U paterka.
Oh, dostali sme izbu, sprcha, vecko, polievocka, knedlik, masko, to bolo ako do raja prist.
uz len taka blbost, ze vodu netreba nosit, ze sa vecko splachne, ze je kde nabit mobil a fotak,
strasne zlepsi naladu. a stretnutie s ludmi, co tu boli 5 mesiacov a co zazili a co robili
a preco a ako a a a ...
Riesili sme ci a kedy by sa tam dalo postavit zdravotne stredisko, boli pozriet susedne OUNZ, s haitsky
lekarom, co studoval na kube, mali tam 4 stany a v nich cholerakov, pri vstupe a pri vystupe
nam ostriekali topanky chloroxom, ti ludia co tam s nimi robili vobec neboli ockovani, tak sme im dali vakciny,
spytal som sa, ci mozem si ist pozriet tie ich sracky, tak to boli riadne sracky, jedna az do krvava, ale vraj je to od
rehydratacneho napoja.l
Nestihol som si zobrat vzorku. nabuduce.
Kazde rano bola omsa, v nedelu v kreolcine, tam som len cumel, ze co to tam ide. Pater nam ukazal rozostavany most, on tam
uz spravil snad 50km ciest, len tak, s bagrom, traktorikom, predtym tam nemohli prist s autom, len motorka, aj to tak 45 min, teraz
auto a za 20 min. To ma tam asi najvacsi zmysel, aby mohli sa ludia niekam dostat, ci uz s chorobou alebou pre biznis.
No, ale co bolo uuuplne najlepsie, bola haitska diskoteka ako keby v Lacnove-Majdane, jeden stan, jeden stanok, pivko, dj s notebookom
aparatura bez basov, skuste tancovat na muziku, kde rytmus skor len tusite...a bachaty, kempa, naficane vecicky, plne energie,
ale ti domaci, pekne v pare a z nohy na nohu, to ako by na prodigiho tancovali babka dedko polka tanec. ach. Tonka vytiahla do
tanca lokalna kraska ( po chvili sa dozvedel ze ma 2 deti a nema muza a ci by nemohol prispiet na fungovanie domacnosti), mne sa tam
chalani chvalili ze oni nie su chudobny, lebo maju motorku,vedla tancovali taky mladi chalani, asi styria, pankaci, tak som siel ku
nim a ze si zatancime, joj, im viac nebolo treba, na kazdu somarinu sa hned chytali, tak sme tam skakali, tocili sa, tlieskali,
uf, trosku sme im tam rozvratili tu ich pokludnu romanticku naladicku. a to vsetko potme, jedno svetlo svietilo, ked som skakal,
tak hlavou do plachty stanu, hlina na dlazke, vedla bol akoze stanok s obcerstvenim, a tam lizatka a keksiky, tak si predstavim,
dotancuje parik, a ze ..draha ? smiem ti kupit lizatko ? a potom si niekam sadnu, ona lize, sa rozpravaju, jaka parada.
Neviem ci cukor funguje lepsie ako alkohol, ale ... asi si kupim pohotovostne lizatko :)
ostali sme tam 3 dni, patrovi Augstinovi opuchali nohy, dost mu to znemoznovalo hybat sa a dozerat na robotnikov, tak sme liecili,
vyberali idealny liecebny plan, mastili, kupali, obvazovali, a do toho este sa stavala zarubna, nosilo sa drevo do spred domu
do drevarne, prvy pluzgier, taka fajna fyzicka praca.
ale uz po tych 3dnoch prisla nervozita, ze na to tu nie sme, sice som pozrel asi 7 pacientov, jedna pani tam mala sracku, ale
po najlepsej liecbe na svete to preslo, uz ked sme odchadzali tak behala zdrava okolo domu, akurat jeden chlapcek, jedna noha brutal
valgozna, este aj slaby a nechutenstvo, taka bezmocnost, ze tu mu nepomozu...ale oni to ani tak neberu, cele to beru nejak odovzdanejsie,
vela deti im umiera, ale tam je to akokeby sucast zivota, sa tesia z coho mozu a neriesia co nemozu, a sa smeju a sa zdravia,
v tych horach sme sa citili bezpecne, aj fotit sme mohli, ludia sa na nas usmievali...a este sranda, ako tam nemaju signal, tak su
tam dva horske sedla, v ktorych je signal, tak sa tam ludia stretavaju, telefonuju, smskuju, take kulturne strediska. a vsade kam sme sli,
tak okienko dole, a jizda v okne, posadeny, vykloneny, smecoval som si s listami, pustal Vivaldiho z mobilu, daval pozor, ci neideme
prilis blizko kaktusov...
