Delfini

Oslavovali sme narodeniny nasej blondinovskej
ale milej zlatej a velmi oblubenej
bratislavcanky
v bare pre americanov s biliardom a velkymi obrazovkami
hned vedla delfinaria
prislo vela ludia
argentinec, venezolan, cesi, anglicanka, francuzi
talian a americania
a vsetci sa rozpravali a smiali sa
animatori
zostavali na povrchu, kontaktne rozpravanie
kto co a ako, kde, praca
na hladine lagun sa odrazali svetla lamp a vlhka koza
nikdy
nespiacich
delfinov
cupol som si
piiiiskal
a delfin odplaval
a priplaval
na nose mal kus listu, alebo plastiku
a ukazoval mi ho
niekedy
povedia zvierata viac ako ludia

All that playa dzeeez

Medzi tisicom ludi,
pary a nepary
sedeli sme dvaja na plazi
a piesok sa predieral do topanok a zadnych vreciek nohavic
Bola noc a od mora, z vychodu, fukal vietor
vlny sa rozbijali o breh a miesali sa
so zvukmi
jazzu
dvaja klaviristi
saxofonista s nekonecnym dychom,
zacal a nekoncil, fukal
do ohnuteho plechu a plech piskal
asi po dvoch minutach nam bolo jasne,
ze toto v plucach nema
piskal ako domorodci z australie
s licami a nosom sa nadychoval
ale davat zo saxiku taky vysoky ton a este sa do toho nadychovat
tlieskali sme a piskali
neslo nam to do hlavy
bubenik tukal ako keby nemal davat iba rytmus
buchal ako keby mal klavir
a potom nam povedali,
tesili sme sa na tento koncert uz od marca
a my sme sa tesili z koncertu uz od vecera
open air seaside jazz festival
playa del carmen

