poklepal kosu, vonku bolo minus, voda v flasi zamrzla, moj spacacik s extremom do 0 sa pochlapil, bol som este v stane a este tam bol nejaky polystirenovy plat, tak v tom vsetkom zabaleny, plus vsetko oblecenie, a nejak som sa vyspal. Akurat v noci, zrazu buchot, vsade tma, nejake svetielka sa pochate zacali pohybovat, dosli 5 ludia, zacali si uvazovat lana okolo brucha, na tie lana cepiny, nieco na mna po spanielsky rozpravali, ale ani tuk, akurat tak 5 hodin rano mohlo byt, pozrel som ktorym smerom sli a lahol si spat. cele ako jeden sen. rano o 7 budicek, do pohody, zbalil som veci, rupsak nechal v chate, na vrchnych posteliach v tme, obul botasky, vzal tasku cez plece, a podho. A zase problem s dychanim, divny podklad bol, bud piesok, ktory sa smykal a siel do topanok, alebo bolo treba poskakovat po skalach, ale to sa nedalo dlho vydrzat, par skokov a zasa cupnut, hlava do dlani a dychat o stosest, sedem osem... asi po hodine a pol som dohonil tu skupinku z rana, uistil sa ze to nie je sen, kus sme pokecali, sprievodca ich vyviezol az po chatu, 4660 m.n.m, co je podla mna pekna somarina, a rovno sli hore. a uz boli pomalicky, ale taky 50tnici, mam pocit, ze to sprievodcovia robia narocky, aspon sa nemusia trepat uplne hore. tak potom zase hore, ale som mal pocit, ze to nedam, zacal byt sneh, dalo sa donho dobre zakopavat, no dobre, tak 3 cm, takze skor to bolo poskakovanie od skaly kus skale, ale zase, uz stacilo spravit 5 krokov a uz som nemohol, a pieklo slnko, ruky a ksicht stipali, bez okuliarov, niekedy som siel so zavretymi ocami, ked bol sneh, posledne metre boli utrpenie, uz som toho mal plne zuby, ale vratit sa z poslednych sto metrov... tak som siel, hore no neviem bolo pekne, jasno, hlboky krater, pekne okruhly, vyhlady dookola, vsade nejake kuzele sopiek, ale zase, ani sa prejst, ani nic, len dychat, tak som dal cigu ( ta nedam ?), 5747 m.n.m , kus som pofotil a zacal sa smykat dole, hore opatrne, neslo moc dobre, sneh este stvrdnuty, ale nizsie, taky makksi, slo to paradne, mexikanci len cumeli, nevladali, uz zostupovali, asi y 5300 metrov, a ako pomalicky, pekne macky na nohach, cepin v hornej ruke, a krok za krokom bokom k svahu, len som tak okolo neho prefrcal, nebol az taky sklon, taky akurat, ked sa to rezbehlo, tak stacilo viac zahranit a uz som stal, neviem co by bolo keby som mal zasa chodit, kolena by mi odisli, tak som zlyzoval asi polovicku kopca, uz na konci, tvrde poskakovacky, preskakovacky kamenov, fasa fasa fasa, na chate som sa konecne poriadne napil, daco zajedol, ale vobec mi nechutilo, unaveny, pofajcil, ale konecne som mohol dychat, zrazu uz na chate bolo ako dole, a siel dole, morda, v mokrych botaskach, po prachu, myslel som ze pojde nejake auto s turistami, ale nic neslo, tak pekne este nejakych 15 km po civilizaciu, aspon som si vegetacne stupne vychutnal, nadhera, potom uz pri kukuricnych polickach ma vzala rodinku, dokopy sme v predu sedeli 5 plus rupsak, potom cez dedinky, San Martin, San Juan de los Arcos, s deduskom sme dali po cige, pokecali, staci pozdravit a kazdy sa odzdravi, nahlas a s usmevom, Buenas tardes a oni buenas tardes Guerro ( cudzinec), dvihnu ruku, usmeju sa, taky dobry pocit, ze nie som votrelec, ale ze radi niekoho stretnu. Potom z San Juan auto mi zastavilo samo, zase na korbe s paradajkami, do centra Cd. Serdan, a uz som jedol chutovky, jake bananiky som objavil, tak jak vacsi prst, malicke, sladucke, supka tenucka, tak som sadol na namestie pred kostol a jedol A zrazu pri mne tipek, dredaty, popiercingovany, a debatka, dal mi naramok, ja som mu dal repku ( snurku zo zapastia), taky skateboardista, piecingista, sa ma spytal ze kde prespim, ja ze kde pride, tak ze idem spat k nemu, paradka, ked sme prisli k domu, na dome tabulka mi casa su casa, medicina alternativa, a paradne zariadene, oni su navonok murckovia, ale doma maju pekne, s tatom sme kus pokecali , ale hlavne o vulkane, inac napravuje zlomeniny, len tak podla hmatu, a vraj ludia chodia z daleka, Chamanovi ( tak sa volal chalan, 19 rokov, 4rocne dieta v mestecku vzdialenom asi 50 km) vraj napravil zlomeninu tibie a fibuly, ked padol na boarde, taky tichy inteligentny chlap jeho otec, prisli tri sestry, tucnucka mama, vytiahol paradne bongo s spodnou stranou tiez s blanou, obrovske, s riadnym zvukom, na dvore ma stale postaveny stan, pred nim ohnisko, ze tu mozem hlavu sklonit, ta mne viac netreba, osprchoval som sa, dali sme veceru ( pikantne kurca, tortillas, fazulky), vytiahol som slivovicu, ze vraj je silna, on vytiahol kavovy liquer, dobre pitie, take slabe a sladke, ale dali sme len po jednom a sli spat. Teda este ciga, ale povedal mi, ze ten stan je jeho utociste ked je skureny a nechce sa mu ist domov, vedla stanu grafiti na stene, z ulice zvuky vecera, vona vyprazanych jedal, no jaka paradka.
Rano sme vybehli na ranajky, oni celkovo maju v trubke varit, ideme sa najest vonku, na kazdom rohu predavaju nieco dobre, tak sme dali tamal, co je kukuricna zmes, ja som si dal so zelenou salsou, robia rozne druhy aj na sladko, k tomu cokoladu, co je mlieko, maizena, a cokolada, pekne na obrubniku, na rannom slniecku, dobre ranajky.
Chcel som ist na omsu, ale kostol bol uplne plny, a ze bol velky, ozvucenie maju celkovo strasne, tak som radsej siel na stop. Dal som kavu, prvy krat oficialne v restike, ale daco strasne, dievcina mi doniesla pohar s teplou vodou, pozeram ze to co je, ale bol som ticho, a potom dosla s malou originalnou flastickou Nescafe, smotanou v prasku a cukrom. Taze taka kava.
