Akurat som skoncil dalsiu diskusiu s mamou.
Posledne dva mesiace sa nase rozhovory tocili stale o tom istom, nikam nechod,nemozes byt taky egoista, skoncil si medicinu a mal by si byt doktor, najst si zenu, ozenit sa, prist byvat blizko k rodine, postavit si dom a taK. Dnes, den pred odchodom si doniesla mapu a vraj pod mi ukazat kde to vlastne ides.
Doteraz netusila kam idem, kadial pojdem, ale bola schopna mi vymenovat milion nebezpecenstiev a nastrah, bez kuska informacie
a snahy dopatrat sa ako sa kam chodi, ako funguju veci, bola by schopna a aj bude, sediet v kresle pocas mojich ciest a vymyslat si agresivnych maniakov, dilerov drog ako mi vpravuju drogy do tela, darcov organov, nekonecne burky, maniakalnych kapitanov plachetnic a dalsich 15 superpravdepodobnych a realnych scenerii. |Tieto veci sa podla nej deju s pravdepodobnostou sa rovnajucou vyskytu zliav v obchodnych retazcov, proste su a je to tak, v jej realite je to tak, staci ked si clovek dostatocne vsima televizne noviny a hned vie vsetko o svete, o nasili, nehodach, ktore sa stavaju v kazdej dedine aspon jedna denne, to len televizia nema
dostatocny priestor na to aby to vsetko ukazala. Do rici aj s telkou. Bojime sa toho co nepozname, teroristov, islamu, jedovatych hadov, ale niekedy je pre nas jednoduchsie verit si, verit ze mi to vsetko vieme lepsie a pre istotu sa s tym nebudeme zahravat a nevyjdeme z uzkej izby, budeme si zit tak ako zili babky a hotovo, keby sme aspon ako babky zili, ale berieme od nich len to zle, to dobre, namahave, tazke, fyzicke to uz nam nechuti, to len to tradicne a klasicke, bo toto to najlepse.
Som vazne egoista ? Ked idem na cestu aj ked viem ze vsetkym budem chybat, ze im budem zapricinovat navaly uzkosti a strachu, ze uz zrazu nemaju v rodine lekara, ale len cestovatela, ako keby som sa zo dna staval inym clovekom, podla toho co robim, ta diky ked tak.
Ci cestujem, ci liecim, ci robim chlieb, mali by sme si byt rovni, ale prd, nie sme, a naabozenstvo nenabozenstvo, realita je realita, keby aspon tak nabozensky ma nasi odovzdali do ruk Pana Boha, ze tu ho mas, chce to robit, tak ho ochranuj a rob si s nim co chces, nech sa stane tvoja vola a v mojej dusi bude klud, ale nie, musi byt po mojom, moj syn musi sa dobre ozenit, narobit nam kopu vnukov, spravit si karieru aby sme mohli byt nanho hrdy, musi byt po nasom, nie po jeho, a mozno ked ho budeme dostatocne citovo vydierat tak sa vzda cesty a nikam nepojde.
Taze tak.
Inac, bojim sa, fest sa bojim, viem co vsetko sa moze posrat, dnes poobede som mal take navaly uzkosti, musel som napisat erike, poprosit ju o par peknych slov, bol som najblizsie sa na to vsetko vysrat a nikam neist, ale stacilo porozmyslat co by som siel robit, kde by som bol a kde by som byval, kde by som pracoval a nic lepsie ma nenapadlo, mal som ponuku ist robit prekladatela mexickemu manazerovi do Popradu, na 2 mesiace, ale nieeeee, nieeeee, je nadherne byt nezamestnany, volny, bez papierov, bez povinnosti, bez casu a bez dni, dovolenka ktora nekonci, raz skonci, ale neurcito, skonci, lebo uz bude na case aby skoncila, ale neskonci
o 10 dni, alebo o 15 dni, s troma sluzbami pred a troma po, aby mu luto nebolo. Nie, dakujem.