Un dia bonito

Kde bolo tam bolo, bolo tam teplo. A potom prisla zima, a s nou prisiel vietor. So zimou prisla nostalgia a s nou priatelsky parik s flaskou tequili na kus reci. Cast pariku mociaca po stojacky ma pozvala na buduci den do vodnych sportov, ze vytiahneme 16 feetovy katamaran na vodu, on bude soferovat a ja budem ako zavaz. A ze to ma dva plachty a ze fukat bude, tak pojdeme na jednom pontone a ja budem vo 3 metroch v sedacke dufat ze sa neprekotime. No ta ne ?
Rano pekne zobudit Eriku, sup s nou na zastavku vanou - van, viacere vany, viacerich vanov, tak to bude s v...-pokracujeme, opravuju cestu, nasa dedinka sa nam rozrasta, za posl 4 mesiace pribudlo asi 200 minidomcekov, jedna dve izby a zachod a to staci, a mexicka rodinka je stastna, zavesi si zo dve hamaky, napoji telku, kupi kilo tortil a fazule v konzerve, dve pivka a aky krasny den. Tak sa s Erikou na rure kazde rano prepletame cez zapchu, par centimetrov od kamionov, aby sme si usetrili tych par lenivych rannych minut. A uz sam naspat, rychlo tricko dole aby som si uzil rane slnko, bez ruk dole kopcom, rychlo daco navarit ( frcim na pancackes z sacku, uz iba mlieko a viem varit, jaky som ja kuchar), nabalil som fotak a snorchel do rupsaku a siel na vylet. Zase cez Puerto Aventuras - miestne Beverly Hills so straznikom a vlastnym delfinariom - cez bocne ulicke a ponad kamenmi zatarasny cestu, pomedzi pichlave travy a kameniste chodnicky, zamknut bicykel o palmu, do tiena nech nevyfuci vzduch. Predtym som stale schovaval rupsak do krakov, aby som vyzeral viac ako 5hviezdickovy turista, ale som to riskol a vyslo to, plavky, sandalky a rupsak a siel som po plazi asi kilometer do mojho predchadzajuceho pracoviska. Uz tam chodim ako na vylet, zatial mi to vychadza, oficialne plaz je statna, takze nemozu zabranit. A vynaraju sa spomienky, moja plaz, moje vlny, moj vietor, tych 6 mesiacov zanechalo stopu, vone, tam pracovala erika, aha, uz opravili palapu a tak. No, len uz z dialky som videl, ze ziadne lode neboli na mori, fukalo exkvizitne, takych 15-20 uzlov, vlnky s bielymi ciapockami, hmmm, len sef pristavu povedal ze na celej Riviere Maye nemoze vyjst ziadna lod mensia ako 50stop, tak nebilo z toho nic, nic nic, tak nebilo z toho nic. Ta kde, nudit sa nebudem, veci som nechal v palape, bol tam len Rene, som ho zobudil mojim prichodom, chudacik vyspaval opicu, este bol taky ani cihi ani hota, a so snorchlom v ruke a naboso som sa vydal objavovat plaz na juh. Predtym ked som pracoval tam stale boli chlapici s macetami v rukach a obhajovali pravo na nepravo na neprechod ich castou plaze, neoblomny argumentom, mozno by boli oblomni silnejsim zbraniam, ale komu sa to chce zo sejfu na plaz tahat...bum bum bum. Tak tesne pred nim som sa hodil do vody, natiahol masku, obdaril ho usmevom cislo 8 - chod sa vypchat - a pekne s vetrom v chrbte som sa nechal unasat smer juh. Obycajne je viditelnost fasa, vidno dno, ale ako fukalo a bolo vlnovo, tak nic, kusocicky piesku vsade, breh same rozoklane ostre skaly, bez moznosti vystupu na nich, tak mi sem tam prebleskavalo, kokos, keby sa mi teraz daco stalo, ale sak dobre, pohodicka, so snorchlom sa mozem vznasat hodiny a prud ma dovezie na plaz, tak som si plaval az som doplaval na plaz. A som bol rad ze uz som tam. Plaz pekna, so samickami v plavkah pekne natiahnutymi za ucelom tmavsieho odtiena pokozky, ktory zmizne po troch dnoch v skaredsom pocasi, ale sak dobre, tesima sa z tmavsich odtienov pokozky. V dialke bolo vidno kitesurferov, tak pekne za nimi, obdivujuc co sa dalo. A ked prisiel smad, tak len par krokov smer jungla, kokos odkrutit, rozbit ho o skalu a polku na chlpaty hrudnik, polku do riasnateho zaludka. Aj do nosa sa dalo uslo. Fasa, aj hlad aj smad na pocakanie. Na plazi si chlapici spravili skolu Kitesurfu, 4 instruktori, z toho jedna instruktorka, kokos, jaka kocka, jak si tak niesla dosku v ruke a pozerala hore na kometu, blondinka, vysportovana, hmmm, jak z tych profesionalnych casopisov, ale nevedela, furt ju to s vetrom tahalo, a potom slapala po plazi proti vetru, tak som si vhodne sadol. A ze instruktorka, neskor, ked som siel sa popytat ze ako sa veci maju, fuuuj, jaka remamona, mamon je taky namysleny clovek, ktory musi mat stale super veci, oblecenie, taky horenos, a ked das preto re, tak to je duplom, no tak ona bola priklad, sposob akym so mnou rozpravala, ajajaj, ja ubohy mravcek som bol obdareny troma minutami jej vzacneho casu, inac snubenica majitela skoly, co vysvetlovalo vela. A tak som tam sedel a snazil sa pochopit princip ovladania komety. Myslim, ze uz tusim co a ako. Ale tri hodiny vycviku, aj to len na plazi, chcu za to 200 dolarov, a na to aby clovek si mohol pozicat vsetko sam, tak treba 12 hodin....az po atestacii.
Siel som sa pozriet aj do hotela kde robi Erika, bol blizko, som zasiel aj dovnutra, mam malicku vyhodu, vyzeram presne ako host hotela, beloch, vysoky, krasny a opaleny ( no, sak dobre, nechajte ma kus, dobre, tak aj ja som mamon), tak nikoho ani nenapadne ma pozastavit, este som nedospel do stadia vojst do restauracie alebo baru, ale uz som cital take prihodky na nete, skor zenam to prechadzalo...
Nebudem tahat jaguara za fuzy.
A tak zase naspat, uz som sa dopredu obaval, ze co bude, vyzeralo ze juznu stranu toho zleho hotela nikto nestrazi, tak rychlo cupi cup po plazi, po ostrych kamenoch cim dalej na sever, aby bolo menej plavania proti vlnam a prudu, a kde tu zrazu pocujem za sebou vykriky, heeeej, a nenapadne skripanie macety tahanej po kamenoch, tak najprv som sa robil, ze nepocujem, kazdy meter dobry, chlapik ma dobehol, ze neeemozem, ze ne, a ked som srgumentoval mexickym pravom, tak ze toto neni plaz, ze to su kamene a ze na kamene to neplati, snazil som sa mu vysvetlit, ze som sem doplaval a ze nech ma necha prejst aspon par metrov dalej, ze sa hodim do mora a nikoho nebudem obtazovat. Nechcel potvora chlapcenska -tak 17 rokov, ale maceta ostra- ale nakoniec ma pustil tak 10 metrov, kde bol piesocnaty vstup do mora. Plavanie naspat bol riadny kentus, stale mi vlny zalievali snorchel, vydychy len do polovicky, aby sa dala preplachnut trubka, stale kontrolovat smer, lebo prud bol sikmo, no nic moc, ale doplaval som, aj s rezervou, kokos, ten snorchel, to sa da kvasit, na 10 minut sa len vznasat, sem tam kopnut, sem tam zabrat, oddych a ide sa dalej. V ten vecer som jedlo ako zbesneny, vsetko co som nasiel som do seba rval, asi som celkom zabojoval. No a na druhy den som zistil , ze ma celkom spieklo, zase ako camaron, do cervena, akurat popruhy od rupsaka biele.
Howgh.
One nice day.

