Un dia bonito

Kde bolo tam bolo, bolo tam teplo. A potom prisla zima, a s nou prisiel vietor. So zimou prisla nostalgia a s nou priatelsky parik s flaskou tequili na kus reci. Cast pariku mociaca po stojacky ma pozvala na buduci den do vodnych sportov, ze vytiahneme 16 feetovy katamaran na vodu, on bude soferovat a ja budem ako zavaz. A ze to ma dva plachty a ze fukat bude, tak pojdeme na jednom pontone a ja budem vo 3 metroch v sedacke dufat ze sa neprekotime. No ta ne ?
Rano pekne zobudit Eriku, sup s nou na zastavku vanou - van, viacere vany, viacerich vanov, tak to bude s v...-pokracujeme, opravuju cestu, nasa dedinka sa nam rozrasta, za posl 4 mesiace pribudlo asi 200 minidomcekov, jedna dve izby a zachod a to staci, a mexicka rodinka je stastna, zavesi si zo dve hamaky, napoji telku, kupi kilo tortil a fazule v konzerve, dve pivka a aky krasny den. Tak sa s Erikou na rure kazde rano prepletame cez zapchu, par centimetrov od kamionov, aby sme si usetrili tych par lenivych rannych minut. A uz sam naspat, rychlo tricko dole aby som si uzil rane slnko, bez ruk dole kopcom, rychlo daco navarit ( frcim na pancackes z sacku, uz iba mlieko a viem varit, jaky som ja kuchar), nabalil som fotak a snorchel do rupsaku a siel na vylet. Zase cez Puerto Aventuras - miestne Beverly Hills so straznikom a vlastnym delfinariom - cez bocne ulicke a ponad kamenmi zatarasny cestu, pomedzi pichlave travy a kameniste chodnicky, zamknut bicykel o palmu, do tiena nech nevyfuci vzduch. Predtym som stale schovaval rupsak do krakov, aby som vyzeral viac ako 5hviezdickovy turista, ale som to riskol a vyslo to, plavky, sandalky a rupsak a siel som po plazi asi kilometer do mojho predchadzajuceho pracoviska. Uz tam chodim ako na vylet, zatial mi to vychadza, oficialne plaz je statna, takze nemozu zabranit. A vynaraju sa spomienky, moja plaz, moje vlny, moj vietor, tych 6 mesiacov zanechalo stopu, vone, tam pracovala erika, aha, uz opravili palapu a tak. No, len uz z dialky som videl, ze ziadne lode neboli na mori, fukalo exkvizitne, takych 15-20 uzlov, vlnky s bielymi ciapockami, hmmm, len sef pristavu povedal ze na celej Riviere Maye nemoze vyjst ziadna lod mensia ako 50stop, tak nebilo z toho nic, nic nic, tak nebilo z toho nic. Ta kde, nudit sa nebudem, veci som nechal v palape, bol tam len Rene, som ho zobudil mojim prichodom, chudacik vyspaval opicu, este bol taky ani cihi ani hota, a so snorchlom v ruke a naboso som sa vydal objavovat plaz na juh. Predtym ked som pracoval tam stale boli chlapici s macetami v rukach a obhajovali pravo na nepravo na neprechod ich castou plaze, neoblomny argumentom, mozno by boli oblomni silnejsim zbraniam, ale komu sa to chce zo sejfu na plaz tahat...bum bum bum. Tak tesne pred nim som sa hodil do vody, natiahol masku, obdaril ho usmevom cislo 8 - chod sa vypchat - a pekne s vetrom v chrbte som sa nechal unasat smer juh. Obycajne je viditelnost fasa, vidno dno, ale ako fukalo a bolo vlnovo, tak nic, kusocicky piesku vsade, breh same rozoklane ostre skaly, bez moznosti vystupu na nich, tak mi sem tam prebleskavalo, kokos, keby sa mi teraz daco stalo, ale sak dobre, pohodicka, so snorchlom sa mozem vznasat hodiny a prud ma dovezie na plaz, tak som si plaval az som doplaval na plaz. A som bol rad ze uz som tam. Plaz