dam taku aktualnu vsuvku, bin ladin, strazca nemocnice v Jacmeli, presuva svojho kohuta na lepsie stanovisko, snurka okolo nohy,
palicka do zeme a moze byt. zo skoly v stane unicefu sa ozyva spev, z nemocnice plac dietata, niekto reze drevo, kikirika kohut,
sedim v stolicke a dookola su mlade bananovniky.
tak a spat. tazko sa nam odchadzalo, brali sme sebou mamicku, co sla svojmu rocnemu syncekovi do mesta nechat ufiknut 11 palec, v strede malick
mal este jeden kolmo nanho, skrila mu ho snurkou a uz bol len na malickoum kusocku pripevneny, ze jeden, dvanasty uz mu ufikli.
naspat do mesta, do zhonu a strachu, stretli sme sa s jacmelskou skupinou, prebrali plany, Tonko navaril fasa cestoviny, na obed
uz pekne z poulicneho obcerstvenia, ryza do hneda, s fazulou a na to akoby kusok vareneho kolena, mastne, malo masa, kosti...
zatial ziadna sracka, ale je to mozno vdaka aj poctivej prevencii osvedcenymi domacimi prostriedkymi.
boli sme pozriet sestricky vincentky ( sponzoruje ich nemenovana mineralna voda ;), spolu s nimi bol v port au prince jeden nas doktor
ale kedze nemame auto, tak len doktora nepotrebuju, mame sice sanitku, tu vybavujeme aby mala papiere a poistenie, sice je na
vysokom podvozku, ale to nestaci, tak by bola rozbita tak do mesiaca v hlavnom meste.skoda tych ciest, pracuje sa na nich vo velkom,
v tomto by som chcel pochvali jeden projekt financovany europskou uniou, cestu do Hinche, ked to dokoncia, tak to bude super, lebo je
to cez kopce, len hlinena cesta, teraz je nastastie teplo a sucho, ale ked tu zaprsi, tak ...
v stredu sme chceli vsetci ist do Mole St.Nicolas, na severozapade Haiti, tam vraj pristal Columbus, na Mikulasa, je to uplna prdel,
vraj, divoky zapad, nic tam neni, ale pri mori a vraj je tam krasne, vyrazili sme o 7, vymotali z mesta, vsetko zbalene, plne auto,
a tak po hodine a pol cesty na sever zrazu auta stoja, tak sme sa sli pozriet na koniec, co sa deje, tam UN jednotky z argentiny,
buenos dias, que esta pasando alla ? a ze blokada, ze sa domaci hnevaju, ze zablokovali cestu kamenmi, ale slo tam par aut, tak sme si mysleli, ze
prejdeme, aj UN konvoy sa pohol, ale potom sa otocil, no ved skusime, presli sme asi kilometer do dediny, vola sa Cabaret, ked tu zase stojime
, asi minutu, a v tom vidime ako sa k nam vali dav, a hukot, a taka agitovana chodza, este smie riesili, ci mame otocit a vojst medzi nich a ist,
alebo pockame nech prejdu, rozhodne vraciame sa od Mariana nas zachranilo, uz bolo vidno ludi v maskach na tvari, zacali lietat kamene, zlizol
si to autobus, zlty schoolbus, linkovy :), chcel sa otocit tiez, a ho ukamenovali, utekali sme ako sa dalo, tam prestavala sranda,
vsetci otacali auta, nakladiaky, zapchavalo sa to, oproti davu sa vydali 3 policaji s puskami, no gule mali, oproti nim slo tak
500 nasranych ludi...
a tak zasa do domceka, a pripravy na obranu, nevychadzali sme von, len to najnutnejsie, kazdu polhodinu na oblohe vrtulnik, vela lietadiel,
po uliciach chodili jeepi s gulometmi, menej aut, menej ludi na ulici, zatemnili sme okna, pozamykali vsetky mreze, nanosili vodu a jedla a riesili co dalej
a tak v stvrtok, po konzultacii s chlapikom, co ma pristup k reportom UN, sme sa vybrali do Jacmelu, museli sme prejst krizom cez
centrum, tam to teda vyzera, kopa ludi, kazdy daco predava, same jeepy a nakladiaky, slo sa krokom, tam som nefotil, ked som robil akoze video s mobilom, tak mi
chalanisko naznacil podreznutie, tak som prestal...
angry su, daktori.
a teraz sme v ceskej nemocnici v jacmeli, vyzera to tu super, tri stvorce na stlpikoch, lozka, operacky cakaren, domcek pre staff, voda, elektrina, super.