A rano vyjdem v trenkach na dvor, zakricim MINA, MINA, macicka naklusa, pozeram ako vychadza slnko, hladkam ju az pokial ma zima nevyzenie naspat do kuchyne ohriat si mlieko na drobene, najst nejake zvysne masko na udrzanie si pritulnosti MINI a zacat pekny den, plny pingpongu s bratmi rolnickych fyzickych prac, ktore nahradzaju nie az tak zmysluplne plavanie a dvihanie ciniek. A na stromoch su jablka a hrusky, a slivky, tie padaju na zem, a odtial sa daju dvihnut, a uz nerastu v zelenych prepravkach na trhoviskach v centrach miest. A jedia sa spinave, bez umyvania. S chutou.
dobru chut.
r.
nedeľa 21. decembra 2008
pondelok 15. decembra 2008
Balansujuci pelican.
Posledna prechadzka po plazi, s vypnutym fotakom
dosli mi baterky, inac by som zase fotil
mesto sa vola plaz. Carmenina plaz.
fukal silny vietor, kapitan vsetkych pristavov v okoli zakazal
aby lode vyplavali
a tak sa hupali na kotvach
na jednej pristal pelikan
na predku
uplnom
a lod sa hupala a pelican balansoval
ako keby bol na slackline
s velkou hlavou na dlhom krku robil
hore dole
bavilo ho to hodnu chvilku
tak ako nas divakov
slnko zapadalo, odtlacky chodidiel v piesku zalievali vlny
a zeny si zacali davat naspat vrchne casty plaviek
dosli mi baterky, inac by som zase fotil
mesto sa vola plaz. Carmenina plaz.
fukal silny vietor, kapitan vsetkych pristavov v okoli zakazal
aby lode vyplavali
a tak sa hupali na kotvach
na jednej pristal pelikan
na predku
uplnom
a lod sa hupala a pelican balansoval
ako keby bol na slackline
s velkou hlavou na dlhom krku robil
hore dole
bavilo ho to hodnu chvilku
tak ako nas divakov
slnko zapadalo, odtlacky chodidiel v piesku zalievali vlny
a zeny si zacali davat naspat vrchne casty plaviek
streda 10. decembra 2008
V mexiku Jeziska v mastali ohrieva slon
Hej. Taky meter a pol. Sivy a z plastu. Som sa cudoval.
Este som si spomenul. Ked som bol snorchlovat, pri brehu som sa vynoril, pomalicky, potichucky, a na brehu na kameni zlty vtacik - ignoroval ma, keby som bol na brehu tak by spanikaril, ale takto z vody, ked mi len maska trcala, tak som tam nebol, pozeral dookola, potom zobral do zobacika nejakeho ulitnika a zacal ho buchat o kamen, a riadne, sem tam ho pootocil v zobaku a zase. Radost pozerat z asi 3 metrov.
Idem domov. Neni robota, je kriza, vsade prepustaju, cudzincov maju zakazane zamestnavat, mozno by sa dala zohnat robota ako casnik, dala, ale pracoval by som v noci a Erika ma noci volne, a uz by sme sa nevideli, radsej idem domov, hladat normalnu robotu, kde budu vela platit, a uz nebudem vymyslat( tiez vas napadlo, ze dokedy ???), zase na kus stabilne, bojim sa ako to vsetko dopadne s krizou, prepustanim, deflacnou spiralou a nedostatkom poziciek...
Uvidime.
Posledne dni v Mexiku. Rozmyslam nad slovenskymi jedlami a netaha ma nic. Nad stedrovecernou vecerou a nic. Sneh...mozno kus. Pivko...hej. Kamarati...vela.
Ale ten chlad a tma....
Ako keby ma isli zavriet do spajzu po tom co som bol vo vykurenej kuchyni.
Aj keby tam boli kila slaniny a klobas...
V babkinej kuchyni, kde svieti slnko a hreje radiator.
A vonia jedlo, zatial co hraje radio.
