Boat trip

6.2.11
Pomaly sa z tej hatlaniny stava stava jazyk, zacinam rozoznavat slova, ked ich pocuvam, co rozpravaju, uz sem-tam chytim zmysel.
Dobre bude, len mam pocit ako chlapcek s bielou koselou...este sa musim vela ucit mamicka.
a este jeden pocit mam, ze lepsie by som spravil, keby som s miesackou a lopatou v ruke robil cestu do hlavneho mesta, aby sa dalo odtialto niekam dostat, namiesto ordinovania. ze sa rozdavaju ryby, a neuci sa rybarstvo. ale je to komplikovane a vraj sa nad tym netreba zamyslat.
ad rybarstvo. sli sme v sobotu na ryby. s Jimmym, nasim dvornym rybarom. Mame dvornu kucharku, mame dvornych securitakov, mame dvorneho zahradnika ( ten je postihnuty, lavu ruku ma pareticku, takze social help) a este dvornu upratovacku. oslovujeme sa
vase blahorodie a ked je nam zle, tak...ach ja ubohy zemepan...ale nie, voda nam tecie iba trochu, sem tam, tak si plnime vedierka a sprchujeme sa hrncekami, elektrika neide, vsetko si musime brat do nemocnice a tam to rychlo nabit pocas pracovnej doby, akurat vcera sa nam zrazu rozsvietilo, sedeli sme na terase pri petrolejke a fuk, svetlo v dome. jaaaj, rychlo sme ho hasili, nejak sa
nam zapacilo mat chatu, kuzelny dom, plny zahad a tajomnych komnat, kde predtym byvali ludia a ponechavali knihy, casopisy, lieky, pohladnice, s petrolejkou si tam sadnut a skusat uhadnut co to bolo za cloveka co tu bol, kanadan so zaujmom o geologiu a siroke klobuky, gynekolog a chirurg...
a tak si behame s celovkami a petrolejkami.chceli by sme rozbehat chladnicku, aby sme mali studenu vodu ( pivo ? kolu ? :), aby sme mohli nieco mat dlhsie v chladnicke. je tu jedna na plyn, tak sa uvidi.
ale naspat k rybarom. o siedmej rano dohodnute stretnutie, lodka 5 metrova, cela z dreva, fakt zbita z dosiek, klince, lana, s tou ak by bolo treba ist na kubu ( vraj s nou uz tam bol, 16 hodin mu to trvalo, do hlavneho mesta s nou cestoval 6dni), tak by mu stacilo zobrat par dosiek, par snuriek, par ryfli a opravil by vsetko. priebezne bolo treba pumpovat vtekajucu vodu, ale maju na to fintu, PVC rura, v nej palica s vakom na spodu, a uz len hore dole, par tahov a lodka je prazdna, ale vraj netreba pumpovat az uplne do konca, lebo povytrhavame tesnenie spomedzi dosiek. siel s nami este lokalny profesor, jeho jemne rozmaznany syn, co bol cely cas v podpalubi,
kde ma Jimmy lezovisko s malovanym obrazkom Boba Marleyho, a este ku koncu pregrcol, druhy kapitan, co vedel trochu po anglicky a spanielsky,
a este chlapec v zaucani. mena uz neviem, kazdy den sa nam predstavi asi 10 ludi, tak sorry.
najprv sme nastupili do maleho clna, ten nas doviezol do lodky, este nam doniesli asi 8 vriec s kamenmi, co sme nahadzali na spodok, namiesto olova, vytiahli obe kotvy ( este old school, riadne spicate dvojhrotove, ako z tetovani namornikov), tie dali trosku nebezpecne medzi stoziar a jiba, jasne, ze si Jimmy neskor na jednej z nich roztal lytko, ale iba tak trochu, zacapal to morskou vodou a slo sa.
Vetra bolo malo, tak sa padlovalo, jedno velke veslo na konci lodky, ale neuchytene, len tak v korytku, maju na to riaden grif, mne to stale
vyletavalo, im nie, pekne si lodku dopredu posuvali. Presli sme na oprotivny koniec zatoky, vyhodili kotvy, Jimmy vyhodil harpunu len tak dovody, natiahli sme si schnorchle a sli lovit. Ze mu vynesiem harpunu, tak hu hu hu hyperventilacia, to muselo byt v 9 metroch, nebolo mi to jedno, ale ked som videl jeho ako sa ponoril, ako keby sa nechumelilo, pohodicka, pomale pohyby, ako by tam mohol
byt vecnost, ani hore sa neponahlal na nadychnutie. vraj vydrzi 5 minut. a to vraj bezne 3 hodiny denne robi. co to robi s jeho mozgom, to by som chcel vediet. ale este nebolo vidno nejake nasledky. v ambulancii zase prisiel asi 25rocny rybar, mlady, zdravy, silny, akurat po tych 3 hodinach, ked uz prichadzaju k brehu, ze kasle krv...no, a co ja s tym...bez rontgenu.