jedna partia ostava tu, Tonko a ja ideme na sever, snad prejdeme, ale az zajtra, nejam nam zacalo vrcat auto, asi difernecial, vraj, si to predstavujem ako panvu
u cloveka, netusim co to je, nevadi. takze zajtra na sever, ak budu reporty z UN OK.a dnes este pozeram, ako lieci doktor Max, ziadna francuzstina, natvrdo kreolstina,
ale vyzera to lahky jazyk, ziadne casy, pady vsetko infinitiv, pridavne meno bez zmeny, super. uz len slovicka.
a vraj slovo pre cloveka je neger. a ze na otazku ako sa mas su bezne pesimisticke odpovede z cias otroctva...prezivam, zajtra bude lepsie ( volny preklad)
toto tu je ako na stope...kopa sraciek, ale raz za cas pride take auto, taky sofer, ze koniec.
dakujem za pozornost :)
piatok 28. januára 2011
Bois de Lawrance, don Vrecko a kamenovanie autobusu
U paterka.
Oh, dostali sme izbu, sprcha, vecko, polievocka, knedlik, masko, to bolo ako do raja prist.
uz len taka blbost, ze vodu netreba nosit, ze sa vecko splachne, ze je kde nabit mobil a fotak,
strasne zlepsi naladu. a stretnutie s ludmi, co tu boli 5 mesiacov a co zazili a co robili
a preco a ako a a a ...
Riesili sme ci a kedy by sa tam dalo postavit zdravotne stredisko, boli pozriet susedne OUNZ, s haitsky
lekarom, co studoval na kube, mali tam 4 stany a v nich cholerakov, pri vstupe a pri vystupe
nam ostriekali topanky chloroxom, ti ludia co tam s nimi robili vobec neboli ockovani, tak sme im dali vakciny,
spytal som sa, ci mozem si ist pozriet tie ich sracky, tak to boli riadne sracky, jedna az do krvava, ale vraj je to od
rehydratacneho napoja.l
Nestihol som si zobrat vzorku. nabuduce.
Kazde rano bola omsa, v nedelu v kreolcine, tam som len cumel, ze co to tam ide. Pater nam ukazal rozostavany most, on tam
uz spravil snad 50km ciest, len tak, s bagrom, traktorikom, predtym tam nemohli prist s autom, len motorka, aj to tak 45 min, teraz
auto a za 20 min. To ma tam asi najvacsi zmysel, aby mohli sa ludia niekam dostat, ci uz s chorobou alebou pre biznis.
No, ale co bolo uuuplne najlepsie, bola haitska diskoteka ako keby v Lacnove-Majdane, jeden stan, jeden stanok, pivko, dj s notebookom
aparatura bez basov, skuste tancovat na muziku, kde rytmus skor len tusite...a bachaty, kempa, naficane vecicky, plne energie,
ale ti domaci, pekne v pare a z nohy na nohu, to ako by na prodigiho tancovali babka dedko polka tanec. ach. Tonka vytiahla do
tanca lokalna kraska ( po chvili sa dozvedel ze ma 2 deti a nema muza a ci by nemohol prispiet na fungovanie domacnosti), mne sa tam
chalani chvalili ze oni nie su chudobny, lebo maju motorku,vedla tancovali taky mladi chalani, asi styria, pankaci, tak som siel ku
nim a ze si zatancime, joj, im viac nebolo treba, na kazdu somarinu sa hned chytali, tak sme tam skakali, tocili sa, tlieskali,
uf, trosku sme im tam rozvratili tu ich pokludnu romanticku naladicku. a to vsetko potme, jedno svetlo svietilo, ked som skakal,
tak hlavou do plachty stanu, hlina na dlazke, vedla bol akoze stanok s obcerstvenim, a tam lizatka a keksiky, tak si predstavim,
dotancuje parik, a ze ..draha ? smiem ti kupit lizatko ? a potom si niekam sadnu, ona lize, sa rozpravaju, jaka parada.
Neviem ci cukor funguje lepsie ako alkohol, ale ... asi si kupim pohotovostne lizatko :)
ostali sme tam 3 dni, patrovi Augstinovi opuchali nohy, dost mu to znemoznovalo hybat sa a dozerat na robotnikov, tak sme liecili,
vyberali idealny liecebny plan, mastili, kupali, obvazovali, a do toho este sa stavala zarubna, nosilo sa drevo do spred domu
do drevarne, prvy pluzgier, taka fajna fyzicka praca.