Oj a ako idu stopy, paradne, akurat treba najst fleka v tieni, co dakedy je problem, ale zastavuju, najprv rodinka do El seco, dva deturence, jedno sedelo na opierke na ruku pre vodicka, druhe asi tak 7 mesacne mame vpredu na rukach, v pohodke, ziadne obmedzenia, rob ako myslis, je to tvoja zodpovednost, system, minimalny vplych statu a zakonov, ktore by ti mali robit dobre, ale strasne obmedzuju. Tak sme debatili, ukazali lagunu v byvalom kratere, debatky o zemetraseniach, azteckych legendach, ako sa Pico vola v aztectine, ranna hviezda, s malickou sme santili, najprv sa bala, ale potom zabral zvuk nasratych moriakov ( alebo utociacich indianov), dalsi parik ma zobral az do Jalapy, teda az sem do Cuatepecu, on sef Socialnej poistovne, ona uz neviem co, a dobry ludia, boli si po kamene, take velke prirodzne gule, ktore sa davaju na vrch stavieb, debatka o marihuane, ako je to u nas, po otazke, ci nie som policajt, tak vytiahli, z krabicky, tam ich bolo asi 6, uz ubalenych jointov, priemerny dizajn, do pohodky, nedal som si, tazsie sa keca po tom, a mam pocit ze aj stopy by sli tazsie, lepsie bez toho, pred vyberom myta speka zahodili, auto vyvetrali a sli sme dalej. A ako sa menila krajina, najprv polopust, take kaktuso palmy, kricky a potom ako sme sli na vychod, zacalo sa zeleniet, riadne listnate stromy, na ceste hmla( oblaky), pocit ako zo severneho spanielska. A ze vraj v tejto oblasti sa pestuje vela kavy, tak preco nie, v 70tych rokoch bol Cuatepec vyhlaseny za oblast s najlepsou kavou, vysadili ma v centre, oni kavu nechceli, tak som siel, nasiel kaviaren, pri dverach malicka praziaren, fasa, nechal si vysvetlit od chalana ake kavy maju, dal si amerikano ( take velke preso) a jedno expreso, 18 pesos , dobra bola, ale..asi som zvyknuty na nase kavicky, okolo masiny sa motal taky 50 tnik, s vnucikom skoro holym na rukach, tak som pozdravil, spytal sa ako sa maly vola, a uz debatka, vo velkom, sienta se por favor, dedko si sadol, majitel obchodu, ma vlastne polia s kavou, a tak som sa pytal, co a ako, a uz viem vela o kave, miesaju arabicu, robustu, a este jednu, zbiera sa od novembra do februara, kazdy rok je ina uroda, jeden rok je kavy malo, druhy priemerne, treti vela, a tak sa to toci, ze zrnko ma 4 obaly, ako sa ich zbavuju, namakane, dva vrstvy sluzia ako palivo na susenie, potom este okolo stroja sme sa potocili, ze vraj mal na vymene Jaroslavu Kazimirovu, rok u neho bola, ze teraz ma u seba chalana z Hamburgu, ale ze vraj uz lepsie po spanielsky kecam ako on, stop je najlepsia skola, mam pocit, ze kazdy den je to o 20% lepsie ako vcera, akurat u Chamana som vecer uz nemohol, zakladne slovicka mi vypadavali, rano uz v pohode, este mi jeho sestra zaplietla copik, uz sa rozpadal.
Strasne horuco je. Taky som cely pripeceny, ruky a ksicht cerveny, nos jak paprika, nohy spinave, tricko smrdi, ale jaky som spokojny, vysmiaty, uz sa az tak neponahlam ako v spanielsku alebo maroku, pomalicky, kludne, vyzera to ze by sa tak dalo dlho fungovat.
HEEEEEJ, PETRA sa ozvala. Super. Idem je zavolat, ako som na tom, ale vyzera to velmo dobre. A poslala fotky, z raja hobres, z raja.
Tak jo. Idem este do kostolka, a vecer ku Cascadam, kde sa tocila Honba za klenotom Nilu, alebo za zelenym drahokamom, neviem, pri dedinke Xico, asi tam prespim, vykupem sa, tricka vyperiem a rano zase dalej. Asi na sever, na El Tajin. Inac, ked si pozriete mapu s miestami chranemymi UNESCOM, tak tu ich je vela, na kazdom kroku.
HOWGH.
Inac, budem vdacny za akykolvek komentar.
Este jedna prihodka z Puebly. Siel som na vypadovku, a tam dvaja pubertaci, s harmonikou a klobucikom. Tak napad, ze pozicte mi harmoniku, ja kus zaspievam a zahram, a co nam kto hodi, tak to bude ich. Presviacal som ich, ale marne. Trubky. Taka ``a dze idzes helenko helenko´´ v pueble by urcite zaujala. Ale oni ne. no nevadi.