crossroads

Caute fsetci.
Okosilo sa, ups, v noci klesne teplota az na 18 stupnov, nefunguje nam zohrievac vody, cez den to nevadi, aj tak dojdeme cely upoteni domov a studena sprcha je akurat, ale tak rano, ked celu noc prazi chlad na zasobnik vody, ktory mame na streche, tak uz je to citit. Jasne, sme tu precitliveli, keby som bol doma tak tiez si napisme ze kokos nezamrzni, ale je uz aj tu citit, ze slniecko kus dalej od zeme sa toci...
Dnes je den revolucie mexickej, deti v skolke sa poobliekali ako mali revolucionari a revolucionarky, rodicia s nimi vysli na ihrisko, kde hravame futbal a pochodovali, mali scenky a tak. A potom sa fotili, jedli a sli domov. Aj tak mam pocit, ze mexicka revolucia za slobodu bola revoluciou conquistadorov za slobodu od spanielskej koruny a zneuzitim zlych podmienok obycajnych mexicanov pre zmenu vladnucej strany. Si to uzili obycajni campesinos, skoro otroctvo, pravne nie, ale legalne ano, s obmedzenim pohybu, ziadne prava, minimalna strava.
Boli sme s Brendou ( Erikina kamaratka z Mexico City, tiez hlada robotu) na pohovore. A pred nami sedeli dve Mayky. Otvorili sa dvere, sef zahlasil: dvaja mozu ist dovnutra, jeden chalan sa tam len tak vtrepal a potom sa tie mayky rozbehli. Rychlostou primeranou podnebiu. Najprv sa dlllho pozerali na sefa, potom dlho na seba, potom sa este pozreli na nas a potom sa postavili. Kokos. Akoze nebyt v strese je fasa, ale toto co oni davali, tak tie snad stres ani nezazili. Neviem presny psychologicky termin na rychlost myslienok a premyslania, ale tie dve to zatial dokazali zbuchat na najnizsiu uroven. A nie su jedine, mozno je to podnebim, narokmi okolia, cokolvek hodis do zeme tak ti vyrastie, stale je teplo a ked je kus zima tak staci jedna deka naviac, ziadne topenie, kurenie, skladovanie potravin, efektivita kvoli prezitiu zimy, more po ruke, ryby kedykolvek, banany na zahrade cely rok, kilo tortil pre celu rodinu na cely den za dvacku a to sa najedia...len pomaly, len pomaly. Tak, jednoducho.
Bol som pozriet Petru, popradcanku co pracuje vo vodnych sportoch v Barcele, dosli jej novy spolupracovnici a nerozpravaju vela anglicky, tak aby boli schopny dat lekciu katamaranu v anglictine, preklada do hovor ako vidis v spanielcine nasu anglicku verziu lekcie. Sou hir aim goin tu urait sam ikzampel chau it zims ven samvan tichis in spenglish. We were reading it and laughing a lot.
Ale vraj to tim chlapikom velmi pomaha.
Dalej. I did a lot of thinking. Nasiel som na nete ponuku na instruktora potapania, podmienka je dva svetove jazyky fluently, kurz je tri mesiace, deposit 800 dolcov plus kupit nejake potapacske personalne veci a naucia ta z blbca zakladneho patapaca na instruktora a ponuknu ti miesto minim na rok, a za ten cas ti stiahnu z platu to co ta naucili. A pritom ten plat je veeeelmi dobry, kokos, s jedlom, prispevkom na ubytovanie, s transportom do mesta a z mesta a to za to, ze sa budem potapat. Tak porovnavam s medicinou, s nemocnicami a priestormi v nich, s ludmi nervoznymi a vyzadovacnymi, co chcu zadara 5hviezdickovi hotel a obsluhu na urovni... Ja nie som svaty, nie som uleteny na dobrych skutkoch, chcem byt stastny, chcem zit dlhsie ako 55 rokov, co je priemer anesteziologa, nepotrebujem byt chvaleny a uznavany a primar, ja chcem byt kde je pekne a teplo, kde je dobre jedlo a kde sa ludia smeju lebo im je dobre, kde chcu byt stastny a nie zavidiet kritizovat a opijat sa.
Este stale nefajcim a skoro ani nepijem. Skoro. Sem tam pivko, ale v porovnani s domovinou je to nebe a gitara.
Tak skusam vybavit si to, kurz zacina 7 januara, ak by toto vyslo, tak tu ostavam 15 mesiacov a mate sa na co tesit. Blog mexiko bude pokracovat.
Mal by som pisat viac, kus sa mi nechce, chcel by som viac malych chutnych kazdodennych detailov, pridem na net a pozeram kto ma co noveho na facebooku. Chybaju mi priatelia.
Oj, kus smutne som skoncil. No a co.