pekna, so samickami v plavkah pekne natiahnutymi za ucelom tmavsieho odtiena pokozky, ktory zmizne po troch dnoch v skaredsom pocasi, ale sak dobre, tesima sa z tmavsich odtienov pokozky. V dialke bolo vidno kitesurferov, tak pekne za nimi, obdivujuc co sa dalo. A ked prisiel smad, tak len par krokov smer jungla, kokos odkrutit, rozbit ho o skalu a polku na chlpaty hrudnik, polku do riasnateho zaludka. Aj do nosa sa dalo uslo. Fasa, aj hlad aj smad na pocakanie. Na plazi si chlapici spravili skolu Kitesurfu, 4 instruktori, z toho jedna instruktorka, kokos, jaka kocka, jak si tak niesla dosku v ruke a pozerala hore na kometu, blondinka, vysportovana, hmmm, jak z tych profesionalnych casopisov, ale nevedela, furt ju to s vetrom tahalo, a potom slapala po plazi proti vetru, tak som si vhodne sadol. A ze instruktorka, neskor, ked som siel sa popytat ze ako sa veci maju, fuuuj, jaka remamona, mamon je taky namysleny clovek, ktory musi mat stale super veci, oblecenie, taky horenos, a ked das preto re, tak to je duplom, no tak ona bola priklad, sposob akym so mnou rozpravala, ajajaj, ja ubohy mravcek som bol obdareny troma minutami jej vzacneho casu, inac snubenica majitela skoly, co vysvetlovalo vela. A tak som tam sedel a snazil sa pochopit princip ovladania komety. Myslim, ze uz tusim co a ako. Ale tri hodiny vycviku, aj to len na plazi, chcu za to 200 dolarov, a na to aby clovek si mohol pozicat vsetko sam, tak treba 12 hodin....az po atestacii.
Siel som sa pozriet aj do hotela kde robi Erika, bol blizko, som zasiel aj dovnutra, mam malicku vyhodu, vyzeram presne ako host hotela, beloch, vysoky, krasny a opaleny ( no, sak dobre, nechajte ma kus, dobre, tak aj ja som mamon), tak nikoho ani nenapadne ma pozastavit, este som nedospel do stadia vojst do restauracie alebo baru, ale uz som cital take prihodky na nete, skor zenam to prechadzalo...
Nebudem tahat jaguara za fuzy.
A tak zase naspat, uz som sa dopredu obaval, ze co bude, vyzeralo ze juznu stranu toho zleho hotela nikto nestrazi, tak rychlo cupi cup po plazi, po ostrych kamenoch cim dalej na sever, aby bolo menej plavania proti vlnam a prudu, a kde tu zrazu pocujem za sebou vykriky, heeeej, a nenapadne skripanie macety tahanej po kamenoch, tak najprv som sa robil, ze nepocujem, kazdy meter dobry, chlapik ma dobehol, ze neeemozem, ze ne, a ked som srgumentoval mexickym pravom, tak ze toto neni plaz, ze to su kamene a ze na kamene to neplati, snazil som sa mu vysvetlit, ze som sem doplaval a ze nech ma necha prejst aspon par metrov dalej, ze sa hodim do mora a nikoho nebudem obtazovat. Nechcel potvora chlapcenska -tak 17 rokov, ale maceta ostra- ale nakoniec ma pustil tak 10 metrov, kde bol piesocnaty vstup do mora. Plavanie naspat bol riadny kentus, stale mi vlny zalievali snorchel, vydychy len do polovicky, aby sa dala preplachnut trubka, stale kontrolovat smer, lebo prud bol sikmo, no nic moc, ale doplaval som, aj s rezervou, kokos, ten snorchel, to sa da kvasit, na 10 minut sa len vznasat, sem tam kopnut, sem tam zabrat, oddych a ide sa dalej. V ten vecer som jedlo ako zbesneny, vsetko co som nasiel som do seba rval, asi som celkom zabojoval. No a na druhy den som zistil , ze ma celkom spieklo, zase ako camaron, do cervena, akurat popruhy od rupsaka biele.
Howgh.
One nice day.