V CD.Serdan som sa pytal ako sa ide na Pico, tak mi radili rozne, aj mi sprievodcov nukali, ale ne ne, ze vraj 20 km je na chatku pod Picom, tak ze sa prejdem, aspon pre aklimatizaciu, a ako som siel na vypadovku, chlapik s dvoma chalanmi sa pyta, ze ci idem hore, ze chce ist so synami tiez hore, spravit si nejake fotky s kopcom v pozadi, ci sa nechcem zviest, len ze si skoci po kameru. Take hodne divne mi to pripadalo, ze ci si namiesto po kameru neide po bandu ostrych chlapikov, tak som radsej siel dalej. Ale chlapik ma dobehol, v aute len chalani, v ruke kamera, tak ze ideme. A fasa, zobral ma az hore, riadna streka, mal obrovskeho pickupa, 6valec, 3,6 litra, ale na pol ceste mu uz zadok nezaberal, tak so starsim chalanom podho dozadu, robit zavazie, a zase na korbe, jak na sajdke, naklanacky, vyklanacky, a uz sa zacalo ochladzovat, vzduch vonal inac, zrazu vela divnej travy, take obrovske trsy, borovice, a sli sme az hore, chcel vyjst az na Sierra negra, kde je teleskop, najlepsi a najvacsi na svete, Teleskopio milimetrico, ale zabranil nam v tom strazca, tak smola, ale vysadil ma na odbocke k utulni, a uz tam sa mi tazko dychalo. Tak som sa konecne naobedoval, bolo asi tri poobede, ciga ( ktoru som neskor olutoval, ale ked primar vravel, ze to posuva disociacnu krivku kyslika tym spravnym smerom) a davah hore. Ta chatka nevyzerala byt daleko, ale bola vysoko, nevladal som dychat, 20 krokov a pauza, hnusne rychle dychanie, cesta zaprasena, nohy v sandalkach ako stary mexikanec, cierne, robil som pauzy ako nosic, 17 kilo rupsak plus 5 litrova bandaska s vodou v rukach, brutal. Tri hodiny. Poslednych 50 metrov som siel asi 15 minut. Nevladal som. Kazdy pohyb zrazu strasne vycerpava, treba sa vydychat, aspon minutku, nech sa srdce skludni, a zase par krokov v pohode a zase treba rychlo dychat. Chatka malicka, ale vela miesta v nej, dvere ktore sa nedali zavriet, vsade dookola bordel, gratiti byvalych navstevnikov, mala kaplna s Pannou Mariou, tak som zase nieco zajedol, pocital sprievodcu a dufal, ze zajtra najdem cestu nahor. A kedze nebolo co robit, tak uz o pol osmej som bol v spacaku, uz vtedy bola kosa, utesnoval som chatku ako som mohol, ale aj tak, kus som v noci poklepal kosu, vonku bolo minus, voda v flasi zamrzla, moj spacacik s extremom do 0 sa pochlapil, bol som este v stane a este tam bol nejaky polystirenovy plat, tak v tom vsetkom zabaleny, plus vsetko oblecenie, a nejak som sa vyspal. Akurat v noci, zrazu buchot, vsade tma, nejake svetielka sa pochate zacali pohybovat, dosli 5 ludia, zacali si uvazovat lana okolo brucha, na tie lana cepiny, nieco na mna po spanielsky rozpravali, ale ani tuk, akurat tak 5 hodin rano mohlo byt, pozrel som ktorym smerom sli a lahol si spat. cele ako jeden sen. rano o 7 budicek, do pohody, zbalil som veci, rupsak nechal v chate, na vrchnych posteliach v tme, obul botasky, vzal tasku cez plece, a podho. A zase problem s dychanim, divny podklad bol, bud piesok, ktory sa smykal a siel do topanok, alebo bolo treba poskakovat po skalach, ale to sa nedalo dlho vydrzat, par skokov a zasa cupnut, hlava do dlani a dychat o stosest, sedem osem... asi po hodine a pol som dohonil tu skupinku z rana, uistil sa ze to nie je sen, kus sme pokecali, sprievodca ich vyviezol az po chatu, 4660 m.n.m, co je podla mna pekna somarina, a rovno sli hore. a uz boli pomalicky, ale taky 50tnici, mam pocit, ze to sprievodcovia robia narocky, aspon sa nemusia trepat uplne hore. tak potom zase hore, ale som mal pocit, ze to nedam, zacal byt sneh, dalo sa donho dobre zakopavat, no dobre, tak 3 cm, takze skor to bolo poskakovanie od skaly kus skale, ale zase, uz stacilo spravit 5 krokov a uz som nemohol, a pieklo slnko, ruky a ksicht stipali, bez okuliarov, niekedy som siel so zavretymi ocami, ked bol sneh, posledne metre boli utrpenie, uz som toho mal plne zuby, ale vratit sa z poslednych sto metrov... tak som siel, hore no neviem bolo pekne, jasno, hlboky krater, pekne okruhly, vyhlady dookola, vsade nejake kuzele sopiek, ale zase, ani sa prejst, ani nic, len dychat, tak som dal cigu ( ta nedam ?), 5747 m.n.m , kus som pofotil a zacal sa smykat dole, hore opatrne, neslo moc dobre, sneh este stvrdnuty, ale nizsie, taky makksi, slo to paradne, mexikanci len cumeli, nevladali, uz zostupovali, asi y 5300 metrov, a ako pomalicky, pekne macky na nohach, cepin v hornej ruke, a krok za krokom bokom k svahu, len som tak okolo neho prefrcal, nebol az taky sklon, taky akurat, ked sa to rezbehlo, tak stacilo viac zahranit a uz som stal, neviem co by bolo keby som mal zasa chodit, kolena by mi odisli, tak som zlyzoval asi polovicku kopca, uz na konci, tvrde poskakovacky, preskakovacky kamenov, fasa fasa fasa, na chate som sa konecne poriadne napil, daco zajedol, ale vobec mi nechutilo, unaveny, pofajcil, ale konecne som mohol dychat, zrazu uz na chate bolo ako dole, a siel dole, morda, v mokrych botaskach, po prachu, myslel som ze pojde nejake auto s turistami, ale nic neslo, tak pekne este nejakych 15 km po civilizaciu, aspon som si vegetacne stupne vychutnal, nadhera, potom uz pri kukuricnych polickach ma vzala rodinku, dokopy sme v predu sedeli 5 plus rupsak, potom cez dedinky, San Martin, San Juan de los Arcos, s deduskom sme dali po cige, pokecali, staci pozdravit a kazdy sa odzdravi, nahlas a s usmevom, Buenas tardes a oni buenas tardes Guerro ( cudzinec), dvihnu ruku, usmeju sa, taky dobry pocit, ze nie som votrelec, ale ze radi niekoho stretnu. Potom z San Juan auto mi zastavilo samo, zase na korbe s paradajkami, do centra Cd. Serdan, a uz som jedol chutovky, jake bananiky som objavil, tak jak vacsi prst, malicke, sladucke, supka tenucka, tak som sadol na namestie pred kostol a jedol A zrazu pri mne tipek, dredaty, popiercingovany, a debatka, dal mi naramok, ja som mu dal repku ( snurku zo zapastia), taky skateboardista, piecingista, sa ma spytal ze kde prespim, ja ze kde pride, tak ze idem spat k nemu, paradka, ked sme prisli k domu, na dome tabulka mi casa su casa, medicina alternativa, a paradne zariadene, oni su navonok murckovia, ale doma maju pekne, s tatom sme kus pokecali , ale hlavne o vulkane, inac napravuje zlomeniny, len tak podla hmatu, a vraj ludia chodia z daleka, Chamanovi ( tak sa volal chalan, 19 rokov, 4rocne dieta v mestecku vzdialenom asi 50 km) vraj napravil zlomeninu tibie a fibuly, ked padol na boarde, taky tichy inteligentny chlap jeho otec, prisli tri sestry, tucnucka mama, vytiahol paradne bongo s spodnou stranou tiez s blanou, obrovske, s riadnym zvukom, na dvore ma stale postaveny stan, pred nim ohnisko, ze tu mozem hlavu sklonit, ta mne viac netreba, osprchoval som sa, dali sme veceru ( pikantne kurca, tortillas, fazulky), vytiahol som slivovicu, ze vraj je silna, on vytiahol kavovy liquer, dobre pitie, take slabe a sladke, ale dali sme len po jednom a sli spat. Teda este ciga, ale povedal mi, ze ten stan je jeho utociste ked je skureny a nechce sa mu ist domov, vedla stanu grafiti na stene, z ulice zvuky vecera, vona vyprazanych jedal, no jaka paradka.
