crossroads

Caute fsetci.
Okosilo sa, ups, v noci klesne teplota az na 18 stupnov, nefunguje nam zohrievac vody, cez den to nevadi, aj tak dojdeme cely upoteni domov a studena sprcha je akurat, ale tak rano, ked celu noc prazi chlad na zasobnik vody, ktory mame na streche, tak uz je to citit. Jasne, sme tu precitliveli, keby som bol doma tak tiez si napisme ze kokos nezamrzni, ale je uz aj tu citit, ze slniecko kus dalej od zeme sa toci...
Dnes je den revolucie mexickej, deti v skolke sa poobliekali ako mali revolucionari a revolucionarky, rodicia s nimi vysli na ihrisko, kde hravame futbal a pochodovali, mali scenky a tak. A potom sa fotili, jedli a sli domov. Aj tak mam pocit, ze mexicka revolucia za slobodu bola revoluciou conquistadorov za slobodu od spanielskej koruny a zneuzitim zlych podmienok obycajnych mexicanov pre zmenu vladnucej strany. Si to uzili obycajni campesinos, skoro otroctvo, pravne nie, ale legalne ano, s obmedzenim pohybu, ziadne prava, minimalna strava.
Boli sme s Brendou ( Erikina kamaratka z Mexico City, tiez hlada robotu) na pohovore. A pred nami sedeli dve Mayky. Otvorili sa dvere, sef zahlasil: dvaja mozu ist dovnutra, jeden chalan sa tam len tak vtrepal a potom sa tie mayky rozbehli. Rychlostou primeranou podnebiu. Najprv sa dlllho pozerali na sefa, potom dlho na seba, potom sa este pozreli na nas a potom sa postavili. Kokos. Akoze nebyt v strese je fasa, ale toto co oni davali, tak tie snad stres ani nezazili. Neviem presny psychologicky termin na rychlost myslienok a premyslania, ale tie dve to zatial dokazali zbuchat na najnizsiu uroven. A nie su jedine, mozno je to podnebim, narokmi okolia, cokolvek hodis do zeme tak ti vyrastie, stale je teplo a ked je kus zima tak staci jedna deka naviac, ziadne topenie, kurenie, skladovanie potravin, efektivita kvoli prezitiu zimy, more po ruke, ryby kedykolvek, banany na zahrade cely rok, kilo tortil pre celu rodinu na cely den za dvacku a to sa najedia...len pomaly, len pomaly. Tak, jednoducho.
Bol som pozriet Petru, popradcanku co pracuje vo vodnych sportoch v Barcele, dosli jej novy spolupracovnici a nerozpravaju vela anglicky, tak aby boli schopny dat lekciu katamaranu v anglictine, preklada do hovor ako vidis v spanielcine nasu anglicku verziu lekcie. Sou hir aim goin tu urait sam ikzampel chau it zims ven samvan tichis in spenglish. We were reading it and laughing a lot.
Ale vraj to tim chlapikom velmi pomaha.
Dalej. I did a lot of thinking. Nasiel som na nete ponuku na instruktora potapania, podmienka je dva svetove jazyky fluently, kurz je tri mesiace, deposit 800 dolcov plus kupit nejake potapacske personalne veci a naucia ta z blbca zakladneho patapaca na instruktora a ponuknu ti miesto minim na rok, a za ten cas ti stiahnu z platu to co ta naucili. A pritom ten plat je veeeelmi dobry, kokos, s jedlom, prispevkom na ubytovanie, s transportom do mesta a z mesta a to za to, ze sa budem potapat. Tak porovnavam s medicinou, s nemocnicami a priestormi v nich, s ludmi nervoznymi a vyzadovacnymi, co chcu zadara 5hviezdickovi hotel a obsluhu na urovni... Ja nie som svaty, nie som uleteny na dobrych skutkoch, chcem byt stastny, chcem zit dlhsie ako 55 rokov, co je priemer anesteziologa, nepotrebujem byt chvaleny a uznavany a primar, ja chcem byt kde je pekne a teplo, kde je dobre jedlo a kde sa ludia smeju lebo im je dobre, kde chcu byt stastny a nie zavidiet kritizovat a opijat sa.
Este stale nefajcim a skoro ani nepijem. Skoro. Sem tam pivko, ale v porovnani s domovinou je to nebe a gitara.
Tak skusam vybavit si to, kurz zacina 7 januara, ak by toto vyslo, tak tu ostavam 15 mesiacov a mate sa na co tesit. Blog mexiko bude pokracovat.
Mal by som pisat viac, kus sa mi nechce, chcel by som viac malych chutnych kazdodennych detailov, pridem na net a pozeram kto ma co noveho na facebooku. Chybaju mi priatelia.
Oj, kus smutne som skoncil. No a co.