Night diving

No tak toto bola fakt sila. Na den nezavislosti mexika, ked Zocalo bolo plne ludi a vsetci vraj su riadne opiti a s chutou revu viva mexico, viva independencia, lietaju vybuchujuce svetla a na balkone stoji prezident Filip v objati so svojou manzelkou a dvoma detmi pred sebou a vyzeraju ako idealna rodinka ( chudak milenka ), s instruktorom ktory mal v ten den narodky a bol nasraty, lebo cicuska pipina mu prisla az z Meridy, teda frajerka, ktoru ma na stalo, medzi tymi vsetkymi turistkami, prisiel po mna na riadnom trucku, pusteny Tupak, na plne gule sme sa vymotali z Playe, dosli do jedneho hotela smerom na Cancun, nalozili vystroj do lodicky, spolu s 3 dalsimi deutche sprachengujucimi obyvatelmi tejto zvlastnej planety a podho na sire more so zapadajucim slnkom. Stale netusim ako dokazu prist viacmenej na meter presne nad utes, ked najblizie orientacne body su tak 2 km od lode, ale sak to robia skoro cely zivot, malicky chlapi opaleni od slnka, zosuverety, vyschnuty a slachovity. Kazdy dostal jednu baterku, teda co ja viem podla prirucky by mal kazdy mat dva, keby jedna zlyhala, tak nastupuje druha a konci sa ponor, ale sak nevadi, on je instruktor a vie co a ako, inac na kazdej lodi by mal byt aj kompletny balisko prvej pomoci, ale ze vraj nie je flek, tak maju kyslik a zopar malickosti... Najvacsi problem bol ci si mam dat 6 kil alebo 4.5kg, ale vraj sa nema skusat nove veci pri nocnom ponore, tak som siel do vody tazky, horsie sa mi kontrolovala bouyanci, ale co bolo tam dole, tak to bolo daco. Vsade tma, na hladine zvysky svetla, po case uz ani to nie, len podla bublin sa dalo zistit kde je hore a dole, no dobre, teda sak aj dno bolo, no ale keby nebolo, tak by bolo byvalo nebolo. Nesli sme hlboko, tak 15 metrov, ale buuuu, zo tmy sa vynarali kuzele svetiel, na dne kruhy osvetleneho piesku alebo koralov, kusky tiel, alebo noh v serosvite, ticho a bublinky a sykot regulatora, udery srdca. 40 minut halucinacie vo svete pod morskou hladinou. Moreny vonku zo svojich skrys, zelene potvory na love, ryby na boku, oprete o koral, nevnimajuce okolie, dalo sa k nim prist skoro na dotyk, s otvorenymi ocami ale spali, uz uz som sa ich isiel dotknut ked sa zobudili a fuuuk prec. Videli sme maleho hadika, taky pindur, 20-30 cm, s ustockami ako spendlik na spodku hlavy, len tak sa motal po dne, ked sme vystupili, tak mi povedali, ze vraj riadna potvora, ked uhryzne, tak ostava 5 minut do zomretia. Ale vraj neopren neprekusne, sak bodaj by aj nie, s takym pystekom. Mozgovy koral vypustil vyrastky, a to vsetko len v kruhu svetla z baterky. Na konci sme si klakli na dno, vypli baterky a zacali mavat rukami a spod ruk zacali vyskakovat iskricky, svetielka, vsade dookola bola magia, hmatelna, viditelna, vzruseny plankton nas osvetloval, zrazu bolo vidno dookola. Ked sme vystupili, este asi hodinu som nevedel co povedat, cesta naspat oprety o tyc vpredu vedla kapitana, noha spustena cez okraj lode, osplechovana vlnami rozbijanymi provou lode, vsade tma, len svetla hotelov a mala tmava cerven na zapade. Uf.
A v hoteli som sa dal na snorchling. Skoro ako potapanie, a ako je to plytke, tak sa da zakvasit a pozorovat jednu rybku aj pol hodinu. Ako sa mota, kde sa skryva, s kym sa kamarati, koho sa boji, co jej chuti, okolo akych koralov sa mota, kto sa jej paci, je to iny svet ostat chvilku s jednou podmorskou potvorou, len tak sa vznasat a dychat a pozorovat. A raz som tak cumel na rybu, celkom velku, ona sem tam na mna pozrela, okusovala podmorsku travicku, tu som este neochutnal, ale ako tak o tom pisem, tak by som mal, papa si ta potvora papa, a znicoho nic, fuuuuk a uz jej nebolo, tak pozeram co sa deje, otocim sa a za mnou taka metrova barakuda, so