Rano sme vybehli na ranajky, oni celkovo maju v trubke varit, ideme sa najest vonku, na kazdom rohu predavaju nieco dobre, tak sme dali tamal, co je kukuricna zmes, ja som si dal so zelenou salsou, robia rozne druhy aj na sladko, k tomu cokoladu, co je mlieko, maizena, a cokolada, pekne na obrubniku, na rannom slniecku, dobre ranajky.
Chcel som ist na omsu, ale kostol bol uplne plny, a ze bol velky, ozvucenie maju celkovo strasne, tak som radsej siel na stop. Dal som kavu, prvy krat oficialne v restike, ale daco strasne, dievcina mi doniesla pohar s teplou vodou, pozeram ze to co je, ale bol som ticho, a potom dosla s malou originalnou flastickou Nescafe, smotanou v prasku a cukrom. Taze taka kava.
Oj a ako idu stopy, paradne, akurat treba najst fleka v tieni, co dakedy je problem, ale zastavuju, najprv rodinka do El seco, dva deturence, jedno sedelo na opierke na ruku pre vodicka, druhe asi tak 7 mesacne mame vpredu na rukach, v pohodke, ziadne obmedzenia, rob ako myslis, je to tvoja zodpovednost, system, minimalny vplych statu a zakonov, ktore by ti mali robit dobre, ale strasne obmedzuju. Tak sme debatili, ukazali lagunu v byvalom kratere, debatky o zemetraseniach, azteckych legendach, ako sa Pico vola v aztectine, ranna hviezda, s malickou sme santili, najprv sa bala, ale potom zabral zvuk nasratych moriakov ( alebo utociacich indianov), dalsi parik ma zobral az do Jalapy, teda az sem do Cuatepecu, on sef Socialnej poistovne, ona uz neviem co, a dobry ludia, boli si po kamene, take velke prirodzne gule, ktore sa davaju na vrch stavieb, debatka o marihuane, ako je to u nas, po otazke, ci nie som policajt, tak vytiahli, z krabicky, tam ich bolo asi 6, uz ubalenych jointov, priemerny dizajn, do pohodky, nedal som si, tazsie sa keca po tom, a mam pocit ze aj stopy by sli tazsie, lepsie bez toho, pred vyberom myta speka zahodili, auto vyvetrali a sli sme dalej. A ako sa menila krajina, najprv polopust, take kaktuso palmy, kricky a potom ako sme sli na vychod, zacalo sa zeleniet, riadne listnate stromy, na ceste hmla( oblaky), pocit ako zo severneho spanielska. A ze vraj v tejto oblasti sa pestuje vela kavy, tak preco nie, v 70tych rokoch bol Cuatepec vyhlaseny za oblast s najlepsou kavou, vysadili ma v centre, oni kavu nechceli, tak som siel, nasiel kaviaren, pri dverach malicka praziaren, fasa, nechal si vysvetlit od chalana ake kavy maju, dal si amerikano ( take velke preso) a jedno expreso, 18 pesos , dobra bola, ale..asi som zvyknuty na nase kavicky, okolo masiny sa motal taky 50 tnik, s vnucikom skoro holym na rukach, tak som pozdravil, spytal sa ako sa maly vola, a uz debatka, vo velkom, sienta se por favor, dedko si sadol, majitel obchodu, ma vlastne polia s kavou, a tak som sa pytal, co a ako, a uz viem vela o kave, miesaju arabicu, robustu, a este jednu, zbiera sa od novembra do februara, kazdy rok je ina uroda, jeden rok je kavy malo, druhy priemerne, treti vela, a tak sa to toci, ze zrnko ma 4 obaly, ako sa ich zbavuju, namakane, dva vrstvy sluzia ako palivo na susenie, potom este okolo stroja sme sa potocili, ze vraj mal na vymene Jaroslavu Kazimirovu, rok u neho bola, ze teraz ma u seba chalana z Hamburgu, ale ze vraj uz lepsie po spanielsky kecam ako on, stop je najlepsia skola, mam pocit, ze kazdy den je to o 20% lepsie ako vcera, akurat u Chamana som vecer uz nemohol, zakladne slovicka mi vypadavali, rano uz v pohode, este mi jeho sestra zaplietla copik, uz sa rozpadal.
Strasne horuco je. Taky som cely pripeceny, ruky a ksicht cerveny, nos jak paprika, nohy spinave, tricko smrdi, ale jaky som spokojny, vysmiaty, uz sa az tak neponahlam ako v spanielsku alebo maroku, pomalicky, kludne, vyzera to ze by sa tak dalo dlho fungovat.
HEEEEEJ, PETRA sa ozvala. Super. Idem je zavolat, ako som na tom, ale vyzera to velmo dobre. A poslala fotky, z raja hobres, z raja.
Tak jo. Idem este do kostolka, a vecer ku Cascadam, kde sa tocila Honba za klenotom Nilu, alebo za zelenym drahokamom, neviem, pri dedinke Xico, asi tam prespim, vykupem sa, tricka vyperiem a rano zase dalej. Asi na sever, na El Tajin. Inac, ked si pozriete mapu s miestami chranemymi UNESCOM, tak tu ich je vela, na kazdom kroku.
HOWGH.
Inac, budem vdacny za akykolvek komentar.
piatok 27. apríla 2007
Z Puebly pod Vulcan
Konecne na stope. Uz som sa odhlodlal, a ide to. A nikto nestopuje, vsetci cakaju na microbusy, je to taka mala vyhoda byt biely, mexicanovi by asi tak nezastavili.
V Pueble som mal nakupovaci den, nabijacka na baterky, autoatlas, simka( ta mi este nefunguje, som zvedavy ci bude), dobil som si batkerky u Adky Castellanovej a jej Dominga a siel siel siel, konecne mimo mesta, na periferiu, strasna motanica okolo Puebly, mesto sa rozrastlo a pohltilo dedinky okolo, takze dostat sa na nejaku serioznu vypadovku kus trvalo ale potom to uz slo. ake srandovne auta tu chodia, kamiony s nosmi vpredu, take ako anglicaky, stare americke auta, kopa pickupov, dnes rano ma zobrali na pickup dozadu, parada, v stovke postojacky, vietor vo vlasoch a musky v zuboch.