ale uz po tych 3dnoch prisla nervozita, ze na to tu nie sme, sice som pozrel asi 7 pacientov, jedna pani tam mala sracku, ale
po najlepsej liecbe na svete to preslo, uz ked sme odchadzali tak behala zdrava okolo domu, akurat jeden chlapcek, jedna noha brutal
valgozna, este aj slaby a nechutenstvo, taka bezmocnost, ze tu mu nepomozu...ale oni to ani tak neberu, cele to beru nejak odovzdanejsie,
vela deti im umiera, ale tam je to akokeby sucast zivota, sa tesia z coho mozu a neriesia co nemozu, a sa smeju a sa zdravia,
v tych horach sme sa citili bezpecne, aj fotit sme mohli, ludia sa na nas usmievali...a este sranda, ako tam nemaju signal, tak su
tam dva horske sedla, v ktorych je signal, tak sa tam ludia stretavaju, telefonuju, smskuju, take kulturne strediska. a vsade kam sme sli,
tak okienko dole, a jizda v okne, posadeny, vykloneny, smecoval som si s listami, pustal Vivaldiho z mobilu, daval pozor, ci neideme
prilis blizko kaktusov...
dam taku aktualnu vsuvku, bin ladin, strazca nemocnice v Jacmeli, presuva svojho kohuta na lepsie stanovisko, snurka okolo nohy,
palicka do zeme a moze byt. zo skoly v stane unicefu sa ozyva spev, z nemocnice plac dietata, niekto reze drevo, kikirika kohut,
sedim v stolicke a dookola su mlade bananovniky.
tak a spat. tazko sa nam odchadzalo, brali sme sebou mamicku, co sla svojmu rocnemu syncekovi do mesta nechat ufiknut 11 palec, v strede malick
mal este jeden kolmo nanho, skrila mu ho snurkou a uz bol len na malickoum kusocku pripevneny, ze jeden, dvanasty uz mu ufikli.
naspat do mesta, do zhonu a strachu, stretli sme sa s jacmelskou skupinou, prebrali plany, Tonko navaril fasa cestoviny, na obed
uz pekne z poulicneho obcerstvenia, ryza do hneda, s fazulou a na to akoby kusok vareneho kolena, mastne, malo masa, kosti...
zatial ziadna sracka, ale je to mozno vdaka aj poctivej prevencii osvedcenymi domacimi prostriedkymi.
boli sme pozriet sestricky vincentky ( sponzoruje ich nemenovana mineralna voda ;), spolu s nimi bol v port au prince jeden nas doktor
ale kedze nemame auto, tak len doktora nepotrebuju, mame sice sanitku, tu vybavujeme aby mala papiere a poistenie, sice je na
vysokom podvozku, ale to nestaci, tak by bola rozbita tak do mesiaca v hlavnom meste.skoda tych ciest, pracuje sa na nich vo velkom,
v tomto by som chcel pochvali jeden projekt financovany europskou uniou, cestu do Hinche, ked to dokoncia, tak to bude super, lebo je
to cez kopce, len hlinena cesta, teraz je nastastie teplo a sucho, ale ked tu zaprsi, tak ...
v stredu sme chceli vsetci ist do Mole St.Nicolas, na severozapade Haiti, tam vraj pristal Columbus, na Mikulasa, je to uplna prdel,
vraj, divoky zapad, nic tam neni, ale pri mori a vraj je tam krasne, vyrazili sme o 7, vymotali z mesta, vsetko zbalene, plne auto,
a tak po hodine a pol cesty na sever zrazu auta stoja, tak sme sa sli pozriet na koniec, co sa deje, tam UN jednotky z argentiny,
buenos dias, que esta pasando alla ? a ze blokada, ze sa domaci hnevaju, ze zablokovali cestu kamenmi, ale slo tam par aut, tak sme si mysleli, ze
prejdeme, aj UN konvoy sa pohol, ale potom sa otocil, no ved skusime, presli sme asi kilometer do dediny, vola sa Cabaret, ked tu zase stojime
, asi minutu, a v tom vidime ako sa k nam vali dav, a hukot, a taka agitovana chodza, este smie riesili, ci mame otocit a vojst medzi nich a ist,
alebo pockame nech prejdu, rozhodne vraciame sa od Mariana nas zachranilo, uz bolo vidno ludi v maskach na tvari, zacali lietat kamene, zlizol
si to autobus, zlty schoolbus, linkovy :), chcel sa otocit tiez, a ho ukamenovali, utekali sme ako sa dalo, tam prestavala sranda,
vsetci otacali auta, nakladiaky, zapchavalo sa to, oproti davu sa vydali 3 policaji s puskami, no gule mali, oproti nim slo tak
500 nasranych ludi...
a tak zasa do domceka, a pripravy na obranu, nevychadzali sme von, len to najnutnejsie, kazdu polhodinu na oblohe vrtulnik, vela lietadiel,
po uliciach chodili jeepi s gulometmi, menej aut, menej ludi na ulici, zatemnili sme okna, pozamykali vsetky mreze, nanosili vodu a jedla a riesili co dalej
a tak v stvrtok, po konzultacii s chlapikom, co ma pristup k reportom UN, sme sa vybrali do Jacmelu, museli sme prejst krizom cez
centrum, tam to teda vyzera, kopa ludi, kazdy daco predava, same jeepy a nakladiaky, slo sa krokom, tam som nefotil, ked som robil akoze video s mobilom, tak mi
chalanisko naznacil podreznutie, tak som prestal...