I don´t know where I´m going...
I don´t know where I´m homing...
Este som si spomenul. Ked som bol snorchlovat, pri brehu som sa vynoril, pomalicky, potichucky, a na brehu na kameni zlty vtacik - ignoroval ma, keby som bol na brehu tak by spanikaril, ale takto z vody, ked mi len maska trcala, tak som tam nebol, pozeral dookola, potom zobral do zobacika nejakeho ulitnika a zacal ho buchat o kamen, a riadne, sem tam ho pootocil v zobaku a zase. Radost pozerat z asi 3 metrov.
Idem domov. Neni robota, je kriza, vsade prepustaju, cudzincov maju zakazane zamestnavat, mozno by sa dala zohnat robota ako casnik, dala, ale pracoval by som v noci a Erika ma noci volne, a uz by sme sa nevideli, radsej idem domov, hladat normalnu robotu, kde budu vela platit, a uz nebudem vymyslat( tiez vas napadlo, ze dokedy ???), zase na kus stabilne, bojim sa ako to vsetko dopadne s krizou, prepustanim, deflacnou spiralou a nedostatkom poziciek...
Uvidime.
Posledne dni v Mexiku. Rozmyslam nad slovenskymi jedlami a netaha ma nic. Nad stedrovecernou vecerou a nic. Sneh...mozno kus. Pivko...hej. Kamarati...vela.
Ale ten chlad a tma....
Ako keby ma isli zavriet do spajzu po tom co som bol vo vykurenej kuchyni.
Aj keby tam boli kila slaniny a klobas...
V babkinej kuchyni, kde svieti slnko a hreje radiator.
A vonia jedlo, zatial co hraje radio.
I don´t know where I´m going...
I don´t know where I´m homing...
nedeľa 7. decembra 2008
Pod vodou a nad vodou....
Que pasa por aqui..
Tak napriklad vcera. S Erikou na bycikli odviest ju na zastavku, popriat jej pjekny pracovny den, pusu na rozlucku, zamavat...a triko dolu, supho na bicykel a davaj k moru. Nesiel som do svojej oblubenej zatoky, mal som chut na nieco nove, tak som ostal na plazi, kam nikto nechodi, lebo cestou treba prejst asi kilometer, cez velkymi kamenmi zatarasenu cestu, popod bager, cez bazinku, po ostrych kamenoch, najst spravnu odbocku na troch krizovatkach. Ale pred zapado slnka sme sa stretavali s dvoma starsimy zenami okolo 50, a nevedeli sme sa ako zdravit, ja na nich HOLAAA, oni na mna HELLOUUUU, na druhy den ja na nich Hellou a oni uz po spanielsky HOlaaaa, a tak sa motame raz tak raz naopak. Chodia s psikmi na prechadzku a tie psiky sa najprv tvaria priatelsky, ale ked panicky nepozeraju, tak sa priatelsky priblizia, akoze nic, a ked je uz pedalujuce lytka, obnazene a zranitelne bliiizko, tak sa rozbehnu a bresu a akoze idu uhryznut. A sa smeju jak sa bojime. Furt si hovorim, ze najblizsie ked mi to spravi pes tak ho kopnem, ale ono sa to hovori, v sandalkach psika kopat...co ked bude rychlejsi...a ano, psiky sa nekopu, psiky sa hladkaju.... a sak sa tiez mozu kus pozabavat...ich skryta kamera...ale ked sa to stava vseobecne oblubenou zabavou...