Uz som otestoval aj stan. Pekna somarina, taky je malicky, rupsak bol pod hlavou, stan sa dotykal spacaku, nasukat sa do neho je porod, nieto este obliect nejaku dalsiu vrstvu v noci, pocit ako v kobke, ale vyspal som sa lepsie a dlhsie ako v hoteli, riadne a do ruzova. Akurat rano ma prisiel pozriet farmar, ci mu nahodou zeleninu z pola nekradnem, ale len pozrel a odisiel, aky su zlati ti farmari, v klobukoch, tvare od slnka, ruky zrobene, kludasi.
Rano ma vzal knaz, zajimavo sa to preklada - sacerdote, debatka, ze je ich malo, ale zasa vela kostolov maju, myslim, ze uz dalsie stavat nebudu, dobyvatelia a kolonizatori postavili.
Spanielcina sa rozbieha. Ako som sam, vsade naokolo Mexikanci, vkuse sa niekoho na nieco pytam, ide to ide, este to komolim, motam, ale pojde to. Dufam, ze pokial pridem do hotela, tak to uz bude v pohode. Inac, ako som sa tak pytal na robotu, nie priamo, tak mi povedali, ze by to malo byt dost mozne, ze vlastne zahranicny zamestanec je velke plus pre podnik, ze pritiahne zakaznikov, aj v hotele ze sme celkom vitani, tak uvidime. A teplo je, tak prijemne, akurat okolo 14 - 16 uz je dost horuco, ale staci sa na kus skryt do tiena, chodit po tych spravnych stranach ulice - ako vsetci a ide to.
Na uliciach ake lakadla, chutovky, zranice, na kazdom kroku daco, len by som zral, ale musim kus krotit, lebo to lezie do penazi a nechcem brucho provokovat. Pecu dobre kolaciky, take jak lupacky, ale to by som im krivdil, lebo su riadne kreativny v tomto. Mnam.
Hej, este daco. V kostole bola kaplnka, v nej maly Jezisko a okolo neho kopa auticiek, supermanov, babik, plysakov... nech sa nenudi.
dobre moji mili zlati, drzte mi palce nech ma vulcan pusti. Zdialky vyzera husto, strmo, zasnezene, ale vraj to nie je sneh, ale lad... uf. uvidime.
cufte
V Pueble som mal nakupovaci den, nabijacka na baterky, autoatlas, simka( ta mi este nefunguje, som zvedavy ci bude), dobil som si batkerky u Adky Castellanovej a jej Dominga a siel siel siel, konecne mimo mesta, na periferiu, strasna motanica okolo Puebly, mesto sa rozrastlo a pohltilo dedinky okolo, takze dostat sa na nejaku serioznu vypadovku kus trvalo ale potom to uz slo. ake srandovne auta tu chodia, kamiony s nosmi vpredu, take ako anglicaky, stare americke auta, kopa pickupov, dnes rano ma zobrali na pickup dozadu, parada, v stovke postojacky, vietor vo vlasoch a musky v zuboch.
Uz som otestoval aj stan. Pekna somarina, taky je malicky, rupsak bol pod hlavou, stan sa dotykal spacaku, nasukat sa do neho je porod, nieto este obliect nejaku dalsiu vrstvu v noci, pocit ako v kobke, ale vyspal som sa lepsie a dlhsie ako v hoteli, riadne a do ruzova. Akurat rano ma prisiel pozriet farmar, ci mu nahodou zeleninu z pola nekradnem, ale len pozrel a odisiel, aky su zlati ti farmari, v klobukoch, tvare od slnka, ruky zrobene, kludasi.
Rano ma vzal knaz, zajimavo sa to preklada - sacerdote, debatka, ze je ich malo, ale zasa vela kostolov maju, myslim, ze uz dalsie stavat nebudu, dobyvatelia a kolonizatori postavili.
Spanielcina sa rozbieha. Ako som sam, vsade naokolo Mexikanci, vkuse sa niekoho na nieco pytam, ide to ide, este to komolim, motam, ale pojde to. Dufam, ze pokial pridem do hotela, tak to uz bude v pohode. Inac, ako som sa tak pytal na robotu, nie priamo, tak mi povedali, ze by to malo byt dost mozne, ze vlastne zahranicny zamestanec je velke plus pre podnik, ze pritiahne zakaznikov, aj v hotele ze sme celkom vitani, tak uvidime. A teplo je, tak prijemne, akurat okolo 14 - 16 uz je dost horuco, ale staci sa na kus skryt do tiena, chodit po tych spravnych stranach ulice - ako vsetci a ide to.
Na uliciach ake lakadla, chutovky, zranice, na kazdom kroku daco, len by som zral, ale musim kus krotit, lebo to lezie do penazi a nechcem brucho provokovat. Pecu dobre kolaciky, take jak lupacky, ale to by som im krivdil, lebo su riadne kreativny v tomto. Mnam.
Hej, este daco. V kostole bola kaplnka, v nej maly Jezisko a okolo neho kopa auticiek, supermanov, babik, plysakov... nech sa nenudi.
dobre moji mili zlati, drzte mi palce nech ma vulcan pusti. Zdialky vyzera husto, strmo, zasnezene, ale vraj to nie je sneh, ale lad... uf. uvidime.
cufte
štvrtok 26. apríla 2007
druhy den
Teda uz som tu vlastne treti, ale napisem co sa stalo vcera v Mexico City.
Da sa tu krasne orientovat, prehladne a lacne metro, v ktorom stale niekto nieco predava, chodia ludia s batozkami s reprakmi a pustaju cd ktore si mame akoze kupit, slepi gitaristi, predavac fixiek na cdecka, neviem ako z toho moze vyzit, ale asi sa snazi ako moze.
Rano som siel do kostola, frantiskansky, vraj ako prvy zalozeny v mexiku dobyvatelmi ( nepochopim ich maniu, zburat vsetko povodne, a na mieste povodnej azteckej svetine postavit svoj kostol, z povodnych kamenov, a ked tych svatyn bolo viac, tak bude aj viac kostolov...som much for tolerancy), prva ranna omsa, v lavickach tak 7 ludi, omsu sluzil stary mnich, ktory ma zatial u mna rekord v rychlosti citania a v nezrozumitelnosti, no riadne daval, ani sme nestihli odpovedat, ale bola to omsa v spanielcine.
A cele MC je postavene na byvalom jazere. Isli tipkovia po mexiku, nasli uprostred jazera na ostrovceku sediet orla, a akoze znamenie z neba, tu bude nase hlavne mesto. A ostatni, ze do pohodky, tak budeme musiet nejaku hlinu na lodkach navozit. A tak vozili a vozili, az to skoro cele zasypali. Asi ako Siravu. sila. A ostali nejake kanaly, a po nich chodia lodky, tie lodky odpichuju malicky mexikanci ticami hrubimi a dlhymi ako na teepe, a vraj aj celkom dost casto spadnu, ked sa tyc do bahna na spodku zapichne. A okolo turistov chodia dalsie lodky a na nich predavaci chutoviek, Corony, fotografi s Polaroidom, predavaci oblecenia, kvetov, lodky s Mariachis, huste miesto. Xochimilco. S dvoma australcanmi, ktori vela cestuju. V kuse debatka. Ale ma zasa prepli do anglictiny.