ale koraliky boli, rybiek minimum, vychytane je to tu, co sa da zjest, to zjedia, stale sa ponaral a pozeral popod kamene, ked nieco nasiel, na hladine natiahol harpunu, ponoril sa, harpunu prilozil tak na 20cm k languste a prask. okolite malicke rybke sa hned dosli pozriet,ze co sa deje a preco sa tam piesok prasi, ale to uz Jimmy z harpuny ulovok do vreca priviazaneho k boji daval. a tu boju som cely
cas tahal ja. ako nosic golfovych palic.ale nemal mocdobry den, iba tri langusty, jedna mu z vreca usla, derave vreco bolo, a dve velke lastury. naspat na lod, kotvy von, trosku zacalo fukat, ale chceli sme ist k vychodu zo zatoky, volam si ju sam pre seba Kolumbova zatoka, su tu zvysky este troch pevnosti, co ju strazili, kde tak mohol kotvit, ako to tu vyzeralo kedysi, co a jak, namornici, domorodkyne...
no, dobre.tak sme sa motkali, krizovali vietor, nahanali sa s jednou velkou plachetnicou, kormidloval som, plachentnica nas predbehla, inac ta lodka
nova stala 1000 dolcov, a dalo sa v nej prespat...taku nejaku kus vacsiu a mohlo by sa ist okolo haiti a dom.rep...dame dakedy ?prip s doprovodom kuba...jamaijka..
tak zase na zem, pomalicky zacalo fukat, pomalicky uz sme zacinali byt speceny, my sme si mysleli, ze pojdeme na 4 hodinky a hotovo,
zobrali sme si jednu flasu vody, ktora bola uz davno prazdna, profesor si ucucaval z flasticky s tekutinou, co sa podobala na benzin, nakoniec to bol rum,
super bolo, ked Jimmy vesloval a ako prenasal vahu z nohy na nohu, tak si dupol, dupkal dupkal, pomocnik zacal klepkat kamenom o kotvu,
kubanec zacal bubnovat, tak sme sa pridali a aka Jamm session sa strhla, este zacali do toho take africke choraly davat, neskutocne.
a pak prisiel cas obeda. Jimmy zobral asi polmetrovy vysuseny kus dreva, palicu hrubsiu, roztlkol ju o kamen, poukladal na kamene v
disku od kolesa a tak 30 cm od plachty rozrobil ohen s pomocou univerzalneho podpalaca..benzinu, dal tam este 10cm kusok gumy urezanej od velkeho kusu co
bol pri stoziari, aby lepsie horelo a navrch polozil langusty. medzitym spravil nalev, morska voda, habaneros na kusocky a polovicka ako limetkocitronu.
osupal, vyplachol a uz sme si kuskali, pocas jazdy.ooooo. lakucinka jak se vravi.a potom este tie lastury, bolo vidno ako sa to tam
vari, jedlo vo vlastnej stave a vo vlastnom hrnci, asi po 10 min ich oplachol, rozbil druhy koniec lastury a vytiahol zivocichy. tie makkyse su ale divne,
nieco poodrezoval, nieco poodtrhoval, nakrajal do nalevu a uz sme sa delili. a nakoniec sme este aj nalev vypili.
Zastavilisme potom pri dedine, kde jedina murovana budova bola skola, s plechovou strechou, najprv dedinu ani nebolo vidno,
uplne zamaskacovana v poraste, drevena konstrukcia a na nej palmove listy, uschnute, skrite medzi kaktusmi a pichlavou vegetaciou dookola,
nahe deti, muzi pod centralnym stromom hrali domino, kus sirokej dosky polozeny na kolenach a uz buchali tymi spravnymi kuskymi.
predstavili nas, poprechadzali sme sa medzi domy, pozerali ako susia ryby, ako ich solia, uuplna bieda, nic, ale mobily mali.
a to bolo pred jednou z tych pevnosti, velka lod ukotvena a tipkovia vyberali nejake gule z hromadky na dne mora. asi delove gule z starych casov.
hladajte na ebay.