angry su, daktori.
a teraz sme v ceskej nemocnici v jacmeli, vyzera to tu super, tri stvorce na stlpikoch, lozka, operacky cakaren, domcek pre staff, voda, elektrina, super.
jedna partia ostava tu, Tonko a ja ideme na sever, snad prejdeme, ale az zajtra, nejam nam zacalo vrcat auto, asi difernecial, vraj, si to predstavujem ako panvu
u cloveka, netusim co to je, nevadi. takze zajtra na sever, ak budu reporty z UN OK.a dnes este pozeram, ako lieci doktor Max, ziadna francuzstina, natvrdo kreolstina,
ale vyzera to lahky jazyk, ziadne casy, pady vsetko infinitiv, pridavne meno bez zmeny, super. uz len slovicka.
a vraj slovo pre cloveka je neger. a ze na otazku ako sa mas su bezne pesimisticke odpovede z cias otroctva...prezivam, zajtra bude lepsie ( volny preklad)
toto tu je ako na stope...kopa sraciek, ale raz za cas pride take auto, taky sofer, ze koniec.
dakujem za pozornost :)
Oh, dostali sme izbu, sprcha, vecko, polievocka, knedlik, masko, to bolo ako do raja prist.
uz len taka blbost, ze vodu netreba nosit, ze sa vecko splachne, ze je kde nabit mobil a fotak,
strasne zlepsi naladu. a stretnutie s ludmi, co tu boli 5 mesiacov a co zazili a co robili
a preco a ako a a a ...
Riesili sme ci a kedy by sa tam dalo postavit zdravotne stredisko, boli pozriet susedne OUNZ, s haitsky
lekarom, co studoval na kube, mali tam 4 stany a v nich cholerakov, pri vstupe a pri vystupe
nam ostriekali topanky chloroxom, ti ludia co tam s nimi robili vobec neboli ockovani, tak sme im dali vakciny,
spytal som sa, ci mozem si ist pozriet tie ich sracky, tak to boli riadne sracky, jedna az do krvava, ale vraj je to od
rehydratacneho napoja.l
Nestihol som si zobrat vzorku. nabuduce.
Kazde rano bola omsa, v nedelu v kreolcine, tam som len cumel, ze co to tam ide. Pater nam ukazal rozostavany most, on tam
uz spravil snad 50km ciest, len tak, s bagrom, traktorikom, predtym tam nemohli prist s autom, len motorka, aj to tak 45 min, teraz
auto a za 20 min. To ma tam asi najvacsi zmysel, aby mohli sa ludia niekam dostat, ci uz s chorobou alebou pre biznis.
No, ale co bolo uuuplne najlepsie, bola haitska diskoteka ako keby v Lacnove-Majdane, jeden stan, jeden stanok, pivko, dj s notebookom
aparatura bez basov, skuste tancovat na muziku, kde rytmus skor len tusite...a bachaty, kempa, naficane vecicky, plne energie,
ale ti domaci, pekne v pare a z nohy na nohu, to ako by na prodigiho tancovali babka dedko polka tanec. ach. Tonka vytiahla do
tanca lokalna kraska ( po chvili sa dozvedel ze ma 2 deti a nema muza a ci by nemohol prispiet na fungovanie domacnosti), mne sa tam
chalani chvalili ze oni nie su chudobny, lebo maju motorku,vedla tancovali taky mladi chalani, asi styria, pankaci, tak som siel ku
nim a ze si zatancime, joj, im viac nebolo treba, na kazdu somarinu sa hned chytali, tak sme tam skakali, tocili sa, tlieskali,
uf, trosku sme im tam rozvratili tu ich pokludnu romanticku naladicku. a to vsetko potme, jedno svetlo svietilo, ked som skakal,
tak hlavou do plachty stanu, hlina na dlazke, vedla bol akoze stanok s obcerstvenim, a tam lizatka a keksiky, tak si predstavim,
dotancuje parik, a ze ..draha ? smiem ti kupit lizatko ? a potom si niekam sadnu, ona lize, sa rozpravaju, jaka parada.