Je tu vela prostitutok. Aj o 10 rano, tucne babenky v kratkych sukniach a s prednostami zvyraznenimi postavaju ako keby cakali na autobus. Ale jake skarede....buuuuj.
Jake chutovky varia, uj, dobreeeee, hned na ulici, na rohu, staci sa posadit a objednavat, plati sa az na konci, co keby si este dostal chut, mastne jedla, vela oleja, vyprazane, salsa po ruke, mozes si dat, kolko chces, nasypane maso, zeleninka, syr na kusku tortilli, vsetko sa to rozpada, ruky brudne a mastne, ale jaka zranica, a tu kus, tam kus, tu toto, tam toto, sale debatka, prijemni ludia su to, pokecaju, vyrazne sa oplati vediet kus spanielciny, pochvalia za pokus, a zase dalej. A objav dna... ovocie s chilli a solou, melony, pomaranc, mango, take jak sladky kalerab, kusiska kokosu, to vsetko v pohari jak na pivo, posypane chilli a solou a k tomu vidlicka. fasa. Dal som vcera zabrat zaludku, vsetko mozno slo dovnutra, vsetko z ulice, s tymi istymi rukami robia jedlo, menia peniaze, hygiena asi nic moc, ale zatial je to dobre... nenadarmo som trenoval na intraku imunitu.
Su tu drahe autobusy. Cesta do Puebly z MC, 50 km, 11 dolarov, este som nestopoval, ale uz dnes zacnem. V Pueble ma uchylila kamaratka zeny mojho priatela, sa prividala, ale tiez baba, paradna, stopovala sama po mexiku, bez slovicka po spanielsky, mesiac len na ovoci, ta baba ma vacsia gule jak ja.
Hej, vcera som nemohol najst hotel, v ktorom som nechal rupsak. Vedel som ako sa vola, ale ulicu ani zatat, ludia tiez netusili, ani podla zastaviek metra som sa nemohol orientovat, ked som ho hladal vcera v noci, po prilete, asi tak hodinu, ze vraj v jednej nie moc dobrej stvrti, ale zlati ludkovia boli, prisli ked videli jak sa motam, pokecali sme, ukazali cestu, isli so mnou, tak som len nasledoval, hotel Central, 10 dolcov noc, telka, sprcha na izbe, ale tiez vraj nie nejak extra bezpecny. No ale nakoniec som ho nasiel, aj rupsak tam bol, takze...uz si dam lepsi pozor na to.
Idem smerom na Pico de Orizaba. 5700m.n.m. Uvidime pokadial ma pusti. Je mozne ze sa chvilu neozvem.
Trimce palce.
Da sa tu krasne orientovat, prehladne a lacne metro, v ktorom stale niekto nieco predava, chodia ludia s batozkami s reprakmi a pustaju cd ktore si mame akoze kupit, slepi gitaristi, predavac fixiek na cdecka, neviem ako z toho moze vyzit, ale asi sa snazi ako moze.
Rano som siel do kostola, frantiskansky, vraj ako prvy zalozeny v mexiku dobyvatelmi ( nepochopim ich maniu, zburat vsetko povodne, a na mieste povodnej azteckej svetine postavit svoj kostol, z povodnych kamenov, a ked tych svatyn bolo viac, tak bude aj viac kostolov...som much for tolerancy), prva ranna omsa, v lavickach tak 7 ludi, omsu sluzil stary mnich, ktory ma zatial u mna rekord v rychlosti citania a v nezrozumitelnosti, no riadne daval, ani sme nestihli odpovedat, ale bola to omsa v spanielcine.
A cele MC je postavene na byvalom jazere. Isli tipkovia po mexiku, nasli uprostred jazera na ostrovceku sediet orla, a akoze znamenie z neba, tu bude nase hlavne mesto. A ostatni, ze do pohodky, tak budeme musiet nejaku hlinu na lodkach navozit. A tak vozili a vozili, az to skoro cele zasypali. Asi ako Siravu. sila. A ostali nejake kanaly, a po nich chodia lodky, tie lodky odpichuju malicky mexikanci ticami hrubimi a dlhymi ako na teepe, a vraj aj celkom dost casto spadnu, ked sa tyc do bahna na spodku zapichne. A okolo turistov chodia dalsie lodky a na nich predavaci chutoviek, Corony, fotografi s Polaroidom, predavaci oblecenia, kvetov, lodky s Mariachis, huste miesto. Xochimilco. S dvoma australcanmi, ktori vela cestuju. V kuse debatka. Ale ma zasa prepli do anglictiny.
Je tu vela prostitutok. Aj o 10 rano, tucne babenky v kratkych sukniach a s prednostami zvyraznenimi postavaju ako keby cakali na autobus. Ale jake skarede....buuuuj.
Jake chutovky varia, uj, dobreeeee, hned na ulici, na rohu, staci sa posadit a objednavat, plati sa az na konci, co keby si este dostal chut, mastne jedla, vela oleja, vyprazane, salsa po ruke, mozes si dat, kolko chces, nasypane maso, zeleninka, syr na kusku tortilli, vsetko sa to rozpada, ruky brudne a mastne, ale jaka zranica, a tu kus, tam kus, tu toto, tam toto, sale debatka, prijemni ludia su to, pokecaju, vyrazne sa oplati vediet kus spanielciny, pochvalia za pokus, a zase dalej. A objav dna... ovocie s chilli a solou, melony, pomaranc, mango, take jak sladky kalerab, kusiska kokosu, to vsetko v pohari jak na pivo, posypane chilli a solou a k tomu vidlicka. fasa. Dal som vcera zabrat zaludku, vsetko mozno slo dovnutra, vsetko z ulice, s tymi istymi rukami robia jedlo, menia peniaze, hygiena asi nic moc, ale zatial je to dobre... nenadarmo som trenoval na intraku imunitu.
Su tu drahe autobusy. Cesta do Puebly z MC, 50 km, 11 dolarov, este som nestopoval, ale uz dnes zacnem. V Pueble ma uchylila kamaratka zeny mojho priatela, sa prividala, ale tiez baba, paradna, stopovala sama po mexiku, bez slovicka po spanielsky, mesiac len na ovoci, ta baba ma vacsia gule jak ja.