svojim vecne nasratym xsichtom, pootvorenymi ustami, a len tak tam stala, bez pohybu, vsetky ryby pekne v zakryte, pod koralmi, len par malych odvazlivkyn sa motalo okolo nej, az mi to prislo divne, ako keby ju provokovali, popred usta, okolo, bez strachu. Ale asi vedeli, ze barakudam nechutia. Alebo zeby novy adrenalinovy sport v podmorskom svete ? A fotografy fotiac z ukrytu ? A fotky na stenach v rybovskych domcekoch ? A tak s respektom som sa na nu dival, az ju to prestalo bavit, trochu mavla chvostom a uz jej nebolo, a to sa fakt pohla asi meter, blizko hladiny a uz ju nebolo vidno, ako svetlo prenika pod hladinu, tak barakuda ma taku farbu ze splyva s okolim, no pokial som neprisiel tak na dva tri metre tak ani tuk, znicoho nic zrazu veeelka ryba. A dnes som sa dotkol manta raye. Pred obedom, ze si vyjdem zaplavat, sak kondicka ne, so snorchlom, sak komu sa chce stale dvihat hlavu, plavem naspat a podomnou raya, ale nezlakla sa, este bola prikryta pieskom, tak pomalicky s rukou blizsie a blizsie az som ju jemne chytil medzi prsti, taka jemna guma, asi nemam jemne prsty, dvihla sa a elegantne mi dala najavo, ze dnes nic nebude, ani pusa.
Heeeej, a prisli Lovaci, Jurko a Tanou a Verka s Misom, jaka fasa, bielucky, neopaleny, plny zazitkov z ciest, s foteckami, skoro sme sa nestretli, cakal som ich na jednej autobusovej stanici a oni boli na druhej, ale potom cez mail sme sa stretli, jaka radost, a sli na plaz a tam otvorili six pack, a durko zasypaval tanu, a miso rozpraval o moctezumovej pomste, chytilo ho srackovanie, a potom sme sli na pivko do Los litros, a potom do La rana, kde boli kamosi z hotela, a tak sme popijali a kecali, prestavil som im Eriku a chalanov, a jak fajne boli, skoda ze boli unaveny, a museli odist, lebo tak nejak ako som si krajanov stretol tak aj slina nejak prisla. Ale slusne. No a na ceste naspat, jak odisli tak aj slina odisla, tak ze idem do hotela, ale nechcelo sa nam platit velky taxik, tak ze si stopneme taxik pri ceste, namiesto 160 pesos to vyjde 20 pesos, tak nam jeden zastavil, neopytal som sa ho, kolko chce a pri hotele zrazu zapytal 180, potom ze 160, a mi ze nie, ze nie sme turisti, ze tu nie sme prvy den, ale on ze nie, tabulky zacal vytahovat, potom zamkol dvere a ze ideme na policiu, ze v pohode, my mame pravdu, nechal nas zamknutych, normalne jak unos, jak mu Erika nadavala, sa v nej ukazalo tepito, som ju normalne musel drzat, zeby nanho neskocila, potom nas uz pustil, policajt debil, ze bud zaplatime alebo nas da do basy, no nezaplat, fakt kus policajta, ono je to medzinarodne, a ze ked sa nam nepaci, tak sa mozeme ist stazovat na Syndikat taxikarov, nechcel nam taxikar ukazat svoj preukaz, nakoniec siel s nami policajt, opisal udaje z taxikarovho preukazu a dal mi ho. A jak sme prisli do hotela, Erika zistila ze zabudla kabelku v taxiku, a v nom vsetko, vsetky doklady, prachy, mobil, pas, juuuuj, tak ta vybuchla, zle bolo, no nejak sme sa pohadali, nebolo s nou reci, tak na pol ceste do Playe sme sa rozisli, ja som siel naspat do Playe, pytal som sa taxikarov ze ako ho mozem najst, zavolal som na Syndicat, oni zavolali taxikarovi, ten ze ziadna kabelka v taxiku nie je, siel som na policiu, ze ci nemoze zavolat taxikara na stanicu, taxikar mal v prdeli, ze mozem podat staznost. A volal som na erikin mobil, ten uz vypnuty, tak naspat do hotela, to uz bolo tak pol siestej rano, hodinka spanku a hura do roboty. No kus som trpel, ale som aj co to zdriemol, ako nie je vela ludi, tak len hlbsie do stolicky, okuliare na oci, a akoze sledujem more...
More je fasa. Dakedy nam chyba riadne radio, masinka s hudbou, ale tak cely den pocuvame vlny a vietor. A cele je to take kludnejsie.
Tak pokoj vam vsetkym.
r.