Neviem ci cukor funguje lepsie ako alkohol, ale ... asi si kupim pohotovostne lizatko :)
ostali sme tam 3 dni, patrovi Augstinovi opuchali nohy, dost mu to znemoznovalo hybat sa a dozerat na robotnikov, tak sme liecili,
vyberali idealny liecebny plan, mastili, kupali, obvazovali, a do toho este sa stavala zarubna, nosilo sa drevo do spred domu
do drevarne, prvy pluzgier, taka fajna fyzicka praca.
ale uz po tych 3dnoch prisla nervozita, ze na to tu nie sme, sice som pozrel asi 7 pacientov, jedna pani tam mala sracku, ale
po najlepsej liecbe na svete to preslo, uz ked sme odchadzali tak behala zdrava okolo domu, akurat jeden chlapcek, jedna noha brutal
valgozna, este aj slaby a nechutenstvo, taka bezmocnost, ze tu mu nepomozu...ale oni to ani tak neberu, cele to beru nejak odovzdanejsie,
vela deti im umiera, ale tam je to akokeby sucast zivota, sa tesia z coho mozu a neriesia co nemozu, a sa smeju a sa zdravia,
v tych horach sme sa citili bezpecne, aj fotit sme mohli, ludia sa na nas usmievali...a este sranda, ako tam nemaju signal, tak su
tam dva horske sedla, v ktorych je signal, tak sa tam ludia stretavaju, telefonuju, smskuju, take kulturne strediska. a vsade kam sme sli,
tak okienko dole, a jizda v okne, posadeny, vykloneny, smecoval som si s listami, pustal Vivaldiho z mobilu, daval pozor, ci neideme
prilis blizko kaktusov...
dam taku aktualnu vsuvku, bin ladin, strazca nemocnice v Jacmeli, presuva svojho kohuta na lepsie stanovisko, snurka okolo nohy,
palicka do zeme a moze byt. zo skoly v stane unicefu sa ozyva spev, z nemocnice plac dietata, niekto reze drevo, kikirika kohut,
sedim v stolicke a dookola su mlade bananovniky.
tak a spat. tazko sa nam odchadzalo, brali sme sebou mamicku, co sla svojmu rocnemu syncekovi do mesta nechat ufiknut 11 palec, v strede malick
mal este jeden kolmo nanho, skrila mu ho snurkou a uz bol len na malickoum kusocku pripevneny, ze jeden, dvanasty uz mu ufikli.
naspat do mesta, do zhonu a strachu, stretli sme sa s jacmelskou skupinou, prebrali plany, Tonko navaril fasa cestoviny, na obed
uz pekne z poulicneho obcerstvenia, ryza do hneda, s fazulou a na to akoby kusok vareneho kolena, mastne, malo masa, kosti...
zatial ziadna sracka, ale je to mozno vdaka aj poctivej prevencii osvedcenymi domacimi prostriedkymi.
boli sme pozriet sestricky vincentky ( sponzoruje ich nemenovana mineralna voda ;), spolu s nimi bol v port au prince jeden nas doktor
ale kedze nemame auto, tak len doktora nepotrebuju, mame sice sanitku, tu vybavujeme aby mala papiere a poistenie, sice je na
vysokom podvozku, ale to nestaci, tak by bola rozbita tak do mesiaca v hlavnom meste.skoda tych ciest, pracuje sa na nich vo velkom,
v tomto by som chcel pochvali jeden projekt financovany europskou uniou, cestu do Hinche, ked to dokoncia, tak to bude super, lebo je
to cez kopce, len hlinena cesta, teraz je nastastie teplo a sucho, ale ked tu zaprsi, tak ...
v stredu sme chceli vsetci ist do Mole St.Nicolas, na severozapade Haiti, tam vraj pristal Columbus, na Mikulasa, je to uplna prdel,
vraj, divoky zapad, nic tam neni, ale pri mori a vraj je tam krasne, vyrazili sme o 7, vymotali z mesta, vsetko zbalene, plne auto,
a tak po hodine a pol cesty na sever zrazu auta stoja, tak sme sa sli pozriet na koniec, co sa deje, tam UN jednotky z argentiny,
buenos dias, que esta pasando alla ? a ze blokada, ze sa domaci hnevaju, ze zablokovali cestu kamenmi, ale slo tam par aut, tak sme si mysleli, ze
prejdeme, aj UN konvoy sa pohol, ale potom sa otocil, no ved skusime, presli sme asi kilometer do dediny, vola sa Cabaret, ked tu zase stojime
, asi minutu, a v tom vidime ako sa k nam vali dav, a hukot, a taka agitovana chodza, este smie riesili, ci mame otocit a vojst medzi nich a ist,
alebo pockame nech prejdu, rozhodne vraciame sa od Mariana nas zachranilo, uz bolo vidno ludi v maskach na tvari, zacali lietat kamene, zlizol
si to autobus, zlty schoolbus, linkovy :), chcel sa otocit tiez, a ho ukamenovali, utekali sme ako sa dalo, tam prestavala sranda,
vsetci otacali auta, nakladiaky, zapchavalo sa to, oproti davu sa vydali 3 policaji s puskami, no gule mali, oproti nim slo tak
500 nasranych ludi...