Hej, vcera som nemohol najst hotel, v ktorom som nechal rupsak. Vedel som ako sa vola, ale ulicu ani zatat, ludia tiez netusili, ani podla zastaviek metra som sa nemohol orientovat, ked som ho hladal vcera v noci, po prilete, asi tak hodinu, ze vraj v jednej nie moc dobrej stvrti, ale zlati ludkovia boli, prisli ked videli jak sa motam, pokecali sme, ukazali cestu, isli so mnou, tak som len nasledoval, hotel Central, 10 dolcov noc, telka, sprcha na izbe, ale tiez vraj nie nejak extra bezpecny. No ale nakoniec som ho nasiel, aj rupsak tam bol, takze...uz si dam lepsi pozor na to.
Idem smerom na Pico de Orizaba. 5700m.n.m. Uvidime pokadial ma pusti. Je mozne ze sa chvilu neozvem.
Trimce palce.
utorok 24. apríla 2007
Uz, uz, uz, uz som tu !!!!!!
Zatial len tak kratucko, uz som v Mexico city, vsade plno mexikancov, vonku je zamracene, asi 20 stupnov, ludia su mili, prihovaraju sa, po pohlade sa usmeju. Zatial to vyzera dobre. Netusim kde budem spat, dostal som tip od Paca(okrem jeho tel. cisla, keby som mal problem), ze centrum nie je nejako extra bezpecne. Tak uvidime. Chodim jak truba s velkym rupsakom, ani nie je tazky, ale taka past na oko, aha turista....co s nim.
Lety boli dobre, najlepsi boli asi 6 spanieli, pariky, tipkovia, vratili sa z Indie, a jak to na nich bolo vidno, doobliekani, srandovali, uplne inac sa chovali ako ostatni, boleli ich prepirsingovane pery a obocia, oblecenie na nich viselo, vedla nich stali pocernejsi pani v bielych pyzamach a obrovskych fialovych turbanoch, ale usmievali sa ostosest. Paradka ked sa ludia usmievaju.
A zase boli prudke vtlacenia do sedadiel pri starte, zaludok v krku pri turbulenciach, obech vedla francuzskeho paru, s debatou ake vinko bude lepsie k danemu menu ( salmon pasta so syrom), potom si chcel davat do kavicky kalvados, tak zrazu sme zistili, ze aj on doma robi kalvados, hruskovicu, ale ze ich stale niekto bonzne a musia platit dane, byva v Lisieux, sestru ma Terezu a po anglicky nevedel, tak sme so zenou prekladali. A este zene sa vypla obrazovka, tak sa tam na seba cely cas tulili, 50tnici jedni zalubeni -:) inac dost rychlo to preslo, vyber z filmov, hry, sach s lietadlovou ovladackou...Ani Dormicum nebolo treba. Mam pocit, ze som sa zapacil jednemu stewardovi, noooo, zo zaciatku len sme debatili, castejsie sa ma pytal, ci je vsetko v poriadku, ale ked nakoniec mu nejak uslo, ze dobre vyzeram...ta...po noci na lavicke na Krakowskom letisku, v tretom lietadle...asi hej. Ale inac bol velmi dobry clovek.
Super vec, Gronsko z lietadla pri minimalnej oblacnosti. Ziadny clovek, len hory, skoro ako Google Earth, ale obrovske, 3D, vsade dookola, take nizsie kopceky a medzi tym ladovce. A este aj ponad Alpy sme leteli, a asi sme vystihli to najlepsie miesto, lebo boli vsade naokolo, Mont Blanc bolo vidno, aspon pilot tak povedal, mal som take tri tipy, ktore by to mohli byt.
A este som nevidel peknu mexicanku. Budem pozerat.
Pls, drzte mi palce.
Lety boli dobre, najlepsi boli asi 6 spanieli, pariky, tipkovia, vratili sa z Indie, a jak to na nich bolo vidno, doobliekani, srandovali, uplne inac sa chovali ako ostatni, boleli ich prepirsingovane pery a obocia, oblecenie na nich viselo, vedla nich stali pocernejsi pani v bielych pyzamach a obrovskych fialovych turbanoch, ale usmievali sa ostosest. Paradka ked sa ludia usmievaju.
A zase boli prudke vtlacenia do sedadiel pri starte, zaludok v krku pri turbulenciach, obech vedla francuzskeho paru, s debatou ake vinko bude lepsie k danemu menu ( salmon pasta so syrom), potom si chcel davat do kavicky kalvados, tak zrazu sme zistili, ze aj on doma robi kalvados, hruskovicu, ale ze ich stale niekto bonzne a musia platit dane, byva v Lisieux, sestru ma Terezu a po anglicky nevedel, tak sme so zenou prekladali. A este zene sa vypla obrazovka, tak sa tam na seba cely cas tulili, 50tnici jedni zalubeni -:) inac dost rychlo to preslo, vyber z filmov, hry, sach s lietadlovou ovladackou...Ani Dormicum nebolo treba. Mam pocit, ze som sa zapacil jednemu stewardovi, noooo, zo zaciatku len sme debatili, castejsie sa ma pytal, ci je vsetko v poriadku, ale ked nakoniec mu nejak uslo, ze dobre vyzeram...ta...po noci na lavicke na Krakowskom letisku, v tretom lietadle...asi hej. Ale inac bol velmi dobry clovek.
Super vec, Gronsko z lietadla pri minimalnej oblacnosti. Ziadny clovek, len hory, skoro ako Google Earth, ale obrovske, 3D, vsade dookola, take nizsie kopceky a medzi tym ladovce. A este aj ponad Alpy sme leteli, a asi sme vystihli to najlepsie miesto, lebo boli vsade naokolo, Mont Blanc bolo vidno, aspon pilot tak povedal, mal som take tri tipy, ktore by to mohli byt.
A este som nevidel peknu mexicanku. Budem pozerat.
Pls, drzte mi palce.
štvrtok 19. apríla 2007
Byť nezamestnaným je úžasné
Rano vstanem, vyjdem pred dom, uz svieti slnko, sadnem si na schody, zavolam na macku, macicka pride, dostane nieco dobre, alebo niekedy ani nie, podla toho ci si nieco ulovila a ci si nieco mnaucianim vypyta, vyhladkam ju, dava mi hlavu do dlane, ruku mi pridrzi packou, potom sa uz chce hrat, a tak konci sranda, schyti mi ruku, prevali sa na chrbat, 4 chirurgicke haky s nabrusenymi hrotmi by sa chceli hrat.