Advanced diving course

Tak mlada mi odisla na dovolenku do Mexico City a ja aby som nesmutil a nemarnil cas, tak som sa dal na potapanie. A je to fasaaaaa, v pondelok prve dva ponory, tak 15 metrov hlbka, koraly, rybicky, a dnes deep dive, do 30 metrov a na dne potopena byvala rybarska lod, specialne pre potapacov, so silnym prudom okolo, kalamare popri dne, barakudy okolo, male rybicky okolo, vosli sme dovnutra, po kabinach sa tulali, zachodi, spolu s Krisom z nemecka, instruktorka Anna z talianska, do kapitanskej miestnosti sme zasli, preplavala okolo nas tak meter a pol barakuda, obluda, usta jak moja hlava, tak som na chvilu zamrzol, po ceste naspat otocky, hore nohami, dole nohami, nevratim sa spat s plnym tankom, blbol som, druhy ponor bol ku koralovemu utesu, ale tento uz bol uplna pecka, pestry vyber koralov, hufy ryb, stretli sme dve tortugy ( korytnacky), zachytili sa tak 2 metre od nich a sledovali ako obkusuju vodne travy, veeeelke tortugy, tak 80cm na dlzku, vegetacky. Inac, vajicka, ktore nakladla tortuga vedla nasej chatky vo vodnych sportoch prezili hurakan, schody do chatky, ktore su par metrov od hniezda rozbili vlny, ale vajicka su stale tam. Uvidime, ci sa z nich nieco vyliahne, mozno nejake potvory. A instruktorka sa ma spytala, ci by som nechcel pracovat ako instruktor potapania, ze sa porozprava so sefom, a nejak vyhaluzime dive mastera...buuu, jaka sanca, ale uz toho blbnutia bolo dost, uz je na case vratit sa, ale potesila ponuka. este bude aj potapanie.
Teraz ostava uz len cakat kedy sa nazbiera dostatocny pocet ludi na nocny ponor a budem mat kompletny kurz pre pokrocilych.
Minule, ked boli riadne vlny, vzal som najmensi kajak, vybehol na more a skusal sa postavit surfujuc na vlne. Tak som parkrat pekne drbol, raz som skoro az skulky stratil, ale potom sa zadarilo, takych 10 metrov pekne s vlnou, juchuuu, nevedel som zatacat, ale stal som. Fasa. A potom este raz, a este raz, da sa blbnut. Toto by mi slo, blbnut, ale seriozna robota to nie...
Haluz. Bol som odprevadit Eriku na letisko do Cancunu, a naspat ako inac stopom, kracam si, este chybalo asi 1km na odbocku, a tak som len tak dvihol ruku, prve auto, zastalo, v nom tucnejsi pofajcievajuci vegetak, talian, instruktor a majitel potapacskej firmy, uz zije tu asi rok, debatka, a ze tiez bol odprevadit frajerku na letisko, a frajerka z Prievidze. No toto, ta toto neni mozne.
Zajtra idem po mladu zase na letisko, tak som zviedavy kto mi zase zastane. Stopy z a do Cancunu su zvlastne, cvicitel delfinov, instruktor potapania...
majte sa pekne vsetci moji mili

Dalsie dni

Co noveho v Mexiku.
Obisiel nas dalsi hurakan, zamieril viac na juh, tu akurat tak prijemne fukalo a boli vacsie vlny. Raz sa mi skoro podarilo vyskocit s windsurfom, mozno som aj skocil, ani neviem, len zrazu som bol nad vlnou a potom som uz bol vo vode. Ale uz viem dat nohy do footstrapov a neist proti vetru.
Jaky mame vegeeeet, buuu, milujem slabu sezounu, ked sme predtym mali tak 500-600 ludi denne, teraz sa tak tocime okolo 100, boli uz aj dni s 50 ludmi, a sme aj tak 4, no cely den si sedime, pozerame na more, debatime, pofajcievame, ako nam hurakan znicil schody tak teraz mame slnecnik a stol a stolicky na plazi a tak tam kvasime. Jeden den prisiel Brian, kanadan, chcel lekciu z windsurfingu, ale more bolo jak mlady konik, vzburene, vlnive a riadne fukal vietor, tak sme len debatili o zivote a chlapik nam zacal nosit margarity, pekne s ladom, tak sme sa nejak prepracovali cez 4 pohare, debata sa zvrtla na travicku, a cirou nahodou Jorge nieco mal, tak sme zbalili jointa a pekne na pracovisku aj s Brianom sme sa jemne skurili. Tieto dni mame fakt platenu dovolenku. Skusam sa naucit salto vzad, ale vysledok su akurat tak efektne pady na rozne casti tela. Nejak sa mi nechce chrbtica ohybat dozadu, skocim a chrbtica sa nie a nie ohnut, ale sak pockaj chrbtica, ty sa este ohnes.
Od zajtra mi zacina dovolenka. Tyzden volna. Jaka parada. Erika ide pozriet domov, ja rozmyslam nad Advanced kurzom potapania, ale som clekom pripraveny tyzden nic nerobit, len lezat a citat knihy a spat.
Uz sa mi zacina cniet. Ked rozpravam Erike o lezeni, o horach, tak sa tak rozcitim, aj. Uz je pomaly cas vratit sa domov. A tak by som niekoho uspal, ihlicku si do zily pichol, aj do chrbta, aj hocikam, len aby sa nechali. Hura spat do mediciny.
Nejak sa nam podarilo vyhaluzit spolocne dni volna s erikou tak sme pofotili co to, teda mam uz asi 500 erikinych fotiek, zopar spolocnych som dal na web, tak ak je chuta a cas tak kook na http://picasaweb.google.com/doctorwithoutborders/AkeKrasneJeBytDvaja