a cesta naspat, uz fukalo ako sa patri, ale zase protivietor, nie tak uplne, ale 3 krat sme museli krizovat, kormidlo prebral na zaciatok Jimmy,
potom mi ho dal, ooo, take balansovanie, aby plachty boli plne a zase bok lode nebol uplne vo vode, Jimmy kontroloval plachtu, stale pripraveny pustit, ked sme uz
boli dost blizko, tak on mi ze nech uplne pustim lod po vetre, naklonili sme ju na bok a tak sme sli, plachta meter nad vodou,spliechalo na nas, vsetci na tom hornom
kraji, vyvazovali sme...tak tam to bolo intenzivne.
a prisli sme domov, rychlo vypit dva litre vody, pohladat pantenol, neni, tak ibacik aby sme zaspali, posmiali sme sa na rozdieloch bielej a ruzovej,
ze uz nie sme blanc ako na nas kricia ale rouge, uz sme indiani. na vecer polievka husta z kozicky malickej, aspon podla rebier to ta vyzeralo,
pivko a spat. a este trosku kreolstiny na dobru noc. siel som spat na strechu, konecne prestalo fukat ako sisi, uz som spal 3 noci pod moskytierov,
v jednej z miestnosi...
a robota ?uz to zacina ist celkom fajn, bon jour, ki sa ou genyen, shita, couche...divna rec, ale uz sa nejak dorozumieme so sestrickou, aj mi radi, ze co este
by bolo treba, sme spravili v piatok prvu operaciu, epileptik, vraj aj psychicky postihnuty, pred casom mal zachvat a spadol a teraz dosiel,
v deravom spinavom tricku, cez diery mu presvitalo nieco sive, na co radi chodili muchy, tak si to nadvihol, bolestivo, pol chrbata
zapalene nekrozy, uz asi 3 cm lem koze v hojacom procese, ale tak toto treba zoskrabat, tak na brucho na nerezovy pitevny stol, s odtokom,
zila, infuzka a ketamin, ruka na arterke a anesteza. bez intubacie...zase gulkami po kose, tak som si dumal, ze co by bolo, keby sa mu daco stalo,
skrabala to sestricka natasha asi hodinu, krvacalo to, tri skalpely minula, ale nakoniec to celkom dobre vyzeralo. dostal este intravenozne atb, pockali sme pokial si
moze sadnut, nejak sme mu to obviazali ( nebolo sestricky co by to spravila, potom nebolo sestricky co by ho este skontrolovala, pokial anesteza uplne neodfici)
ale vraj potom zdrhol z kliniky. ale snad to uz bude mat lepsie. podla mna sme mu dost pomohli.ale ked pojde niekde do spinaveho domu, bude na tom lezat, ach jo.
ale sranda, robim akoze gyn.sona s vaginalnou sondou. ina zabava, malo vidno, netusim co by to mohlo byt, ale nasiel som plodovu vodu, tam ten vacok s plodou,
potom este u 8mesacneho plodu normalne som nasiel srdce, daco tam rytmicky buchalo, hlavicka, placentu som nenasiel, vaginalne sa mi zase moc nechcelo,
ci mam pipika som ani netusil,ale da sa. len vypovedna hodnota...asi tak pre pacientov,si fotili s mobilmi dietatko.
a este ideme na kurz anglictiny, co tu robia katolicky fara, v gymnaziu sveteho bernarda, tak uvidime co tam pomzeme. toto vyzera,
ze by mohlo mat zmysel.

3.2.11
rano na streche, svihalo mi svihadlom, palili travu a nad mestom sa vznasal dym, tak som vysiel do ulic San Francisca strateneho na konci sveta, cez listy paliem presvitalo slnko a deti nosili na hlavach vedra s vodou, kozy hladali kusky vegetacie medzi odpadkami, velmi maju radi strucky fazule, toto si tu luskaju na uliciach, sedia, lezia v prachu, v tieni, pod stolom a za stankom. Sa mi paci vecer, ked uz je koniec, ked uz na dnes stacilo, a stacilo bohate, radsej skor do perin, aby zajtra bol som fit, lebo tu sa nevie, co pride, rozbali sa moskytiera a pocit, akoby som mal bunker, sam pre seba, baldachyn pre krala a vsetko zle ostalo von.iny priestor, iny pocit.
aaaaaa, pocit pravidelne zazivany v klinike, aaaa, co mam robit s 2mesacnymi detmi, co mam robit s krvacajucimy dievcatami s nejakou intramuskularnou antikonepciou podanou pred 2 mesiacmi, tisic roznych liekov, vela chorob co su divne, a tie vyrazky, joj, jak neznasam vyrazky a skrabania a chrasty...kto vymyslel mykozy..nemusel, dakujem.