Caribic v ciernobielom

Utorok vecer, prisla Erikina kamaratka z mexico city, tiez ide zhanat robotu. Vola sa Branda, pracovala s Erikou v Bershke, a je maniak na oblecenie...kamaratky. Tak sme dosli do bytu, kus ju zabyvali a dilema co ideme robit, naspat do Playa sa nam nechcelo ist a tak polo na bicykli ( podarilo sa im spadnut, kozam, po flaske vine chceli ist spolu) polo peso sme dosli k majaku v Puerto Aventuras, mesiac svietil na plno, z oblohy padali meteority a my sme sedeli na koralovych kamenoch co pichali do zadku a prepracovavali sa cez dva sixpacky z rupsacky. Zeny debatovali a ja som len tak pozeral dookola, pocuval jak si to male kludne vlnky o kamanene hlavy rozbijaju, na mesiac pozeral a spoko bol. A potom z rupsacka snorchel gear vytiahol, co som si bol pred par dnami kupil, moc dobre som kupil, juj, uz som skor mal, len tak som chodil plavat a oci som mal zavrete a teraz mozem pozerat a kochat sa, zase jste se kochal pane doktore... no tak som sa kochal, na holaka supho do vody a pod vodou cista krasa, koraly v ciernobielom, skrnkovate odrazy z mesiace behaly po povrchu vejaroch, mozgovych koralov, pohodenych rozbitych kusoch koralov, opatrne som plaval pomedzi ne, nachadzal priechody, voda tak meter dva, snazil som sa nedotknut nicoho, ryby boli zalezene, kus strach co sa z vody vynori, som sam daleko od brehu, ked ma daco pichne, uhryzne alebo polkne, schlup, a uz nebolo radka, ale s takym decentnym poldecakom adrenalinu to slo akurat, plus vinko z chile a par piv predtym, ale cez prechadzku vsetko vyprchalo ( to pre tych opatrnych, co by sa mohli strachovat), nebolo treba brat drogy, stacilo pozerat a vnimat, iny svet, tichy a polostrasidelny, voda bola tepla, ked som zasiel skoro do stredu zatoky tak zrazu nejaky studeny prud a zacala sa miesat tepla a studena voda a viditelnost sa znizila, bolo to ako plavat v oleji, a pocit chladu - tu ruka, tu noha, tu cele telo, ako keby sa nieco zle blizilo...tak som radsej pekne do tepla zaplavat.
A zase podrazdeny plankton, nie vela, len sem tam mala iskricka od ruky odskocila, niekedy aj 5 !
A tak. Dobre.
A este novinka, chodim hravat futbal s myaskymi kamaratmi. Kazdy vecer, den co den hravaju futbal na betone, rohy neplatia, hravaju o kokakolu alebo o 5 litrov vody, niektori maju jednu topanku zltu a druhu cervenu, ale nevadi, mastia za to dobre. A tak poznam Darwina, Manita ( ma jednu ruku taku nevyvinutu, tak ho volaju rucicka), Chueco ( balogar, lavak), Erik, Guerro ( beloch, kus sa mylim ked nanho kricia, lebo tak zvykli volat mna), a tak hravame az pokial nemame dost. Potom sadneme a debati sa, moc nemam o com, ale aspon pocuvam. A o robotu, o babenkach, o alkohole, je tu vela veriacich takych novych presvedcenych protestantov a inych, cirkvi z ameriky ich podporuju, mozno 5 kostolov na malu dedinku, ale dobre. Predtym to bolo nebezpecne miesto, caste prepady, noziky a tmave miesta, doporucene nosit pri sebe aspon 200 korun a mobil, aby bol utocnik spokojny a nepichal, tak kvoli tomu tu postavili policajnu stanicu a malou celou, do ktorej zavieraju opitych a agresivnych a zlych vodicov az pokial za nich niekto nezaplati priblizne 2000sk. A tak sa radsej spravaju.
Situacia s pracou...snazim sa dostat do www.alltournative.com pracovat ako sprievodca, okrem toho ze by to bola pecka praca aj fasa platia, a netreba sa holit a su to tipkovia vacsinou, problem ako vo vacsine prac je ze najprv mexikancov a az potom zahranicnych, tak teraz maju zakazane brat zahranicnych, ale ze sa to otvori. tak dufam.
Hm. Staci.
Majte sa krasne, vsetci. A pridte.
r.