Vsade nosim freesbe, lieta si tanier. S brachom si staneme kazdy na inu stranu cesty a hadzeme si medzi auta. Uz to vieme tak, ze sa nebojime, ze nam padne pod auto, alebo preleti cez plot. Z ruky do ruky, niekedy do behu, niekedy skusime hodit okoloiducim, ci sa chytia, a ked sa chytia, tak sa debati, a stale hadze. Raz som si s mensim bratom - bratkom hadzal v autobuse, ale nas zrusili. Inac, dobre sa stopuje hadzajuc si tanier, cas leti a auta zastavuju.
V autobuse... kolo kolo mlynske, za 4 rynske, kolo sa nam polamalo.....vezmeme si hoblik pilku, zahrame sa este chvilku....a potom sa zatocime. Si spievalo 4 rocne dievcatko, pozeralo sa von z okna na polia medzi dedinou a sabinovskym mestom a jemne sa do toho pohupovalo. S bratom sme sedeli za nou, potichucky si spievali s nou, usmievali sa, pohupovali a zas bol svet super miesto na uplne vsetko.
Dedina. Pozdrav Pochvaleny Jezis Kristus. Univerzalny. odpoved. Naveky amen. cim clovek vyzera starsie, tak je ten pozdrav adekvatnejsi. Aj v cudzej dedine. Na stope cez dedinky, slapem si, skusam ci niekto zastavi, a ked sa babka tak na mna divne pozera...skade je, kam ide, dajaky je divny, ale sak nemusi bic uplne plany.... a ja zrazu na nu: POCHvaleny Jezis Kristus ( najkrajsi priklad prizvuku na prvu slabiku, to PO je vsetko prerazajuce, typicke, ostatne uz staci zamumlat, ale PO musi byt), babka odzdravi a zrazu je vsetko v poriadku. Chlapec chodi do kostola, zna jak pozdravic, je vitany.
Zastavili mi chlapici na vetreske, vpredu boli plni, ale som im ukazal, ze nech ma vezmu na korbu. Zastavili az po 50 metroch, asi sa museli dlho dohadovat, ale zastali, vyskocil som si, a uz sa slo. Lepsie ako na Audine v 200km/hod, vietor vo vlasoch, ruky na bocniciach, kusky dreva a prachu v ociach, na nohaviciach, ale teplo, zivo a dobre. A zase mi nebolo luto alebo divne, ze stopujem, ze niekedy musim cakat, a ze niekedy to nejde. Nabuduce ked sa nebude darit, tak si len spomeniem na tuto jazdy, tak dokazem tam postat o chvilku dlhsie s usmevom na tvari.
Hej, este daco. Ked sa odboci v Bertotovciach na Sabinov, na pravej strane brani kopcu padnut na cestu mur z travertinu. Fantasticke miesto na maly horolezecky trening. A kedze dnes bolo pekne, teplo, vtaciky davali, lezacky boli po ruke, potom uz po nohe, sluchatka v uchu, prsty biele od magnesia a predlaktia trvde od laktatu. Dobra chvila.
Vtaciky su namakane. pri projektovani sveta bolo myslene aj na audio cast audiovizualneho zazitku z tohoto sveta. Mohlo by byt vonku krasne, aj farebne, ale chybal by tomu zvuk. A takto, stale nejak inac, zvesela, komplikovane, otvorene na komunikaciu, zavesene bodky na malickych hacikoch visiacich y oblakov visia spievajuce lietajuce repraciky. Cool. Very cool. Well done.
Vsade nosim freesbe, lieta si tanier. S brachom si staneme kazdy na inu stranu cesty a hadzeme si medzi auta. Uz to vieme tak, ze sa nebojime, ze nam padne pod auto, alebo preleti cez plot. Z ruky do ruky, niekedy do behu, niekedy skusime hodit okoloiducim, ci sa chytia, a ked sa chytia, tak sa debati, a stale hadze. Raz som si s mensim bratom - bratkom hadzal v autobuse, ale nas zrusili. Inac, dobre sa stopuje hadzajuc si tanier, cas leti a auta zastavuju.
V autobuse... kolo kolo mlynske, za 4 rynske, kolo sa nam polamalo.....vezmeme si hoblik pilku, zahrame sa este chvilku....a potom sa zatocime. Si spievalo 4 rocne dievcatko, pozeralo sa von z okna na polia medzi dedinou a sabinovskym mestom a jemne sa do toho pohupovalo. S bratom sme sedeli za nou, potichucky si spievali s nou, usmievali sa, pohupovali a zas bol svet super miesto na uplne vsetko.
Dedina. Pozdrav Pochvaleny Jezis Kristus. Univerzalny. odpoved. Naveky amen. cim clovek vyzera starsie, tak je ten pozdrav adekvatnejsi. Aj v cudzej dedine. Na stope cez dedinky, slapem si, skusam ci niekto zastavi, a ked sa babka tak na mna divne pozera...skade je, kam ide, dajaky je divny, ale sak nemusi bic uplne plany.... a ja zrazu na nu: POCHvaleny Jezis Kristus ( najkrajsi priklad prizvuku na prvu slabiku, to PO je vsetko prerazajuce, typicke, ostatne uz staci zamumlat, ale PO musi byt), babka odzdravi a zrazu je vsetko v poriadku. Chlapec chodi do kostola, zna jak pozdravic, je vitany.
Zastavili mi chlapici na vetreske, vpredu boli plni, ale som im ukazal, ze nech ma vezmu na korbu. Zastavili az po 50 metroch, asi sa museli dlho dohadovat, ale zastali, vyskocil som si, a uz sa slo. Lepsie ako na Audine v 200km/hod, vietor vo vlasoch, ruky na bocniciach, kusky dreva a prachu v ociach, na nohaviciach, ale teplo, zivo a dobre. A zase mi nebolo luto alebo divne, ze stopujem, ze niekedy musim cakat, a ze niekedy to nejde. Nabuduce ked sa nebude darit, tak si len spomeniem na tuto jazdy, tak dokazem tam postat o chvilku dlhsie s usmevom na tvari.
Hej, este daco. Ked sa odboci v Bertotovciach na Sabinov, na pravej strane brani kopcu padnut na cestu mur z travertinu. Fantasticke miesto na maly horolezecky trening. A kedze dnes bolo pekne, teplo, vtaciky davali, lezacky boli po ruke, potom uz po nohe, sluchatka v uchu, prsty biele od magnesia a predlaktia trvde od laktatu. Dobra chvila.
Vtaciky su namakane. pri projektovani sveta bolo myslene aj na audio cast audiovizualneho zazitku z tohoto sveta. Mohlo by byt vonku krasne, aj farebne, ale chybal by tomu zvuk. A takto, stale nejak inac, zvesela, komplikovane, otvorene na komunikaciu, zavesene bodky na malickych hacikoch visiacich y oblakov visia spievajuce lietajuce repraciky. Cool. Very cool. Well done.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)