a tak zasa do domceka, a pripravy na obranu, nevychadzali sme von, len to najnutnejsie, kazdu polhodinu na oblohe vrtulnik, vela lietadiel,
po uliciach chodili jeepi s gulometmi, menej aut, menej ludi na ulici, zatemnili sme okna, pozamykali vsetky mreze, nanosili vodu a jedla a riesili co dalej
a tak v stvrtok, po konzultacii s chlapikom, co ma pristup k reportom UN, sme sa vybrali do Jacmelu, museli sme prejst krizom cez
centrum, tam to teda vyzera, kopa ludi, kazdy daco predava, same jeepy a nakladiaky, slo sa krokom, tam som nefotil, ked som robil akoze video s mobilom, tak mi
chalanisko naznacil podreznutie, tak som prestal...
angry su, daktori.
a teraz sme v ceskej nemocnici v jacmeli, vyzera to tu super, tri stvorce na stlpikoch, lozka, operacky cakaren, domcek pre staff, voda, elektrina, super.
jedna partia ostava tu, Tonko a ja ideme na sever, snad prejdeme, ale az zajtra, nejam nam zacalo vrcat auto, asi difernecial, vraj, si to predstavujem ako panvu
u cloveka, netusim co to je, nevadi. takze zajtra na sever, ak budu reporty z UN OK.a dnes este pozeram, ako lieci doktor Max, ziadna francuzstina, natvrdo kreolstina,
ale vyzera to lahky jazyk, ziadne casy, pady vsetko infinitiv, pridavne meno bez zmeny, super. uz len slovicka.
a vraj slovo pre cloveka je neger. a ze na otazku ako sa mas su bezne pesimisticke odpovede z cias otroctva...prezivam, zajtra bude lepsie ( volny preklad)
toto tu je ako na stope...kopa sraciek, ale raz za cas pride take auto, taky sofer, ze koniec.
dakujem za pozornost :)
štvrtok 27. januára 2011
nove dobrodruzstva
Caute.
rychlo. letisko vieden, namiesto 10 eur za batozinu naviac ( 2 kufre plne vakcin proti cholere) co sme chceli zobrat, 40 eur a problem, spolocnosti neoblomne, letime len s jednou. na letisku caka sofer na aute, ktore nema svetla, nema spiatocku, ideme nocnym Santo Domingo po 3 prudovej dialnici, len tak, sem tam blikacky, sem tam dialkove, cakame na vychod slnka. cesta popri mori, svetlo, fajn.
zabludili sme asi 30 km, v kopci sme museli tiskat, aby sme sa otocili, meskali sme 2 hodiny, na hranici sme museli platit clo, aj ked sme nic nemali na preclenie. hranica je divocina, kamene, byvalu zaplavilo rozvodnene jazero, vidno len strechy. prach a kamenista cesta, hranica je plot a pri nom vojaci, ludia ktori sa snazia prizivit na bielych. presli sme hranice a nejak nam nebolo do reci. nalavo kamenolomi, napravo rozvodnene jazero, viditelnost 30 metrov z prachu, cakal nas tam sofer z konzulatu, doviezol nas na konzulat, debata s konzulom, co nevie ani slovo po slovensky, ale bol super, ustretovy, zobral nas k sebe domov, brutal vilka, 4 sluzky, 5 jeepov.
hm.
a potom k sestrickam vincentkam, jak sa oni este tu dokazu usmievat a byt mile, neskutocne, dali nam kluce od domu, tam vsade dookola nejake oblecenie, ako by tam niekto squatoval, uf, tak otvorime, prachu milion, tma, hladame generator, nikde, trubky od cerpadla useknute, asi nadvihli strechu, takze kriza, po celom tom cestovani sa nam zrutila predstava zakladneho pohodlia, prisla na slovo slivka, hlad som neskutocny, usiel som na ulicu potme, haluz, ziadne osvetlenie, len obrysy postav v prachu a svetlach oproti iducich aut, prvy stanok, dolar do ruky a kelke shos pa monger...som mal chut to tam vsetko rozbit, dostal som dva grilovane parky a dva grilovane banany, ooo, fajne, slivka pred a slivko po, po, po a uz bolo lepsie. nasli sme studnu vzadu, vedra, nanosili si, polka vedra staci na sprchu, komari zacali zdobit nase clenky...ok.