ale ved na toto nas nikto nepripravoval, toto nas nikto neucil, vsetko a zrazu, ako keby vseobeciar bol vseobecny specialista, a este k tomu bez moznosti diagnostikovat a operovat. este je tu nemocnica, najblizsia tak 2 hodiny jazdy, bombardopolis, ale vraj tam neoperuju, ze tiez len tak ako nasa. a aj ked niekoho posleme do nemocnice, do Port de Paix je to 5 hodin jazdy tankodromom, kto by tam chodil. len my po lieky. a az tam sa vraj daju kupit kurata a vajicka. no fasa.
pri jednej pacientke som volal konzultaciu na slovensko, len som sa dovolal nejakemu haitinovi, neviem preco, asi znamenie, ze tu to tak nebude, ziadny priatel na telefone. uz by to chcelo nejaky universal program pre treti svet diagosticky.
ale to najlepsie. pri domceku sme nasli lod, tri metre dlhu, velka plachta zbalena, vnutri zelena voda a zvysky vegetacia a snad aj malych komarov, vytiahli sme to na plaz, co je tak 10 m, ale ako fukalo, tak 50-60 m/s, vlnky riadne, biele koniky navrchu, ani vonku sa poriadne nedalo sediet. Ku veceru sa to nejak ukludnovalo, ale este stale statocne dulo, tak ze idem na to, zacal som natahovat
plachtu a uz sa okolo zbiehali local fishers, ze co to ten beloch tu robi, to este bude srandy. joj, vedia to ti domaci. natiahli sme, do vody dali a zavolal som jedneho, co sa mal najviac k cinu, ze nech ide so mnou, ved bude sranda, tak sme nejak vyrazili, aj som chcel ist trochu proti vetru, ale sa nedalo, nejak nas stale nabok tahalo, sme zacali skusat otocky proti vetru, a nejak neslo,
opakovane, zase, uf, fukalo vonku, vlny sa sem tam rozbili o hranu, ospiechalo nas, az raz sa vlna nerozbila o hranu, ale tak nejak
cez tu hranu presla, strasny pohlad, ako sa to voda leje a leje dnu, boli sme asi 500m od brehu, je to tu zatoka, ohranicena
skoro zo vsetkych stran brehmi, ale aj tak...no tak rychlo naklanacka na druhu stranu, lano od plachty uplne povolit a uz sme stahovali
plachtu a takym malickym vedierkom -konzerva od jahod-uz sme cerpali.opatrne, vlny sa z nami pohravali, sejahoja, sak sa pohrame ked sa mozme, ne ? a tak nas pomaly s vlnami odsuvalo ako na husenkovej drahe dalej a dalej od dediny. lebo mesto to zdaleka nie je so Jeanom, lebo tak sa volal ten chlap, co sme sli spolu, joj, kolko sme sa potom nasmiali, ked uz sme boli na brehu, tak sme ked uz bolo
v clne menej vody, tak sme trosku dvihli plachtu, len taku rukami ju pridrziavali aby sme sa aspon trochu dostali niekam, kam sa dalo zastavit, ako hluchy, po case sme si uz zacali trufat, plachtu do polovice stoziara dvihli a slo sa. k brehu, snurku uviazat a uz sme tahali, Jean este cerpal vodu z lode a ja tak po pas som tahal. pomaly. ale celkom prijemne dno na tahanie.
a potom k nam prisiel chlapik, ze ten cln ma este kyl, a ze aj kormidlo sme si mohli spustit nizsie, no celkom dost nam toho poukazoval, tak sme si trufli...a zase sme vyplavali, uz to slo, uz sme ficali, trosku proti vetru, trosku proti vlnam, ale vietor sa menil, silu, smer, ani sme sa moc vyklanat nemohli, aby sme vyvazovali vietor, lebo ten si z nicoho nic prestal a uz sme sa naklanali do vody.
tak radsej sme prirazili k brehu a sme tahali, uz sa stmievalo, po cely ten cas zapadalo slnko, ale to sme vobec nevnimali, tam slo o nieco ine. hej, a este toto, rano v ten den, po zobudeni, oj, aky pekny den, idem si zaplavat, ze sa prasknem rovno pri dome do vody, a ze nie, idem pozriet ci niekde nie je lepsi flek a asi 50 metrov doprava od domu klada k malej latrine priamo nad morom, z troch stran obita, zo spodu derava, inac kuzelne miesto na ranne srani, ale ta toto nie, tak som sa rano rozculil, ze si tu seru do jedla, lebo vsetci aj tak jedia ryby, som im to tam vysvetloval, no ale vecer, ked sme tu lodku tahali, tak pekne asi 5 metrov od nej sme sli...au.nevadi.