Na plazi, pri mori piesok, nad pieskom kusiska koralov s ich haluznou strukturou, dookola mensie palmy, take dospele zakrsky, s kokosmi ty kokos, prisiel na mna hlad a smad, tak som odkrutil jeden, buch ho o kamen, este raz a ked mi uz po rukach voda zacala stekat, tak rychlo hore s nim, nad hlavu, hlavu jak u zubara, dozadu a velke uuuusta-zdravim Jurika Magdu- a voda do hrdla, do trachey, na bradu, na ruky, na hrud...vsade, studene a jemne sladke, tak mozno dva deci, ale pomaly, s vychutnavanim. Tak som si dal este jeden, naplul do okuliarov a do vody. Ihned pri brehu lastura, taka asi ako past, obrastena, oblepena pieskom, ked som ju chcel vziat do ruky, tak sa piesok bahno zviril a nic nebolo vidno, ale sahal som dalej a bojac sa ze je to akurat ta lastura zvieratko co vie hnusne pichat a zabijat alebo aspon nehorazne boliet pri dotyku som nevidiac hladal miesto kde sa mozem dotktnut, raz som sa dotkol dacoho vlhkeho slizkeho, ijuuu, ale nakoniec sa zadarilo, vonku z vody, vnutry makkys, juchu, bude seviche, len nakrajat, vela citronu a petrzlenu a chutovka, tak som si ho odlozil ku kamenom pri brehu. A co sa stalo potom - nenasiel som ho, asi odplaval, teda sa odposuval svojou maaassitou nohou. PRajeme dlhy a nijakym potapacom neruseni makky zivot.
A ako bolo rano, voda bola studena, ta nahore, a nebolo dobre vidno tam dole, lebo tam dole bola voda ina, som sa ponoril a bolo to ako Monte od babicky, s objatim teplym a vrucnym, z viditelnost zrazu zase dobre, rybky dookola, koraly raz tam raz tu, podla vln, a ked som pozrel hore tak to vyzeralo ze som pod ladom, ale ako pod nejakou bielou plachtou cez ktoru presvitalo slnko, lamalo luce a vyzeralo to ako keby nahore bolo 30 cm bielej vody, prechod ako cez olej, vazne, take divne ako vlnky, gulky, ako ked pozerate na oblohu a na zornom poli sa vam premavaju ciarky, nieco divne, ako keby mastne dookola, a to len ina teplota. Ale ako pekne sa v tom perlili ruky,ked som plaval kraulom, prsty, dlane, fabriky na bublinky, raz prava raz lava, alternujuc v prinasani potesenia ociam. Doplaval som k majaku, nasyp z velkych kamenov a na nom majak, vstup lodi do Puerta, a tam kolko ryb, neviem ako sa volaju, jeden huf asi 100 ryb, AKA modre ryby a potom druhy huf, uz nie taky kompaktny, take ako tresky, tak AKA tresky, ale male, a nevystrasili sa, len tak sa motaly hore dole, modre ryby skor dole, stale spolu, ako keby kus vystrasene a okusovali koraly a travicky, tresky salamistky, len tak sa vznasali, a potom kus doprava, kus rovno, rozdelili sa, potom sa spojili, jednu chvilu som videl barakudu v dialke, ale su majstrine v schovavani, tak zmizla. A tak som sa tam vznasal, sledoval ich, stale sa na chvilu ponoril, chytil kamena a pozoroval a chcel som tak ostat veeeelmi dlho, bez dychania, len sa pozerat na ten real 3D setric obrazovky, so zvukom kamienkov suchajucim sa hore dole, so zvukom lodnych motor jemne piskajuc v dialke, s trochou zimy a husou skurou, ale fajne. A potom som siel plavat dalej, a nasiel skupinku gruperov okusujucich travicku a boli smiesny, lebo to bolo v plytkej vode, s velkymi vlnami, a tak sa kazde 3 sekundy otacali o 180 stupnov, a ked toto robia cely den, si predstavte co by s nami bolo, keby sme sa museli otacat dozadu a dopredu kazde 3 sekundy, ale vyzeralo ze im to nevadi, okusovali a boli v klidku.