na druhy den, co tam budeme kvasit, uz mam volali od dona Vrecka, saleziana, ktoremu dosli lieky a bol na tom zle, tak sme sa rozdelili, jedna grupa do Jacmelu, my na sever, Toyota Prado, doprevadili nas na vypadovku a sa slo, a cim dalej od hlavneho mesta, tym vacsia pohoda, road trip, sedel som v okne a pozeral a zdravil, a ako sa ta cesta menila, z asfaltky na hlinu, na kamene, cez les, cez potoky, brodili sme asi 15 potokov, na redukcii poslednu hodinu, jaka jizda, sen bikerov a motorkarov, ako taxik tam sluzia motorky, boli aj 4 na jednej, vsetko sa nosi na hlave,alebo na somarikovi, kolko sa ti ludia uchodia, pocit, ze toto nie je karibik, ale afrika, sice som nikdy nebol, ale vraj sa to podoba, kopceky zrazu nabehli, take oble, aj stromy, nie je to az tak vyklcovane. prisiel na Luino naproti, na motorke, tak som si sadol za neho a sli sme, vsetky tie stupania a klesania, co som si myslel, ze to sa neda, na kaktuse sme pichli gumu, tak naspat do auta, prichod k salezianom, to bolo ako prichod do raja, konecne klud, mile prijatie, ...musim koncit
ide sa.
rychlo. letisko vieden, namiesto 10 eur za batozinu naviac ( 2 kufre plne vakcin proti cholere) co sme chceli zobrat, 40 eur a problem, spolocnosti neoblomne, letime len s jednou. na letisku caka sofer na aute, ktore nema svetla, nema spiatocku, ideme nocnym Santo Domingo po 3 prudovej dialnici, len tak, sem tam blikacky, sem tam dialkove, cakame na vychod slnka. cesta popri mori, svetlo, fajn.
zabludili sme asi 30 km, v kopci sme museli tiskat, aby sme sa otocili, meskali sme 2 hodiny, na hranici sme museli platit clo, aj ked sme nic nemali na preclenie. hranica je divocina, kamene, byvalu zaplavilo rozvodnene jazero, vidno len strechy. prach a kamenista cesta, hranica je plot a pri nom vojaci, ludia ktori sa snazia prizivit na bielych. presli sme hranice a nejak nam nebolo do reci. nalavo kamenolomi, napravo rozvodnene jazero, viditelnost 30 metrov z prachu, cakal nas tam sofer z konzulatu, doviezol nas na konzulat, debata s konzulom, co nevie ani slovo po slovensky, ale bol super, ustretovy, zobral nas k sebe domov, brutal vilka, 4 sluzky, 5 jeepov.
hm.
a potom k sestrickam vincentkam, jak sa oni este tu dokazu usmievat a byt mile, neskutocne, dali nam kluce od domu, tam vsade dookola nejake oblecenie, ako by tam niekto squatoval, uf, tak otvorime, prachu milion, tma, hladame generator, nikde, trubky od cerpadla useknute, asi nadvihli strechu, takze kriza, po celom tom cestovani sa nam zrutila predstava zakladneho pohodlia, prisla na slovo slivka, hlad som neskutocny, usiel som na ulicu potme, haluz, ziadne osvetlenie, len obrysy postav v prachu a svetlach oproti iducich aut, prvy stanok, dolar do ruky a kelke shos pa monger...som mal chut to tam vsetko rozbit, dostal som dva grilovane parky a dva grilovane banany, ooo, fajne, slivka pred a slivko po, po, po a uz bolo lepsie. nasli sme studnu vzadu, vedra, nanosili si, polka vedra staci na sprchu, komari zacali zdobit nase clenky...ok.
na druhy den, co tam budeme kvasit, uz mam volali od dona Vrecka, saleziana, ktoremu dosli lieky a bol na tom zle, tak sme sa rozdelili, jedna grupa do Jacmelu, my na sever, Toyota Prado, doprevadili nas na vypadovku a sa slo, a cim dalej od hlavneho mesta, tym vacsia pohoda, road trip, sedel som v okne a pozeral a zdravil, a ako sa ta cesta menila, z asfaltky na hlinu, na kamene, cez les, cez potoky, brodili sme asi 15 potokov, na redukcii poslednu hodinu, jaka jizda, sen bikerov a motorkarov, ako taxik tam sluzia motorky, boli aj 4 na jednej, vsetko sa nosi na hlave,alebo na somarikovi, kolko sa ti ludia uchodia, pocit, ze toto nie je karibik, ale afrika, sice som nikdy nebol, ale vraj sa to podoba, kopceky zrazu nabehli, take oble, aj stromy, nie je to az tak vyklcovane. prisiel na Luino naproti, na motorke, tak som si sadol za neho a sli sme, vsetky tie stupania a klesania, co som si myslel, ze to sa neda, na kaktuse sme pichli gumu, tak naspat do auta, prichod k salezianom, to bolo ako prichod do raja, konecne klud, mile prijatie, ...musim koncit
ide sa.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)