A niektore rybky, v koraloch, takych malych, asi pol metra na pol metra, tak sa rychlo schovavali ked som dosiel, potom sa kus vystrcili - este stale je tu ? a bolo vidiet ich rozcarovanie a jemne znechutenie - aj, kedy uz odide, sa tu musime schovavat, naco tu chodi, nech nas necha napokoji, a zase pod koral, potom zase von, a zase dnu, jedna rybka sa vystrcila von z koralu a s cumacikom nahor, akokeby s bradou nahor, vyzyvavo - co ty tu robis ? Keby som bola vacsie, tak by som ti ukazala, som mala, ale ked sa priblizis, ta ci taku jednu...., ahh, co sa tu s tebou budem ondiet, idem ja pod koral ... a tak. Rybky. A este jeden druh je specialista, take tmavo modre, skoro do fialova, pekne, ploske, tak tie fakt na nich vidno ako premyslaju, dojdu pozriet, sa zastavia, popozeraju, kus oboplavaju, rozanalyzuju, daju najavo svoje opovrhnutie a idu dalej. Ale sa neboja az tak, maju gule tie rybky, niekde vnutri, ale maju.
A uz mi sol vysusovala vnutro ust, ako voda okolo snorchla prenikala, tak som plaval nazad, snazil sa naj svojho makysa, ale dnes bol jeho den, tak len rychlo na kamen, nechat sa nabit dennou davkou energie, dosiel hlad a smad, rozbil som a olial sa dalsou davkou kokosoveho vodomlieka, zase do vody a s usmevom domov.
Urobil som si pancakes s javorovym sirupom a bananmi, citajuc lokalny bulvar - akokeby Kondor - local Sabinov hero, neprekonatelny styl rozpravania, zvelicujuc, v slangu a hlaskach, jemne okoreneny nadavkami, s nadlhadom -informoval o zatknutiach zlych mexicanov, o najnovsich alkoholikoch, o havarkach, ale stylom, skusim to napodobnit - Zase sa jeden vysuseny pracovnik stavby nevedel nabazit chmelovej polievky a v stave zatemnenia mysle chodiac cik cak hore dole po ulici 156 v smutne znamej kolonii Colosium narazil do podobne ozrateho galgana. Doslo k vymene nazorov o ich mamach, sposoch akymi zomru, o urovni intelektu ich otcov, sestier a domacej zveriny. Na plne pluca si vykrikovali same galantnosti a tak zobili okolo byvajucich susedov uzivajucich si zasluzeny odpocinok na hojdajucich sa hamakach. Ked doslo k vymene zapichnutych nozov v roznych castiach tela najebanych murarikov, konecne sa dostavila rozospata brigada gumkacov, nalozila deravych pracovnikov z ludu a odviezla ich do luxusnej suity vyhradenej podobnym pripadom.
asi tak.
ale po spanielsky to zneje lepsie. a kopa slovicok co nerozumiem, a ked sa pytam eriky, tak ona - no to je ako ty....
A potom som siel do Playa del Carmen a prechadzal sa po plazi a obkukoval telicka. az ma krk bolel. Ale o tom nabuduce.
cufte
Tak napriklad vcera. S Erikou na bycikli odviest ju na zastavku, popriat jej pjekny pracovny den, pusu na rozlucku, zamavat...a triko dolu, supho na bicykel a davaj k moru. Nesiel som do svojej oblubenej zatoky, mal som chut na nieco nove, tak som ostal na plazi, kam nikto nechodi, lebo cestou treba prejst asi kilometer, cez velkymi kamenmi zatarasenu cestu, popod bager, cez bazinku, po ostrych kamenoch, najst spravnu odbocku na troch krizovatkach. Ale pred zapado slnka sme sa stretavali s dvoma starsimy zenami okolo 50, a nevedeli sme sa ako zdravit, ja na nich HOLAAA, oni na mna HELLOUUUU, na druhy den ja na nich Hellou a oni uz po spanielsky HOlaaaa, a tak sa motame raz tak raz naopak. Chodia s psikmi na prechadzku a tie psiky sa najprv tvaria priatelsky, ale ked panicky nepozeraju, tak sa priatelsky priblizia, akoze nic, a ked je uz pedalujuce lytka, obnazene a zranitelne bliiizko, tak sa rozbehnu a bresu a akoze idu uhryznut. A sa smeju jak sa bojime. Furt si hovorim, ze najblizsie ked mi to spravi pes tak ho kopnem, ale ono sa to hovori, v sandalkach psika kopat...co ked bude rychlejsi...a ano, psiky sa nekopu, psiky sa hladkaju.... a sak sa tiez mozu kus pozabavat...ich skryta kamera...ale ked sa to stava vseobecne oblubenou zabavou...
Na plazi, pri mori piesok, nad pieskom kusiska koralov s ich haluznou strukturou, dookola mensie palmy, take dospele zakrsky, s kokosmi ty kokos, prisiel na mna hlad a smad, tak som odkrutil jeden, buch ho o kamen, este raz a ked mi uz po rukach voda zacala stekat, tak rychlo hore s nim, nad hlavu, hlavu jak u zubara, dozadu a velke uuuusta-zdravim Jurika Magdu- a voda do hrdla, do trachey, na bradu, na ruky, na hrud...vsade, studene a jemne sladke, tak mozno dva deci, ale pomaly, s vychutnavanim. Tak som si dal este jeden, naplul do okuliarov a do vody. Ihned pri brehu lastura, taka asi ako past, obrastena, oblepena pieskom, ked som ju chcel vziat do ruky, tak sa piesok bahno zviril a nic nebolo vidno, ale sahal som dalej a bojac sa ze je to akurat ta lastura zvieratko co vie hnusne pichat a zabijat alebo aspon nehorazne boliet pri dotyku som nevidiac hladal miesto kde sa mozem dotktnut, raz som sa dotkol dacoho vlhkeho slizkeho, ijuuu, ale nakoniec sa zadarilo, vonku z vody, vnutry makkys, juchu, bude seviche, len nakrajat, vela citronu a petrzlenu a chutovka, tak som si ho odlozil ku kamenom pri brehu. A co sa stalo potom - nenasiel som ho, asi odplaval, teda sa odposuval svojou maaassitou nohou. PRajeme dlhy a nijakym potapacom neruseni makky zivot.
A ako bolo rano, voda bola studena, ta nahore, a nebolo dobre vidno tam dole, lebo tam dole bola voda ina, som sa ponoril a bolo to ako Monte od babicky, s objatim teplym a vrucnym, z viditelnost zrazu zase dobre, rybky dookola, koraly raz tam raz tu, podla vln, a ked som pozrel hore tak to vyzeralo ze som pod ladom, ale ako pod nejakou bielou plachtou cez ktoru presvitalo slnko, lamalo luce a vyzeralo to ako keby nahore bolo 30 cm bielej vody, prechod ako cez olej, vazne, take divne ako vlnky, gulky, ako ked pozerate na oblohu a na zornom poli sa vam premavaju ciarky, nieco divne, ako keby mastne dookola, a to len ina teplota. Ale ako pekne sa v tom perlili ruky,ked som plaval kraulom, prsty, dlane, fabriky na bublinky, raz prava raz lava, alternujuc v prinasani potesenia ociam. Doplaval som k majaku, nasyp z velkych kamenov a na nom majak, vstup lodi do Puerta, a tam kolko ryb, neviem ako sa volaju, jeden huf asi 100 ryb, AKA modre ryby a potom druhy huf, uz nie taky kompaktny, take ako tresky, tak AKA tresky, ale male, a nevystrasili sa, len tak sa motaly hore dole, modre ryby skor dole, stale spolu, ako keby kus vystrasene a okusovali koraly a travicky, tresky salamistky, len tak sa vznasali, a potom kus doprava, kus rovno, rozdelili sa, potom sa spojili, jednu chvilu som videl barakudu v dialke, ale su majstrine v schovavani, tak zmizla. A tak som sa tam vznasal, sledoval ich, stale sa na chvilu ponoril, chytil kamena a pozoroval a chcel som tak ostat veeeelmi dlho, bez dychania, len sa pozerat na ten real 3D setric obrazovky, so zvukom kamienkov suchajucim sa hore dole, so zvukom lodnych motor jemne piskajuc v dialke, s trochou zimy a husou skurou, ale fajne. A potom som siel plavat dalej, a nasiel skupinku gruperov okusujucich travicku a boli smiesny, lebo to bolo v plytkej vode, s velkymi vlnami, a tak sa kazde 3 sekundy otacali o 180 stupnov, a ked toto robia cely den, si predstavte co by s nami bolo, keby sme sa museli otacat dozadu a dopredu kazde 3 sekundy, ale vyzeralo ze im to nevadi, okusovali a boli v klidku.
A niektore rybky, v koraloch, takych malych, asi pol metra na pol metra, tak sa rychlo schovavali ked som dosiel, potom sa kus vystrcili - este stale je tu ? a bolo vidiet ich rozcarovanie a jemne znechutenie - aj, kedy uz odide, sa tu musime schovavat, naco tu chodi, nech nas necha napokoji, a zase pod koral, potom zase von, a zase dnu, jedna rybka sa vystrcila von z koralu a s cumacikom nahor, akokeby s bradou nahor, vyzyvavo - co ty tu robis ? Keby som bola vacsie, tak by som ti ukazala, som mala, ale ked sa priblizis, ta ci taku jednu...., ahh, co sa tu s tebou budem ondiet, idem ja pod koral ... a tak. Rybky. A este jeden druh je specialista, take tmavo modre, skoro do fialova, pekne, ploske, tak tie fakt na nich vidno ako premyslaju, dojdu pozriet, sa zastavia, popozeraju, kus oboplavaju, rozanalyzuju, daju najavo svoje opovrhnutie a idu dalej. Ale sa neboja az tak, maju gule tie rybky, niekde vnutri, ale maju.
A uz mi sol vysusovala vnutro ust, ako voda okolo snorchla prenikala, tak som plaval nazad, snazil sa naj svojho makysa, ale dnes bol jeho den, tak len rychlo na kamen, nechat sa nabit dennou davkou energie, dosiel hlad a smad, rozbil som a olial sa dalsou davkou kokosoveho vodomlieka, zase do vody a s usmevom domov.
Urobil som si pancakes s javorovym sirupom a bananmi, citajuc lokalny bulvar - akokeby Kondor - local Sabinov hero, neprekonatelny styl rozpravania, zvelicujuc, v slangu a hlaskach, jemne okoreneny nadavkami, s nadlhadom -informoval o zatknutiach zlych mexicanov, o najnovsich alkoholikoch, o havarkach, ale stylom, skusim to napodobnit - Zase sa jeden vysuseny pracovnik stavby nevedel nabazit chmelovej polievky a v stave zatemnenia mysle chodiac cik cak hore dole po ulici 156 v smutne znamej kolonii Colosium narazil do podobne ozrateho galgana. Doslo k vymene nazorov o ich mamach, sposoch akymi zomru, o urovni intelektu ich otcov, sestier a domacej zveriny. Na plne pluca si vykrikovali same galantnosti a tak zobili okolo byvajucich susedov uzivajucich si zasluzeny odpocinok na hojdajucich sa hamakach. Ked doslo k vymene zapichnutych nozov v roznych castiach tela najebanych murarikov, konecne sa dostavila rozospata brigada gumkacov, nalozila deravych pracovnikov z ludu a odviezla ich do luxusnej suity vyhradenej podobnym pripadom.
asi tak.
ale po spanielsky to zneje lepsie. a kopa slovicok co nerozumiem, a ked sa pytam eriky, tak ona - no to je ako ty....
A potom som siel do Playa del Carmen a prechadzal sa po plazi a obkukoval telicka. az ma krk bolel. Ale o tom nabuduce.
cufte
pondelok 1. decembra 2008
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)